Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/216/2019 z 6. 11. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. novembra 2019, sp. zn. 12Co/216/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6718205334.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/216/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6718205334.1 | 2019-11-06 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 363 CSP, § 386 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c275495-395f-4768-a115-13a61db936e1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718205334.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/216/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205334
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718205334.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka v spore žalobcu Stredoslovenská Distribučná, a.s., so
sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36442151, proti žalovanej W. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom T. XXXX/XX, G., o zaplatenie 168,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/30/2018-94 z 03. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovanej  o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 06. 2019 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 168,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 168,85
Eur od 04. 04. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). O
trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 100 % (druhý  výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 39 ods. 13, § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012
Z. z. o energetike (ďalej len „Zákon o energetike“), § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len ,,OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ,
v znení účinnom od 01. 02. 2013. Mal za preukázané, že dňa 14. 03. 2018 bol zo strany žalobcu
zistený neoprávnený odber elektriny na adrese odberného miesta O. XXXX/X vo G., číslo odberného
miesta XXXXXXX a zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny č.1318982/2 predloženej žalovanou,
že žalovaná bola na základe tohto zmluvného vzťahu odberateľkou elektriny na odbernom mieste,
ktorého adresa, ako aj číslo sa zhodovali s označením odberného miesta, na ktorom došlo k zisteniu
neoprávneného odberu elektriny dňa 14. 03. 2018, ktorý vznikol svojvoľným zapnutím odberného miesta
tým, že bola poškodená plomba na hlavnom ističi a to napriek tomu, že odberné miesto bolo dňa
21.02.2018 odpojené z dôvodu neplatenia. Obranu žalovanej, ktorá spočívala v jej tvrdení, že nie je
zhoda v odbernom mieste, na ktorom bol zistený neoprávnený odber a jej odberným miestom v zmysle
Zmluvy, vyhodnotil za nedôvodnú. Aj keď v následnej faktúre, ktorá bola vystavená za neoprávnený
odber elektriny je ako odberateľ uvedená žalovaná, ale je tam uvedené iné číslo odberného miesta,
ktoré sa zhoduje s variabilným symbolom tejto faktúry (prvých 7 číslic), čo však považoval za právne
irelevantné, pretože išlo len o účtovný doklad a podstatné údaje vo vzťahu k preukázaniu nároku
žalobcu boli v doklade uvedené správne (odpočtové obdobie 22. 02. 2018 - 14. 03. 2018, ako i
celková neoprávnená spotreba uvedená v rozsahu 32 kWh, ktorá zodpovedala údajom uvedeným
v predmetnom Protokole o zistení neoprávneného odberu, kedy bol stav elektromeru ku dňu 21.
02. 2018 4532 a ku dňu 14. 03. 2018 4564). Argumenty žalovanej, že v byte používala minimum
elektrických spotrebičov, resp. fakt, že v súčasnosti spláca nedoplatky za predchádzajúce roky v
súvislosti s odberom elektrickej energie, považoval za bezpredmetné, pretože žalobca sa podanou
žalobou domáhal voči žalovanej náhrady škody vzniknutej z titulu neoprávneného odberu elektriny,



pričom rozsah tohto neoprávneného odberu riadne preukázal, a aj keď žalovaná výšku uplatneného
nároku nespochybnila, žalobca spôsob výpočtu uplatnenej škody podrobne ozrejmil a preukázal
listinnými dôkazmi. Žalovaná nespochybnila, že je osobou, ktorá neoprávnene elektrinu odoberala, t.j.,
že by sa na predmetnom odbernom mieste nezdržiavala a nepoprela, že predmetné odberné miesto bolo
svojvoľne zapnuté, plomba na hlavnom ističi poškodená. Zo strany žalobcu bolo preukázané splnenie
všetkých zodpovednostných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti na náhradu škody,
preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 168,85 Eur spolu so zákonným úrokom z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry, keď základná
úroková sadzba ECB bola od 16. 03. 2016 vo výške 0 %.

3. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
a podľa zásady úspechu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

4.  Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote  odvolanie, v ktorom uviedla,
že na jej odbernom mieste nedošlo k odpojeniu elektrickej energie, jej spotreba je nízka ako aj jej príjem.
Jej odber ani pri neplatení nie je odpojenie, nič nie celodenne zapnuté, teda nie odber elektriny.

5. Prvoinštančný súd vyzval žalovanú uznesením č. k. 10C/30/2018-105 zo dňa 06. 08. 2019, aby
doplnila chýbajúce náležitosti odvolania a to označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v
akom rozsahu predmetné odvolanie napáda a čoho sa domáha (odvolací návrh). Zároveň prvostupňový
súd v predmetnom uznesení žalovanú poučil, že ak odvolanie v stanovenej lehote nebude doplnené
podľa tohto uznesenia, odvolací súd ho môže odmietnuť.

6. Na výzvu súdu prvej inštancie, ohľadne doplnenia odvolania, žalovaná nijakým spôsobom
nereagovala.

7. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 CSP, preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolanie
žalovanej podľa § 386 písm. d) CSP odmietol.

8. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre
vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

9. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci..

11. Podľa § 373 ods. 1 druhá veta CSP, súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá
obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k meritórnemu
(procesnému) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného
neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné, alebo ak odvolanie nemá
stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.



13. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže
byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany.

14. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý možno účinne podať po splnení zákonom
určených podmienok. V predmetnom prípade bolo žalovanou podané odvolanie, ktoré neobsahovalo
náležitosti požadované § 363 CSP. Napriek výzve prvostupňového súdu žalovaná podané odvolanie
nedoplnila. Odvolanie žalovanej nemá náležitosti odvolania uvedené v ust. § 363 CSP a pre tento
nedostatok nemožno v odvolacom konaní pokračovať, preto odvolací súd odvolanie žalovanej podľa §
386 písm. d) CSP odmietol.

15. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že hoci je povinnosťou súdu (teda aj
odvolacieho) v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, v tomto prípade odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov konania z dôvodu, že
v rámci odvolacieho konania sa so žalobcom vôbec nekonalo (nebol zákonný dôvod, aby sa mu na
vyjadrenie doručovalo vadné odvolanie žalovanej). Vzhľadom na odmietnutie odvolania žalovanej by
bolo v rozpore s výkladovým pravidlom obsiahnutým v článku 3 ods. 1 Základných princípov CSP (a v
rozpore s princípom procesnej ekonómie podľa článku 17 Základných princípov CSP) robiť v konečnom
rozhodnutí len formálny výrok o náhrade trov konania v situácii, kedy žalobca nijakým spôsobom nebol
do odvolacieho konania zainteresovaný.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).