Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Tos/5/2015 z 30. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. marca 2015, sp. zn. 9Tos/5/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8814010131.1 Krajský súd Prešov | 9Tos/5/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8814010131.1 | 2015-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 172 ods. 1 písm. a) TZ, § 172 ods. 1 písm. d) TZ, § 172 ods. 2 písm. e) TZ, § 172 ods. 2 písm. c) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7538801-836b-470e-9e35-5389c7c45166 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8814010131.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Tos/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010131
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814010131.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2015,
v trestnej veci obžalovaného F. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. a/, d/, ods. 2 písm. e/, c/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12T/57/2014 zo dňa 25.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a súdu prvého stupňa u k l a
d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým uznesením sp. zn. 12T/57/2014 zo dňa 25.09.2014 podľa
§ 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec proti obžalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Z. A. č.
XX, okr. V. nad K., invalidného dôchodcu, pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

najmenej od roku 2010 do 12.08.2013 na pozemku rodinného domu v Z. A. č. XX, okr. V. nad K., bez
povolenia pestoval rastlinu konope - Cannabis, ktorá bola zaistená počas domovej prehliadky vykonanej
dňa 12.08.2013, počas ktorej bolo zaistených 88 ks rastlín a 2 ks sklenených zaváraninových fliaš s
obsahom rastlín konope, naloženej v etylalkohole, taktiež bola zistená sušina rastliny konope, pričom
znaleckým skúmaním bolo zistené, že celková fajčiteľná hmotnosť zaisteného rastlinného materiálu
predstavuje 1004,26 gramu a bolo by možné z nej pripraviť 2009 jednorazových dávok s priemerným
obsahom 1,2 % účinnej látky tetrahydrokanabinolu, ktorá by pri predaji mala hodnotu 3.415,30 eur,
pričom rastlina konope - Cannabis patrí do I. skupiny omamných látok podľa zákona č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,

p o s t ú p i l Okresnému úradu vo Vranove nad Topľou, pretože nejde o trestný čin, ale tento skutok by
mal Okresný úrad vo Vranove nad Topľou prejednať ako priestupok, o ktorom je tento orgán príslušný
rozhodnúť.

Dňa 29.09.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal sťažnosť proti tomuto
uzneseniu. Sťažnosť odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 8.1.2015. Prokurátor v
odôvodnení sťažnosti hodnotí výpoveď obžalovaného, znalca MUDr. F. A., svedka X. F., ako aj lekárske
správy týkajúce sa zdravotného stavu obžalovaného. Prokurátor poukazuje na tú skutočnosť, že súd
vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že obžalovaný si nevyžiadal povolenie ministerstva, aby si
ako poľnohospodár pred samotným výsevom podal jednotnú žiadosť o poskytnutie priamych platieb v
kalendárnom roku, ktorý bude tieto odrody konope siatej pestovať. Jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
uvedenú rastlinu pestoval bez príslušného povolenia či podania žiadosti, a teda jeho konanie bolo v
rozpore so zákonom č. 193/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na množstvo, ktoré bolo
nájdené v dobe u obžalovaného, vychádzajúc z predpokladaného množstva jednorazových dávok, nie



je možné posúdiť konanie obžalovaného ako priestupok v zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 písm. g/ zák.
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Počas celého pojednávania i prípravného
konania, obrana obžalovaného smerovala k tomu, že rastlinu konope využíval na liečebné účely, no
Slovenská republika nezlegalizovala marihuanu ani na liečebné účely, ako je to napr. v susedných
krajinách. Vzhľadom na medicínske výsledky možno uviesť, že marihuana je prínosom v liečbe mnohých
ochorení, no je aj príkladom látky, ktorá sa pri nesprávnom užívaní stáva príčinou vzniku závislosti,
s neblahým pôsobením na ľudský organizmus a rizikom prechodu na tzv. tvrdšie drogy. Prokurátor v
závere navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie, nariadil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že
sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Súd prvého stupňa v tejto trestnej veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. B., výsluchom
znalca MUDr. F. A., výsluchom svedka X. F., oboznámením znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ Košice, znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a listinnými dôkazmi, ktoré
boli zabezpečené v štádiu prípravného konania.

Súd prvého stupňa jednotlivé skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov dôkladne rozobral
v odôvodnení svojho uznesenia.

Súd konštatuje, že mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný v presne nezistenom čase od roku
2010 začal na záhrade svojho rodinného domu v obci Z. A. pestovať rastlinu rodu konope. V priemere
mal za rok vypestovať 11 až 12 ks. Po pozbieraní túto konope dal vysušiť. „Šišky“ umiestnil do pohárov
s obsahom etylalkoholu, lúhoval ich a miešal v pomere 1:10 s levanduľovým olejom. Používal to na
masáže boľavých častí svojho tela. Dokladoval svoj zdravotný stav.

Pri domovej prehliadke boli zaistené tieto rastliny a kriminalistický a expertízny ústav spracoval znalecký
posudok, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného bolo nájdených 5 ks zelenej rastliny konope siatej
o hmotnosti 680 g s priemerným 1,3% obsahom THC, z ktorých by bolo možné pripraviť 1360
jednorazových dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky. Ďalej bola zaistená jedna sklenená fľaša,
v ktorej bola umiestnená zelená rastlina v tekutine, ktorá obsahovala vrcholcovité časti rastliny konope
o celkovej hmotnosti 5,23 g. Bola zistená THC v množstve 0,80 mg, z ktorej by bolo možné vyrobiť
jednu jednorazovú dávku drogy. V ďalšej fľaši po vysušení sa nachádzalo 6,56 g, v ktorej bola zistená
prítomnosť THC v množstve 162 mg, z ktorej by bolo možné vyrobiť 2 jednorazové dávky drogy. Boli
nájdené vysušené listy rastliny konope o celkovej hmotnosti 0,54 g s priemerným obsahom THC 0,6%.
Sušina, ktorá bola nájdená v spálni obžalovaného, predstavovala vysušené vrcholcovité časti rastliny
konope o celkovej hmotnosti 0,26 g s priemerným obsahom 1,4% THC, z ktorej by bolo možné vyrobiť
jednu jednorazovú dávku s nižším obsahom účinnej látky THC, 11 ks rastlín o celkovej hmotnosti 25,66 g
s priemerným obsahom 0,8% THC. Na záhrade obžalovaného bolo zaistených 7 ks rastlín rodu cannabis
s celkovou hmotnosťou 962 g s priemerným obsahom 1% THC, z ktorých by bolo možné vyrobiť 376
jednorazových dávok drogy. Na povale hospodárskej budovy sa nachádzalo 65 ks rastlín rastlinného
rodu cannabis o celkovej hmotnosti 1862 g s priemerným obsahom 1,1% THC, z ktorých by bolo možné
pripraviť 272 jednorazových dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky. Kriminalistický ústav poukázal
na tú skutočnosť, že z predmetov označených ako predmet č. 2, 3, 4 až 6 bol materiál s obsahom nízkeho
obsahu THC a to nižší ako 1 % a na psychiku človeka by mal iba nepatrný vplyv a jeho fajčenie preto
nemožno považovať za konzumáciu v pravom zmysle slova.

V súvislosti s používaním tohto prostriedku, ktorý vyrábal, bol vypočutý znalec z odboru súdneho
lekárstva MUDr. F. A., ktorý zdôraznil, že pri samotnom natieraní tohto prostriedku nedochádza k
zmenám v psychike užívateľa ani k ovplyvneniu jeho psychomotorických schopností.

Súd prvého stupňa poukázal, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 5To/49/2012, 5To/57/2013, kde v týchto rozhodnutiach má byť riešená práve otázka
obsahu THC v jednotlivých rastlinách a pri akej koncentrácii THC dochádza k ovplyvneniu psychiky
užívateľa.



Krajský súd sa nemôže stotožniť so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa pri riešení
otázky koncentrácie THC v uvedených rastlinách. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje, že
táto otázka bola už riešená Najvyšším súdom SR, ktorý vyslovil názor, že na vyvodenie trestnej
zodpovednosti voči páchateľovi trestného činu nepostačuje, aby sa konkrétna zistená látka nachádzala
na zozname omamných látok, psychotropných látok, bez zistenia účinkov na ľudský organizmus.
Podľa ustálenej súdnej praxe, vyfajčenie jednorazovej dávky konope obsahujúcej menej ako 1% látky
tetrahydrokannabinolu (THC) v zásade nemožno považovať za konzumáciu psychotropnej látky, ktorá
by bola schopná ovplyvniť psychiku primeranej konzumácie, teda pri výklade opaku je nutné konštatovať,
že vyfajčenie jednorazovej dávky s obsahom nad 1% účinnej látky THC, je schopné ovplyvniť
psychiku priemerného konzumenta a tento záver vyplynul aj zo znaleckého posudku kriminalistického
a expertízneho ústavu. Práve pri drogovej trestnej činnosti je potrebné zdôrazniť, že hranicu, ktorá
bola takto ustálená, nemožno benevolentným prístupom zmierňovať, zľahčovať, odvolávať sa na to,
že došlo k prekročeniu obsahu iba o určitú desatinu percenta. Tak, ako to ustálil už Najvyšší súd
SR, koncentráciu nad jedno percento účinnej látky v jednorazovej dávke je potrebné považovať za
konzumáciu psychotropnej látky, ktorá ovplyvňuje psychiku konzumenta.

Súd prvého stupňa následne vo svojom rozhodnutí konštatoval, že obžalovaný si zadovážil semená
rastliny konope siatej, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 15 ods. 2 zák. č. 139/1998 Zb., ktoré
upravuje pestovanie konope siatej na území Slovenskej republiky. Súd ďalej konštatuje, že nezistil, aby
obžalovaný pred pestovaním tejto rastliny si vyžiadal povolenie ministerstva alebo ako poľnohospodár
pred samotným výsevom takejto rastliny podal žiadosť. Teda obžalovaný konal v rozpore s ustanovením
citovaného zákona. Na základe toho dospel k záveru, že konanie obžalovaného by bolo možné posúdiť
ako priestupok podľa § 29 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá
nastala v tejto trestnej veci, postupoval správne, keď sa sústredil na skúmanie podmienok pestovania
rastliny konope na území Slovenskej republiky. Správne poukázal súd prvého stupňa na ustanovenie
§ 15 ods. 2 zák. č. 139/1998 Zb. o omamných a psychotropných látkach, jedoch a prípravkoch, z
ktorého vyplýva, že pestovanie konopy na území SR je zakázané. Toto ustanovenie obsahuje výnimky,
no obžalovaný nespĺňa ani jeden z týchto predpokladov.

Krajský súd v tejto súvislosti musí poukázať predovšetkým na ustanovenie § 1 tohto zákona, kde
je upravený predmet právnej úpravy tak, že tento zákon ustanovuje podmienky na pestovanie,
spracovanie, výrobu, kontrolu, veľkodistribúciu, výdaj, používanie na vedecké, výskumné, výučbové,
expertízne činnosti, na dovoz, vývoz, tranzit, prepravu omamných látok, psychotropných látok a
prípravkov, ďalej len omamné a psychotropné látky a nakladanie s odpadmi s obsahom omamných a
psychotropných látok. Tu je potrebné konštatovať, že pestovanie je pojem odlišný od pojmu výroby a
túto odlišnosť zdôraznil práve pri ustálení predmetu tohto zákona aj zákonodarca. Pestovanie nemožno
podradiť pod pojem výroba a možnosť trestnoprávneho postihu neoprávneného pestovania je závislá
práve od konkrétnej rastliny. V prípade neoprávneného pestovania rastlín, ktoré samé o sebe nie sú
omamnými látkami, nemožno posúdiť takéto konanie ako neoprávnené podľa § 172 ods. 1 písm. a/
Tr. zák., pre nesplnenie zákonom uvedených predpokladov trestného činu. Treba si tu uvedomiť, že
v takomto prípade samotné pestovanie nespĺňa podmienku omamnej látky vo vzťahu k jej účinkom. V
tejto súvislosti je potrebné sa stotožniť s názormi, ktoré už boli prezentované aj v odbornej literatúre,
že vypestovanie rastlín, ktoré môžu slúžiť na nedovolenú výrobu omamnej a psychotropnej látky, je
potrebné hodnotiť, že dochádza k zadováženiu, resp. prechovávaniu predmetu, ktorý je určený na
nedovolenú výrobu omamnej alebo psychotropnej látky (v zmysle § 173 Tr. zák.), pretože samotná
vypestovaná rastlina nie je omamnou a psychotropnou látkou, a v tejto súvislosti na to, aby sa získala
táto omamná a psychotropná látka, by mali byť vykonané ďalšie procesy, ktoré umožňujú práve získanie
tejto omamnej a psychotropnej látky.

Súd prvého stupňa by mal mať aj na zreteli, že v prípade konopy je pojmový znak neoprávnenej výroby
naplnený, ak je rastlina pozberaná a následne dôjde k jej neoprávnenému spracovaniu v procese,
v ktorom by ako vstupný komponent bola upravovaná a to buď do stavu spôsobilého na spotrebu
(marihuana), alebo na získanie psychotropnej látky THC. Súd prvého stupňa by sa mal zaoberať aj touto
otázkou, či pestovanie rastliny obžalovaným smerovalo k získaniu marihuany, resp. látky THC.



V ďalšom konaní súd prvého stupňa by sa mal práve sústrediť pri riešení naznačených otázok. Mal
by mať na zreteli, že pestovanie konopy na území Slovenskej republiky je zakázané, nemal by sa
sústreďovať na riešenie výnimiek, pretože obžalovaný nespĺňa ani jednu z týchto podmienok a v ďalšom
konaní by sa mal sústrediť práve na hodnotenie pestovania rastliny v naznačenom smere.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
predčasné, preto napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.