{"guid": "2be3a45c-09a1-4e96-a20d-42fa8371b79e:6763d553-66c1-4551-8e65-e287ed45ce0a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7812212393.1", "spisova_znacka": "14CoE/158/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/158/2013 z 18. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 18. septembra 2013, sp. zn. 14CoE/158/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7812212393.1", "identifikacne_cislo": "7812212393", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-41", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6763d553-66c1-4551-8e65-e287ed45ce0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812212393.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7812212393.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7812212393.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/158/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812212393
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812212393.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., H. XX, T., O.: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou I. s.r.o., so sídlom v T., H. XX, O.: XX XXX XXX, proti povinnej: E. A., nar.
X.XX.XXXX, T. XXX, T., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora D..
S. P., L. úrad T., W. XX, T., pod č. EX XXXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Z. súdu S.
č.k. XEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Účastníkom   n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu prvého stupňa bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri J. rozhodcovskej a.s., so sídlom v T. sp.zn.  SR XXXXX/
XX zo dňa XX.X.XXXX, vydaný rozhodcom D.. E. S.. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná uhradiť
oprávnenému istinu  XXX,XX eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX..XXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej
úver vo výške XXX eur a povinná sa zaviazala oprávnenému poskytnutý úver splácať v pravidelných
splátkach. Súd prvého stupňa po preskúmaní podmienok na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2, §
41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zistil, že oprávnený a
povinná uzavreli dňa  XX.XX.XXXX  úverovú zmluvu, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 3, 4,  § 53 ods. 1,  4 písm. r/ , 5,  § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Ďalej uviedol, že v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa nachádzala
rozhodcovská doložka - riešenie sporov, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom P. rameno 8, T., alebo b/ pred
príslušným súdom J. republiky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani
zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi takéto podmienky patrí aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne



v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka). Praktickým dôsledkom
rozhodcovskej doložky tak, ako bola formulovaná v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje
doslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje tento cieľ, teda zákon obchádza „in
fraudem legis“. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že ustanovenie bodu 15. zmluvy
o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok
jeho absolútnu neplatnosť, na čo musí súd prihliadať z úradnej moci (ex offo). Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone (§ 39 OZ), exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore
so zákonom, preto podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie
zamietol. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvého stupňa rozhodne o zastavení exekučného
konania.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. f) zákona č. XX/XXXX Zb. Občiansky súdny poriadok a zároveň má konanie inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia § 205 ods.
2 písm. b) O.s.p.. Podľa názoru oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje
povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá
odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný
súd v konaní o vydanie poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 Zákona
o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučného titulu, exekučný súd zisťuje,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi/. Podľa oprávneného, exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci
materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu,
odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS X/
XXXX uverejnený pod č. XX/XXXX. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského
súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až
v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva
účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený
uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v  nedostatočnom odôvodnení napadnutého
uznesenia. Súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym
predpisom na jeho vznik. Ďalej oprávnený namietal, že  v prípade, ak súd svoje rozhodnutie založil
na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom, musí  náležite odôvodniť, na základe akých
vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však
v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským (§ 52 OZ) bez toho, aby prihliadal na splnenie podmienok stanovených pre vznik
spotrebiteľského vzťahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu,
na základe ktorého dospel k záveru o aplikácií Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa vôbec
nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existenciou spotrebiteľa a



dodávateľa. Súd to nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach
svedčiacich o závere, k akému dospel.

