Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/102/2011 z 12. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. októbra 2011, sp. zn. 16Co/102/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8108231951.1
Krajský súd Prešov | 16Co/102/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8108231951.1 | 2011-10-12 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9042fcc9-3432-4985-98ef-09893123d06d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8108231951.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/102/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108231951
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8108231951.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov
JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu, v právnej veci žalobkyne I. R., bytom H., D.
XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom v Prešove, Konštantínova 3, proti
žalovanému: I. - J. H., a.s. T., C. rad X, v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od poistnej zmluvy zo
dňa 5.4.1995 č. ZPP2 40410201/15 a vyplatenie poistného plnenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 31.1.2011 č.k. 28C 362/2008 - 240 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej  n e p r i z n á v a  a žalobkyňa na ich náhradu  n e m
á   p  r á v o.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyňou uvádzané tvrdenie, že upozornila p. G.,
ktorý s ňou vyplňoval tento dotazník na svoje ochorenie, ale on jej povedal, že to nemá uvádzať, a preto
je tam negatívna odpoveď na všetky otázky, nebola pri dokazovaní preukázaná. Vypočutí svedkovia
vylúčili takýto postup. Samotného pána G. nebolo už možné vypočuť, lebo nežije, ale v každom prípade
žalobkyňa svojim podpisom potvrdila pravdivosť svojich odpovedí o zdravotnom stave a ak tak urobila,
bola si vedomá, že neuviedla pravdu a zamlčala svoje závažné ochorenie, ktoré žalovaný zistil až v
súvislosti s lekárskou správou, ktorú mu doručila ošetrujúca lekárka žalobkyne 10.3.2006. Žalovaný v 2 -
mesačnej prekluzívnej lehote odstúpil od poistnej zmluvy listom z 21.4.2006 a zároveň rozhodol o vrátení
zaplateného poistného vo výške 7.818,- Sk. Postup žalovaného je v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami. Uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto túto žalobu
zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.319,39
€, uhradiť  trovy konania, resp. aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zrušil a vec vrátil
na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Napadnuté výroky rozsudku sú zmätočné



a nepreskúmateľné, pretože súd neodstránil rozpory v tvrdeniach účastníkov, nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, pričom nepostupoval pri vyhodnocovaní dôkazov podľa § 3 ods. 1 OZ. Posudzovaním
vykonaných dôkazov jej bolo porušené ústavné právo na zákonné konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Súd neuviedol žiadny objektívny fakt, ktorý by vylučoval dobromyseľnosť správania sa žalobkyne
pri vypĺňaní dotazníku na uzavretie poistnej zmluvy. Osvojil si len výpovede svedkov, ktorí sú v závislom
vzťahu, či už ako obchodní zástupcovia, resp. priamo zamestnanci žalovaného, čo je logické, že takýto
svedkovia nemôžu vypovedať v neprospech žalovaného. Trvá na tom, že oznámila Ing. R. G., že od
detstva trpí na cukrovku, avšak onemocnenie nemá taký charakter, žeby ju to obmedzovalo nielen v
