Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/450/2016 z 27. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2017, sp. zn. 14Co/450/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6915213711.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/450/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6915213711.1 | 2017-02-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 657 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b5a8027-a639-49b0-be7a-d0edf5728e1e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6915213711.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/450/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915213711
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6915213711.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance
Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát,
so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanej: H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Q. W. X, C. L., o zaplatenie 314,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 10. 05. 2016 č. k. 13C/483/2015 - 42, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
200,- Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 200,- Eur od 13. 10. 2013 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania   p o t v r d z u j e .

II. Žalobca   m á    n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 200,- Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 200,- Eur  od 13. 10. 2013 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5,05 Eur trov konania titulom zaplateného súdneho
poplatku a 43,65 Eur titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na
účet právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 314,28 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 249,28 Eur  od 13.
10. 2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, avšak nedostatok písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie
neexistenciu zmluvy, resp. zánik zmluvy. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu považoval za dôvodný len
čo do výšky 200,- Eur, ktorú sumu žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy uzavretej na diaľku
medzi žalobcom, ako dodávateľom, a žalovanou, ako spotrebiteľkou. Súd v súlade s ustanovením §
11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
Návrhu preto vyhovel v časti o zaplatenie 200,- Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti návrh žalobcu v
časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 49,28 Eur a v časti tzv. skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 65,- Eur v zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, ktorého sa žalobca
domáhal vo výške 65,- Eur, zamietol. Rovnako zamietol návrh aj v časti príslušenstva zo sumy 49,28
Eur. Vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej považoval za nedôvodnú, keď mal za to, že
nemožno uplatnený nárok zo strany žalobcu považovať za nárok z titulu bezdôvodného obohatenia s
prihliadnutím k tomu, že nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok
len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie neexistenciu zmluvy, resp. zánik zmluvy a vznik nároku
na bezdôvodné obohatenie. Úver bol splatný dňa 12. 10. 2013, návrh bol súdu doručený dňa 20. 10.



2015. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie) podľa pomeru úspechu, keď vyčíslil, že úspech žalobcu predstavuje 63,64 %, jeho
neúspech 36,36 %, žalobca bol v prevažnej miere úspešnejšou stranou sporu, má právo aj na náhradu
trov konania vo výške podľa pomeru úspechu, ktorý predstavuje 27,28 %.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná,
pričom z obsahu odvolania je zrejmé, že namietala rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu povinnosť 200,- Eur s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 13. 10. 2013 do zaplatenia. V odvolaní uviedla, že sa plne stotožňuje s
rozsudkom okresného súdu, namieta len posúdenie premlčania, keď okresný súd stanovil, že právo
sa nepremlčalo, nakoľko zmluvu posúdil ako platnú. Podľa jej názoru ide o neplatný právny úkon, kde
uplynula premlčacia lehota na uplatnenie práva žalobcom. Okresný súd rozhodol, že zmluva je neplatná
v časti úrokov a poplatkov a priznal vrátenie 200,- Eur s príslušenstvom.  Zmluva nie je podpísaná a
obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, takúto zmluvu považuje za obchádzanie zákona. Zmluvu
je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa § 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1. Poukázala na to, že keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je
vyhotovená v písomnej forme, takáto zmluva pre nedostatok formy je neplatná. Má za to, že medzi
stranami sporu nebola platne uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca zakladá svoj nárok,
žalobca nepredložil súdu ako jediný dôkaz, iba písomnosť označenú ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere, predložil zmluvu, ktorá však nebola podpísaná žiadnym z účastníkov, a teda je neplatná. Môže
od žalovanej požadovať len reálne poskytnuté finančné prostriedky bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov
z dôvodu absencie písomnej zmluvy. Keďže zmluvu považuje za neplatnú a tým sa zmluva zrušuje od
začiatku, teda od 29. 03. 2013, tak právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v lehote
dvoch rokov od uvedeného dátumu, pričom návrh bol súdu doručený dňa 20. 10. 2015. Navrhla, aby
súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k  odvolaniu žalovanej poukázal na to, že účastníci konania uzavreli
dňa 28. 03. 2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, a to s tým, že žalovaná prijala návrh týchto zmlúv zo strany žalobcu v súlade s
čl. III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúročný,
bezúčelový úver vo výške 200,- Eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so Zákonom č. 266/2005 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku s tým, že sa žalovaná zaregistrovala na adrese
internetového sídla žalobcu (O.) ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o
uzatvorenie zmluvy. Následne žalovanej bola zaslaná e-mailová správa obsahujúca predmetné zmluvy.
V prípade uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom, ako dodováateľom, a žalovanou, ako
spotrebiteľkou, došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa, nakoľko
si tieto žalovaná pri vzniku záväzku určovala sama, čo do výšky hlavného predmetu plnenia, tak
aj primeranosti odplaty za poskytnuté plnenie zo strany dodávateľa. Žalovaná bola oboznámená so
zmluvnými podmienkami pred vznikom záväzku, ktoré boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
Rámcová zmluva a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli platnosť a účinnosť dňom
vyjadrenia súhlasu obidvomi zmluvnými stranami s ich obsahom. Žalovaná, ako spotrebiteľ, vyjadrila
súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty, a to kliknutím na odkaz v e-maile, ktorý je spotrebiteľovi
zaslaný. K uzavretiu zmluvy došlo výlučne spôsobom vyššie uvedeným, ako aj uvedeným na stránke
webového sídla žalobcu na základe zákona č. 266/2005 Z. z. K akceptácii zmlúv dochádza iba
odkliknutím podmienok na portáli O. Bez tohto kroku nie je možné dokončiť registráciu a tým získať
peňažné prostriedky. Z týchto dôvodov žalobca považuje zmluvu so žalovanou za platne uzatvorenú.
Navrhol ponechať rozsudok okresného súdu v platnosti.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.



