Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/190/2011 z 6. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. decembra 2011, sp. zn. 11Co/190/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7209218495.1 Krajský súd Košice | 11Co/190/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7209218495.1 | 2011-12-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66be038b-edea-49f1-b22e-e914d970b2fe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7209218495.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/190/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209218495
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7209218495.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu K. L., nar. X.XX.XXXX, bytom R., B. XX,
zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému
B. s.r.o. v V., so sídlom R. - Nad K. XXX XX, E. XX, Q.: 36 603 155, zast. JUDr. Slávkou Kováčovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie mzdy a stravného s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 41C 167/2009-42 z 3.3.2010 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.099,81
€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.099,81 € titulom
diét, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vzájomný návrh žalovaného na náhradu škody v sume
955,98 € vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov tohto konania.

Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu žaloby (po jej rozšírení podaním z 20.10.2008 a zmene žaloby
podaním z 1.6.2009), ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia nedoplatku na mzde v
sume 30.740,- Sk (1.020,38 €), ako aj sumy 93.385,- Sk (3.099,81 €) s prísl. titulom nedoplatku na
stravnom pri zahraničných služobných cestách v období od októbra 2006 do februára 2007. Uznesením
z 24.6.2009 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podaní žalobcu z 20.10.2008 a 1.6.2009 a uznesením
41C 99/2008-145 z 24.6.2009 súd konanie v časti o zaplatenie mzdy 1.020,38 € zastavil z dôvodu,
že žalobca v tejto časti vzal žalobu podaním z 1.6.2009 späť a žalobu o zaplatenie sumy 3.099,81 €
titulom diét a vzájomný návrh žalovaného na náhradu škody v sume 955,98 € vylúčil na toto samostatné
konanie. Vykonal účastníkmi navrhnuté dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi a ostatným spisovým materiálom, výsluchom konateľky žalovanej spoločnosti Emílie E. a
zistil, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej 20.10.2006
na dobu neurčitú a vykonával prácu vodiča v nákladnej medzinárodnej kamiónovej doprave s miestom
výkonu práce EU (BE,F,D), pričom v čl. III bod 7 pracovnej zmluvy (Náhrady pri zahraničných pracovných
cestách) zamestnanec a zamestnávateľ dohodli paušálnu sumu stravného v inej ako slovenskej mene
podľa § 34 a § 13 ods. 5 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, a to z dôvodu častej zmeny
pracoviska vyplývajúcej z osobitej povahy zamestnania a v čl. III bod 8 pracovnej zmluvy sa účastníci
ďalej dohodli, že cestovné náhrady, náhrady výdavkov a iných plnení pri zahraničných pracovných
cestách poskytne zamestnávateľ bezhotovostným prevodom na účet zamestnanca v inej ako slovenskej
mene (EUR) vedeného v banke po skončení hodnotiaceho obdobia. Zistil tiež, že dňa 20.10.2006