jej živote, ale i v práci.  Pritom je evidentné i z výpovedí svedkov, že zástupcovia poisťovne žalovanej
boli silne finančne motivovaní na tom, aby uzavreli čo najviac poistných zmlúv, takže je pochopiteľné,
že i vtedajší zástupca žalovanej mal záujem uzavrieť poistnú zmluvu dňa 11.4.1995. Je vierohodné, že
sám žalobkyňu naviedol na to p. G., osobne prišiel za ňou na jej pracovisko (žalobkyňa pracovala na
sekretariáte riaditeľa vtedajšej Obchodná akadémia v H.) a presvedčil ju, aby sa dala poistiť, aby do
dotazníka neuvádzala svoju chorobu. Pritom v čase uzavretia poistnej zmluvy, ochorenie na cukrovku
u žalobkyni malo ľahký priebeh, čo potvrdzuje i to, že z tohto dôvodu nevynechávala pracovné smeny
pre PNS. Celý proces uzavretia poistnej zmluvy, vrátane dotazníka trval asi 10 minút preto z tohto
pohľadu nemala možnosť sa vôbec dôkladne zamyslieť nad otázkou č. 4 uvedenou v dotazníku,
keď túto zmluvu podpisovala ako zdravá osoba, ktorá nebola na PN. V čase vyplnenia dotazníka,
mala za to, že dlhotrvajúcou chorobou je taká choroba, ktorá vyradí osobu z pracovného procesu, či
už na dlhšiu dobu, alebo úplne. Nenapadlo ju že jej „diabetes melitus" môže poisťovňa chápať ako
hendikep brániaci uzavretiu poistnej zmluvy. Pokiaľ by súd dôkladne podrobil obsah dotazníka, tak by
musel zistiť, že žalovaná v ňom neuvádza, aké závažné ochorenia bránia uzavretiu poistnej zmluvy,
resp. dotazník presne nedefinuje, čo je to „dlhotrvajúca choroba". Súd odmietol zákonným spôsobom
vykonané dôkazy a odmietol ich aplikovať vo vzťahu k hmotnoprávnym povinnostiam účastníkov
poistenia podľa § 793 OZ. Podľa tohto ustanovenia možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy je viazaná
na dve podmienky. Prvou podmienkou je to, že musí ísť o vedomé porušenie povinností uvedených v
§ 793 OZ a druhou podmienkou je to, aby pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok, poistiteľ mal
povinnosť zmluvu neuzavrieť. Nebolo ani objektívne dokázané, že i napriek onemocneniu žalobkyne,
by žalovaná ako poisťovňa dňa 11.4.1995 odmietla uzavrieť poistnú zmluvu so žalobkyňou. Dokonca
pred vyplnením dotazníka ako predpokladu na uzavretie poistnej zmluvy, nebolo dokázané, žeby
žalobkyňu zástupca žalovanej dôkladne oboznámil druhy onemocnení, ktoré bránia poisťovni uzavrieť
poistnú zmluvu. Dodnes ničím nebolo dokázané, aby žalobkyňa bola dôrazne upozornená žalovanou,
že zatajenie je dôvodom na to, aby žalovaná od poistnej zmluvy mala právo odstúpiť. Súd nebral do
úvahy i tú skutočnosť, že poistenie trvalo od 11.4.1995 do 9.5.2006, tzn. viac ako 11 rokov. Pokiaľ
by žalobkyňa neutrpela úraz, tak by žalovaná ako poisťovňa dodnes neodstúpila od poistnej zmluvy,
dodnes by žalobkyňa platila dohodnuté poistné i napriek tomu, že žalobkyňa od troch rokov svojho
veku až dodnes trpí ochorením na cukrovku. Vôbec nevyhodnotil povinnosti žalovanej ako poisťovne
uvedené vo všeobecných poistných podmienok (čl. 12 ods. 2), podľa ktorých, poisťovňa je oprávnenú
preskúmať zdravotný stav občana. V zmysle toho nebolo preukázané, aby po dobu 11 rokov poistného
vzťahu, žalovaná využila svoje právo preskúmať zdravotný stav žalobkyne. Nikdy po dobu trvania
poistného vzťahu, nevykonala preskúmanie zdravotného stavu. O tom, že žalobkyňa trpí na cukrovku,
sa dozvedela až z lekárskej správy, ktorá bola vystavená v súvislosti s úrazom žalobkyne. Preto, jej
odstúpenie od poistnej zmluvy listom z 21.4.2006, je neplatné a nemôže pôsobiť retroaktívne, tzn.
že nemôže zbaviť žalovanú poskytnúť poistné plnenie za jej úraz z 26.2.2005. Vzhľadom na dátum
úrazu a vzniku poistnej udalosti, žalovaná odstúpenie od poistnej zmluvy nevykonala v prekluzívnej 3-
mesačnej lehote (konajúca sudkyňa chybne v odôvodnení rozsudku uvádza dvojmesačnú prekluzívnu
lehotu), ale až po uplynutí 14-ich kalendárnych mesiacov od poistnej udalosti. Žalobkyňa obdŕžala
písomnosť od žalovanej s dátumom 21.4.2006 označenom „Poistná zmluva č. 40 410 201 - odstúpenie
od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 OZ", v ktorom žalovaná potvrdzuje, že dňa 13.12.2005 obdŕžala
od žalobkyne oznámenie o úraze zo dňa 26.2.2005. Z toho vyplýva, že žalovaná mohla ihneď v krátkom
čase počnúc od 13.12.2005 zistiť dôvod na odstúpenie od zmluvy a odstúpenie od zmluvy vykonať v
trojmesačnej prekluzívnej lehote. Nárok žalovanej na odstúpenie od poistnej zmluvy doručenej žalobkyni
až 27.4.2006, zanikol pre jeho neuplatnenie v prekluzívnej lehote. Šetrenie o zdravotnom stave žalovaná
započala až svojim listom z 9.1.2006, ktorý rovnopis bol zaslaný žalobkyni. Konkrétne žalovaná vo
svojom liste žiadala lekárku o zaslanie zdravotnej dokumentácie žalobkyni. To potvrdzuje fakt, že v
krátkom čase po 9.1.2006 žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobkyňa dlhodobo trpí onemocnením
diabetes melitus, a potom žalovanej odstúpenie od zmluvy doručené žalobkyni až dňa 27.4.2006 bolo
vykonané po uplynutí prekluzívnej lehoty. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby šetrenie poisťovne o



zdravotnom stave poisteného malo trvať až 5 kalendárnych mesiacov (od 13.12.2005 do 21.4.2006).
V súvislosti s ustanovením § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázala, že zákon poistiteľovi
neukladá povinnosť použiť túto sankciu, ale mu dáva iba možnosť. Poistiteľ však môže toto právo
uplatniť len v lehote troch mesiacov od zistenia, že boli vedome porušené povinnosti. Poistiteľ uváži,
či privodí zánik poistenia odstúpením od zmluvy. Trojmesačná prekluzívna lehota začne plynúť, až keď
sa poistiteľ dozvie o oboch podmienkach možnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. o porušení povinnosti
uvedených v § 793, ako aj o tom, že pri pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrel. Keďže poistná
udalosť, úraz žalobkyne, vznikol bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s jej dlhodobým onemocnením,
preto žalovaná mala povinnosť v plnom rozsahu plniť podľa platnej uzavretej zmluvy. Pritom žalovaná
nikdy nespochybnila vznik poistnej udalosti, čo potvrdila i na súdnom pojednávaní. Napadnutý rozsudok
hrubo odporuje nielen morálke, ale je na ujmu žalobkyne, túto protiprávne diskriminuje zato, čo vedome
nespáchala.  Európskou normou, platnou i pre SR, je Smernica 93/13/EHS. Z tejto smernice bolo
implementované do novely OZ, ustanovenia § 52, § 53 a hlavne § 54 ods. 1, 2 OZ, v zmysle
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ďalej poukázala, že riadne platila dohodnuté
poistné. Nikdy nebola upozornená alebo vyzvaná na lekárske vyšetrenie z dôvodu zistenia, či netrpí
takým onemocnením, ktoré by vylučovalo uzavretie poistnej zmluvy. Nemá lekárske vzdelanie a v
čase uzatvárania poistnej zmluvy nemala kvalifikovanú vedomosť o tom, aby diabetes melitus mal
byt' kvalifikovanou prekážkou na uzavretie poistnej zmluvy. Súd ničím nevyvrátil, žeby dotazník o
zdravotnom stave poisťovanej osoby nevypísal pracovník poverený uzatváraním poistenia, Ing. R. G..
Dôvod na odstúpenie od poistnej zmluvy použitý žalovanou, je dodatočne vykonštruovaným dôvodom,
diskriminačným dôvodom a v konečnom dôsledku nemorálnym dôvodom, keď žalobkyňa pri uzatváraní
poistnej zmluvy dobromyseľne podpísala dotazník k poistnej zmluve a pri jej podpísaní nemala žiadnu
vedomosť o tom, aby niečo podstatné vynechala. Žalobkyňa následne neskorším podaním z 22.3.2011
doplnila odvolanie o ďalšie dôvody a to, že žalovaná postupuje voči nej nemorálne, keď až po 11 rokoch
platnosti poistnej zmluvy sa rozhodla vyžiadať si od ošetrujúcej lekárky jej lekársku správu. Poukázala
na to, že životné poistenie má uzatvorené v iných poisťovniach ako je ING Životná poisťovňa, a. s.
a podobne a  tieto poisťovne ju nevylučujú i napriek vedomosti, že trpí na diabetes melitus. Pokiaľ
by nebola písomne žiadala žalovanú, tak by táto pokračovala vo svojej nemorálnosti a nevrátila ani
zaplatené poistné. Až po upozornení jej žalovaná toto poistenie vrátila. Po porade so svojím právnym
zástupcom, aby jej správanie nebolo chápané ako uznanie platnosti odstúpenia od zmluvy, tak vrátené
poistné žalovanou za dobu 11 rokov, naspäť žalovanej vrátila. Tiež poukázala na to, že vzhľadom na
postoj žalovanej mala za to, že táto mala toto poistné jej opätovne vrátiť a pokiaľ by jej bol nárok
právoplatne prisúdený tak potom táto suma 7.919,-Sk, t. j. 262,86 Eur by sa započítala na prisúdené
poistné plnenie podľa žaloby. Je nemorálne a protiprávne správanie sa žalovanej, ak na jednej strane
odstúpi a na druhej strane už nemá záujem zaplatené poistné žalobkyni vrátiť. Nepochybne potvrdila,
že odstúpenie od zmluvy je nulitné, lebo vrátené a prijaté naspäť poistné vo výške 7.919,-Sk dodnes
nevrátila.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že s podaným odvolaním nesúhlasí,
rozhodnutie súdu považuje za správne. Poukázala na to, že žalobkyňa vo svojom rozsiahlom odvolaní
uvádza množstvo skutočností, ktoré sú právne bezvýznamné a súd prvého stupňa správne vyhodnotil
vykonané dôkazy a vec správne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Tvrdenie žalobkyne, že okresný súd hodnotil vykonané dôkazy v jej neprospech, čím bolo
porušené právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces je ničím nepodložené. Prvostupňový súd
posudzoval vykonané dôkazy v súlade s ich preukaznou hodnotou a na základe toho dostatočne
a správne zistil skutkový stav veci.V konaní bolo dôkazné bremeno na samotnej žalobkyni, aby
preukázala, prečo je odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany žalovaného neplatné. V celom priebehu
konania však zo strany žalobkyne nebol predložený prakticky žiaden dôkaz, ktorý by mal akýmkoľvek
spôsobom spochybniť platnosť odstúpenia žalovanej od poistnej zmluvy. Žalobkyňa len tvrdila, že
bola na nepravdivú odpoveď v dotazníku, ktorý bol súčasťou poistnej zmluvy, navedená zo strany
zástupcu žalovanej, ktorý s ňou poistnú zmluvu uzatváral. Ani toto tvrdenie žalobkyne však nebolo
preukázané žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom. Žalobkyňa je zodpovedná za pravdivosť
údajov uvedených v dotazníku, čo potvrdila aj svojím vlastnoručným podpisom Tvrdenie o tom, že súd
neuviedol žiaden objektívny fakt na spochybnenie dobromyseľnosti správania žalobkyne je v tomto



smere irelevantné, pretože žalobkyňa totiž potvrdila v samotnom odvolaní, že v čase uzatvárania poistnej
zmluvy mala vedomosť o tom, že trpí na diagnózu diabetes melitus od detstva. Pokiaľ žalobkyňa
spochybňuje výpovede svedkov, jednotlivých obchodných zástupcov tak títo svedkovia boli vypočutí
práve na návrh žalobkyne. Ich výpovede nemali ani podstatný význam pre výsledok samotného konania,
nakoľko neboli pri uzatváraní poistnej zmluvy a o korektnosti postupu zástupcu žalovaného pri uzatváraní
poistnej zmluvy sa mohli vyjadriť len nepriamo. Naviac vo svojich výpovediach sa ani nevyjadrili k
podstatným otázkam, na základe ktorých by mohla byť spochybnená platnosť odstúpenia od poistnej
zmluvy. Tvrdenie žalobkyne, že obchodní zástupcovia žalovanej boli silne finančne motivovaní na tom,
aby uzavreli čo najviac poistných zmlúv, nie je dôkazom a nemá ani dôkaznú silu. Skutočnosť, či mala
choroba žalobkyne ľahký priebeh je pre konanie právne bezvýznamná. Podstatná je len skutočnosť,
ktorú v konaní preukázala, že v prípade ak by vedela, že žalobkyňa takouto chorobou trpí, poistnú zmluvu
