{"guid": "2bf59e88-996e-4ff0-95c6-fa569a0550d2:84ca084a-dfe6-46c8-b233-3bcf67e8d04d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112237369.1", "spisova_znacka": "4MCdo/11/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/11/2014 z 26. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2015, sp. zn. 4MCdo/11/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8112237369.1", "identifikacne_cislo": "8112237369", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2015-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "nazov": "§ 243f ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84ca084a-dfe6-46c8-b233-3bcf67e8d04d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112237369.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8112237369.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8112237369.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/11/2014\n8112237369\n26. 11. 2015\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2015:8112237369.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr.\nDušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovaným 1/ MUDr. N.,\nbývajúcemu v E., 2/ A., bývajúcemu v S., o určenie, že žalovaní nie sú dedičmi, vedenej na Okresnom\nsúde Prešov pod sp. zn. 15 C 387/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. októbra 2013 sp. zn. 1 Co 121/2013, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prešov uznesením z 10. apríla 2013 č.k. 15 C 387/2012-6 odmietol podanie žalobcu\ndoručené súdu 13. novembra 2012 a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení\nuviedol, že uznesením z 10. decembra 2012 č.k. 15 C 387/2012-4 vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods.\n1 O.s.p., aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil svoje podanie doručené súdu 13.\nnovembra 2012 o zákonné náležitosti návrhu na začatie konania. Nakoľko žalobca svoje podanie riadne\nnedoplnil a jednalo sa o také nedostatky podania, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, súd podanie\nodmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nNa odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo 17. októbra 2013 sp. zn. 1 Co 121/2013\nodvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Dospel k záveru, že rozhodnutie, ktorým súd\nprvého stupňa podanie odmietol, žalobca prevzal 16. apríla 2013 a odvolanie proti tomuto uzneseniu\npodal 17. mája 2013, t. j. oneskorene.\nNa podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny prokurátor“)\nmimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu s odôvodnením, že ním bol porušený zákon.\nUviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa odmietol podanie žalobcu, bolo\nžalobcovi doručené 16. apríla 2013, proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie doručené súdu\n30. apríla 2013 a na výzvu súdu ho doplnil podaním doručeným súdu 17. mája 2013 a 11. júna 2013.\nOdvolací súd nepostupoval správne, ak za odvolanie považoval podanie žalobcu doručené súdu 17.\nmája 2013. Žalobca podal odvolanie podaním doručeným súdu 30. apríla 2013 a keďže posledným dňom\nna podanie odvolania bol 2. máj 2013, odvolanie bolo podané včas. Skutočnosť, že žalobca bol vyzvaný\nna doplnenie odvolania, ktoré nemalo všetky zákonom požadované náležitosti a na základe tejto výzvy\nodvolanie doplnil podaním zo 17. mája 2013 nemá vplyv na posúdenie včasnosti podaného odvolania.\nNavrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nŽalovaní 1/ a 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní § 10a ods. 3 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny\nporiadok v znení pred 1. januárom 2015)] bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému\nv Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti\nRumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto\ndospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna\n2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.)\npripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne\nsúvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli\nnapadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania.\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, pristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn.\nPL.z. 3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej\nistoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť\nv civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,\n\nako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol\núčinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov účastníkom, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie.\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej\nje možné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak určitých objektívnych\nznakov rozhodnutia [§ 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O.s.p. (pokiaľ\nide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných procesných vád\nuvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované\nv § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O.s.p.) vždy teda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade\nkaždé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p.) otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých\naspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva\nurčité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach §\n243e až § 243j O.s.p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol podať\ndovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie\nmimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\nV danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mal žalobca možnosť realizovať\nsvoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sám náležite chránil svoje práva a konal\ndostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalobca nepodal dovolanie proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Prešove zo 17. októbra 2013 sp. zn. 1 Co 121/2013. V zmysle vyššie uvedeného výkladu\nnajvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal k\ndispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na\npasivitu samotného žalobcu pri včasnej ochrane jeho práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita\ngenerálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho dovolania podnecovaného žalobcom.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal\npodnet na mimoriadne dovolanie žalobca. Žalovaní nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania o\n\nmimoriadnom dovolaní; najvyšší súd im vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania o mimoriadnom\ndovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Co/121/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "7d617727-ae33-490e-a1fe-e951279b7453:762cb7a9-eedf-4781-bf0b-ba7a784c423f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7611209819.1", "spisova_znacka": "1Co/121/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/121/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7611209819.1"}], "citovane_v": []}