{"guid": "2c034bb1-c01e-41b4-b3ac-76e21a164109:acfc0644-37fe-4ca3-a2c6-1721a487fe02", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5018200183.1", "spisova_znacka": "24Sa/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/20/2018 z 28. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. októbra 2018, sp. zn. 24Sa/20/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5018200183.1", "identifikacne_cislo": "5018200183", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2018-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/acfc0644-37fe-4ca3-a2c6-1721a487fe02", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200183.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200183.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200183.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/20/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200183
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200183.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou,
v právnej veci žalobcu: Ing. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., právne zast.
ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 04.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.05.2018, doručenou krajskému súdu dňa 04.06.2018, domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne                   č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 04.04.2018, ktorým bolo zamietnutie jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie
Sociálne poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2018. Týmto rozhodnutím
Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 67 ods. 1,                 § 65 ods. 2 a § 65a zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o predčasný
starobný dôchodok z 24. novembra 2017.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie odvolacieho orgánu je zmätočné a nepreskúmateľné,
keď prvostupňový orgán v rozhodnutí tvrdí, že žalobcovi chýbajú viac ako dva roky do dovŕšenia
dôchodkového veku k 24.11.2017 a odvolací orgán tvrdí, že mu chýbajú viac ako dva roky k 13.11.2016.
Rozhodnutie odvolacieho orgánu v tejto časti je zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že dňa 06.05.2018 dovŕšil vek 58 rokov, o predčasný starobný dôchodok požiadal od
13.11.2016, to znamená, že k 13.11.2016 (ako aj k 24.11.2017) mu chýbalo do dosiahnutia veku 58
rokov menej ako dva roky. Žalobca sa domnieva, že hranica jeho veku odchodu do dôchodku je 58
rokov, čo dosiahol dňa 06.05.2018 a teda jeho žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku od
13.11.2016 je opodstatnená. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie v tejto
súvislosti poukázal aj na ust. § 174 zákona č. 235/1992 Zb. a výslovne trvá na tom, že odvolací orgán sa
mal vysporiadať aj s touto právnou kvalifikáciou, avšak odvolací orgán sa s uvedeným vôbec nezaoberal.
Žalobca sa domnieva, že odvolací orgán dospel na základe preukázaných skutkových okolností k
nesprávnemu právnemu záveru. Z predložených dokladov - evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
zo dňa 10.10.1995, vystavený Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia jednoznačne vyplynulo, že
žalobca získal celkom 5 972 dní, čo je 16 rokov a 132 dní, počas ktorej doby vykonával zamestnanie
zaradené do I. kategórie od 26.03.1979 do 30.09.1995. V potvrdení o dĺžke výkonu vojenskej činnej
služby, ktorý doklad predložil odvolaciemu orgánu dňa 14.02.2018 sa uvádza, že bol prepustený dňom



30.09.1995 zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb.
z dôvodu zrušenia Vojenskej strednej školy Tyla Žilina. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol prepustený
zo služobného pomeru vojaka v súvislosti s organizačnou zmenou, resp. reorganizáciou. Odvolací orgán
sa s touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a to napriek tomu, že dôvod skončenia
zamestnania podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. má rozhodujúci význam pri posudzovaní
veku odchodu do dôchodku u osôb, ktoré vykonávali službu v I. (II.) kategórii s poukazom na § 14
ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.. Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca
získal celkom 5 972 dní, čo je 16 rokov a 132 dní v I. a II. kategórii, pričom neuviedol, akú dobu
mal získať žalobca v I. a akú dobu v II. pracovnej kategórii. Záver odvolacieho orgánu je v rozpore s
listinami, ktoré odvolací orgán hodnotil. Zaradenie obdobia odpracovaných rokov žalobcu do kategórie
II. bez preukázania a zdôvodnenia tejto okolnosti predstavuje vadu v hodnotení dôkazov správnym
orgánom, ktorej dôsledkom sú významne poškodené práva žalobcu a ktorá spôsobuje nezákonnosť a
nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Keďže z listín vyplýva, že obdobie 16 rokov a 132 dní žalobca
odpracoval v I. kategórii funkcií a jeho služobný pomer skončil z organizačných dôvodov, bolo by
potrebné na účely zníženia dôchodkového veku použiť ust. § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988
Zb.. Rozhodnutie odvolacieho orgánu podľa názoru žalobcu nie je konzistentné s jeho právnym názorom
vysloveným v odôvodnení rozhodnutia. Navrhol preto, aby súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.04.2018 ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni
Sociálnou poisťovňou, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie.
Žiadal tiež priznať žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