Podľa názoru oprávneného je rozhodnutie súdu založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať
pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Ďalej namietal, že na uvedený prípad nie je prípustné
aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikáciou tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom
spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa
prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského „argumentum ad absurdum“. Súd musí mať pri
posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na
predtlačenom formulári je spotrebiteľom. Súd musí mať teda zistené, že sa poskytnutý úver netýka
jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania, a že fyzická osoba nemala možnosť ovplyvniť
obsah zmluvy. Oprávnený bol toho názoru, že súd sa týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne
dokazovanie nevykonával. Ak exekučný súd posudzoval exekučný titul tak z vecnej ako aj právnej
stránky, mal posúdiť aj to do akej miery a v akej časti je exekučný titul v súlade so zákonom a v tejto časti
mal vykonávať dokazovanie. Súd však takto nepostupoval, ale iba konštatoval rozpor exekučného titulu
so zákonom. Nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu.
V civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Exekučný
súd svojím postupom pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko
oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci „res
iudicata“. Navyše mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať tak, aby dodržiaval zásadu „pacta
sunt servanda“ zmluvy sa musia dodržiavať a z toho vyplývajúcu zásadu reštriktívneho výkladu dôvodov
neplatnosti právneho úkonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnej dňa X.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je  dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého
uznesenia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza
nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis, a to ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, že
neodôvodnil prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
J. rozhodcovskou, a.s., so sídlom P. rameno 8, T., zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. SR XXXXX/XX.

Podľa  ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o



udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je  preskúmanie,  či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,  návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul  sú v
súlade so zákonom.  Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak,  nesúlad i len jednej z nich so zákonom  udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002  Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví :

a/  z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/  ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/

c/  ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
P. rameno 8, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Z. súdu T. I, oddiel Sa, vložka
č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná. Aj keď citované ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené až
novelou účinnou od X.X.XXXX, táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej
podmienky u zmlúv uzatvorených pred XX.XX.XXXX. Občiansky zákonník účinný do XX.XX.XXXX len
demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok
mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení
§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo
zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez
ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.



Smernica  č. 93/13/EHS  bola prebratá do nášho vnútroštátneho  práva  novelou Občianskeho
zákonníka  vykonanou zákonom  č. 150/2004 Z.z., ktorá zakotvila do nášho právneho poriadku  inštitút
spotrebiteľských zmúv.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu
- fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie,
alebo neprijatie návrhu.

Povinná predmetnou zmluvou o úvere síce vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na
výkon zamestnania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch  spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon podnikania, avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len
všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku,
akú podnikateľskú činnosť povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom
činnosti uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie Zákona o spotrebiteľských
úveroch. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ
(oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo však
oprávnený neurobil.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a  rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Odvolací súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom
(a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť



spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne podľa
§ 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná
s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo
vzťahu k účastníkom exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor D.. S. P. bol zamestnancom
účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného) čo vyplýva z Nálezu N. súdu SR č.
O.. ÚS XXX/XXXX z XX.X.XXXX, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30
ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne
oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor,
ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného
poriadku). Preto súdny exekútor D.. S. P. nemôže vykonávať predmetnú exekúciu pre oprávneného, čo
je ďalší dôvod, pre ktorý súd nemohol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
D.. S. P..

Súdny exekútor musí byť nestranný. Nestrannosť exekútora je zabezpečená aj možnosťou vylúčenia
exekútora z vykonávania exekúcie. Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak sú dané skutočnosti
uvedené v § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodom vylúčenia môže byť čokoľvek, z čoho možno
vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti exekútora. To znamená, že exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie nielen vtedy, ak má pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, ale pre jeho vylúčenie
stačí, že je pre tento pomer daná pochybnosť o jeho nezaujatosti. K nestrannosti exekútora nestačí,
že exekútor subjektívne nepociťuje k veci ani účastníkom alebo ich zástupcom taký vzťah, ktorý by sa
mohol prejaviť na jeho rozhodovaní, ak v konaní súčasne nepostupuje tak objektívne, aby o nedostatku
tohto vzťahu nevzbudzoval žiadne pochybnosti.

Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom
konaní. Ak sa námietka týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada. Exekútor má sám povinnosť
potom, čo sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený pre niektorý z dôvodov uvedených v
ustanovení § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, neodkladne to oznámiť súdu, ktorý rozhodne o tom, či
je alebo nie je z vykonávania exekúcie vylúčený. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v
exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí
súd.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}