{"guid": "2c134207-827c-4168-ba0b-f338dacbcf4c:07a9c964-dd1c-4168-a758-6d8da44f3fd0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7716212911.2", "spisova_znacka": "3Cob/3/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/3/2017 z 12. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 12. februára 2017, sp. zn. 3Cob/3/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7716212911.2", "identifikacne_cislo": "7716212911", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1339", "datum_vydania": "2017-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-326.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-326.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-326.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-344", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-344", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-344", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-324.odsek-3", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-324.odsek-3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-324.odsek-3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07a9c964-dd1c-4168-a758-6d8da44f3fd0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7716212911.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7716212911.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7716212911.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716212911
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716212911.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomírou Brixiovou a JUDr. Gabrielou Varhalíkovou v spore žalobcu: N. A., nar. XX.X.lXXX,
bytom K. 2, M., zastúpeného advokátskou kanceláriou Q. O. s.r.o., kpt. G. XX, C., IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému: B. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. C. XX/XX, M., zastúpenému advokátskou kanceláriou
H. & O. s.r.o. so sídlom T. cesta XX/B, K., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/107/2016-28
zo dňa 22.9.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach, vlastnícky
patriacich v podieli 1/1 z celku žalovanému, ktorým je B. K., nar. X.X.XXXX a jeho manželke, ktorou je
B.. M. K., P.. Š., nar. XX.X.XXXX, obaja spoločne bytom M. C.G. XX/XX, XXX XX M., a ktoré sú zapísané
na LV č. XXXX, k.ú. A., ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako parc.
č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a ako rodinný dom - súpisné číslo XX,
stojaci na parc. č. XXX/X, v prospech žalobcu, ktorým je N. A., G.. XX.X.XXXX, K. X, XXX XX M., ako
veriteľa peňažnej pohľadávky vo výške 377.000,00 eur. Zároveň uložil žalobcovi, aby v lehote do 15 dní
od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal žalobu proti žalovanému, ktorou
sa bude domáhať vydania peňažného plnenia zaplateného na účet spoločnosti N. s.r.o., so sídlom v O.,
Česká republika, titulom prevodu obchodného podielu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v
znení uvedenom v napadnutom rozhodnutí,  čo odôvodnil tým, že spoločnosť A. s.r.o., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom E. 4, K. uhradila na účet obchodnej spoločnosti N. s.r.o. IČO: XX XXX XXX, so sídlom O.
9, F. XXX, peňažné plnenie v úhrnnej výške 377.000,00 eur v dvoch čiastočných plneniach dňa 3.2.2016
vo výške 352.000,00 eur a dňa 12.2.2016 vo výške 25.000,00 eur a ako dôvod poskytnutia prostriedkov
bol v príkaze na úhradu uvedený „kúpa obchodného podielu“, keďže žalobca ako aj žalovaný mali
záujem o spoločné podnikanie. Z tohto dôvodu bolo dohodnuté, že na tento účel žalovaný zostane
konateľom spoločnosti N. s.r.o., pričom totožný žalovaný prevedie svoj obchodný podiel na spoločnosť
A. s.r.o. alebo prípadne priamo na jeho konateľa, teraz žalobcu z dôvodu, aby poskytnutá peňažná
suma bola zabezpečená účinným spôsobom. To znamená, že ak by si spoločnosť  N. s.r.o. riadne
neplnila dohodnuté obchodné podmienky, poskytovateľ peňažných prostriedkov by mal dostatočne
účinné právne možnosti odvolať konateľa. Zdôraznil, že jediným spoločníkom a jediným konateľom
spoločnosti N. s.r.o. je žalovaný.

3. Terajší žalobca bol v minulosti konateľom spoločnosti A., s.r.o., ktorá sa dňa 24.2.2016 zlúčila so
spoločnosťou P. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. námestie XXA, K. - mestská časť P. XXX XX



a táto spoločnosť Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2016 túto vo výške 377.000,00 eur
postúpila na žalobcu.

4. Uviedol, tiež, že obchodný podiel v spoločnosti N. s.r.o., patrí žalovanému, a teda platba za tento
obchodný podiel mala byť vykonaná na jeho účet, avšak žalovaný si ako platobné miesto za prevod
svojho obchodného podielu určil bankový účet spoločnosti N. s.r.o., s odôvodnením, že tento je
podkapitalizovaný a na jeho podnikanie potrebuje peňažné prostriedky. Preto, aby sa účtovne a snáď aj
daňovo nezaťažoval na území SR určil, aby platba priamo prebehla do ČR. Pre právneho predchodcu
terajšieho žalobcu to nebola podstatná okolnosť, nakoľko žalovaný mal peňažné prostriedky za prevod
svojho obchodného podielu použiť na činnosť spoločnosti N. s.r.o..