by neuzavrela. Žalobkyňa na jednej strane v podanom odvolaní tvrdí, že nemala možnosť sa vôbec
zamyslieť nad otázkou č. 4 v dotazníku, na druhej strane tvrdí, že pri tejto otázke povedala zástupcovi
žalovaného, že trpí na cukrovku, na čo jej mal zástupca žalovaného uviesť, aby toto do dotazníka
neuvádzala. Tieto tvrdenia sú do istej miery protirečiace. V dotazníku poistnej zmluvy je pri otázke č. 4
uvedený pojem dlhotrvajúca choroba a z významu tohto slovného spojenia jednoznačne logicky vyplýva,
že ide o chorobu, ktorá nemá len krátkodobý priebeh ale trvá dlhšiu dobu. Žalobkyňa na diagnózu
diabetes melitus trpela od svojich troch rokov, z čoho je zrejmé, že v tomto prípade ide o dlhotrvajúcu
osobu. Žalobkyňa mala v zmysle ustanovenia § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť pravdivo
a úplne odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa, teda na otázku akou dlhodobou chorobou trpí,
malá uviesť v zmysle vyššie uvedenej zákonnej povinnosti akúkoľvek dlhotrvajúcu chorobu ktorou trpí,
bez ohľadu na to, či by táto choroba bránila alebo nebránila v uzavretí poistnej zmluvy.

Žalobkyňa sa rôznymi tvrdeniami snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti pravdivo
zodpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa, ktoré jej ukladá ustanovenie § 793 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá poisťovateľovi upozorniť poisteného na možnosť
odstúpenia od poistnej zmluvy v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade, ak nepravdivo
odpovie na položené otázky. Povinnosť poisteného odpovedať pravdivo na položené otázky vyplýva
priamo zo zákona a taktiež právo poistiteľa odstúpiť od zmluvy vyplýva priamo zo zákona. Je zrejmé
z mnohých tvrdení žalobkyne, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala vedomosť o tom, že trpí
diagnózou diabetes melitus. Túto diagnózu v dotazníku neuviedla vedome, je preto nespochybniteľná a
v konaní preukázala aj skutočnosť, že ak by pri uzatváraní poistnej zmluvy vedel o chorobe žalobkyne,
k uzatvoreniu poistnej zmluvy by nebolo došlo. V konaní boli súdu predložené smernice žalovanej,
ktoré vylučovali uzatvorenie poistných zmlúv s osobami trpiacimi na chorobu, ktorú má žalobkyňa.
Pokiaľ mala oprávnenie v zmysle všeobecných poistných podmienok právo preskúmať zdravotný stav
žalobkyne, išlo o jej právo nie povinnosť. Vychádzala z predpokladu, že žalobkyňa pravdivo odpovedala
na položené otázky a poukazovanie na túto skutočnosť zo strany žalobkyne je preto právne irelevantné.
Žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdí, že odstúpenie od poistnej zmluvy nemôže pôsobiť retroaktívne,
že nemôže zbaviť žalovanú poskytnúť poistné plnenie. V tomto smere poukázala na ustanovenie § 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k ustanoveniu § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ustanovením všeobecným, v zmysle ktorého sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje a má
také právne účinky, ako keby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. V takomto prípade teda ani nevzniká
právo na poistné plnenie. Žalobkyňa namietala, že neodstúpila od zmluvy v prekluzívnej 3 - mesačnej
dobe. Poukázala na to, že začiatok plynutia tejto prekluzívnej doby  je stanovený v ustanovení § 802 ods.
2 Občianskeho zákonníka  okamihom, kedy sa dozvedel poistiteľ o skutočnosti, že poistený nepravdivo
odpovedal na v dotazníku položenú otázku. V danom prípade išlo o okamih, kedy sa žalovaný dozvedel,
že žalobkyňa trpí dlhotrvajúcou chorobou diabetes melitus, ktorú neuviedla v dotazníku poistnej zmluvy.
