Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/30/2012 z 4. 12. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 4. decembra 2012, sp. zn. 27Sp/30/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012201043.1 Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/30/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012201043.1 | 2012-12-04 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bd5e2f7-4ce3-4740-98b6-e3f65b506373 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012201043.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/30/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201043
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012201043.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Správa katastra Zvolen, Študentská 12, 960 01 Zvolen za účasti: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.P.U.
XXXX/XX, XXX XX F. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V - 700/2012 zo dňa 14. júna
2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Zvolen č. V - 700/2012 zo dňa 14. júna 2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok vo výške 33,-
eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Zvolen (ďalej aj
„správny orgán“ alebo „odporca“) č. V-700/12 zo dňa 14.06.2012. Predmetným rozhodnutím správny
orgán zamietol návrh na vklad záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva č. 56/2012-RAČ zo dňa 28.02.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava a záložcom I. M., Zvolen v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k.ú. F., zapísané
na LV č. XXXX a XXXX, s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny
zákon“) s odôvodnením, že podmienky vkladu nie sú z hľadiska § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
splnené. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzovaná Zmluva o zriadení záložného práva zo
dňa 28.02.2012 bola uzavretá spôsobom, ktorý odporuje ust. § 22 ods.2 a § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) týkajúcim sa zastupovania na základe plnomocenstva. Odporca poukázal
na existujúci rozpor medzi dlžníkom (splnomocniteľom) a splnomocnencom v zmysle § 22 ods.2 OZ.
Vzhľadom na podpis zmluvy o úvere, ako aj dohody o splnomocnení p. I. M. v jeden deň (28.02.2011) je
zrejmé, že obe listiny jej boli predložené v jednom balíku, pričom možno dôvodne predpokladať, že bez
podpísania dohody o splnomocnení by nebolo došlo k uzavretiu zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení
priložená k návrhu na vklad je formulárovým typom zmluvy, ktorú predkladá veriteľ spolu so zmluvou
o úvere dlžníkovi a kde je splnomocnenec uvedený priamo v texte zmluvy. Splnomocniteľ tak nemá
možnosť voľby výberu zástupcu. Ak veriteľ takto postupuje, možno dôvodne predpokladať, že dopredu
vybral osobu, ktorá bude oprávnená konať v mene splnomocniteľa, čím je spochybnený predpoklad ,
že splnomocnenec bude hájiť záujem dlžníka. Výber splnomocnenca dlžníkovi veriteľom je signálom
naplnenia konfliktu podľa § 22 ods. 2 OZ. Nie je možné preto vyvodiť záver, že dlžník (splnomocnenec)
podpísaním dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pre výbere svojho
splnomocnenca. Odporca poukázal na ust. § 37 OZ, v zmysle ktorého je právny úkon platný len vtedy, ak
k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Odporca poukázal aj na



to, že predmetné splnomocnenie podpísal splnomocniteľ 27.05.2011 a splnomocnenec splnomocnenie
prijal až dňa 28.02.2012, teda v deň podpísania záložnej zmluvy. Ďalej uviedol, že plnomocenstvo
na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musí byť urobené tak, ako právne úkony samé, t.j.
v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami, pričom musí kopírovať samotný predmet zmluvy.
Plnomocenstvo vecne prináležiace k zmluve minimálne neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, čo je v
rozpore s ust. § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Odporca napokon konštatoval, že postupom zo
strany veriteľa (uzatvorením zmluvy o úvere, zmluvy o zastúpení a záložnej zmluvy) sa výrazne zasahuje
do práv povinného pri výkone práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými
mravmi. Odporca dospel preto k záveru, že neboli splnené podmienky vkladu z hľadiska ust. § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona, čo považoval za dôvod na zamietnutie návrhu.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Na základe platne
uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťami v
mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred
určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú
z objektívne zisteného skutkového stavu. Rovnako odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu,
že plnomocenstvo bolo uzatvorené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Dohoda bola podľa tvrdenia odvolateľa
uzatvorená na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po príslušnom poučení. Pre konštatáciu
rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami žalobcu musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne
existovať a nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci
dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou
je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ (veriteľ) sa na tomto právnom
úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo
spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval, alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Podľa odvolateľa predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je nezávislým od veriteľa a jeho
zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval,
alebo ovplyvňoval jeho obsah. Záver správneho orgánu, že veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre
dlžníka, nemá oporu v listinách tvoriacich obsah spisu a správny orgán nevykonal žiadne dokazovanie
na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku, pričom sa zaviazal dojednať v jeho mene platnú záložnú
zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne
a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Dohoda o
splnomocnení podľa odvolateľa spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno
pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Správny orgán teda
vec nesprávne právne posúdil a jeho závery vychádzajú z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Odvolateľ ďalej namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona, keď podľa odôvodnenia skúmal rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi. Takáto
právomoc nevyplýva správnemu orgánu zo žiadneho právneho predpisu, prináleží súdu v občianskom
súdnom konaní, a preto odvolateľ takýto postup odporcu považuje za nezákonný. V tejto časti je súčasne
podľa odvolateľa odôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a navyše zmluva o úvere
nie je obsahom spisu správneho orgánu, pričom správny orgán určil jej neplatnosť bez toho, aby
sa podrobne oboznámil s jej obsahom a tak nemohol spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Odvolateľ
napokon považoval za nesprávny aj názor správneho orgánu, že plnomocenstvo na uzavretie zmluvy
musí obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona.
Katastrálny zákon však neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej
plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (okrem § 42 ods. 3),



zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu formálnu požiadavku a to úradné overenie podpisu
splnomocniteľa. Hmotnoprávnu plnú moc upravuje Občiansky zákonník, ani tento však neobsahuje
požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k
nehnuteľnosti. Ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny,
pričom za zmluvu je považovaný právny úkon, ktorý je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.
Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá cit. ust. § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko
z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného vyplýva, že predmet plnej moci
v tomto prípade nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho
zákona a v danom prípade je potrebné predmetné plnomocenstvo preskúmať len z hľadiska požiadaviek
na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Predmetnú námietku preto odvolateľ čo do právneho
posúdenia považoval za nesprávnu. Odvolateľ napokon poukázal na povinnosti odporcu vyplývajúce z
ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Správa katastra vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2012 s poukazom na dôvody uvedené v
napadnutom rozhodnutí žiadala toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností a napadnuté rozhodnutie, ako aj písomné vyjadrenie ďalšej účastníčky konania zo dňa
11.05.2012.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 28.03.2012 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 56/2012-RAČ zo dňa
28.02.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a záložcom - I. M. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava.
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. F., ktorých výlučnou
vlastníčkou je ďalšia účastníčka ako záložca. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 27.05.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami
bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a
overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi I. Rejkovou a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava podpísanej splnomocniteľkou (ďalšia účastníčka) dňa 27.05.2011 vo Zvolene (s notársky
overeným podpisom dňa 27.05.2011) vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia
jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych
úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila splnomocniteľka združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v
tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru.“ Z
textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná až dňa 06.03.2012 v



Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 26.08.2011 osobne prítomný
pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou.

Z písomného vyjadrenia ďalšej účastníčky k návrhu na vklad zo dňa 11.5.2012, ktoré je súčasťou
správneho spisu vyplýva, že si nie je vedomá podpísania splnomocnenia pre spoločnosť ProHelp.
Vyhlásila, že nikdy nemala vôľu založiť v prospech úveru svoj byt. V prípade predloženia dohody o
splnomocnení veriteľom, ktorú dohodu nemá k dispozícii, na tejto je buď sfalšovaný jej podpis, alebo
dohodu podpísala v omyle, bez náležitého zistenia obsahu a bez toho, aby bola upozornená, že na
základe takého plnomocenstva môže niekto uzavrieť v jej mene záložnú zmluvu. Pre pôžičku 350,- eur
by však nikdy nesúhlasila so založením svojho bytu , vzhľadom na nepomer výšky pôžičky k hodnote
nehnuteľnosti. Ďalšia účastníčka vo vyjadrení z opatrnosti plnomocenstvo podľa § 33b OZ odvolala.
Dvojstranný právny úkon predlžený odporcovi na vklad nie je spôsobilou listinou pre vklad do katastra
nehnuteľností, pretože absentuje vôľa jednej strany na uzavretie takejto zmluvy. Takýto právny úkon je
neplatným právnym úkonom podľa § 37 OZ. Uviedla, že združenie, ktoré vo svojom názve deklaruje,
že pomáha občanom, zneužíva nevedomosť a dôveru starých ľudí za účelom založenia ich strechy nad
hlavou.

