Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/55/2013 z 21. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. januára 2014, sp. zn. 17Co/55/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3112209819.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/55/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3112209819.1 | 2014-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 457 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba65e169-901d-4a9b-9def-a6c907d390dc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112209819.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/55/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112209819
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112209819.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa Getfin s.r.o., so sídlom M., F.
XXXX/X, K.: XX XXX XXX, zastúpeného Y. V., bytom M., U. XXXX/X proti odporcovi X. U., štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, bytom M., K U. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 231,90 Eur istiny a prísl.,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. novembra 2012, č.k.
15C/12/2012-30, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom v bode I. uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil navrhovateľovi
50,08 Eur istiny do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že odporca ako dlžník a
spoločnosť FINANCREAL s.r.o. ako veriteľ v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení
s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 340 Eur s dojednaným úrokom 2,97 % mesačne. Pokiaľ ide o dojednaný
úrok z poskytnutého úveru v takejto výške, čo predstavuje 35,64 % ročne, vyslovil názor, že takto
dojednaná výška úroku je v rozpore z dobrými mravmi a toho dôsledkom je uzatvorená zmluva o
úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal na to, že aj keď Občiansky zákonník
neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právna teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré
mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto
pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný
všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dojednanie úrokov zo spotrebiteľského úveru v miere 35,64
% ročne, ktorá viac ako trikrát prevyšuje priemernú mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov
poskytnutých v danom čase, ktorá bola 11,16 %, porušuje podľa súdu uvedené pravidlá morálneho
charakteru, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže dojednanie úrokov z úveru je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere, neplatnosť tohto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi spôsobuje
neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na uvedenom závere nič nemení
ani skutočnosť, na ktorú sa odvolával navrhovateľ, a to, že hodnota RPMN úveru odporcu nedosahuje
ani výšku priemernej hodnoty RPMN z obdobných spotrebiteľských úverov poskytovaných v danom
čase. Keďže podľa záverov súdu je úverová zmluva neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka, má navrhovateľ, na ktorého pohľadávky z predmetnej zmluvy proti odporcovi
boli postúpené, nárok len na vrátenie plnenia, ktoré bolo odporcovi podľa tejto neplatnej zmluvy
poskytnuté ako vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 v spojení s § 457 Občianskeho



zákonníka. Odporcovi bolo poskytnutých 340 Eur, a preto navrhovateľ má právo na vrátenie tejto
sumy, avšak zníženej o sumu 289,90 Eur, ktorú už odporca navrhovateľovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi na základe tejto úverovej zmluvy zaplatil. Navrhovateľ nemá právo na uplatnenú zmluvnú
pokutu dojedanú s odporcom v neplatnej úverovej zmluve, ani nárok na zaplatenie paušálnej náhrady
za upomienky 50 Eur, ktorá bola tiež dojednaná v neplatnej úverovej zmluve a ani na zaplatenie úrokov
z omeškania z dlžnej istiny nesplateného úveru.

Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým bol návrh na začatie konania zamietnutý, podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu a vyhovenie návrhu v celom rozsahu.
V odvolaní citoval ustanovenia § 39, § 41 a § 53 Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že podstatný z
hľadiska verifikácie jeho tvrdení o možnosti ovplyvniť zmluvné podmienky je obsah formulára, obsahujúci
vlastnoručný podpis dlžníka. Tým považujú za preukázané, že skutočne mal dlžník ako spotrebiteľ reálnu
možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky a vylúčiť niektoré dojednania, prípadne vzniesť pripomienky
a protinávrhy. Nemôže sa preto jednať o neprijateľné podmienky, keďže všetky boli so spotrebiteľom
individuálne dohodnuté a mal možnosť ovplyvniť ich obsah a v prípade, že túto možnosť nevyužil,
táto okolnosť nemôže byť na ťarchu navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že zmluva o úvere uzavretá
07.12.2010 je koncipovaná jasne, keď na prvej strane je napísané akú sumu si dlžník požičiava číslom i
slovom, miera navýšenia z istiny úveru, celková výška úveru s dohodnutým navýšením, výška mesačnej
splátky, doba splácania úveru, splatnosť mesačnej splátky, RPMN, t.j. dlžník presne vedel, akú sumu si
požičiava, na akú dobu, s akým mesačným úrokom a akú sumu vráti. Ak bola výška úrokov neprípustnou,
tak mohlo tak byť iba nad rámec zákonnej sadzby a ktorú mal súd prvého stupňa priznať.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým
bol návrh na začatie konania čiastočne zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov a zistil, že v tejto
napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo
výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,
avšak z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne právne posúdenie veci, čo je
dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa správne vzťah medzi účastníkmi konania zo
zmluvy o úvere zo dňa 07.12.2013 posudzoval ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Platnosť úverovej zmluvy posudzoval podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
absolútne neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dôvod neplatnosti právneho úkonu, a to úverovej zmluvy
videl v jej rozpore s dobrými mravmi, keď v zmluve bola dojednaná pre prípad omeškania odporcu so
splácaním splátok úveru zmluvná pokuta 0,3 % denne za každý deň omeškania so splatením splátky
úveru, pričom túto sankciu si navrhovateľ uplatňuje len do výšky 0,05 % denne. Za rozporné s dobrými
mravmi považuje dojednanie, podľa ktorého sa odporca zaviazal vrátiť úver spolu s 2,97 % mesačným
úrokom v 18 mesačných splátkach po 28,99 Eur, čo je 35,64 % ročne, a teda viac ako trikrát prevyšuje
priemernú mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov poskytnutých v danom čase.

Navrhovateľ v odvolaní akcentuje otázku zmluvnej voľnosti účastníkov predmetnej úverovej zmluvy,
ktorá obsahuje vlastnoručný podpis dlžníka, ktorý mal aj možnosť odstúpiť od zmluvy.



Podľa súdnej praxe je zásada zmluvnej voľnosti aj v danom prípade modifikovaná účelom a zmyslom
sankčného a motivačného mechanizmu inštitútu úrokov z omeškania, ktorých použitie je možné a
zákonné, avšak ich výška nemôže byť bezbrehá. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi sa
posudzuje v každom prípade individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v
príslušnom období a k ich vtedajšiemu postaveniu, pokiaľ samotná výška úrokov nemá skôr šikanózny,
než motivačný charakter. Aj v danom prípade čiastka, ktorú má zaplatiť povinný subjekt, ak sa dostane do
omeškania, zodpovedá úrokom trojnásobne vyšším, než priemerná výška obdobných spotrebiteľských
úverov, je očividne za hranicou, ktorú možno považovať adekvátnu podstate a zmyslu inštitútu úrokov,
s prihliadnutím na tú skutočnosť, že bola zároveň dohodnutá aj zmluvná pokuta.

Takéto zistenie napĺňa potom dôvod pre konštatovanie rozporu uzavretej úverovej zmluvy s dobrými
mravmi, v dôsledku čoho je právny úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka a jeho dôsledkom
je vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy tak, ako to upravuje ust. § 457 Občianskeho zákonníka.
Odporca navrhovateľovi dlhuje z poskytnutých 340 Eur úveru len 50,08 Eur, a preto súd prvého stupňa
opodstatnene vyhovel návrhu na začatie konania len po uvedenú výšku a vo zvyšku návrh zamietol.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím
konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .