Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/69/2018 z 27. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. februára 2019, sp. zn. 17CoP/69/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3817201019.2 Krajský súd Trenčín | 17CoP/69/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3817201019.2 | 2019-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/28ac5743-f5b7-4a35-9368-c58e051b4c89 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3817201019.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/69/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817201019
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817201019.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: V. N., rod. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, proti manželovi: Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V., S. XX, o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému F. E. N., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o
odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júna 2018, č.k. 10P/4/2017-105,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom
II. maloletého F. E. N. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti manželky (matky), výrokom III.
uložil manželovi (otcovi) povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 100 eur mesačne vždy do 25. dňa
v mesiaci vopred do rúk manželky, počnúc právoplatnosťou rozsudku a výrokom IV. rozhodol, že styk
manžela s maloletým dieťaťom neupravuje. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že manželka sa podaným
návrhom domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu neusporiadaných vzájomných vzťahov.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5
Zákona o rodine. Uviedol, že manželka je slovenskej národnosti, slovenská štátna príslušníčka. Manžel
je štátny občan N. žijúci v M.. Manželia nemali spoločné bydlisko. Z ich manželstva
pochádza jedno maloleté dieťa, F. E. N., nar. XX.X.XXXX. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci žijú
na území členských štátov Európskej únie - manželka na území Slovenskej republiky a manžel na
území M., súd právomoc na konanie o rozvode manželstva posúdil podľa článku 3, bod 1., písm. a/
Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky
alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má navrhovateľ,
ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu. Vzhľadom k tomu, že vyhl. č.
6/1989 Zb., ktorou bola zverejnená Zmluva medzi ČSSR a M. o právnej pomoci, uznávaní a výkone
v občianskych veciach, neupravuje rozhodné právo pre právne posúdenie rozvodu manželstva, súd
rozhodné právo určil podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, podľa ktorého zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu,
občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania a ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,
spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Keďže manželka v čase
začatia konania o rozvod manželstva bola štátnou občiankou Slovenskej republiky, manžel bol štátnym
občanom N., na rozvod ich manželstva aplikoval slovenský právny poriadok, a to ustanovenia Zákona o



rodine. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh na rozvod manželstva účastníkov
je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je formálne
a neplní si žiadne funkcie, pre ktoré bolo vytvorené. Manželia nikdy nežili v spoločnej domácnosti,
nehospodárili spoločne, intímne sa nestýkajú po dobu 2 rokov a spoločne nezabezpečujú osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa. Ich manželský zväzok si neplní svoje funkcie od jeho uzavretia. Ďalšia
existencia manželstva nemá pre manželku žiadny význam, pretože s manželom nevytvárajú prostredie,
kde by si poskytovali vzájomnú pomoc a podporu, žili vo vzájomnom citovom zblížení a zabezpečovali
vhodné rodinné prostredie pre výchovu spoločného dieťaťa. Naviac z jej súčasného vzťahu sa dňa
03.08.2017 narodil maloletý C. S. a s otcom dieťaťa chcú uzavrieť nové manželstvo. Za danej situácie
súd považoval vzťahy medzi manželmi za vážne narušené a trvalo rozvrátené, odôvodňujúce
zrušenie manželstva rozvodom. Príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi videl v ich neuváženom
vstupe do manželstva, keď nemali vytvorené žiadne podmienky pre spoločný život a spoločnú výchovu
maloletého syna. Maloletého syna účastníkov súd zveril do osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti
ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil sumou 100 eur mesačne,
ktorá zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a aktuálnym potrebám dieťaťa. Vzhľadom k tomu,
že manželia nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, súd ho s poukazom na ust. § 25 ods. 2
Zákona o rodine neupravil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
manžel. Uviedol, že na pojednávanie sa nedostavil práve z dôvodu sťaženej komunikácie so súdom,
nakoľko je cudzinec, a tak nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam manželky. S rozvodom manželstva
nesúhlasil. Nie je pravdou, že by mal alebo má iný vzťah. Svojej manželke je verný napriek tomu, že
žijú v rôznych štátoch. Chce sa ku svojej rodine vrátiť a vychovávať syna. S manželkou je v pravidelnom
telefonickom alebo elektronickom kontakte. Taktiež nie je pravdou, že by s manželkou nikdy nežil v
spoločnej domácnosti. Zrejme uviedla účelovo len to, čo jej poradil jej súčasný partner. S manželkou
žili rok vo Francúzsku a asi 5 mesiacov na Slovensku. V súčasnosti síce žije v M., ale je ochotný sa
presťahovať za rodinou, ak mu manželka dá šancu bojovať o ich manželstvo. Upozornil, že partner jeho
manželky je k nej agresívny, často ju bije, manželka je z neho v neustálom strese a je presvedčený o
tom, že väčšinu tvrdení manželka prezentovala pod nátlakom tejto osoby. Dokonca ani návrh na rozvod
nechcela podať ona sama. Ďalej uviedol, že so synom je v častom kontakte, pravidelne si
volajú. Za rodinou pravidelne chodieval, keď mal zamestnanie. Uviedol, že syn mu už viackrát povedal,
že sa doma necíti dobre a že by chcel žiť s ním, ale on ho v žiadnom prípade nechce odtrhnúť od
matky. Chce však svojho syna vychovávať a starať sa o neho, a to spoločne s manželkou. Podľa jeho
názoru vzťahy medzi manželmi nie sú natoľko narušené, aby sa nedalo ich spolužitie obnoviť. Nie je ani
v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo ich manželstvo rozvedené, najmä keď má maloletý pekný vzťah
s obomi rodičmi, v podstate chce byť s obomi rodičmi, a nie aby ho vychovával cudzí človek. Nesúhlasil
s odôvodnením rozsudku, keď súd príčinu rozvratu manželstva videl v ich neuváženom
vstupe do manželstva. Zdôraznil, že s manželkou žili v spoločnej domácnosti viac ako jeden a pol roka,
na manželstvo boli pripravení. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu manžela sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zotrval na svojich
vyjadreniach z pojednávania a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. K podanému odvolaniu manžela manželka uviedla, že nikdy nežila s manželom v spoločnej
domácnosti, ako to on tvrdí. Jej súčasný priateľ sa k nej a k deťom správa dobre a zodpovedne a nie
je žiadny tyran, nebije ju a majú sa radi. Dodala, že ich manželstvo nespĺňa svoju funkciu, nemožno ani
očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, a preto by malo byť rozvedené.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.



Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

7. Podľa § 18 a 19 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov o potreby rodiny a rozhodovať spoločne o všetkých právach, ktoré
sa týkajú rodiny.

8. V danom prípade súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k
správnemu záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvale rozvrátené.

9. Krajský súd, vychádzajúc z obsahu spisu po preskúmaní podaného odvolania, vyjadrenia manželky
k odvolaniu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov
rozviedol. V zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy vzniknutý na základe
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a
ženy, no bezpodmienečne netrvá na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním
ustanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu.

10. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že v danom prípade existujú
zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne
narušené a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských
vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým s prihliadnutím na postoj
manželky, ako i skutkové okolnosti danej veci, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Odvolací súd
súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, pričom príčinou
vzniku a prehlbovania vážneho rozvratu manželstva bola neprítomnosť manžela z dôvodu jeho pobytu v
cudzine, manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečovali osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa, neposkytujú si vzájomnú pomoc a podporu, intímne spolu nežijú, navyše manželka
má nový vzťah, z ktorého sa jej narodil syn, pričom s otcom dieťaťa chce uzatvoriť nové manželstvo.
Preto všetky tieto okolnosti spôsobili citové odcudzenie manželky voči manželovi. V dôsledku uvedeného
vznikla medzi účastníkmi situácia, v ktorej si manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o
rodine vidí vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a
poskytujú si navzájom podporu a pomoc. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných
funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci, výchovnú. Účastníci dlhodobo
nevedú spoločnú domácnosť, keď manžel žije v zahraničí (pričom manželka uviedla, že nevie, kde
presne), nehospodária spoločne, ani sa intímne nestýkajú. Manželka obnovenie manželského spolužitia
s manželom odmieta.

11. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, uvádzané manželom v jeho odvolaní,
nie sú z právneho hľadiska v danej veci významné, nakoľko § 23 Zákona o rodine predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov, bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie
niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej
veci bolo preukázané. Manžel uviedol, že je ochotný sa presťahovať za manželkou a obnoviť manželské
spolužitie, čo manželka v odvolacom konaní odmietla.

12. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého F., v ktorého situácii sa de facto
nič nezmení, nakoľko, ako matka uviedla v odvolacom konaní, v styku s otcom maloletému nebude
nijakým spôsobom brániť a bude mať možnosť zachovania vzťahu s oboma rodičmi.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva ako
vecne správny potvrdil.

14. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov rodičov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).



15. V danej veci bol maloletý F. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že
otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne k rukám matky dieťaťa,
počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, styk otca s maloletým upravený nebol.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie ohľadne úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému F.,
ktoré odvolaním otca nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil aj ohľadne
úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. F. a náhrady trov konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).