5. Keďže k prevodu obchodného podielu je potrebná písomná zmluva, čo medzi nimi (A., s.r.o., resp.
N. A. na jednej strane ako nadobúdateľ a B. K. na druhej strane ako prevodca) aj bolo dohodnuté a
tento právny úkon sa mal reálne uskutočniť na Notárskom úrade v Michalovciach, u B.. Q. O., notárky,
ktorá osobne pozná oboch, žalobcu aj žalovaného, po realizácii žalovanej sumy však jej spoločník (teraz
žalovaný) sa odmietol so žalobcom o danej skutočnosti „baviť\" a na notársky úrad sa nedostavil.

6. Žalobca je toho názoru, že plnenie vo výške žalovanej sumy zo strany A., s.r.o., bolo vykonané bez
akéhokoľvek právneho dôvodu, prípadne z dôvodu, ktorý odpadol, a preto nemôže byť spravodlivé ani
zákonné, aby za takýto významný obnos peňazí nebolo poskytnuté žiadne plnenie. Spoločnosť A., s.r.o.,
nebola dlžníkom alebo ináč povinným subjektom, ktorý by mal akékoľvek záväzky voči žalovanému
(alebo „jeho“ spoločnosti N. s.r.o., so sídlom v O.). Žalobcovi nie zrejmý ani dôvod odmietavého
správania sa žalovaného, hoci osobne navštívil žalovaného v mieste jeho bydliska, požiadal ho o
vysvetlenie, resp. vrátenie žalovanej sumy, ale dostalo sa mu razantného až agresívneho odmietnutia.

7. Žalobca vyslovil obavu, a to v prípade úspechu vo veci samej, o materiálnu vymožiteľnosť
uplatneného práva, keďže spoločnosť N. s.r.o. je jednoosobová, s minimálnym základným imaním, bez
hodnotnejšieho majetku a ak by žalobca uvažoval žalovať aj túto spoločnosť v konaní vo veci samej, nie
je isté, či predmetná spoločnosť ešte disponuje nejakou peňažnou sumou na svojom účte alebo nejakým
bonitným majetkom. Žalovaný bol vyzvaný na dobrovoľné plnenie, hoci aj v splátkach, avšak žalobca,
vrátane jeho právneho zástupcu, neobdŕžali žiadnu odpoveď.

8. Žalobca zastával názor, že preukázal a osvedčil žalobou uplatnený nárok v základných skutkových
tvrdeniach, keď žalovaná suma sa dostala do dispozičnej sféry iného subjektu, pričom žalovaný
neposkytol žiadne (prevod svojho obchodného podielu) a naviac neodpovedá na SMS-ky, nedvíha
telefón a na písomnú výzvu nereagoval. Neposkytol žiadny hodnoverný dôkaz o svojej vôli vrátiť
bezdôvodne poskytnutú sumu a žalobca, resp. aj predtým jeho právny predchodca, stratili akúkoľvek
dôveru a istotu, aby sa realizovali akékoľvek spoločné záujmy v podnikaní. Zdôraznil žalobca, s
poukazom na vyššie uvedené, že má skutočnú obavu o vymožiteľnosť svojej pohľadávky, ak by mu
aj hoci bola priznaná v súdnom konaní, tým viac, že má súčasne vedomosť o dlhodobých vízach
žalovaného do USA, kde už v minulosti žil 15 rokov, pričom sa pred žalobcom už skôr vyjadril o svojom
záujem vrátiť sa do USA.

9. Súd prvej inštancie po oboznámení sa pripojených listinných dôkazov predložených žalobcom k
jednotlivým tvrdeniam vec právne posúdil podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, § 34 CSP, § 324 ods. 1,
3, § 325, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1,  § 329 ods. 1, 2, 3, § 336 ods. 1, 2 CSP, keď
konštatoval, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje splnenie predpokladu a to obavy,
že exekúcia bude ohrozená, že charakteristickým znakom zabezpečovacieho opatrenia je, že sa ním
zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie.
Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy by bolo
právo dotknutého subjektu ohrozené. Zároveň je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj
osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
Rovnako uviedol, že o nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom pred jeho nariadením súd nemusí zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda
spočívajú, najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti, zaťažuje žalobcu.



10. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu uvedených
žalobcom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, keďže žalobca osvedčil existenciu nároku a to jednotlivých
platieb na kúpu obchodného podielu, čo je zrejmé z výpisu z účtu v peňažnom ústave, ktorá pohľadávka
na ich vrátenie bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2016, ako aj
obava u žalobcu, že budúci výkon rozhodnutia súdu bude ohrozený a to predovšetkým s poukazom na
samotnú výšku pohľadávky žalobcu a dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov (2/2016), pričom tie
neboli doposiaľ vrátené (omeškanie dlžníka) ako aj možnosť vycestovania žalovaného do zahraničia,
ktorý sa tam už zdržiaval dlhodobo, ktoré skutočnosti sú spôsobilé vyvolať u žalobcu obavu, že budúci
výkon rozhodnutia súdu bude ohrozený, čím by sa znížila možnosť úspešného vymoženia pohľadávky.
Z uvedeného dôvodu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel s prihliadnutím aj na
to, že jeho vydaním nedôjde ani k neprimeranému zaťaženiu resp. obmedzeniu vlastníka nehnuteľnosti.
Zároveň uložil žalobcovi aj povinnosť podať v lehote 15 žalobu voči žalovanému.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnuté uznesenie
v plnom rozsahu zrušiť a to z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky  (§  365 ods. 1 písm.a/
CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal u žalovaného nedostatok pasívnej legitimácie byť účastníkom tohto
konania, keď uviedol, že sám žalobca konštatuje vo svojom návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, že poskytnuté peňažné plnenie bolo vykonané bez akéhokoľvek právneho dôvodu, prípadne
z dôvodu, ktorý odpadol. V danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že právna
úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku sa musí aplikovať aj na obchodné
vzťahy, lebo bezdôvodné obohatenie nemožno riešiť podľa ustanovenia Obchodného zákonníka pre
ich absenciu. Citujúc ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že povinným (zodpovedným
subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. V danom prípade
by zodpovedným subjektom bola obchodná spoločnosť N. s.r.o. a nie žalovaný. Ďalej poukázal na
to, že na konanie spoločnosti s ručením obmedzeným sa vzťahujú všeobecné ustanovenia §  13
Obchodného zákonníka, ktoré upravuje konanie za právnické osoby - podnikateľov a ustanovenie §
133 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje konanie za spoločnosť. Citoval ust. § 135a Obchodného
zákonníka, týkajúce sa zodpovednosti konateľa pri výkone jeho funkcie; poukázal na všeobecnú úpravu
zodpovednosti za škodu, ktorá je zakotvená v ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka; na to,
že špeciálnu úpravu obsahuje ust. § 135a Obchodného zákonníka a že zodpovednosť konateľa za
škodu je objektívna;  na to, aké zákonné zodpovednostné podmienky musia byť splnené v zmysle
ust. § 373 a nasl. Citoval ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, keď poukázal na to, že za
určitých podmienok aj veritelia spoločnosti si môžu uplatniť nárok na náhradu škody voči konateľom za
splnenia zákonných zodpovednostných podmienok, z čoho vyvodil, že aj keď v čase prijatia finančných
prostriedkov v prospech bankového účtu obchodnej spoločnosti N. bol žalovaný jej jediným spoločníkom
a jej jediným konateľom - zodpovedným subjektom vo vzťahu k žalobcovi (v prípade preukázania
zákonnosti jeho nároku), by bola obchodná spoločnosť N. s.r.o. v zmysle ust. § 106 Obchodného
zákonníka a nie žalovaný ako fyzická osoba. V odvolaní namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie
u žalobcu, keď uviedol, že dňa 2.9.2016 postupca t.j. obchodná spoločnosť P. s.r.o. odstúpila od
zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi ňou a žalobcom dňa  21.7.2016, ktorá bola žalobcovi
oznamovaná doporučenou listovou zásielkou, ktorá bola vrátená z dôvodu jej neprevzatia zo strany
žalobcu v odbernej lehote, ktorá končila  dňa 27.9.2016, čo dokladoval predložením tohto podania
a kópiou podacieho lístka odosielateľa, internetového výpisu Slovenskej pošty - sledovanie zásielok.
Uvedená skutočnosť bola oznámená doporučenou listovou zásielkou aj právnemu zástupcovi žalobcu,
ktorá bola prevzatá dňa 7.9.2016, čo dokladoval kópiou podacieho lístka odosielateľa a internetového
výpisu  Slovenskej pošty -sledovanie zásielok. Nedostatok aktívnej legitimácie videl v tom, že obchodná
spoločnosť P. s.r.o. svojim jednostranným právnym úkonom odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 21.7.2016 a táto skutočnosť sa dostala zo sféry poznania právneho zástupcu pred podaním
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený okresnému súdu 9.9.2016. Z uvedeného
vyvodil, že žalobca toho času nie je vlastníkom finančnej pohľadávky v celkovej výške 377.000,00 eur
voči obchodnej spoločnosti N. s.r.o., na zabezpečenie ktorej bolo zo strany súdu prvej inštancie vydané
zabezpečovacie opatrenie. Citujúc ust. § 343 ods. 1 CSP uviedol, že v danom prípade zo strany žalobcu
nebola splnená podmienka, ktorá by preukazovala hrozbu zmarenia exekúcie, lebo zabezpečovacie
opatrenie bolo vydané voči žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nedisponuje pasívnou legitimáciou
byť účastníkom tohto konania, že v danom prípade potenciálne povinný subjekt - obchodná spoločnosť