V konaní hodnoverne preukázali, že zdravotná dokumentácia, z ktorej zistili chorobu žalobkyne, bola jej
doručená dňa 10.3.2006, o čom svedčí  sprievodný list s podacou pečiatkou, ktorým žalobkyňa posielala
svoju zdravotnú dokumentáciu. Od poistnej zmluvy pritom odstúpila podaním zo dňa 1.4.2006, teda v
rámci 3 - mesačnej prekluzívnej doby stanovenej zákonom. Ďalšie tvrdenia žalobkyne o dĺžke šetrenia
poistnej udalosti sú absolútne nepodstatné. Žalobkyňa taktiež poukázala na ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, no nie je však zrejmé, v ktorých bodoch by poistná zmluva
mala byť v rozpore s týmito ustanoveniami, alebo v ktorých bodoch je poistná zmluva nezrozumiteľná
alebo neurčitá. Tvrdenie žalobkyne, že na slovenskom poistnom trhu okrem žalovaného nepôsobí žiadna
poisťovňa, ktorá by v prípade diagnózy diabetes melitus odmietla uzatvoriť poistnú zmluvu, je právne
irelevantné, nakoľko je na autonómnej vôli každej poisťovne, ako si upraví podmienky pre uzatváranie



poistných zmlúv. Taktiež záleží na autonómnej vôli osoby, v ktorej poisťovni sa dá poistiť. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vec prejednal v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav, správne vo veci vyvodil právne závery a vo veci
aj správne rozhodol, pričom jeho zistenia majú oporu aj vo vykonanom dokazovaní a na jeho zisteniach
sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že spornou
otázkou bolo vyriešenie a prijatie záveru, či odstúpenie od zmluvy žalovanou je platné alebo nie. Z
obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná odstúpila od zmluvy následne po tom, čo pri likvidácii poistnej
udalosti, ktorú žalobkyňa oznámila, zistila, že žalobkyňa sa od veku troch rokov lieči na diagnózu
diabetes mellitus. Počas celého konania poukazovala, že túto diagnózu žalobkyňa neuviedla pri
uzatváraní poistnej zmluvy v dotazníku o zdravotnom stave, hoci o nej vedela. Pritom ak by v čase
uzatvárania poistnej zmluvy mala vedomosť o diagnóze žalobkyni, k uzavretiu zmluvy by nebolo došlo.
Preto v zmysle § 793 a § 802 Občianskeho zákonníka od poistnej zmluvy odstúpila.

Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinnosti uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď
takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Preto podstatné bolo zistenie a posúdenie, či v zmysle § 793 a § 802 ods. 1 OZ žalobkyňa pravdivo
a úplne odpovedala na všetky otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. V tomto smere
prvostupňový súd vykonal v dostatočnom smere dokazovanie a to výsluchom účastníkov, svedkov a
ďalšími listinami a konštatoval, že žalobkyňou uvádzané tvrdenie, že na túto chorobu mala upozorniť
pracovníka žalovaného, ktorý s ňou vyplňoval tento dotazník a on jej povedal, že to nemá uvádzať a
preto je tam negatívna odpoveď na všetky otázky, nebola pri dokazovaní preukázaná.

Ani odvolací súd nezistil, aby tieto skutočnosti a dôkazy boli prvostupňovým súdom vyhodnotené
inak, resp. aby postup súdu týkajúci sa vyhodnotenia dôkazov nebol zákonný. Tvrdenia žalobkyne
neboli hodnoverným spôsobom preukázané a zistenia súdu potvrdzuje aj ten fakt, že žalobkyňa
svojím vlastnoručným podpisom pod dotazníkom potvrdila aj pravdivosť odpovedi na otázky položené
v dotazníku. Aj v odvolaní poukazovala na to, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy mala vedomosť
o tom, že trpí na túto diagnózu. V tejto súvislosti bolo preto právne významné ustanovenie § 793
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalobkyňa mala pravdivo a úplne odpovedať na všetky
písomné otázky poistiteľa. Preto musí niesť zodpovednosť za porušenie povinnosti pravdivo zodpovedať
na otázky poistiteľa, ktoré jej zákon ukladal. Dôkazné bremeno na žalobkyni bolo aj v súvislosti s tým,
aby preukázala, že odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany žalovaného je neplatné. V tejto súvislosti
je právne významné ustanovenie § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri vedomom
porušení povinnosti uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak
pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ
uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Súdna teória a prax vychádza z toho, že aby došlo k platnému odstúpeniu od takejto zmluvy vyžaduje
sa naplnenie dvoch podmienok a to vedomé porušenie povinnosti uvedených v ustanoveniach § 793 a
skutočnosť, že pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel.