Z predloženej fotokópie Dohody o splnomocnení podpísanej ďalšou účastníčku vo Zvolene dňa
27.05.2011 a z fotokópie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2011, (ktorá je súčasťou
správneho spisu a odporca ju mal teda v čase vydania rozhodnutia k dispozícii), uzatvorenej medzi
ďalšou účastníčkou ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom, za ktorého konal jeho
mandatár p. H. nesporne vyplýva, že obidve listiny boli vyplnené rovnakým písmom, čo nasvedčuje tomu,
že uvedené listiny, a teda aj Dohodu o splnomocnení jej mohol predložiť len mandatár veriteľa p. H..

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť
dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie,
návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis
rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
(7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala,
v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom
rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne
konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne
konanie možno vykonať aj elektronicky.



Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je
osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa
osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym
orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť
rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do
katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov
nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či
sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie
sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných
podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy
je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých
bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý.

Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 28.03.2012 na
Správe katastra Zvolen návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa záložnej zmluvy
č. 56/2012-RAČ zo dňa 28.02.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a I.
M. zastúpenou subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom.
K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal predseda
občianskeho združenia ProHelp C. I.. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o splnomocnení, z
ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľ je v nej označená I. M., ktorá podpísala túto dohodu v Zvolene
dňa 27.05.2011, kedy bol overený aj jej podpis a ako splnomocnenec je označené: ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení C. I. - predseda združenia, ktorý predmetnú dohodu o
splnomocnení podpísal v Bratislave dňa 28.02.2012 (t.j. v deň podpísania záložnej zmluvy).

Správa katastra Zvolen preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva
predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na zásade konštitutívnosti, čo znamená,
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové
konanie ako návrhové konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje



jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo
prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2
Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ust. § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996
Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje
rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených
písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z.
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Správny orgán v danej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju
pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami
za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené
zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v
zastúpení na základe predloženej dohody o splnomocnení, pričom správny orgán vychádzal aj zo
skúseností zo svojej rozhodovacej praxe.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na
základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú Dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého



je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocnencom podpísaná vo Zvolene dňa
27.05.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako
veriteľom a I. Rejkovou ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť
ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda
bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava podpísaná až 28.02.2012, ako aj z písomného vyjadrenia ďalšej účastníčky konania vyplýva,
že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody vo Zvolene dňa
27.05.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene
alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý
je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od
okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej
strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa I. M. dňom 27.05.2011),
preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ)
takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto
písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby
mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na
pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení,
ako aj z písomného vyjadrenia samotnej dlžníčky k návrhu na vklad je nepochybné, že dohoda o
splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Dlžníčka uviedla, že uzavretia takejto dohody si nie je vedomá, nemá ju k dispozícii, jej podpis
je buď falošný, alebo dohodu mohla podpísať v omyle s ostatnými listinami v súvislosti s pôžičkou
od nebankovej spoločnosti, pričom nebola upozornená, že predmetom takejto dohody je aj možnosť
uzavretia záložnej zmluvy splnomocnencom v jej mene. Prehlásila, že nikdy nemala vôľu založiť v
prospech úveru, resp. pôžičky svoj byt, vzhľadom na nepomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti. Plnú
moc vo vyjadrení odvolala s poukazom na ust. § 33b OZ. Vzhľadom na absenciu vôle na uzavretie
takejto zmluvy považuje tento právny úkon za neplatný s poukazom na ust.§ 37 OZ. Z uvedeného
potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď posúdil dohodu o splnomocnení predloženú
odvolateľom k návrhu na vklad ako neplatný právny úkon z dôvodu, že v danom prípade takýto právny
úkon nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je
absolútna. Pre úplnosť je možné uviesť, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o
splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava datovanú
a splnomocniteľkou I. M. podpísanú vo Zvolene dňa 27.05.2011, pričom akceptácia tejto dohody bola
zo strany splnomocnenca datovaná a podpísaná dňa 28.02.2012 v Bratislave, t.j. cca o 9 mesiacov
neskôr. K návrhu na vklad neboli pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne
dovodiť, že prijatie návrhu bolo urobené včas, a teda absentujú dôkazy o tom, že dlžníčka bola v čase
prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ešte svojím
návrhom na uzavretie dohody o splnomocnení (za podmienky, že by sa jednalo o platný právny úkon)
v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 OZ viazaná, resp. ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť
v zmysle § 43c ods. 2 OZ. Súd sa stotožnil aj so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením
dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu
a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom Dohody o splnomocnení s vopred
predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bolo predložené
k podpisu zrejme pri uzatvorení zmluvy o úvere zástupcom (mandatárom) záložného veriteľa (tomuto
nasvedčuje aj fakt, že Zmluva o úvere, ktorá je súčasťou správneho spisu a ktorú mal odporca v
čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii, ako aj Dohoda o plnomocenstve v časti údajov
týkajúcich sa splnomocniteľky - dlžníčky sú vypísané rovnakým písmom - písmom mandatára veriteľa
p. H., kým údaje o nehnuteľnostiach sú vypísaným odlišným typom písma), pričom na uzatvorenie
takejto dohody a jej účinky nebola dlžníčka upozornená, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody
(neprítomnosť druhej zmluvnej strany /splnomocnenca/ a akceptácia návrhu cca o 9 mesiacov neskôr
od podpisu splnomocniteľa, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere, evidentne jednou a tou istou
osobou mandatára veriteľa p. H. vyplnenou Zmluvou o úvere ako aj Dohodou o plnomocenstve v časti
údajov o splnomocniteľke) nasvedčujú tomu, že dlžníčka (záložca) ako splnomocniteľ nemala možnosť
prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jej záujmy, keďže tlačivo Dohody
o plnomocenstve s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencom bolo dlžníčke predložené pri
uzatváraní Zmluvy o úvere, pričom z okolností prípadu zistených z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva,
že o uzavretí dohody o plnomocenstve nemala vedomosť a toto tlačivo jej mohlo byť predložené len
spolu s ostatnými listinami súvisiacimi s pôžičkou finančných prostriedkov zástupcom veriteľa. Samotná



skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil ho dlžníčke
pri podpise zmluvy o úvere, nasvedčuje tomu, že medzi ním a splnomocnencom bol nejaký kontakt alebo
vzťah. Táto skutočnosť by potom skutočne nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom,
že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie
námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžníčka sa rozhodla pre
udelenie plnomocenstva sama, zástupca splnomocnenie s dlžníčkou osobne prerokoval a poskytol jej
potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani ich odvolateľ nepreukázal. Naopak,
z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z vyjadrenia ďalšej účastníčky súčasne vyplýva, že
nie si je vedomá podpísania takejto dohody, spochybnila svoj podpis, resp. uviedla, že takúto dohodu
podpísala v omyle s ostatnými tlačivami pri podpise zmluvy o úvere, pričom nebola upozornená na
obsah a dôsledky plnomocenstva, vrátane možnosti uzavrieť za ňu záložnú zmluvu, pretože nikdy
nemala vôľu založiť svoju nehnuteľnosť kvôli úveru v hodnote 350 Eur. Súd po preskúmaní rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu (odvolaní) dospel k záveru,
že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade
so zákonom, správny orgán zistil dostatočne skutkový stav a dohodu o splnomocnení správne právne
posúdil. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, správny orgán postupoval v súlade so zákonom,
ak takýto návrh na vklad svojím rozhodnutím zamietol, a preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu s
poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Súd považuje za potrebné poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý
napríklad v rozsudku sp. zn. 2Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 o.i. konštatoval, že zákon nevylučuje
uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú
zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo sa týmito
zmluvami mienilo dosiahnuť. Týmito zmluvami je možné v podstate dosiahnuť nielen zabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho
vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že napriek tomu, že odvolaciu námietku odvolateľa o nedôvodnosti
požiadavky správneho orgánu na vymedzenie predmetu plnej moci identicky ako pri samotnej zmluve v
zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, súd považoval za dôvodnú a stotožňuje sa s právnou
argumentáciou odvolateľa uvedenou v bode IV. predmetného odvolania, táto skutočnosť nemá vplyv na
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody,
pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné,
nie je na ne možné prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého
rozhodnutia, pretože záver správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad v dôsledku neplatného
splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Súd preto ďalšie
uvádzané námietky v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie,
k akému správa katastra dospela. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na
tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997). Obdobný záver prijal Ústavný súd SR v uznesení
č. III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie
nevenoval všetkým odvolacím argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil
s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.



Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 33,- eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.