N. s.r.o. teraz vystupujúca pod menom  A. s.r.o. je spoločnosťou viac než bonitnou, vlastní obchodný
podiel vo výške 38% na základnom imaní v obchodnej spoločnosti R. N. s.r.o. IČO: XX XXX XXX, sídlo
L. XXXX/X, A., 1X5 XX O. 5, ktorá je dcérskou spoločnosťou R. s.r.o. Česká republiky - najväčší výrobca
cementu v Českej republike.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správne s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí súdu vo veci samej. Poukázal na to, že v časti argumentácie žalovaného od strany 4
po prvý odsek na strane 6 jej žalobca prakticky nerozumie a táto argumentácia pôsobí, ako by sa
týkala inej právnej veci. Pri tejto konštatácii poukázal na to, že žalovanému za jeho obchodný podiel
poskytol žalobca sumu, ktorá je uvedená v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom
tento obchodný podiel patril žalovanému, ktorý si ako platobné miesto stanovil bankový účet spoločnosti
N. s.r.o.. Ako sa s peňažnými prostriedkami nakladalo následne bude predmetom dokazovania vo veci
samej, preto je predčasné uvádzať zodpovednosť konateľa  za škodu, keď žalovaný v neformálnom
vzťahu so žalobcom vystupoval ako spoločník. Preto argumentácia o nedostatku pasívnej legitimácie
je pre žalobcu nezrozumiteľná a nepochopiteľná. Pokiaľ pri nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
argumentuje žalovaný jednostranným právnym úkonom (odstúpením) tretej osoby a to dokonca tak, že
tento úkon mal byť doručený terajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu uviedol, že subjekt Advokát O.
s.r.o. nebol účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky a pri jej uzatváraní nikoho právne nezastupoval.
Preto akékoľvek právne účinky doručenia odstúpenia nemohli nastať, a už vôbec nie na zrušenie
platnosti predmetnej zmluvy tým, že oznámenie o odstúpení bolo doručené práve tejto Advokátskej
kancelárii. Uviedol, že odstúpenie ako jednostranný právny úkon je vo všeobecnej rovine legálnym
právnym inštitútom a v občianskoprávnych vzťahoch ho upravuje § 48 Občianskeho zákonníka. Od
zmluvy môže jej účastník odstúpiť, len ak je to ustanovené v zákone alebo účastníkmi dohodnuté, čo
však ani v jednom ani v druhom prípade nie je, preto akékoľvek odstúpenie od zmluvy o postúpení
pohľadávky je nulitným právnym úkonom tým viac, ak sa žalovaný domnieva, že jeho účinky mali nastať
doručením odstúpenia spoločnosti Advokát O. s.r.o. V nadväznosti na to žalobca uviedol, že Dušan O.,
nie je konateľom spoločnosti P. s.r.o., že cestou súdu alebo cestou svojho právneho zástupcu žalobca
neobdržal osobitnú plnú moc, na základe  ktorej by bol V. O. oprávnený odstupovať od zmluvy, že
overovacia doložka je podpísaná notárskym kandidátom, čo vylučuje použitie takejto doložky v zahraničí,
pričom pre použitie podpisu s overovacou doložkou v zahraničí, teda mimo územia Českej republiky
musí byť podpis osvedčený priamo notárom. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že zmluva
o postúpení pohľadávky je naďalej platným a účinným právnym úkonom a žalobca má aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní. Pokiaľ žalovaný poukázal aj na odvolací dôvod „nesprávne právne posúdenie veci“,
tento dôvod je síce uvedený v texte odvolania, ale jeho riadne odôvodnenie v ňom absentuje. Ak sa ale
žalovaný domnieva, že dôkaz o tom, že previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti N. s.r.o. Praha na
tretiu osobu by mal byť dostatočným dôvodom na preukázanie nesprávnosti postupu súdu pri vydávaní
zabezpečovacieho opatrenia, žalobca sa domnieva, že je tomu presne opačne. Aj z vlastného tvrdenia
žalovaného je zjavné, že sa zbavuje svojho majetku, ktorým bol v danom prípade jeho obchodný podiel
v spomínanej obchodnej spoločnosti. Šanca na prípadne uspokojenie pohľadávky žalobcu sa týmto
postupom znížila.

13. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu podanému k odvolaniu žalovaného zotrval  na zrušení
súdom prvej inštancie vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvádza, že peňažná suma poskytnutá
spoločnosťou A. s.r.o. spoločnosti N. s.r.o. nebola odplatou za prevod obchodného podielu žalovaného
B. K. v spoločnosti N. s.r.o., keď v tomto vyjadrení tvrdí, že sa jednalo o pôžičku, pričom vo vzťahu
so spoločnosťou A. s.r.o. vystupovala práve spoločnosť N. s.r.o. a nie žalovaný ako fyzická osoba.
Žalobca okrem výpisu z účtu nepredložil žiaden dôveryhodný dôkaz o tom, že by sa malo jednať o
odplatu za prevod obchodného podielu. V nadväznosti na to podotkol, že do prevodného príkazu si
jeho odosielateľ môže zadať prakticky ľubovoľný text, preto jediný tento dôkaz, ktorý žalobca predložil,
sám o sebe nie je spôsobilý dostatočne hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu voči
žalovanému, a teda podľa názoru žalovaného, neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež aby bola osvedčená
hrozba zmarenia exekúcie. Rovnako nepredložil žiadne dôkaz vierohodne preukazujúci  alebo aspoň
osvedčujúci skutočnosť, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená, v dôsledku čoho súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku týkajúce sa zabezpečovacieho
opatrenia resp. neodkladného opatrenia a vec nesprávne právne posúdil. Skutočnosť, že žalovaný
predal svoj obchodný podiel v spoločnosti N. s.r.o. nepreukazuje nič podstatné, keďže žalovaný nie



je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti voči žalobcovi, ktorý tak žaluje nesprávny subjekt.
Žalovaný môže slobodne nakladať so svojim majetkom, pričom prípadné žalobcove uspokojenie voči
spoločnosti N. s.r.o. tým nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Peňažné prostriedky boli poukázané
na účet spoločnosti N. s.r.o., preto by žalobca mohol žiadať vydanie týchto peňažných prostriedkov
len od tejto spoločnosti, nie od žalovaného. Rovnako aj zriadenie záložného práva zabezpečovacím
opatrením mohol žalobca žiadať len na majetok tejto spoločnosti a nie na majetok žalovaného. Pre
objasnenie uviedol, že v časti odvolania o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie predchádzajúci
právny zástupca žalovaného uvádzal právne názory ohľadne prípadnej zodpovednosti žalovaného ako
konateľa spoločnosti N. s.r.o., keďže v danej dobe bol jediným konateľom spoločnosti, ktoré prijala
peňažné prostriedky od spoločnosti A. s.r.o.  práve žalovaný. V každom prípade však akákoľvek
zodpovednosť žalovaného nie je daná (ani ako bývalého konateľa spoločnosti), nie je daná ani jeho
pasívna vecná legitimácia, keďže vo vzťahu prijatia finančných prostriedkov vystupovala voči spoločnosti
A. výlučnej spoločnosť N. s.r.o., pričom žalovaný vystupoval výlučne ako konateľ tejto spoločnosti.
Žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi nositeľom žiadnej  hmotnoprávnej povinnosti, preto nie je osobou
pasívne vecne legitimovanou v predmetnom spore. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení sa zaoberá
námietkami žalovaného voči tvrdenému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, uviedol, že
platnosť predmetného odstúpenia od zmluvy nebola na žiadnom súde nikdy napadnutá, preto je nutné
ho považovať za platný a účinný právny úkon. Ďalej uviedol, že ak by advokátska kancelária žalobcu
nezastupovala, bola povinná zásielku odmietnuť prevziať,  že zásielka obsahujúca odstúpenie bola
doručovaná aj žalobcovi, ktorý si ju však neprevzal v odbernej lehote a že zásielka sa dostala do sféry
jeho dispozície (pokusom o doručenie, oznámením o uložení zásielky na pošte), je teda podmienka
doručenia odstúpenia zmluvy je v každom prípade splnená. Predmetné odstúpenie od zmluvy nie je
jednostranným právnym úkonom akejkoľvek tretej osoby, ale právnym úkonom spoločnosti P. s.r.o., teda
právneho nástupcu spoločnosti A. s.r.o. a pokiaľ odstúpenie od zmluvy má podľa názoru žalobcu určité
nedostatky, tými istými nedostatkami trpí aj zmluva o postúpení pohľadávky.  Odstúpenie od zmluvy je
úkonom, pri ktorom podpis osoby, ktorá tento úkon činí, nemusí byť overený, preto námietka žalobcu
ohľadne osvedčovacej doložky je bez právneho významu.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

