Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/200/2012 z 30. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. augusta 2012, sp. zn. 25Co/200/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4110227175.2 Krajský súd Nitra | 25Co/200/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4110227175.2 | 2012-08-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP, § 150 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1e7f972-725e-45f7-8b1b-e258aaa9622c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4110227175.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/200/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110227175
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110227175.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: V. O., bytom D., H. XX, zast. JUDr. Máriou Gálovou,
advokátkou so sídlom Sládkovičovo, Hviezdoslavova 510, proti odporcovi: M. O., bytom D., S. XX, zast.
opatrovníkom Mesto Nitra, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 04. 2012 č. k. 25C/253/2010-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh vo výške 99,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 257,27 eura do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia JUDr. Márii Gálovej, advokátke so sídlom Sládkovičovo, Hviezdoslavova 510.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,57 eura
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia JUDr. Márii Gálovej, advokátke so sídlom Sládkovičovo,
Hviezdoslavova 510.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania. Rozhodol tak v intenciách § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 OSP po tom, čo rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 03. 2011 č. k. 25C/253/2010-66 na návrh navrhovateľky bol zrušený
spoločný nájom účastníkov konania k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vo vchode č.
XX bytového domu súp. č. XXX, na H. ul. č. XX v D., za výlučnú nájomkyňu tohto bytu bola určená
navrhovateľka a odporcovi bola uložená povinnosť byt vypratať a vysťahovať sa z neho bez bytovej
náhrady do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Predmetným rozsudkom bola zároveň odporcovi
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 99,50 eura k rukám jej právnej
zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, avšak v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa
uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 05. 2011 č. k. 25Co/110/2011-89 zrušený a vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že i keď odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov konania vzhľadom na jej plný úspech v konaní, u odporcu sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej navrhovateľke. Tieto vzhliadol
v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch odporcu, u ktorého sú tak dané predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na správu Sociálnej poisťovne, podľa
ktorej odporca nie je registrovaný u zamestnávateľa ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie je
vedený ako poberateľ nemocenských dávok alebo dôchodku, pričom dávku v nezamestnanosti poberal
od 02. 06. 2009 do 01. 12. 2009. Rovnako tak odporca nepoberá štátne sociálne dávky, ani dávku v
hmotnej núdzi a z predmetného bytu bol povinný vysťahovať sa bez bytovej náhrady. Za týchto okolností
uzavrel, že zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľke vo výške 313,44 eura by mu spôsobilo
ťažkosti a problémy, a preto u odporcu sú dôvody hodného osobitného zreteľa.



Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka dôvodiac, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom naviac je i nepresvedčivé. Žiadala jeho
zmenu a uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu trov prvostupňového konania vo výške
348,53 eura, ako i trovy konania pred odvolacím súdom vo výške 131,33 eura, z ktorých trovy spojené
s prebiehajúcim odvolacím konaním vyčíslila v sume 66,32 eura. Poukázala na to, že v konaní mala
v celom rozsahu plný úspech, konanie bolo zapríčinené nevhodným správaním sa odporcu, ktorý
nemal snahu vec riešiť mimosúdnou dohodou, odporca v konaní nebol oslobodený od platenia súdnych
poplatkov, v konaní bol zastúpený advokátom a teda nie sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie jej náhrady trov konania. Vytkla súdu prvého stupňa, že odôvodnenie jeho rozhodnutia v
tomto smere nie je dostatočné a nevyplýva z neho, akým spôsobom mal súd za preukázané skutočnosti,
na základe ktorých aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP v danej veci. Naviac poukázala na to, že odporca
je dobrovoľne nezamestnaný, jeho vek i zdravotný stav mu dovoľujú nájsť si riadne zamestnanie a
pracovať, odporca má dostatok finančných prostriedkov na zakupovanie alkoholických nápojov a do
situácie, v ktorej sa nachádza, sa dostal vlastným pričinením. Naviac nepriznaním náhrady trov konania
dochádza k zníženiu jej majetku bez možnosti kompenzácie a súd prvého stupňa len jednostranne
posudzoval postavenie a pomery odporcu.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že jej odvolanie je dôvodné.

