Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/69/2011 z 22. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. marca 2012, sp. zn. 24S/69/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200843.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/69/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011200843.1 | 2012-03-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., § 250j ods. 2 písm. d) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a6fe589-a7bf-4d0f-aad4-ec4f87273d42
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200843.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/69/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200843
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200843.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu Bystrická dopravná spoločnosť,
a.s., Partizánska cesta 115, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 041 777, zastúpeného advokátkou JUDr.
Jankou Kmeťovou, so sídlom kancelárie B.. M. č. XX, XXX XX Z. Z., proti žalovanému Finančnej správe,
Slovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 975 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/221/3069-64816/2011/990395-r zo dňa 16. júna 2011
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. I/221/3069-64816/2011/990395-r zo dňa 16.06.2011 a predchádzajúci
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/72232/10/Ška zo dňa
26.11.2010  z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 396,61 Eur  a zaplatiť ich na účet
advokátky JUDr. Janky Kmeťovej v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Banská Bystrica I dodatočným platobným výmerom č.
651/230/72232/10/ŠKa zo dňa 26. 11. 2010 vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume 53 857,06 Eur. Uložil mu,
aby rozdiel dane k úhrade v čiastke 10 462,75 Eur zaplatil do 15 dní od právoplatnosti dodatočného
platobného výmeru. Zároveň vo výroku vymedzil  dôvod vzniku uloženej povinnosti tak, že rozdiel dane
k úhrade za zdaňovacie obdobie apríl 2008 vznikol z rozdielu daňovej povinnosti zistenej správcom
dane vo výške + 8 591,28        (+ 258 821,- Sk) a odpočítanou časťou nadmerného odpočtu vo výške
+ 1 871,47 Eur            (+ 56 380,- Sk) za toto zdaňovacie obdobie. Časť nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie apríl 2008 vo výške 1 871,47 Eur bola odpočítaná od vlastnej daňovej povinnosti za
zdaňovacie obdobie máj 2008 v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
Vo výroku tiež špecifikoval ako rozdiel dane z pridanej hodnoty vo vyrubenej čiastke vznikol a to, že
daňový subjekt v daňovom priznaní uviedol daň - 1 363 677,- Sk. Daň zistená daňovým úradom po
opakovanej daňovej kontrole bola vo výške 258 821,- Sk a rozdiel dane oproti daňovému priznaniu
predstavuje teda čiastku 1 622 498,- Sk, t.j.            53 857,06 Eur. Odpočítaný nadmerný odpočet
daňovým subjektom bol 56 380,- Sk a suma k úhrade teda predstavuje daň zistenú kontrolou 258 821,-
Sk + odpočítaný nadmerný odpočet 56 380,- Sk, spolu čiastku 315 201,- Sk, čo je suma, ktorá bola
určená platiteľovi dane k úhrade - t.j. 10 462,75 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že o výsledku daňovej
kontroly spísal protokol č. 651/320/63000/2010/hr dňa 19. 10. 2010, ktorý bol s žalobcom prerokovaný
24. 11. 2010. Ďalej tým, že boli preukázané kontrolné zistenia za zdaňovacie obdobie apríl, tak ako
je uvedené vo výroku rozhodnutia, rozdiel dane v slovenských korunách 1 622 498,- Sk, čo v eurách
predstavuje po prepočte 53 857,06 Eur. Daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty



na základe Dodatku č. 1/08 k zmluve o investičnej akcii zo dňa 18. 6. 2006, ktorý bol podpísaný 21.
januára 2008. Podľa tohto dodatku spoločnosť DIAGO, s. r. o., Železničná 7, Brezno mala vystúpiť zo
zmluvného vzťahu a ako nový účastník zmluvného vzťahu mal vstúpiť žalobca. V zmluve DIAGO, s. r. o.