3. V doplnení dôvodov žaloby zo dňa 06.06.2018 žalobca poukázal na znenie ust. § 174 ods. 1 a
2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.1994 a uviedol, že žalovaný mal tieto predpisy
aplikovať na jeho prípad a v rozhodnutí sa s uvedeným vysporiadať. Jeho pracovný pomer k 31.12.1994
trval a v zamestnaní, ktoré je zaradené do I. kategórie odpracoval 16 rokov a 132 dní. Z uvedeného
dôvodu žalobca splnil všetky podmienky pre priznanie nároku na zníženie dôchodkového veku.

4. Žalovaná sa   k žalobe písomne vyjadrila dňa 26.06.2018, pričom uviedla, že s námietkami žalobcu
sa nestotožňuje. Poukázala pritom na ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov a k námietke žalobcu, že pri určení dôchodkového veku mala postupovať podľa § 174 ods.
1 písm. c) žalovaná uviedla, že podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov je dôchodkový vek 58 rokov vtedy, ak  poistenec získal
16 rokov doby služby v I. kategórii funkcií alebo 17,5 roka doby služby v II. kategórii funkcií a doba
služby v požadovaných kategóriách trvala k 31. decembru 1999. Poukázala tiež na ust. § 174 ods.
2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov s tým, že žalobca získal v I. a II. kategórii
celkom 5 972 dní, čo je 16 rokov a 132 dní a doba služby netrvala k 31. decembru 1999, čo potvrdzuje
evidenčný list dôchodkového zabezpečenia zo dňa 10. októbra 1995 vystavený Vojenským úradom
sociálneho zabezpečenia, pretože vykonával zamestnanie zaradené v I. a II. kategórii od 26. marca
1979 do 30. septembra 1995. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a jeho dôchodkový vek bude určený v súlade s § 65
a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z.. K dátumu 13. novembru 2016,
od ktorého žalobca žiadal priznať predčasný starobný dôchodok nespĺňal všetky zákonné podmienky
nároku na predčasný starobný dôchodok uvedené v § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov. K dátumu 13. novembru 2016 mu chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku
viac ako dva roky, nesplnil teda podmienku uvedenú v § 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov. K námietke žalobcu, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je
v časti týkajúcej sa určenia dôchodkového veku zmätočné a nepreskúmateľné žalovaná uviedla, že
podľa § 65 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. sa dôchodkový vek od 1.
januára 2017 postupne upravuje v závislosti od vývinu priemernej strednej dĺžky života (veku dožitia) v
Slovenskej republike. Dôchodkový vek ustanovuje každoročne opatrením Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky. Doposiaľ nebolo vydané opatrenie, ktoré by ustanovilo dôchodkový
vek žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky, žalovaná
sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.04.2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 16.01.2018, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej.
Vzhľadom na uvedené žiada, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok zamietol. Žalovaná zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci
nariadil pojednávanie.



5. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobca len stručne uviedol, že trvá na skutkovej a právnej
argumentácii, ktorá je obsahom správnej žaloby a jeho doplnenia a k vyjadreniu žalovaného k správnej
žalobe zo dňa 26.06.2018 sa vyjadrovať nebude.

6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok,
SSP) a § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. októbra 2018 a o jeho vyhlásení
bola spísaná zápisnica.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup, ktorý predchádzal ich vydaniu
v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako
nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 461/2003 Z.z.) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v
odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Podľa § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017                            od 1. januára
2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu
priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života
zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.

Podľa § 65a ods. 3 citovaného zákona  počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek
vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok,
sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné
znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku.

Podľa § 67 ods. 1 citovaného zákona poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu,
od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 67 ods. 3 citovaného zákona nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2
vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný
dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

Podľa § 12 ods. 3 písm. d) citovaného zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po
sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s



uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak
občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za
dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie
funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie
funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2
písm. b) až h).

Podľa § 174 ods. 1 citovaného zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I.
pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po                    31. decembri 1999
nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1
je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru
1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6
ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..

Podľa § 175 citovaného zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

9. Z dávkového spisu žalovanej a v ňom založeného potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej
republiky zo dňa 18.10.2016 mal správny súd preukázané, že žalobca vykonával základnú vojenskú
službu od 26.03.1979 do 14.07.1980 (I. kategória), od 15. júla 1980 bol prijatý do služobného
pomeru vojaka z povolania a 30. septembra 1995 bol prepustený zo služobného pomeru vojaka
z povolania. V I. kategórii bol zaradený od 15. júla 1980 do 31. októbra 1992 a od 1. januára
1993 do 30. septembra 1995 a v II. kategórii od 1. novembra 1992 do 31. decembra 1992. Podľa
potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. VÚSZ-25-10/2017-OVZ zo dňa
25.01.2017 žalobca nezískal obdobie vojenskej služby v rozsahu, ktoré by zakladalo nárok na výsluhový
dôchodok, nebol a ani nie je poberateľom invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného VÚSZ.
Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vystaveného dňa 10.10.1995 Vojenským úradom
sociálneho zabezpečenia Bratislava vyplýva, že v I.A pracovnej kategórii žalobca získal 5 972 dní a v II.
kategórii 60 dní. Žalobca sa narodil dňa XX.XX.XXXX, nevznikol mu teda nárok na starobný dôchodok
podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., doba hodnotená ako doba služby sa preto v zmysle § 14 ods. 4
zákona č. 100/1988 Zb. hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, pričom služba
zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie
uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) tohto zákona.

10. Keďže žalobca nevykonával také zamestnania, ktoré sú zaradené do I. pracovnej kategórie podľa
§ 14 ods. 2 písm. i) až l) zákona č. 100/1988 Zb. v rozsahu aspoň 20 rokov, nevznikol mu nárok na
dôchodok dňom dovŕšenia veku 58 rokov podľa ust. § 21 ods. 1 písm. d) tohto zákona. I keď z potvrdenia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚFZ BA-4-36/2018 zo dňa 14.02.2018 vyplýva, že žalobca
bol rozkazom Ministra obrany SR č. 184 zo dňa 27.06.1995 prepustený zo služobného pomeru vojaka
z povolania podľa ust. § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 361/1992 Zb. (zo služobného pomeru vojaka
z povolania sa prepustia vojaci, pre ktorých nie je pri znížení počtov ozbrojených síl alebo pri ich



reorganizácii iné služobné zaradenie), žalobca nesplnil ani podmienky na zníženie dôchodkového veku
postupom podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený
alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), keďže obe podmienky musia byť
splnené súčasne.

11. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58
rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8
rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie
funkcií.

12. Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením
prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri
1999. Toto ustanovenie malo za cieľ (v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie po 31.12.1999) odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa
§ 21 tohto zákona po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali
zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií,
skorší vznik nároku na starobný dôchodok.