5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

6. Na základe podaného odvolania žalovanej, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 CSP
je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie
rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu
platne vznikol, keďže pri uzatváraní zmlúv nebola dodržaná písomná forma, úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, ďalej mal za to, že vyjadrenie celkových nákladov uvedením poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 49,28 Eur považoval za rozporné s dobrými mravmi a takéto dojednanie
vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru súd posúdil ako neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka s prihliadnutím na to, že úver bol splatný najviac v lehote 31 dní, ročne predstavuje odplata
(„poplatok“) 295,68 %, čo je v zjavnom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keď
priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery do 1 500,- Eur so zmluvnou splatnosťou 3 až 6 mesiacov v
druhom štvrťroku 2013 (čo je referenčná hodnota pre úvery poskytnuté v treťom štvrťroku 2013) bola
72,15 %. Nárok do výšky 65,- Eur z titulu náhrady tzv. skutočne vynaložených nákladov nepovažoval
za preukázaný. Vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej považoval za nedôvodnú, keď
dospel na základe vykonaného dokazovania k názoru, že u žalobcu sa nejedná o vznik bezdôvodného
obohatenia, keďže zmluvy uzavreté stranami sporu považoval za platné, avšak bezúročné a bez
poplatkov. Preskúmaním veci odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel k názoru, že
námietka žalovanej, že medzi zmluvnými stranami nevznikol zmluvný vzťah a z tohto dôvodu je potrebné
považovať poskytnutú finančnú čiastku 200,- Eur za bezdôvodné obohatenie, pričom s prihliadnutím
na uplatnenie pohľadávky zo strany žalobcu na súde dňom 20. 10. 2015 a s prihliadnutím k tomu, že
zmluva bola zrušená od začiatku, teda 23. 09. 2013 došlo k premlčaniu práva v lehote dvoch rokov
od uvedeného dátumu, nie je dôvodná. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že medzi
stranami sporu bola platne uzavretá zmluva, a to jednak Rámcová zmluva ako aj zmluva, označená
ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obe zmluvy uzavreté dňa 23. 09. 2013 v zmysle
zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a o
doplnení niektorých zákonov. Súd prvej inštancie správne aj ustálil, že vzhľadom na povahu zmluvných
strán je zmluva zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd poukazuje na to, že nakoľko pôžička mala byť
splatená v lehote nepresahujúcej tri mesiace a žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa, podľa § 2
písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa na predmetnú zmluvu vzťahuje ustanovenie § 24 ods. 1 citovaného
zákona a taxatívne vymenované ustanovenia zákona v zmysle § 24 ods. 1 vrátane § 2, § 9 ods. 1,
2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva musí mať v zmysle § 9 ods. 1 písomnú formu a musí
obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ žalovaná v odvolaní
namietala, že zmluva nebola platne uzavretá z dôvodu, že nebola uzavretá písomne, odvolací súd
sa s touto námietkou nestotožnil, keďže podľa názoru odvolacieho súdu po preskúmaní zmluvy súd
zistil, že bola dodržaná písomná forma zmluvy v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď k
jej uzatvoreniu došlo elektronickými prostriedkami, umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a
určeniu osoby, ktorá právny úkon urobila. Keďže však odvolací súd je viazaný podaným odvolaním, a
to jeho rozsahom a dôvodmi, nemohol v ďalšom podrobiť preskúmaniu právny názor vyslovený súdom
prvej inštancie, že zmluva nebola urobená v písomnej forme a že sa jedná o spotrebiteľský úver.
Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietala postup uzavretia zmluvy, ktorý
žalobca tvrdil v žalobe, t. j. že právny úkon bol urobený elektronickými prostriedkami a došlo k určeniu
osoby, ktorá právny úkon urobila. Poskytnutie finančnej čiastky 200,- Eur na základe zmluvy, označenej
ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, medzi stranami sporu sporné nebolo. Uplatnenú



námietku premlčania zo strany žalovanej nebolo možné posúdiť v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka
z titulu bezdôvodného obohatenia, na prípadné premlčanie by sa vzťahovalo ustanovenie § 101, podľa
ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V súdenej veci vrátenie poskytnutej sumy 200,- Eur bolo
dohodnuté dňom 12. 10. 2013, t. j. nasledujúcim dňom, teda dňom 13. 10. 2013 začala plynúť všeobecná
trojročná premlčacia lehota, ktorá ku dňu podania žaloby na súd, keď žaloba na súd bola podaná dňa
20. 10. 2015, neuplynula. Z týchto dôvodov námietka premlčania uplatnená žalovanou dôvodná nie je,
čo správne právne posúdil aj súd prvej inštancie. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 200,- Eur s príslušenstvom, je vecne správne, odvolací súd rozsudok v tomto výroku potvrdil.
Rovnako súd potvrdil aj závislý výrok, a to výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne
aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP na prisúdenie náhrady trov konania podľa pomeru úspechu,
pričom úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému priznal náhradu trov konania proti žalovanej.

9. Odvolaním nenapadnutých výrokov, a to výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, sa
odvolací súd nedotýka, berúc do úvahy ustanovenie § 367, § 379 a § 380 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní
bol žalobca, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).