V prejednávanej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa, týkajúce sa náhrady
trov tohto konania, keď jeho rozsudok zo dňa 29. 03. 2011 č. k. 25C/253/2010-66 v časti, ktorou
bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 99,50 eura
k rukám jej právnej zástupkyne, bol zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 27. 05. 2011 č. k.
25Co/110/2011-89 pre nesprávne právne posúdenie veci a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení sa už odvolací súd podrobne zaoberal právnou úpravou
náhrady trov konania podľa ust. § 142 a nasl. OSP, ako i osvetlil hľadiská a zásady, ktorými sa súd
pri aplikácii týchto ustanovení riadi. Keďže nemá dôvod od týchto svojich záverov sa odkloniť a na
týchto ako na stále platných zotrváva, nebude ich preto duplicitne opakovať a v ďalšom na ne len
opätovne poukazuje. Avšak s ohľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil
výlučne na použití § 150 ods. 1 OSP, považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe
aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo
sčasti neprizná. Súdna prax v tejto súvislosti zastáva názor, že musí ísť o celkom výnimočný prípad,
ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd
bežne prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania,
ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov v priebehu konania. Nepriznať
hoci len čiastočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania možno len za predpokladu,
že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo požadovať, aby (hoci len
čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní súdu o tom, či sú splnené podmienky ust. §
150 ods. 1 OSP pre výnimočné nepriznanie (úplné, či čiastočné) náhrady trov konania úspešnému
účastníkovi konania, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané a to zo všetkých aspektov,
ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri
rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.



Ako už bolo uvedené, predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľky na zrušenie práva spoločného
nájmu účastníkov k sporom dotknutému bytu za súčasného určenia, že výlučnou nájomkyňou bytu
je navrhovateľka a stanovenia povinnosti odporcovi tento byt vypratať a vysťahovať sa z neho bez
bytovej náhrady. Niet pochýb o tom, že navrhovateľka mala v konaní plný úspech, keď ňou uplatňovaný
nárok jej bol, vyššie označeným rozsudkom súdu prvého stupňa, právoplatne priznaný, čím bol daný
dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre postup podľa § 142 ods. 1 OSP a priznanie náhrady
trov konania navrhovateľke, potrebných na účelné uplatňovanie jej práva proti v konaní neúspešnému
odporcovi. V tejto časti odvolací súd sa i stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu. Pokiaľ
však súd prvého stupňa následne mal za preukázané, že v konaní sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa umožňujúce nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľke v zmysle § 150 ods. 1 OSP,
odvolací súd jeho rozhodnutie považuje za vecne nesprávne a založené na nesprávnom právnom
názore. Prvostupňovým súdom totiž predkladané dôvody, posudzované vo svetle zhora nastolených
aspektov, nemajú intenzitu dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď s ohľadom na okolnosti daného
prípadu, ako i charakter konania, tieto nemožno považovať za osobitne výnimočné. V tomto smere je
významné, že k uplatneniu nároku navrhovateľky viedol práve zamietavý postoj odporcu k predmetu
konania a tento svoj postoj odporca nezmenil ani počas celého konania. Naviac odporca i napriek výzve
súdu nedokladoval sociálne aspekty na jeho strane, ktoré by eventuálne mohli predstavovať dôvody
hodné osobitného zreteľa. Zistenia súdu prvého stupňa, že odporca nie je evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie, samostatne zárobkovo činná osoba, nepoberá sociálne dávky ani dávky v hmotnej
núdzi, rovnako ako nemocenské dávky alebo dôchodok, v tomto smere bez ďalšieho nepreukazujú samy
osebe jeho sociálny status. Preto i úvahy súdu ťažkostiach a problémoch, ktoré by mu mohla spôsobiť
jeho povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, je čisto v rovine hypotetickej. Naviac, ako
správne na to poukázala navrhovateľka vo svojom odvolaní, je potrebné prihliadnuť taktiež na pomery
všetkých účastníkov konania a teda i navrhovateľky, ktorá má v osobnej starostlivosti i maloleté dieťa,
pochádzajúce z manželstva účastníkov konania, ako i ďalšie okolnosti prípadu, ktoré v priebehu konania
vyšli najavo. Hodnotiac tieto skutočnosti v ich vzájomnom kontexte nemožno takto od navrhovateľky
spravodlivo požadovať, aby si sama hradila trovy, ktoré jej v konaní vznikli. Vychádzajúc z popísaných
zistení nebolo teda preukázané naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane odporcu, a
preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné postupovať podľa § 142 ods. 1 OSP a
navrhovateľke priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie jej práva.