13. Z potvrdenia Ministerstva obrany SR zo dňa 14.02.2018 mal teda správny súd preukázané, že
žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania rozkazom Ministra obrany Slovenskej
republiky č. 184 zo dňa 27.06.1995, pričom službu vojaka z povolania vykonával do 30.09.1995, o čom
svedčí potvrdenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚSRK-51-338/2016 zo dňa 18.10.2016.
Keďže podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I.
pracovnej kategórie alebo služby I. alebo I. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, žalobca nespĺňa
podmienky § 174  zákona č. 100/1988 Zb. a jeho dôchodkový vek nemôže byť určený podľa § 174 ods.
1 písm. c) tohto zákona dovŕšením 58. roku veku.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní zo dňa 22.01.2018 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2018 tvrdil, že splnil aj podmienku služby I. kategórie funkcií
po 31. decembri 1992, lebo zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol časová verzia predpisu
účinná od 01.10.1998 do 31.05.1992 a bol zrušený zák. č. 235/1992 Zb., je potrebné uviesť, že zákon č.
235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení
nadobudol účinnosť 1. júnom 1992 a bolo ním novelizované ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Podľa
§ 174 ods. 2 tohto zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 bolo, že
zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1992.
Uvedená doba sa však postupne predlžovala, najskôr do 31.12.1993 (novela zákonom č. 59/1993 Zb.),
potom do 31.12.1994 (zákon č. 71/1994 Z.z.), do 31.12.1995 (zákon č. 365/1994 Z.z.), postupne až
po 31.12.1999 (novela zákonom č. 355/1999 Z.z.). Keďže nárok žalobcu na starobný dôchodok bolo
potrebné posúdiť a následne skúmať podmienky vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok ku dňu
podania jeho opakovanej žiadosti 24.11.2017, bolo nevyhnutné jeho nárok v zmysle § 174 posúdiť podľa
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2003 a nie v znení účinnom
do 18.02.1993, resp. do 31.12.1994, ako žiadal žalobca.

15. Na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že v
jeho odôvodnení žalovaná uviedla, že žalobca získal celkom 5 972 dní, čo je 16 rokov a 132 dní v I.
a II. kategórii, pričom žalovaná neuviedla, akú dobu mal získať žalobca v I. a akú dobu v II. pracovnej
kategórii. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného dňa 10.10.1995 Vojenským
úradom sociálneho zabezpečenia Bratislava totiž jednoznačne vyplýva, že žalobca získal v I.A kategórii
5 972 dní a v II. kategórii 60 dní. V odvolaní podanom dňa 22.01.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalobca poukázal len na ust. § 174 zákona č. 235/1992 Zb., použitia ust. § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona
č. 100/1988 Zb. na účely zníženia dôchodkového veku sa nedomáhal. Pokiaľ žalobca argumentuje tým,
že odvolaciemu orgánu predložil aj oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.11.2016 (č.l. 13



súdneho spisu), táto skutočnosť je pre posúdenie jeho nároku irelevantná. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že
hranica jeho veku odchodu do dôchodku je 58 rokov a súčasne, že by bolo potrebné na účely zníženia
dôchodkového veku použiť ust. § 21 ods. 1 písm. a) až d)  zákona č. 100/1988 Zb. si s poukazom na
vyššie uvedené vzájomne odporuje.

16. Keďže ku dňu 13. novembru 2016, od ktorého žalobca žiadal priznať predčasný starobný dôchodok,
ani ku dňu 24. novembru 2017, kedy podal opakovanú žiadosť o predčasný starobný dôchodok,
žalobcovi chýbali do dovŕšenia dôchodkového veku viac ako 2 roky, jeho žiadosť o predčasný starobný
dôchodok musela byť zamietnutá pre nesplnenie podmienky stanovenej v § 67 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. K dátumu 24.11.2017 nebolo vydané
opatrenie o úprave dôchodkového veku, ktoré by sa vzťahovalo na žalobcu a k tomuto dátumu nebolo
možné určiť jeho dôchodkový vek, keďže 62 rokov veku dosiahne až 06.05.2022.

17. Na základe vyššie uvedeného správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a
predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, žalovaná
vec správne právne posúdila, pričom sa vysporiadala tiež s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie
dostačujúco odôvodnila, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

18. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že
žalobcovi náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani
žalovanej podľa § 168 SSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,  § 440 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "2c034bb1-c01e-41b4-b3ac-76e21a164109:d18e4f8d-2de0-4515-84b0-720dc8e802a8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5018200183.1", "spisova_znacka": "24Sa/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/20/2018 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200183.1"}], "citovane_v": []}