V súvislosti s vedomým porušením povinnosti uvedených v § 793 OZ odvolací súd mal za to, že
žalobkyňa vedome porušila tieto povinnosti, pretože jej choroba jej bola známa, napriek tomu tieto
skutočnosti pravdivo neopísala a iné skutočnosti zo strany žalobkyne neboli preukázané, ktoré by
potvrdili jej tvrdenie o tom, že túto chorobu mala uviesť pracovníkovi žalovanej a ten ju neuviedol na
základe jeho doporučenia. Je podstatné to, či by bol poistiteľ pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok
poistnú zmluvu uzavrel.  V konaní boli súdu predložené smernice žalovanej, ktoré sa nachádzajú v
spise (č.l. 101 - 106 Českej štátnej poisťovni pre oceňovanie rizík poistených osôb, vydané Generálnym
riaditeľstvom Českej štátnej poisťovni v Prahe v roku 1973), z ktorých vyplýva, že sa vylučovalo
uzatváranie poistných zmlúv s osobami trpiacimi na chorobu, ktorú mala žalobkyňa. Aj táto druhá
podmienka bola naplnená pre odstúpenie od zmluvy podľa § 802 ods. 1 OZ. Odstúpenie od zmluvy,
resp. toto právo mohla žalovaná uplatniť len do troch mesiacov, odo dňa keď takú skutočnosť zistila,
inak právo zanikne. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia správne konštatoval, že k odstúpeniu
došlo v prekluzívnej lehote, (aj keď preklepom, keď uviedol v 2 - mesačnej namiesto 3 - mesačnej
lehoty, ktorá je zo zákona). Údaje uvádzané v súvislosti s plynutím lehoty, potvrdzujú skutočnosti zistené
prvostupňovým súdom a ktoré vyplývajú zo spisu. Z nich je zrejmé, že žalovaná tieto skutočnosti zistila
až doručením ošetrujúcou lekárkou, lekárskej správy žalobkyne dňa 10.3.2006  a následne od poistnej
zmluvy odstúpila listom zo dňa 21.4.2006,keď rozhodla o vrátení aj poistného vo výške 7.818,-Sk.
Sprievodný list, ktorým žalobkyňa zasielala svoju zdravotnú dokumentáciu žalovaná obdŕžala 10.3.2006,
čo je zrejmé z prezenčnej pečiatky žalovanej na liste, ktorý sa nachádza v spise na č.l. 138. Preto tieto
tvrdenia a námietky žalobkyne odvolací súd považoval za nedôvodné.

Prvostupňový súd zákonným spôsobom zisťoval, či boli naplnené podmienky pre platné odstúpenie
od zmluvy alebo nie a na základe vykonaného dokazovania prijal aj správny právny záver. Žalobkyňa
nepreukázala, aby z jej strany nešlo o vedome porušenie povinnosti. Bolo zistené, že pri úplnom
zodpovedaní otázok, žalovaná by poistnú zmluvu neuzavrela. Keďže boli naplnené aj podmienky
týkajúce sa odstúpenia v rámci prekluzívnej lehoty je potrebné toto odstúpenie považovať za platné a
nárok žalobkyni za nedôvodný.

Ak žalobkyňa poukazovala na ustanovenie § 3 OZ týkajúci sa výkonu práv a povinnosti, ktorý má byť
v súlade s dobrými mravmi je potrebné v tejto súvislosti poukázať na ten fakt, že v prípade odstúpenia
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a odstúpenie má také právne účinky ako keby k uzatvoreniu
zmluvy nedošlo. Žalovaná zaslala žalobkyni poistné, ktoré dovtedy bolo ňou platené, po odrátaní
nákladov. Tomuto postupu nemožno nič vyčítať a je v súlade so zákonom. Je treba poukázať aj na ten
fakt, že po celý čas žalobkyni predmetné poistenie trvalo napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že
uviedla nepravdivé údaje pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktoré by mohli spôsobiť jej neplatnosť.

Z týchto dôvodov považoval odvolací súd napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny a v zmysle
ust. § 219 O. s. p. ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej žalovanej nepriznal trovy odvolacieho konania, keďže si ich neuplatnila a neúspešná žalobkyňa
na ich náhradu nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.