Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/421/2012 z 28. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. novembra 2013, sp. zn. 1Cob/421/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1109202062.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/421/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1109202062.1 | 2013-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/52f0979a-938c-4d34-9566-f02985a70e33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109202062.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/421/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109202062
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109202062.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U.. Ľ. M., E.. XX.XX.XXXX, M.. A. K. XX/XX,
XXX XX X.Ž., zast. JUDr. Milošom Barancom, advokátom, Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica
proti odporcovi: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854
140 o zaplatenie 1.702,85 Eur istiny s prísl. o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 17.08.2012 č. k. 34Cb/76/2009-82 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.08.2012 č. k. 34Cb/76/2009-82 z r u š
u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania. Súd zároveň rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch o vrátení súdneho poplatku za návrh navrhovateľovi vo výške 95,87 Eur prostredníctvom
príslušného daňového úradu po právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.702,85 Eur, ktorú
po navrhovateľovej písomnej reklamácii chybnej platby vo výške 5.383,31 Eur a s tým spojeného
účtovného poplatku vo výške 43,15 Eur za realizáciu tejto platby odporca navrhovateľovi neuhradil,
nakoľko odporca vybavil reklamáciu navrhovateľa tak, že mu vrátil rozdiel medzi sumou reklamovaného
prevodného príkazu a výškou denného limitu, t.j. 3.723,61 Eur. Odporca podaním doručeným súdu dňa
18.03.2010 namietol právomoc Okresného súdu Bratislava I na prejednanie veci z dôvodu, že spor
medzi stranami vzniknutý sa má prejednávať v rozhodcovskom konaní, keď zmluva o bežnom účte
a poskytovaní MAXIKONTA uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 31.08.2006 obsahuje v čl. II bod
12. rozhodcovskú doložku. Strany predmetnej zmluvy sa v nej dohodli, že akékoľvek prípadné spory
z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace s touto
zmluvou, ktorých účastníkmi budú zmluvné strany predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní
Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie. Navrhovateľ neuznal rozhodcovskú
doložku a považoval ju za neplatnú z dôvodu, že nebola uzatvorená vážne a slobodne a že proti
rozhodcovskej doložke nemohol vzniesť relevantnú námietku. Namietal tiež, že v predmetnej zmluve je
označený neexistujúci súd, keď navrhovateľ žiadny Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom
v Bratislave v príslušných zoznamoch nezistil.

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený Zmluvou
o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 31.08.2006, ktorá v čl. 2 bode 12 obsahuje platne
uzavretú rozhodcovskú doložku. Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk bol zriadený Asociáciou bánk
dňa 01.07.2003 a doteraz existuje s tým, že názov súdu "Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk"
bol neskôr zmenený na nový názov "Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie". Podľa
názoru súdu, navrhovateľ mal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť, nakoľko bola uvedená priamo
v zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 31.08.2006, pričom navrhovateľ podpísaním



tejto zmluvy vyslovil súhlas tým, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z
tejto zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace s touto zmluvou, ktorých účastníkmi budú
zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie uvedenému rozhodcovskému súdu. Súd mal za to,
že námietka nedostatku právomoci súdu je odôvodnená vzhľadom na preukázanú existenciu platne
uzavretej rozhodcovskej doložky v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom
dospel k záveru, že nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodnúť vo veci tvorí
neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, a preto konanie podľa ust. § 106 ods. 1
O.s.p., zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keď mal za to, že zastavenie
konania žiaden z účastníkov konania nezavinil, a teda nie je dôvod na uplatnenie ust. § 146 ods. 2 písm.
c) O.s.p. Konanie bolo zastavené na základe námietky odporcu, ktorú uplatnil pri prvom úkone vo veci
samej podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p., nemožno však povedať, že návrh bol podaný nedôvodne, a teda, že
trovy konania je povinný platiť navrhovateľ, pretože aj napriek existencii rozhodcovskej zmluvy (doložky)
ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p., dáva súdu možnosť (právomoc) vec prejednať, resp. pokračovať v
začatom konaní. Navrhovateľ preto pri podávaní návrhu nemohol posúdiť jeho nedôvodnosť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje
odvolanie odôvodnil tým, že navrhovateľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o bežnom účte a
poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 31.08.2006 považoval za neplatnú a preto ju odmietol, pričom v súlade
s ust. § 106 ods. 1 O.s.p., mal súd za povinnosť zaoberať sa najmä tým, či predmetný spor môže byť
prejednaný v rozhodcovskom konaní a či rozhodcovská doložka je platná. Navrhovateľ poukázal na to,
že v zmluve je označený neexistujúci rozhodcovský súd, a teda takéto nesprávne označenie stáleho
rozhodcovského súdu je neurčité a nezrozumiteľné, čo spôsobuje neplatnosť samotnej rozhodcovskej
doložky. V súvislosti s povinnosťou banky podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. poukázal
na to, že navrhovateľ nikdy nedostal od banky samostatný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky,
pričom vzhľadom k tomu, že zmluva o bežnom účte je zmluvou, ktorá je vyhotovená bankou ako
štandardizovaná zmluva, predkladaná klientovi bez možnosti dať k nej pripomienky, navrhovateľ nemal
reálnu možnosť vyjadriť sa, či návrh rozhodcovskej doložky prijme alebo nie. Žalobca nemal žiadnu
možnosť znenie zmluvy ovplyvniť, teda ustanovenie o rozhodcovskom súde ani nemohol reálne
odmietnuť. Takéto uzavretie rozhodcovskej doložky je podľa názoru navrhovateľa neplatné z dôvodu
rozporu s ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., z dôvodu uvedenia do omylu klienta, ako aj z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pretože vyvoláva nerovnovážne postavenie účastníkov právneho
vzťahu, kde jedna zo strán nemala možnosť v tomto prípade žiadnym spôsobom vyjadriť sa k dojednaniu
rozhodcovskej doložky. Navrhovateľ mal za to, že v tomto prípade treba zmluvu posudzovať aj v zmysle
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
navrhovateľ ako fyzická osoba - spotrebiteľ využíval služby banky ako podnikateľského subjektu. V
tejto súvislosti považoval tiež navrhovateľ dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve za neprijateľnú
podmienku.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa
ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd nepopiera, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodom a že na vzťah vyplývajúci
z tohto typu zmluvy dopadá v zmysle Obchodného zákonníka tretia časť tohto zákona, a to bez ohľadu
na povahu účastníkov zmluvy. Nakoľko však ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, je tento
vzťah regulovaný zároveň aj osobitnou právnou úpravou spotrebiteľských vzťahov, pričom je náležité
a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy je potrebné
vychádzať prvotne z právnej úpravy o občianskych právach a nie z podnikateľského práva. Z uvedeného
vyplýva, že zmluvu o bežnom účte vrátane v nej uzavretej rozhodcovskej doložky tu bude potrebné
skúmať v prvom rade z hľadísk ochrany spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vysporiadať sa s námietkami navrhovateľa týkajúcimi
sa konkrétnych aspektov tejto ochrany. Záver o nedostatku právomoci všeobecného súdu prejednať
danú vec preto odvolací súd v danej súvislosti považoval za predčasný.



Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p., zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie v intenciách
vyššie uvedeného.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa ust. § 224 ods.
3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.