Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/219/2013 z 24. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. februára 2014, sp. zn. 6Co/219/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3712210515.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/219/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3712210515.1 | 2014-02-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6e23742-d81d-4c03-b6c4-e9edee07966c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3712210515.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/219/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712210515
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712210515.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., u F.
B. F., I. A. XXX, právne zastúpený Mgr. Melániou Holeščákovou, advokátkou, Advokátska kancelária
Púchov, Komenského 1630/87, proti P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Z.. Q. XXXX/XX, v konaní
o vyporiadanie hodnoty členského podielu, na odvolania navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. februára 2013, č. k. 10C/103/2012-76, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. februára 2013, č. k. 10C/103/2012-76, bolo
rozhodnuté tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť titulom vysporiadania hodnoty členského podielu k
družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcom sa v obytnom dome č. XXXX vo vchode č. XX, na X. poschodí
v X. na Z.. Q., sumu XX.XXX eur do 5 rokov od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi súd náhradu
trov konania nepriznáva.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu zaplatiť mu titulom vysporiadania hodnoty členského podielu k družstevnému bytu
č. XX, nachádzajúcim sa v obytnom dome č. XXXX vo vchode č. XX na X. Poschodí v X., na Z. Q.
sumu stanovenú znaleckým posudkom. Návrh odôvodnil tým, že po rozvode manželstva s odporkyňou
(rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.02.2006) právo spoločného nájmu bytu,
ktorý nadobudli počas manželstva bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k.
10C 46/2009 - 20, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 11.11.2009 a súčasne bolo
určené, že byt bude ďalej ako nájomca užívať odporkyňa, ktorá sa stáva výlučným členom bytového
družstva bez práva navrhovateľa na zabezpečenie bytovej náhrady. K vyporiadaniu členského podielu v
bytovom družstve nedošlo, preto sa navrhovateľ domáhal predmetným návrhom vyporiadania členského
podielu. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila. Potvrdila, že za trvania manželstva jej vzniklo s navrhovateľom
právo spoločného nájmu a členstvo v bytovom družstve k predmetnému bytu. Navrhovateľ sa počas
trvania manželstva nezaujímal o rodinu, finančne neprispieval do domácnosti a vo zvýšenej miere
požíval alkoholické nápoje. Počas manželstva odporkyňa musela splácať pôžičku na členský vklad
bytovému družstvu. Finančne im vypomáhala rodina i brat navrhovateľa. Navrhovateľ jej dlhuje na
výživnom na nezaopatrené deti P. a P. sumu vo výške 1.110 eur, v súvislosti s čím bol uznaný za vinného
z prečinu zanedbania povinnej výživy. Zároveň odporkyňa poukázala na svoju nepriaznivú finančnú
situáciu, keď je samoživiteľkou rodiny s mesačným príjmom 330 eur, plus výživné a rodinné prídavky.



Výdavky má na nájom bytu 162,12 eur, káblovú televíziu 7,20 eur, inkaso 39,64 eur, stravné v škole 50
eur, lieky 35 eur, pričom na prežitie jej ostáva na troch ľudí 150 eur na mesiac. Preto navrhla, aby súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že manželstvo navrhovateľa s odporkyňou bolo
právoplatne rozvedené dňa 20.02.2006 rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 7C
204/2005 - 21 zo dňa 06.02.2006. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 10C 46/2009-20,
zo dňa 16.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 5Co 271/2009-48, zo dňa
11.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2009, súd rozhodol, že právo spoločného nájmu
účastníkov k trojizbovému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa v obytnom dome č. XXXX, vo vchode č.
XX, na X. poschodí v X., na Z. Q. (ďalej len družstevný byt) sa zrušuje a výlučnou nájomníčkou bytu a
členom družstva bude naďalej odporkyňa. Z toho dôvodu navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni
zaplatiť navrhovateľovi titulom vyporiadania hodnoty členského podielu sumu, zodpovedajúcu jednej
polovici trhovej hodnoty tohto členského podielu, tak ak bude určená jeho hodnota znaleckým posudkom.
Znaleckým posudkom č. 142/2012 zo dňa 31.12.2012 znalec Ing. T. B. stanovil všeobecnú hodnotu
predmetného bytu a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na sumu
55.200 eur. Na pojednávaní dňa 13.02.2013 navrhovateľ upravil svoj návrh s tým, že žiadal zaviazať
odporkyňu zaplatiť mu titulom vysporiadania hodnoty členského podielu v družstevnom byte č. XX,
nachádzajúcom sa v obytnom dome č. XXXX vo vchode č. XX na 5. poschodí v X. na Z.. slobody sumu
XX.XXX eur do 5 rokov od právoplatnosti rozsudku. Sumu 7.600 eur nežiadal vyplatiť. Odporkyňa ani s
takto upraveným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že nemá peniaze a tieto nebude mať ani za 5 rokov.