ako zmluvná strana vyhlásila, že ku dňu podpisu dodatku preinvestovala náklady na vybudovanie stavby
- plochy autobusového nástupišťa v objeme 8 539 461,80 Sk bez DPH a DPH predstavuje sumu      1 622
497,70 Sk, t.j. preinvestoval spolu s DPH čiastku  10 161 959,50 Sk. V zmluve sa ďalej strany dohodli,
že žalobca zaplatí spoločnosti DIAGO, s. r. o. preinvestovanú sumu              8 539 461,80 Sk bez DPH do
štrnásť dní od uzavretia Dodatku č. 1. Ďalej odôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že vykonal daňovým
riaditeľstvom požadovaný dôkaz výsluchom zúčastnených osôb, pričom tohto výsluchu sa nezúčastnila
spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s. r. o. Ďalej v odôvodnení uviedol prepis tohto výsluchu a uzavrel,
že z uskutočneného zisťovania a vykonaných svedeckých výpovedí zistil, že nešlo o zdaniteľný obchod,
pričom neposudzoval platnosť dodatku. Predmetný dodatok k zmluve nie je ani faktúrou, na základe
ktorej je možné v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej
len „Zákon o DPH“) uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 tohto zákona, podľa ktorého môže
platiť uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť ak: a) pri odpočítaní dane
podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 70.

Žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím potvrdil. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil so zisteniami správcu dane, podľa ktorých dodatok k zmluve
nie je možné považovať za faktúru podľa § 71 zákona o DPH, pretože neobsahuje náležitosti faktúry
podľa § 71 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Z § 51      ods. 1 písm. a) zákona o DPH vyplýva, že právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ, t.j. v uvedenom prípade žalobca, uplatniť pri odpočítaní dane
podľa § 49 ods. 2     písm. a), ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Nárok na odpočítanie dane
je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých zákonom o DPH stanovených podmienok a už nesplnenie
jednej z nich tento nárok vylučuje. Predmetný dodatok nespĺňa náležitosti uvedené v § 71 zákona o
DPH a preto žalobca nemá právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období za apríl 2008 na základe
Dodatku č. 1/08 k zmluve o investičnej akcii zo dňa 18. 6. 2006, ktorý bol podpísaný 21. 1. 2008. Ďalej
podľa odvolacieho orgánu okrem toho, že dodatok nespĺňa tieto náležitosti je aj v rozpore s tvrdením
konateľa DIAGO, s. r. o. R.. R. N., podľa ktorého predmetný dodatok nie je faktúrou a prijaté platby
od žalobcu jeho spoločnosť považovala za neidentifikované platby, o čom žalobcu niekoľkokrát listom
upozornila a upozornila ho aj na neplatnosť tohto dodatku.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň podal návrh na náhradu trov konania. Žalobca tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím
ukrátený na svojich právach, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore s platnými právnymi
predpismi. Rozhodnutie je predovšetkým v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a to s článkom 2
ods. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom ako ustanoví zákon. Ďalej s článkom 59 ods. 2 Ústavy SR, kedy dane a poplatky možno
ukladať zákonom alebo len na základe zákona. Ďalej vidí rozpor napadnutého rozhodnutia s § 2
ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.  o správe daní a poplatkov, podľa ktorého je povinnosťou správcu
dane postupovať v súlade so zákonom a správca dane postupoval v rozpore so zákonom o DPH,
keď neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe Dodatku č. 1/08 k zmluve o investičnej
akcii zo dňa 21.1.2008. Žalobca v zdaňovacom období apríl 2008 uplatnil nárok na nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty z kúpy plochy autobusového nádražia v Brezne. Podkladom pre uplatnenie
nadmerného odpočtu bol Dodatok č. 01/08 k zmluve o investičnej akcii zo dňa 21. 1. 2008. Tento doklad
má v zmysle § 71 Zákona o DPH všetky náležitosti faktúry a preto žalobcovi vznikol nárok na nadmerný
odpočet podľa § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Ďalej dôvodil tým, že správcovi dane aj
žalovanému predložil všetky doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Išlo o svedecké výpovede, projektovú
dokumentáciu, stavebné povolenia, povolenia k užívaniu autobusového nádražia, nájomné zmluvy na
predmet zdaniteľného plnenia a taktiež výpisy z bežného účtu preukazujúce úhradu kúpnej ceny, vrátane
uhradenia dane z pridanej hodnoty. V žalobe dôvodil, že žalovaný sa neriadil § 2 ods. 1, 3, 6 zákona
č. 511/1992. Žalobca predložil všetky doklady, osvedčil vlastníctvo autobusového nádražia, k čomu
predložil aj projektovú dokumentáciu k autobusovému nádražiu, nájomné zmluvy s tretími osobami, ktoré
potvrdili tú skutočnosť, že žalobca uvedené autobusové nádražie v dobrej viere užíva, cíti sa byť jeho
vlastníkom. K otázke vlastníctva boli vykonané svedecké výpovede, kde dotknutá strana Mesto Brezno,
primátor mesta R.. V. X. jednoznačne potvrdil, že Dodatok č. 01/8 k zmluve o investičnej akcii z 21. 1.