15. Súd prvej inštancie po zistení,  že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, okrem
všeobecných náležitostí (§ 127 CSP a § 132 CSP) spĺňa aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú
predovšetkým z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP návrhu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

16. Jeho rozhodnutie je podľa odvolacieho súdu vo výroku vecne správne a zodpovedá zákonu, a preto
ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

17. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi napadnutého uznesenia a poukazuje na jeho správne
závery, na ktoré aj odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Odvolací súd s odkazom aj na zákonné ustanovenia, ktoré súd prvej inštancie citoval vo
svojom rozhodnutí, považuje za potrebné zdôrazniť, že vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími
opatreniami je vyjadrený v ustanovení § 324 ods.3 CSP a možno teda konštatovať, že ide o vzťah
subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Zabezpečovanie opatrenie má
teda prednosť pred neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie je možné použiť až vtedy, ak sa
sledovaný účel nedá dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Konanie o zriadení zabezpečovacieho
opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a zabezpečovanie opatrenie tak možno nariadiť len na návrh.
Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (nie za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku), musí byť
zrejmá konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že žalobcom



uplatnený peňažný nárok trvá a je dôvodný, keďže bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia,
nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Jedným z predpokladov
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

19. Z hľadiska povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia aj napriek tomu, že ho možno nariadiť pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení (§ 324 ods. 1 v nadväznosti na § 344 zák.č. 160/2015
Z.z. - Civilného sporového poriadku), možno vyvodiť, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak
sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude nadväzovať
aj konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky a to
v intenciách § 343 ods. 3 CSP. Dôvodom toho je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá
zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na citované zákonné ustanovenie ako aj z dôvodu, aby
v aplikačnej praxi nedochádzalo k zneužívaniu daného inštitútu.

20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, prípadne už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

21. Odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania, teda súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje či
sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvanie
nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich skutočností teda v žiadnom
prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a
zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.

22.  Zabezpečovacie opatrenie je podmienené tým, že žalobca bude mať vo veci samej úspech a v
prípade, ak sa pohľadávka neprizná (súd žalobu zamietne) v rozhodnutí vo veci samej obligatórne
osobitným výrokom zabezpečovacie opatrenie súd zruší. Rovnako ho zruší aj v prípade, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené (napr. pohľadávka bude dobrovoľne uhradená).

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že boli splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1
CSP, pretože žalobca nielen svojimi tvrdeniami (skutkovými) ale aj listinnými dôkazmi k nim (jednotlivými
platbami na kúpu obchodného podielu žalovaného, čo vyplýva z výpisu z účtu v peňažnom ústave)
osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Je potrebné
zdôrazniť, že žalovaný ani v podanom odvolaní prijatie týchto platieb na kúpu jeho obchodného podielu
nerozporoval, ale  len s odkazom na jeho právne názory o prípadnej zodpovednosti žalovaného ako
konateľa spoločnosti N. s.r.o., namietal svoju pasívnu legitimáciu.