uzavreli žalobca a žalovaný súčasne i dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, v ktorom dohodli paušálnu
sumu 50,- € na deň, ktorá zahŕňala stravné, vreckové v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách a dňa 9.3.2007 účastníci uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej
pracovný pomer žalobcu so žalovaným skončil dňom 9.3.2007 dohodou. Z výsluchu H. E. zistil, že je
konateľkou žalovanej spoločnosti a zároveň pracuje ako účtovníčka od apríla 2006 a je sestrou konateľa
Rolanda R., že diéty boli zamestnancom vyplácané najskôr vo výške 50,- € mesačne, neskôr vo výške
42,- € mesačne na základe dodatkov k pracovným zmluvám, ktoré ona za zamestnávateľa podpísala
ako konateľka spoločnosti a odovzdala druhému štatutárovi, aby ich predložil na podpis zamestnancom,
pričom dôkazy, ktorými by preukázala vyplatenie diét žalobcovi, nemala k dispozícii. Spornou medzi
účastníkmi bola výška paušálnej sumy stravného dohodnutej formou dodatku k pracovnej zmluve, keďže
žalovaný sa odvolával na dohodu o paušálnej sume 42,- € denne, avšak súdu predložil len fotokópiu
predmetného dodatku k pracovnej v zmluve, na ktorom však žalobca popieral pravosť svojho podpisu,
a popieral, že so žalovaným sa dohodol na znížení paušálnej sumy stravného pri zahraničnej pracovnej
ceste zo sumy 50,- € na sumu 42,- € denne. Vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1 a 2 , § 10 , § 13 ods.
1,5 a 6, § 14 a § 34 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení, z čl. III bod 7
pracovnej zmluvy z 20.10.2006 a z čl. III bod 8 pracovnej zmluvy v spojení s dodatkom č. 1 k nej,
súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný dôveryhodným
spôsobom zníženie paušálnej sumy stravného pri zahraničných pracovných cestách nepreukázal (napr.
predložením originálu predmetného dodatku k pracovnej zmluve), preto pri rozhodnutí vychádzal z
paušálnej sumy stravného pri zahraničných pracovných cestách vo výške 50,- € denne v zmysle dodatku
č. 1 k pracovnej zmluve, ktorá bola prezentovaná a zdokladovaná žalobcom. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej
pracovnej zmluvy, keďže žalobcovi nevyplatil v celom rozsahu stravné pri zahraničných pracovných
cestách v súlade so zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (t.j. diéty) v období od 20.10.2006
do 18.2.2007, v ktorom žalobca bol na zahraničnej pracovnej ceste s malými prestávkami. Rozsah
zahraničných pracovných ciest nebol v konaní sporný, keď z dokladov predložených žalobcom mal súd
preukázané, že v októbri 2006 bol žalobca 11 dní na služobnej ceste, za čo mu prislúcha 550,- € (11 x
50 €), v prepočte 19.785,- Sk (pri kurze 35,973 Sk), v novembri 2006 bol žalobca na služobnej ceste 30
dní, za čo mu prislúcha 1500,- € (30 x 50 €), v prepočte 52.305,- Sk (pri kurze 34,870,- Sk), v decembri
2006 bol žalobca na služobnej ceste 19 dní, za čo mu prislúcha 950,- € (19 x 50 €), v prepočte 32.565,-
Sk (pri kurze 34,279 Sk), v januári 2007 bol žalobca na služobnej ceste 18 dní, za čo mu prislúcha 900
€ (18 x 50 €), v prepočte 30.851,- Sk pri kurze v mesiaci február 2007 34.279,- Sk, a teda za uvedené
obdobie celkom mala byť žalobcovi zaplatená na diétach suma 181.782,- Sk a bolo mu zaplatených
formou osobnej spotreby v zahraničí za rok 2006 v decembri 2006 suma 470,- €, čo v prepočte činí
16.111,- Sk pri kurze 34.279,- Sk, za rok 2007 (v januári 2007) suma 796,- €, čo v prepočte činí 34.279,-
Sk pri kurze 34,279 Sk, ďalej žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 5.000,- Sk dňa 1.12.2006 a v
hotovosti mu vyplatil sumu 40.000,- Sk dňa 21.12.2006, spolu žalovaný uhradil žalobcovi na diétach
sumu 88.397,- Sk. Po odpočítaní toho, čo žalovaný žalobcovi v skutočnosti uhradil (88.397,- Sk) a čo mal
uhradiť (181.782,- Sk), nedoplatok na diétach tak predstavuje sumu 93.385,- Sk (3.099,81 €). Fotokópie
listinných dôkazov (č.l. 72 - 83 spisu) predložené zást. žalovaného spolu s podaním z 12.3.2009, ako
aj na pojednávaní 4.3.2009, ktorými sa mala preukázať skutočnosť, že žalovaný žalobcovi na diétach
nič nedlhuje, vyhodnotil ako nepresvedčivé, keďže porovnaním s podkladmi z účtovníctva predloženými
právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní zistil, že v účtovníctve žalovaného sú priložené
fotokópie (nie originály) napr. výdavkových pokladničných dokladov svedčiacich o prevzatí finančných
čiastok žalobcom, ktoré však nie sú dokladmi v zmysle zákona o účtovníctve. Vzhľadom na uvedené
žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom diét sumu 3.099,81 €
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vzájomný návrh žalovaného na náhradu škody v sume
955,98 € vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že vo vylúčenom konaní rozhodne aj o náhrade trov
tohto konania.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť, lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na pojednávaní dňa 3.3.2002 rozhodol vo
veci bez toho, aby vypočul konateľa spoločnosti Rolanda R., ako štatutárny orgán žalovaného, ktorý
svojou svedeckou výpoveďou mal prispieť ku skutočnostiam, na základe ktorých bolo možné rozhodnúť
vo veci samej. Uviedol, že od počiatku nárok žalobcu popiera a súdu boli predložené aj listinné dôkazy