2008 bol uzatvorený platne a považuje žalobcu za vlastníka autobusového nádražia. Je nezákonné, aby
správca dane neuznal nárok na odpočet dane len na základe tvrdenia zástupcu spoločnosti DIAGO, s. r.
o, že tento doklad nie je daňovým dokladom a že Dodatok č. 01/8 k zmluve o investičnej akcii zo dňa 21.
1. 2008 je neplatný, napriek tej skutočnosti, že v tomto daňovom konaní nebola neplatnosť preukázaná.
Tvrdenie konateľa spoločnosti DIAGO, s. r. o. je vyvrátené samotným dodatkom, ktorý obsahuje všetky
náležitosti v zmysle § 71 ods. 2 Zákona o DPH a jednak tým, že dohodnutá čiastka bola spoločnosti
Diago zaplatená, o čom boli predložené doklady a to platbami postupne od 1. februára do 25. apríla
2008. Spoločnosť DIAGO, s. r .o. ani nepopiera, že tieto platby prijala. Popiera platnosť dodatku a tú
skutočnosť, že sa jednalo o zdaniteľné plnenie z pochopiteľných dôvodov, lebo daň ktorú mala priznať
a odviesť nepriznala a neodviedla. Žalobca nemôže byť postihnutý tým, že spoločnosť DIAGO, s.r.o.
si nesplnila svoje povinnosti. Ďalej ako dôvod žaloby uviedol, že z rozhodnutí žalovaného ako aj z
prvostupňového rozhodnutia nie je zrozumiteľné, ako žalovaný dospel k záveru, že medzi žalobcom
a spoločnosťou DIAGO, s.r.o. išlo iba o finančné vyrovnanie medzi odstupujúcou zmluvnou stranou
a novou zmluvnou stranou. A aká úvaha ich ovplyvnila, keď dospeli k záveru, že nešlo o zdaniteľné
plnenie. Z predloženého Dodatku č. 1/08 zo dňa 21. 1. 2008 jednoznačne vyplýva, že spoločnosť DIAGO,
s. r. o. vynaložila finančné prostriedky na obstaranie tovaru a to vybudovanie stavby - autobusového
nádražia v objeme 8 539 461,80 Sk + 19 % DPH, čo je 1 622 497,70 Sk, čo v procese vynakladania
investícií si odpočítala čiastku 1 622 497,70 Sk. Na základe Dodatku č. 01/08 išlo zo strany tejto
spoločnosti o dodanie tovaru a teda zdaniteľné plnenie. Ak táto spoločnosť neodviedla daň, nemôže
to byť na ujmu žalobcu, ktorému vzniklo právo odpočítať si daň v zmysle zákona na základe splnenia
všetkých zákonných podmienok. Chýbajúce zrozumiteľné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia
žalovaný nahrádzal takým spôsobom, ktorý žalobcu obral o možnosť legitímnej obrany. Žalovaný, ako
aj prvostupňový správny orgán nedostatočne a nesprávne zistili skutkový stav, z dôvodu absencie
zákonných náležitostí podľa § 30 ods. 3 a podľa § 48 ods. 2 a § 6 zákona č. 511/1992 Zb. Pokiaľ
žalovaný v odôvodnení odkazuje na zásady daňového konania alebo príslušné ustanovenia zákona o
správe daní, nemôže to nahradiť konkrétne a úplné skutkové zistenia a právne odôvodnenie. Správca
dane síce deklaroval, že sa snažil zistiť čo najobjektívnejšie skutkový stav a preto vykonal výsluchy,
avšak nie je zrozumiteľné, prečo tieto výsluchy vykonal, keď sa nezúčastnila pozvaná strana a to konateľ
ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s. r. o. R. O.. Žalobca považoval výpoveď tejto osoby za podstatnú. Žalovaný
nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo už nebola potrebná výpoveď tejto osoby. Žalovaný nepostupoval,
resp. správca dane nepostupoval podľa § 29 ods. 2 až 4 zákona č. 511/1992, keď nevykonal daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie roku 2008 a 2009 aj v spoločnosti ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s. r. o. a
nezískal dôkazy pre objasnenie skutkového stavu práve z účtovných dokladov tohto subjektu, ktorými
disponuje ako správca dane, nakoľko sú predkladané v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov,
podľa ktorého je prílohou daňového priznania aj účtovná závierka. Nevypočul R. O., konateľa spoločnosti
ŠAJGALOIL SLOVAKIA. Ďalej poukázal na to, že spoločnosť DIAGO, s. r. o. zmluvou, ku ktorej bol
vyhotovený predmetný dodatok uzavretou s Mestom Brezno, sa dohodli na tom, že spoločnosť DIAGO
vytvorí na základe zmluvy o dielo stavbu pod názvom Dažďová kanalizácia, plocha autobusového
nástupišťa na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktorých správcom sú Železnice Slovenskej republiky
a ktoré sú v nájme mesta Brezna, na základe nájomnej zmluvy z 14. 3. 2002. Potom aj Železnice
Slovenskej republiky sú subjektom ako správca pozemkov, na ktorých je realizovaná predmetná stavba,
ktorý môže disponovať listinami a inými dôkazmi (vecné bremená a podobne) nevyhnutými pre správne
posúdenie skutkového stavu. V daňovom konaní neboli zistené ani využité všetky dôkazné prostriedky
a ani nebolo prihliadnuté na všetky žalobcom predložené dôkazné materiály. Ďalej dôvodil tým, že
neboli vyhodnotené všetky relevantné skutočnosti a to otázka, či došlo k zdaniteľnému obchodu medzi
spoločnosťou DIAGO, s. r. o. a ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s. r. o., zmeny vo výpovedi R.. R. N., pričom
nebolo preukázané, že jeho tvrdenia nie sú v rozpore so skutkovým stavom, tak skutočnosť, že bola
zaplatená žalobcom spoločnosti DIAGO, s. r. o. čiastka 10 161 959,50 Sk, ako aj vlastníctvo k predmetnej
stavbe, nebola vyhodnotená ani otázka dodania tovaru, ktorú v zmysle rozhodnutí Európskeho súdneho
dvora treba vykladať tak, že ide o prevod práva disponovať s hmotným majetkom ako vlastník, a to aj
keď nedôjde k prevodu vlastníckeho práva z majetku. Správny orgán sa nevysporiadal ani s tým, že
tvrdenia R.. N. sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu. I. dostatočne preukázaný skutkový stav a tvrdenia a
dôkazy predložené žalobcom neboli vyvrátené.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty je viazaný
na kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Dodatok
k zmluve nie je z hľadiska Zákona o DPH možné považovať za faktúru, pretože nemá náležitosti faktúry



podľa § 71 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ďalej, že z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť DIAGO, s. r .
o. nepovažuje predmetný dodatok k zmluve za faktúru a ani ho nemá. Vzájomnou konfrontáciou medzi
žalobcom a spoločnosťou DIAGO, s. r. o. bolo zisťované, či dodatok spĺňa náležitosti faktúry alebo nie
a nie platnosť zmluvného vzťahu medzi nimi, čo patrí len do kompetencie súdu. Na žalobnú námietku o
potrebe preveriť skutkový stav prevodu autobusovej stanice v Brezne kúpnou zmluvou medzi DIAGO,
s. r. o. ako predávajúcim a kupujúcim ŠAJGALOIL SLOVAKIA,        s. r. o. ako kupujúcim č. 35/2008
z 29. 12. 2008 uviedol, že predmetom daňovej kontroly bolo obdobie apríl 2008 a nie december 2008,
kedy mala byť táto zmluva uzatvorená. Žalobca nepreukázal nárok na odpočet dane a preto žalovaný
navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a         § 246 a) ods. 1
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe podľa § 249 ods. 2 O.s.p a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho konania správneho
orgánu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. I/221/3069-64816/2011/990395-r
zo dňa 16. júna 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového
úradu Banská Bystrica I                                      č. 651/230/72232/10/Šk zo dňa 26. novembra 2010,
ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o
správe daní) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume
53 857,06 Eur žalobcovi a rozdiel dane k úhrade 10 462,75 Eur.

Súd po prejednaní veci na pojednávaní a oboznámení sa s obsahom správneho spisu zistil nasledovné
skutočnosti: Daňový úrad Banská Bystrica I vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu na daň z
pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty za apríl 2008. Kontrola bola
vykonaná na základe dokladov predložených žalobcom a v priebehu kontroly bol vykonaný za účelom
konfrontácie výsluch k Dodatku č. 1/08 k zmluve o investičnej akcie zo dňa 18. 6. 2006 štatutárov
zmluvných strán zúčastnených na uzatvorení tohto dodatku, t.j. žalobcom, spoločnosťou DIAGO, s. r.
o. a Mestom Brezno. Podľa Dodatku č. 1 k zmluve o investičnej akcii zo dňa 18. 6. 2006 (ďalej len
Dodatok), mala zo zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi Mestom Brezno a spoločnosťou DIAGO, s.
r. o. vystúpiť táto spoločnosť a na jej miesto vstúpiť žalobca, s čím vyjadril súhlas ďalší účastník zmluvy
a to Mesto Brezno. Spoločnosť DIAGO, s. r. o. vyhlásila, že ku dňu podpisu Dodatku preinvestovala
náklady na vybudovanie stavby - plochy autobusového nástupišťa v objeme 8 539 461,80 Sk bez DPH
(10 161 959,50 Sk suma s DPH) a DPH predstavuje 1 622 497,70 Sk. Zároveň sa žalobca ako nový
účastník zaviazal zaplatiť preinvestovanú sumu spoločnosti DIAGO, s. r. o. do 14 dní od uzatvorenia
Dodatku. Zmluva má v bode II 7 a 8 doplnené rukou percento v sume DPH a to 19 %, pričom toto je
opečiatkované pečiatkami zmluvných strán žalobcu a Mesta Brezno a na záverečnom liste zmluvy pod
podpismi zmluvných strán je vyznačené, že ide o doplnenie a podpísané toto doplnenie je žalobcom a
Mestom Brezno. Správca dane posudzoval, či táto listina má náležitosti faktúry. O výsledku kontroly bol
spísaný protokol. Žalobcovi bola daná možnosť v súlade so zákonom vyjadriť sa k protokolu a protokol
bol ústne prejednaný na prvostupňovom orgáne dňa 24. novembra 2010. Správca dane následne
rozhodol, pričom rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Konštatoval, že vykonaným dokazovaním sa zameral na objasnenie a preukázanie deklarovaného
zdaniteľného obchodu a posúdenie práva na odpočítanie dane u žalobcu a za tým účelom vypočul
účastníkov zmluvného vzťahu. Opísal výsluch vypočutých osôb a uzavrel, že zo zisťovania a vykonaných
svedeckých výpovedí vyplýva, že sa nepreukázalo, že išlo o zdaniteľný obchod, pričom sa nezisťovalo,
či išlo o právoplatný vzťah a vzájomnou konfrontáciou sa preukázalo, že dodatok nemožno považovať
za faktúru v zmysle § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný, tak ako je uvedené vyššie,
toto rozhodnutie potvrdil na odvolanie žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil so
zistením správcu dane, že dodatok nie je možné považovať za faktúru podľa § 71 zákona o DPH.
Zdôraznil, že nárok na odpočítanie dane je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých zákonom o
DPH stanovených podmienok a už nesplnenie jednej z nich tento nárok vylučuje. Podľa odvolacieho
orgánu dodatok nespĺňa náležitosti ustanovené v § 71 zákona o DPH. Ďalej v odôvodnení popísal
priebeh vykonávania dokazovania prvostupňovým správnym orgánom svedeckými výpoveďami, pričom



uzavrel, že zo zápisnice o vypočutí svedkov vyplýva, že sa nepreukázalo, že ide o zdaniteľný obchod a
preukázalo sa, že dodatok nie je možné považovať za faktúru na účely odpočítania dane a to preto, že
Ing. N. odpovedal, že dodatok nemá a ani ho nepodpisoval a preto ho za daňový doklad nepovažuje.
A takisto nepotvrdil, že vybudoval plochy autobusového nástupišťa v Brezne pre žalobcu. Ďalej z tejto
výpovede vyplynulo, že táto spoločnosť upozorňovala žalobcu na neplatnosť dodatku a prijaté platby
potvrdila, ale evidovala ako neidentifikované, ktoré žalobcovi vráti.

Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov rozhodnutie obsahuje odôvodnenie,
ak to ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa
rozhodovalo.

Podľa žaloby napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,
pretože žalovaný podľa odôvodnenia rozhodnutia vychádzal z nepotvrdených tvrdení R.. R. N., pričom
neprihliadol na všetky predložené dôkazné materiály a to ani na základe evidentných pochybností o
zdaniteľnom dodaní realizovanom spoločnosťou DIAGO, s. r. o. voči dvom subjektom. Žalobca pritom
v žalobe tvrdil, že v daňovom konaní preukázal, že boli splnené podmienky na odpočet a dodatok
má v zmysle § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty všetky náležitosti faktúry a tiež že preukázal, že
zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo aj tým, že jeho predmet autobusové nádražie v dobrej viere užíva a aj
tým, že dohodnutá čiastka bola zmluvnej strane DIAGO, s. r. o. zaplatená. Namietal nezrozumiteľnosť
prvostupňového rozhodnutia tým, že všeobecné odkazy na zásady daňového konania a prípadne
paragraf, v ktorom sa odráža procesný postup nemôže suplovať konkrétne a úplné skutkové zistenia
a právne odôvodnenie. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy a okolnosti mali vplyv na rozhodnutie.
Napadnuté rozhodnutie opisuje text prvostupňového rozhodnutia a nie je z neho zrejmé, na základe
akých skutočností a dôkazov dospel k záveru, ktorý zdaniteľný obchod je platný. Z napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, aká úvaha viedla žalovaného k záveru, že medzi žalobcom a spoločnosťou
DIAGO, s. r. o. nešlo z zdaniteľné plnenie a že sa jednalo len o finančné vyjadrenie. Namietol
absenciu náležitostí rozhodnutia podľa § 30 ods. 3 a § 48 ods. 2 a 6 zákona o správe daní a
poplatkov. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia zistil,
že výroky týchto rozhodnutí nie sú odôvodnené dostatočne tak, aby bola naplnená požiadavka, ktorá
je na obsah odôvodnenia kladená citovaným ustanovením zákona o správe daní a poplatkov. Chýba
jasné a zrozumiteľné označenie skutočností, z ktorých žalovaný vychádzal a tiež chýba hodnotenie
dôkazov, ktoré vykonal jednotlivo a v súvislosti s dokladmi predloženými žalobcom. V odôvodnení nie
je uvedené, ktorá náležitosť žalobcom predkladaného dokladu vyžadovaná preto, aby takýto doklad
bolo možné považovať aj za faktúru, v tomto doklade chýba. Takisto v napadnutom rozhodnutí chýba
vyhodnotenie rozpornosti výpovedi vypočúvaných osôb, navyše z predloženého dodatku vyplýva, že
vypočúvané osoby neboli všetky aj osoby, ktoré predmetný dodatok podpisovali a preto nie je z
rozhodnutia zrejmé, akú hodnotu vykonanému dôkaznému prostriedku a teda výsluchu svedka správny
orgán priradil. Následne chýba právne zdôvodnenie, vyplývajúce zo zistených skutočností, nakoľko
v rozhodnutí, teda v odôvodnení nie je uvedené, ktorá skutočnosť pre posúdenie že neboli splnené
podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty u žalobcu v predmetom zdaňovacom období bola
tou skutkovou okolnosťou, z ktorej vyplynulo použité právne posúdenie. Takisto chýba vyhodnotenie
ostatných žalobcom predkladaných listín v danom konaní, čo aj v tom zmysle, že nie sú spôsobilé
preukazovať náležitosti faktúry. Súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil správny orgán a
preto nemôže dodatok sám preskúmať v tom zmysle, aby vyhodnotil či má alebo nemá náležitosti
faktúry. Pokiaľ nie je v rozhodnutí dostatok dôvodov spočívajúcich v skutkových zisteniach, súd nemôže
posúdiť ani otázku namietanú v žalobe, či skutkový stav bol zistený dostatočne. Súd môže skúmať vo
vzťahu k skutkovým záverom len to, či vyhodnotenie, ktoré urobí správny orgán je logicky vyplývajúce
z vykonaných dôkazov. Keďže správny orgán neuviedol, prečo tento dodatok nemá náležitosti faktúry
podľa zákona, resp. čo konkrétne mu chýba, ani vyhodnotenie toho, aký vplyv má chýbajúca náležitosť
na posúdenie predloženej listiny ako faktúry, súd musel prisvedčiť žalobnému dôvodu, ktorým sa žalobca
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť.

Súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie podľa § 250 j ods. 2 písm. d) zrušil pre
nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatku dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí a tým



nesúladu s ustanovením § 30 ods. 3 zákona platného v čase vydania rozhodnutia žalovaného o správe
daní a poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo
sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Žalobca
bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich podľa vyúčtovania
doručeného súdu 26. 3. 2012 advokátkou JUDr. Jankou Kmeťovou, zástupkyňou žalobcu z odmeny za
zastupovanie vo výške 396,61 Eur. Žalobca si vyúčtoval trovy za tri úkony právnej pomoci podľa § 11
ods. 4 vyhlášky                 č. 655/2004 a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a za podanie žaloby úkony
vykonávané v roku 2011 dvakrát 123,50 Eur a za účasť na pojednávaní na súde dňa 23. 3. 2012 vo
výške 127,16 Eur, odmena za úkony právnej služby spolu 374,16 Eur + režijný paušál za dva úkony po
7,41 Eur v roku 2011 spolu 14,82 Eur a jedenkrát 7,63 v roku 2012, trovy právneho zastúpenia celkom
396,61 Eur. Z tohto vyúčtovania vyplýva, že žalobca si uplatnil ako trovy právneho zastúpenia odmenu
za úkony právnej služby vyčíslenú podľa § 11 vyhlášky č. 665/2004 Z.z. Iné trovy si neuplatnil. Súd preto
žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy vo výške 390,61 Eur a zaplatiť ich na účet jeho právnej
zástupkyne v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V  odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie  alebo  postup  súdu
považuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté  vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov  k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú  tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie  súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.