24. K peňažnej sume poskytnutej žalovanému dojednanej titulom odplaty za prevod obchodného podielu
žalovaného,  odvolací súd len dodáva, že prevod obchodného podielu mohol previesť len žalovaný ako
fyzická osoba, ako jediný majiteľ tohto obchodného podielu. K uzavretiu zmluvy o prevode obchodného
podielu  nedošlo, čo je medzi sporovými stranami nesporné, napriek tomu, že peňažné prostriedky v
dohodnutej výške za tento prevod boli pre žalovaného poukázané. Pokiaľ tieto peňažné prostriedky
boli poukázané na účet označený žalovaným a ide o účet spoločnosti, je potrebné uviesť, že je vecou
žalovaného, aký účet oznámil za účelom úhrady odplaty za prevod jeho obchodného podielu.

25. Pokiaľ žalovaný vo svojom stanovisku(vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu
žalovaného) tvrdí, že sa jednalo o pôžičku, pričom vo vzťahu so spoločnosťou A. s.r.o. vystupovala
spoločnosť N. s.r.o. a nie žalovaný ako fyzická osoba, odvolací súd uvádza, že zo strany žalovaného táto
skutočnosť v podanom odvolaní nebola tvrdená, ide o novú skutočnosť, na ktorú odvolací súd preto pri
preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia nemohol prihliadnuť, navyše ním tvrdenú skutočnosť
žalovaný žiadnym spôsobom ani nepreukazuje.

26.  Rovnako je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil aj existenciu nároku,
keďže pohľadávka na vrátenie bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa



21.7.2016, vrátane preukázania obavy žalobcu, že budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený a to aj s
poukazom na samotnú výšku pohľadávky žalobcu (377.000,- eur) a dobu od poskytnutia peňažných
prostriedkov(2/2016), ktoré doposiaľ vrátené neboli, ako aj možnosť vycestovania žalovaného do
zahraničia, ktorý sa tam už zdržiaval dlhodobo a  ktoré skutočnosti sú spôsobilé vyvolať u žalobcu obavu,
že budúci výkon rozhodnutia súdu bude ohrozený, v dôsledku čoho by sa znížila možnosť úspešného
vymoženia pohľadávky, čo žalovaný v podanom odvolaní rovnako nerozporoval.

27. Žalovaný v odvolaní namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu a  predkladá podanie  označené ako
„ Odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa  21.7.2016 „ podpísané za spoločnosť
P.  s.r.o. osobou - V. O.. Žalobca, vychádzajúc z jeho vyjadrenia namieta  platnosť  odstúpenia od zmluvy
okrem iného aj s poukazom na to, že účastníci si v zmluve o postúpení pohľadávky možnosť odstúpenia
od zmluvy nedohodli, a preto je možné od zmluvy odstúpiť len zo zákonných dôvodov, ktoré  podľa
žalobcu absentujú, a preto akékoľvek odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za  nulitný
právny úkon.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti  dodáva,  že ohľadne vyššie uvedených sporných tvrdení  strán sporu je
potrebné vykonať dokazovanie, čo v tomto štádiu konania je vylúčené, a preto  s touto otázkou (ohľadne
ne(platnosti) odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky, vrátane jej účinnosti) ako s predbežnou
otázkou sa bude musieť vysporiadať súd prvej inštancie v konaní vo veci samej, a preto sa odvolací súd
touto odvolacou námietkou nemohol zaoberať.

29. Výkon záložného práva podľa nariadeného zabezpečovacieho opatrenia môže nastať až po tom,
ako bude pohľadávka žalobcovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 C. s. p.).
To znamená, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného tento nebude obmedzovaný
nad prípustnú mieru, pretože ich môže naďalej užívať, a súčasne je primerane zabezpečené prípadné
uspokojenie pohľadávky žalobcu, lebo je nesporné, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, keďže
odpredal svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti N., s.r.o., čo  žalovaný aj sám potvrdil.

30. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, a aj vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa §387 ods. 1 C. s. p., lebo je vo výroku vecne
správne.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/107/2016", "guid": "2650dd12-23e8-44f4-937d-dc6ba4add713:73bb692e-55c3-4877-a8ed-899bde9f9454", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2650dd12-23e8-44f4-937d-dc6ba4add713:73bb692e-55c3-4877-a8ed-899bde9f9454", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/107/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 22Cb/107/2016 z 2. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2650dd12-23e8-44f4-937d-dc6ba4add713:73bb692e-55c3-4877-a8ed-899bde9f9454"}], "citovane_v": []}