Okresný súd poukázal na znie ustanovení § 705 ods.2 a § 149 ods. 4,5 Občianskeho zákonníka.
Podľa záverov okresného súdu je nepochybné, že hodnota práv a povinností spojených s užívaním
družstevného bytu (členský podiel družstevného bytu) patrí do aktív bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Preto finančné vyrovnanie jeho hodnoty je prioritne vecou vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Hodnota členského podielu sa vyporiadava v rámci celého bezpodielového
vlastníctva. Ak návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v zákonnej trojročnej lehote
nebol podaný na súd a nedošlo ani k vyporiadaniu dohodou, platí nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania
podľa zásad uvedených v ustanovení § 149 ods. 4 OZ a nie je možné aplikovať zásady vyporiadania
podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k členskému podielu družstevnému bytu, ako k
majetkovému právu, potom platí, že sa stáva podielovým spoluvlastníctvom, pričom podiely oboch
bývalých manželov sú rovnaké. Ostáva teda spoločný s tým rozdielom, že sa podriaďuje režimu obdobne
platnému pre veci v podielom spoluvlastníctve.

Podľa záverov okresného súdu v prejednávanom prípade bol spoločný nájom bývalých manželov k
družstevnému bytu zrušený rozhodnutím súdu a ako výlučný nájomca a člen družstva bola určená
odporkyňa. Keďže do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v tomto prípade
do 20.02.2009, nedošlo k vyporiadaniu členského podielu v bytovom družstve medzi manželmi ich
dohodou a ani za týmto účelom nebolo začaté pred súdom konanie, bolo potrebné, aby súd rozhodol o
vyporiadaní hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Pre toto vyporiadanie (po zrušení ich práva
spoločného nájmu družstevného bytu § 705 ods. 2 druhá veta OZ) okresný súd použil ustanovenie § 149
ods. 4 OZ o vyporiadaní takzvaných ostatných majetkových práv manželom spoločných. Pri vyporiadaní
súd vychádzal zo zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 O.Z. so záväzným
východiskom, že podiely účastníkov sú rovnaké. Všeobecná hodnota členského podielu k družstevnému
bytu bola určená znaleckým posudkom Ing. T. B. na sumu 55.200 eur, teda 1 predstavuje sumu 27.600
eur, z ktorej sumy navrhovateľ požadoval na vyrovnanie členského podielu len čiastku 20.000 eur.

Vzhľadom na uvedené okresný súd vyhodnotil obranu odporkyne, že navrhovateľ nemá nárok na
vyplatenie členského podielu z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti voči deťom a z dôvodu, že sa
nikdy riadne nestaral o rodinu, ako právne neúčinnú. Rovnako odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
keď tvrdila, že finančné prostriedky na zaplatenie členského vkladu v družstevnom byte financovala z
darovaných peňazí od svojho otca. Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa podľa pripustenej zmeny je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.



O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľovi, ako
úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ náhradu trov konania
nežiadal priznať a preto mu okresný súd nepriznal náhradu trov konania.

Proti výroku rozsudku vo veci samej podali včas odvolanie obaja účastníci.

Navrhovateľ v odvolaní poukázal na znalcom určenú hodnotu členského podielu a na to, že na
pojednávaní požadoval upraviť svoj návrh tak, že žiadal zaviazať navrhovateľku zaplatiť mu 20.000 eur
najneskôr v lehote do 5 rokov od právoplatnosti rozsudku. Keďže sa jeho situácia medzičasom zmenila
v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, vzhľadom na jeho majetkové pomery je nútený požadovať
vyplatenie hodnoty členského podielu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to,
že odporkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 1/3 trávnatých porastov vo výmere 805 m2, zastavaných
plôch a nádvorí o výmere 672 m2 a rodinného domu, postaveného na uvedenom pozemku. Preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že odporkyňa bude zaviazaná k povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi 27.600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa v odvolaní uviedla, že navrhovateľ bol po rozvode manželstva obvinený a stíhaný za prečin
nebezpečného vyhrážania voči nej a deťom, pričom bol vzatý do väzby. S napadnutým rozsudkom
nesúhlasí a s poukazom na uvedené chce požiadať o zníženie sumy. Odporkyňa opätovne poukázala na
to, že je samoživiteľkou rodiny s mesačným príjmom 330 eur, plus výživné a rodinné prídavky. Výdavky
má na nájom bytu 162,12 eur, káblovú televíziu 7,20 eur, inkaso 39,64 eur, stravné v škole 50 eur, lieky 35
eur, pričom na prežitie jej ostáva na troch ľudí 150 eur na mesiac. Preto by chcela požiadať o predĺženie
lehoty splatnosti z piatich rokov na dlhšie časové obdobie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru
sa zdravotný stav navrhovateľa nezhoršil. Svoj zdravotný stav si zavinil sám zlou životosprávou. Podľa
jej vedomostí navrhovateľa živí jeho matka. Odporkyňa poukázala na to, že tiež trpí zdravotnými
ťažkosťami, napriek ktorým celý život pracuje a snaží sa deťom zabezpečiť ich potreby. Navrhovateľ je od
roku 1998 nezamestnaný a počas manželstva neprispieval na výdavky, spojené s chodom domácnosti. K
svojmu vlastníctvu nehnuteľností uviedla, že ide nehnuteľnosti v katastrálnom území E. od F.. Drevenica
je stará 60 rokov, je v zlom stave, takže jej hodnota nie je vysoká. Spoluvlastníčkami sú jej sestry, ktoré
vzhľadom na ich pomery nie sú schopné navrhovateľke vyplatiť jej podiel. V závere vyjadrenia odporkyňa
uviedla, že nesúhlasí s odvolaním navrhovateľa, pričom má problém vyplatiť čiastku 20.000,- eur do 5
rokov. Preto podala odvolanie vo veci samej.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku z dôvodov a v rozsahu podaných odvolaní odvolací súd dospel k
záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel
k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne
posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku okresného súdu a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.