Trovy navrhovateľky v prvostupňovom konaní pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh
vo výške 99,50 eura, ako i trov právneho zastúpenia, na spôsob určenia a výšku ktorých sa vzťahuje
Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
služby bolo potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, keďže ide o konanie, v ktorom
nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1
úkon právnej služby takto predstavovala 1/13-inu výpočtového základu, čo potom znamená, že v roku
2010 tarifná odmena činila 55,49 eura a v roku 2011 - 57 eur. Právnej zástupkyne navrhovateľky preto
prináleží odmena za 1 úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25. 11. 2010) po 55,49
eura a 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaniach na súde prvého stupňa v dňoch 25. 01. 2011 a
29. 03. 2011) po 57 eur. Rovnako tak jej patrí i odmena za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania dňa
19. 04. 2011) po 10,79 eura (1/2-ica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3
písm. b) vyhlášky pri tarifnej hodnote odvolacieho konania 249,03 eura). Úhrnom výška tarifnej odmeny
právnej zástupkyne navrhovateľky v prvostupňovom konaní potom predstavuje sumu 180,28 eura.

V zmysle § 15a a § 16 ods. 3 vyhlášky právnej zástupkyni navrhovateľky popri nároku na odmenu patrí
i náhrada hotových výdavkov za 1 úkon právnej služby v roku 2010 po 7,21 eura a za 3 úkony v roku
2011 po 7,41 eura, t. j. v celkovej výške 29,44 eura.

Naviac v súvislosti s účasťou právnej zástupkyne navrhovateľky (poverenej koncipientky) na
pojednávaniach na súde prvého stupňa dňa 25. 01. 2011 a 29. 03. 2011, keďže išlo o úkony vykonávané
v mieste, ktoré nebolo jej sídlom, jej vznikol nárok taktiež na cestovné (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky)
a na náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie za každú aj začatú polhodinu (§ 15 písm.
b), § 17 ods. 1 vyhlášky). Právna zástupkyňa navrhovateľky sa zúčastnila celkovo 2 pojednávaní, čo pri
ceste z Trnovca nad Váhom do Nitry a späť predstavuje súhrnne ňou uplatnené 2 polhodiny po 12,35



eura, t.j. celkovo sumu 24,70 eura. Pri stanovení výšky náhrady preukázaných cestovných výdavkov
bolo potrebné postupovať v súlade so zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ako i opatrením
MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách. Cestovné náhrady pri použití motorového vozidla zn. Citroen z Trnovca do Nitry
pri vzdialenosti 22,9 km, spotrebe paliva 4,6 l/100 km, cene benzínu 1,405 eura (25. 01. 2011) a 1,45
eura (29. 03. 2011), ako i paušálnej náhrade 0,183 eura/1 km jazdy potom predstavujú sumu 11,38
eura (25. 01. 2011) a sumu 11,47 eura (29. 03. 2011) a teda celkovo sumu 22,85 eura. Takto zistená
náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľky v prvostupňovom konaní činila celkovo 257,27 eura a
trovy navrhovateľky, vrátane zaplateného súdneho poplatku sumu 356,77 eura, ktorú je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia jej právnej zástupkyni v intenciách
§ 149 ods. 1 OSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa §
220 OSP spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 219 OSP) ani pre jeho zrušenie (§ 221 OSP).

O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 OSP
tak, že v odvolacom konaní navrhovateľke, ktorá mala neúspech len v nepatrnej časti, priznal i náhradu
trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania dňa 30. 04. 2012) po 14,94 eura
(1/2-ica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky pri tarifnej
hodnote odvolacieho konania 413,54 eura) a náhradu hotových výdavkov v sume 7,63 eura (§ 15a, § 16
ods. 3 vyhlášky)). Priznanú náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 22,57 eura je odporca
povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 149
ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.