o týchto skutočnostiach, ku ktorým sa vedel jednoznačne vyjadriť konateľ spoločnosti Roland R., ktorý
dôkaz považoval za podstatný, avšak súd prvého stupňa ho odmietol vykonať a Rolanda R. nevypočul
aj napriek tomu, že ten svoju neúčasť na pojednávaní sa ospravedlnil podaním z 3.3.2010 z dôvodu
práceneschopnosti a priložil aj doklad o svojej práceneschopnosti. Mal za to, že súd prvého stupňa
pochybil jednoznačne aj v tom smere, že nevzal do úvahy skutočnosť, že nemal žalobcovi vyplácať diéty
vo výške 50,- € mesačne, ale iba 42,- € mesačne, a tieto diéty mu vyplatil v plnom rozsahu, čo bolo
potvrdené aj listinnými dôkazmi.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny advokátky za vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 151,05 € a paušálnej náhrady hotových výdavkov 7,21 €, spolu 158,26 €. Uviedol, že
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vyslúchol konateľku spoločnosti, oboznámil sa s predloženými
dokladmi a umožnil žalovanému, aby sa vo veci vyjadril a predložil dôkazy, ktoré by mohli náležite ustáliť
skutkový stav, že konateľka spoločnosti H. E., ktorá bola súčasne aj účtovníčkou, potvrdila skutočnosti,
na základe ktorých súd mohol vo veci rozhodnúť. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy, tiež koľko dní v jednotlivých mesiacoch bol na
služobnej ceste a koľko finančných prostriedkov mu žalovaný za služobné cesty vyplatil. Poukázal na
to, že súd prvého stupňa niekoľkokrát pojednávanie odročil za účelom výsluchu konateľa spoločnosti
Rolanda R., ktorý sa však na pojednávania nedostavoval, preto vypočul druhú konateľku spoločnosti
Emíliu E. a nebolo potrebné, aby vypočul osobne i B. R., keďže spoločnosť žalovaného podľa aktuálneho
výpisu z obchodného registra má dvoch konateľov, z ktorých každý môže konať sám. Súd prvého stupňa
si zabezpečil aj listinné dôkazy, z ktorých mohol zistiť, že žalovaný mu nevyplatil diéty za práce, ktoré pre
neho vykonával v zahraničí tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté, dostatočným spôsobom sa vysporiadal
aj s námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že medzi nimi došlo k dohode o paušálnej dennej náhrade
stravného zníženej zo sumy 50,- € na sumu 42,- € a na pojednávaní predložil len fotokópiu tohto dokladu,
avšak on poprel pravosť svojho podpisu na predmetnom dodatku dohody, a originálny doklad sa u
žalovaného nenachádza, keďže napriek viacerým výzvam ho súdu nepredložil.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 1.12.2011 v
súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3
O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.), rozsudok podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolanie podané žalovaným proti výroku o vylúčení
vzájomného návrhu žalovaného na samostatné konanie, odvolací súd odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.
c/ O.s.p., lebo v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (podľa
§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie
konania, akým je aj rozhodnutie o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a preukazovali existenciu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c/ a f/ O.s.p.



Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych ustanovení právneho
predpisu (relevantných ustanovení zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov), ktoré aj správne vyložil a dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3.099,81 € titulom nedoplatku na stravnom, na ktoré žalobcovi ako zamestnancovi
vznikol nárok pri zahraničných pracovných cestách počas trvania pracovného pomeru u žalovaného.
Nie je preto preukázaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Žalovaný v odvolaní vytýka súdu prvého stupňa tiež neúplne zistený skutkový stav nevykonaním
navrhnutého dôkazu výsluchu konateľa spoločnosti Rolanda R. na preukázanie ním tvrdenej dohodnutej
výšky stravného pri zahraničných pracovných cestách v pracovnej zmluve, resp. v dodatku k nej, ktorá
bola medzi účastníkmi sporná.

Podľa ustálenej súdne praxe, neúplnosť zistenia skutkového stavu (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou
neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal taký účastníkom navrhnutý
dôkaz, ktorý je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že dôkaz nepovažoval za
rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci), avšak iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z cit. ustanovenia vyplýva, že účastníci konania majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú
vykonané, však patrí výlučne súdu, ktorý je oprávnený v každom štádiu konania posúdiť dôkazné návrhy
a zvážiť, ktoré z označených dôkazov vzhľadom na uplatnený nárok či tvrdenia účastníkov konania,
je treba vykonať. Súd je preto oprávnený rozhodnúť, že nevykoná tie z navrhnutých dôkazov, ktorými
majú byť preukázané skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie uplatneného nároku (rozhodnutie vo veci)
bezvýznamné - spravidla v vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom,
ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu veci, alebo ktoré už boli preukázané inými
dôkazmi. Ani z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť
súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. vykonal dôkazy potrebné
a nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významné skutočnosti.
Vykonanými dôkazmi nemal preukázané tvrdenie žalovaného, že účastníci sa dohodli ďalším dodatkom
k pracovnej zmluve o znížení paušálnej sumy stravného zo sumy 50,- € denne (dohodnutého v dodatku
č. 1 k pracovnej zmluve z 20.10.2006 v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) na
sumu 42,- € za každý deň zahraničnej pracovnej cesty, a teda že žalobcovi neprislúcha nedoplatok
stravného v požadovanej výške, na ktoré mu vznikol nárok pri zahraničných pracovných cestách. Zo
spisu (i pripojeného spisu sp. zn. 41C 99/2008) vyplýva, že konateľ spoločnosti B. R. bol súdom
opakovane predvolávaný na pojednávania (29.10.2008, 21.1.2009, 4.3.2009, 1.4.2009, 6.5.2009,
24.6.2009, 23.9.2009, 28.10.2009 a 2.12.2009, 20.1.2010 a 3.3.2010), avšak na žiadne z pojednávaní
sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlňoval a opakovane žiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný
mal procesnú možnosť (a to aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne prítomnej na pojednávaniach)
nielen označiť, ale aj predložiť listinný dôkaz (originál dodatku pracovnej zmluvy) na preukázanie svojho
tvrdenia, že so žalobcom sa dohodli o znížení stravného pri zahraničných pracovných cestách na
sumu 42,- € denne, príp. tento listinný dôkaz mohla súdu predložiť konateľka žalovaného Emília E.,



ktorá bola v konaní vypočutá na pojednávaní dňa 24.6.2009 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 134 -
138). Žalovaný však napriek opakovaným výzvam súdu najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
skončilo dokazovanie, ani do rozhodnutia súdu prvého stupňa nepredložil originál dodatku pracovnej
zmluvy, ktorý mal byť so žalobcom uzavretý (a ním podpísaný), na dôkaz svojho tvrdenia, že žalobcovi
zaplatil stravné pri zahraničných pracovných cestách v dohodnutej výške. Tento listinný dôkaz aj podľa
názoru odvolacieho súdu bol rozhodujúcim a spôsobilým dôkazom na preukázanie žalovaným tvrdenej
skutočnosti. Za tohto stavu (dôkaznej situácie) nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci vyslúchnuť
konateľa žalovanej spoločnosti Rolanda R. (tento dôkaz bol nadbytočný), ktorý ani nemohol byť vo veci
vypočutý ako svedok, lebo - rovnako ako H. E., bol v rozhodnom období taktiež konateľom žalovanej
spoločnosti, pričom z výpisu z obchodného registra odd. Sro, vl. č. 17679/A, vyplýva, že obaja konatelia
boli oprávnení v mene spoločnosti konať a podpisovať každý samostatne. Nemožno preto súdu prvého
stupňa vytýkať nesprávny procesný postup nevykonaním žalovaným navrhnutého dôkazu, ani neúplnosť
zistenia skutkového stavu, na základe ktorého vo veci rozhodol.

Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. nemožno považovať za opodstatnené, preto bol rozsudok v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.099,81 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, ako vecne správny potvrdený.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo o nich rozhodne súd prvého stupňa v konaní
(v rozhodnutí) o vylúčenom nároku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.