V súvislosti s aplikáciou ustanovení § 149 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka odvolací súd považuje
za potrebné v súlade s názorom okresného súdu zdôrazniť, že vzhľadom na skutkové okolnosti
prejednávaného prípadu predmetom tohto konania už nemohlo byť vyporiadanie hodnoty členského
podielu v tom zmysle, v akom rozsahu by tomu ktorému účastníkovi vznikol nárok na tento podiel podľa
kritérií, uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Je pritom nepochybné, že trojročná
lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov podľa § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka márne uplynula pred podaním návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci, z ktorého dôvodu



platí zákonná a nevyvrátiteľná fikcia nároku oboch účastníkov na hodnotu členského podielu v bytovom
družstve v jednej polovici podľa § 149 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že rozhodnutím
súdu bola odporkyňa určená za členku bytového družstva, vznikol jej záväzok nahradiť navrhovateľovi
polovičný podiel hodnoty členského podielu v družstve. Preto v tomto konaní nebolo úlohou súdu
vykonať vyporiadanie členského podielu v bytovom družstve v pravom slova zmysle, ale rozhodnúť o
povinnosti odporkyne splniť svoj záväzok voči navrhovateľovi.

S poukazom na uvedené z hľadiska dôvodov odvolania navrhovateľa odvolací súd poukazuje na to,
že uznesením okresného súdu zo dňa 13.02.2012, sp. zn. 10C/103/2012, vyhlásenom účastníkom na
pojednávaní, proti ktorému uzneseniu nie je prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 2 písm. f) O.s.p.,
bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu navrhovateľa tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť titulom
vyporiadania hodnoty členského podielu k družstevnému bytu č. XX., nachádzajúcom sa v obytnom
dome č. XXXX vo vchode č. XX na X. poschodí v X. na Z.. slobody sumu 20.000 eur do 5 rokov od
právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že ako okresný, tak aj odvolací súd je podľa
§ 170 ods. 1 O.s.p. viazaný uvedeným uznesením okresného súdu o pripustení zmeny návrhu. Preto
ani v tomto odvolacom konaní je neprípustné prekročiť navrhovateľom uplatnené právo na základe
pripustenej zmeny jeho návrhu vo veci samej v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. Z uvedených dôvodov
odvolací súd považoval dôvody navrhovateľa v odvolaní za nie rozhodujúce z hľadiska posudzovania
správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu. Preto odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je nedôvodné.

V súvislosti s dôvodmi odvolania odporkyne odvolací súd opätovne poukazuje na vyššie uvedené
právne závery, podľa ktorých vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu fikciu podľa § 149 ods. 4, 5
Občianskeho zákonníka v dôsledku márneho uplynutia trojročnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov niet pochybnosti o platnom vzniku právneho nároku účastníkov na hodnotu
členského podielu v bytovom v podiele 1. Keďže sa odporkyňa stala výlučnou členkou v bytovom
družstve, teda aj vlastníčkou celého členského podielu v bytovom družstve, vznikol jej zároveň, ako
protihodnota nadobudnutého práva na úkor navrhovateľa, právny záväzok uhradiť navrhovateľovi
polovicu zo všeobecnej hodnoty tohto členského podielu. Z uvedených dôvodov odvolací súd
nepovažoval ani dôvody v odvolaní odporkyne za rozhodné z hľadiska posudzovania správnosti
napadnutého rozsudku okresného súdu, či už v otázke výšky určenej povinnosti, ako aj z hľadiska kritérií
určovania lehoty na splnenie povinnosti podľa § 160 O.s.p. Preto odvolací súd dospel k záveru, že aj
odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, potvrdil rozsudok
okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže obaja účastníci boli v
odvolacom konaní neúspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .