{"guid": "2bf0f1a7-1c7f-4001-bc41-c5e41f58d4b0:9200b90f-afde-4fc3-923c-d99c4eaa1c3b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3814204258.1", "spisova_znacka": "2CoE/163/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/163/2014 z 10. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. decembra 2014, sp. zn. 2CoE/163/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3814204258.1", "identifikacne_cislo": "3814204258", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9200b90f-afde-4fc3-923c-d99c4eaa1c3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3814204258.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3814204258.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3814204258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/163/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204258
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814204258.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: O. K., bytom I., štátny
občan Slovenskej republiky, o vymoženie 2.092,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. apríla 2014, č. k. 16Er/884/2014-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana
Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
podaným dňa 24.02.2014 domáha vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn RK-PC-1933/13-LP, ktorý vydal dňa 06.09.2013
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, v konaní pred rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2013 a vykonateľnosť dňa 26.10.2013. Súd prvého stupňa
skúmal Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 17.12.2012, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná osoba pri uzatváraní
tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by
jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.
Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto
predmetom (okrem iných) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je
zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom
formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Dospel k záveru,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený
obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom
(povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom
ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,
uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej
zmluvy uzavretej dňa 17.12.2012 medzi oprávneným a povinným. Súd prvého stupňa preskúmaním
Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 17.12.2012 (t. j. v
deň podpísania úverovej, resp. spotrebiteľskej zmluvy), vzhliadol súd prvého stupňa v jej zmluvných
dojednaniach nekalú podmienku. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru
súdu prvého stupňa len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu
a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo



spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Dôvodil, že v danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k
uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd
prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej
zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky
vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, čo mal súd preukázané z iných konaní vedených
pred súdom. Rozhodcovská doložka podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak
z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako
aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola
kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a §
9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu
absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého
stupňa v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,
odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 128,86 Eur vrátane
DPH. Zastával názor, že exekučný súd sa z hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledne, resp. vôbec
nezaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu
alebo nie. Poukázal na skutočnosť, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Vyplýva to z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z
práva na jednostranné odstúpenie od nej. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na
uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom
mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným.
Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej
časť) neprijateľnou podmienkou. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie,
ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného
rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi uzavretá
rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, nespĺňala by ani definíciu neprijateľnej
podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Oprávnený ďalej uviedol,
že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním,
nespĺňala by ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť
na výber pri podaní jeho žaloby. Predmetná rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku
neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že
spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom
alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu
podáva dodávateľ. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013
a sp. zn. 1CoE/328/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014. Zastával názor,
že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná.



Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 O.s.p.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v
prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45
priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný
súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá



neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 17.12.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy,
teda v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda že
medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu
uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou,
ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.  Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na
vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

Odvolací súd sa následne stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za
neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa
17.12.2012, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o revolvingovom
úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, oprávnený
ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a
dátum narodenia. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale
ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ (oprávnený), ktorý zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, pri podaní žalobného návrhu
jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená, a to navyše rozhodcovskému
súdu so sídlom geograficky veľmi vzdialenom od bydliska povinného.

Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská
zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol ľahko
nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ úver
chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené oprávneným. Odvolací súd v tomto smere
ešte uvádza, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často schopný v danom
momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich terminologicky
náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a povinný v časovej a finančnej tiesni, v ktorej
sa nachádza, neraz pristúpi aj na také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností nikdy



nepristúpil. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení
výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinný
mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania,
spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola
uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda
v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať
náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,
čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj článok 3 Smernice Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti
a argumenty odvolací súd považoval vznesené námietky oprávneného v odvolaní za nedôvodné a
nemohol sa v danej veci ani stotožniť s rozhodnutiami krajských súdov, na ktoré poukázal oprávnený vo
svojom odvolaní. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu
v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako
slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda povinného, podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení,
a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08,
C-473/00, C-243/08,          C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd v zhode so súdom
prvého stupňa vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza



(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/884/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "85bc7b82-799d-44d8-afab-b18909fa0472:465295f4-59d4-4748-8509-fe493945d82a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1", "spisova_znacka": "8CoE/4/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoE/4/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1"}, {"guid": "314d9494-697a-480f-8dac-a270884131f1:9069de38-1545-4fa6-8f82-d3aee0cf92c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1", "spisova_znacka": "43CoE/372/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/372/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1"}, {"guid": "7dd66594-441c-4329-9865-68360a8aa5f2:35b2cf94-16b9-499c-8ce4-c169deaf4a59", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/884/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 16Er/884/2014 z 23. 5. 2019", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7dd66594-441c-4329-9865-68360a8aa5f2:35b2cf94-16b9-499c-8ce4-c169deaf4a59"}], "citovane_v": []}