Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/260/2013 z 20. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. augusta 2013, sp. zn. 1CoE/260/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6412209481.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/260/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6412209481.1 | 2013-08-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47dca970-5097-457c-af67-f75488a6f9ce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6412209481.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/260/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412209481
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412209481.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ,
proti povinnému: Q. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, XXX XX J. G. I., o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 212,54 eura s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, pôvodne
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 8628/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 2Er/662/2012-19 zo dňa 24.04.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 2Er/662/2012-19 zo dňa 24.04.2013 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej v texte aj „okresný súd“ alebo „exekučný
súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že exekútor predložil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s oznámením skutočností odôvodňujúcich jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie. Exekučný
súd exekútora z vykonávania exekúcie vylúčil a oprávneného vyzval, aby v stanovenej lehote oznámil
exekútora, ktorého má súd poveriť vykonaním exekúcie v prípade vyhovenia žiadosti o udelenie
poverenia ma vykonanie exekúcie. Oprávnený v stanovenej lehote a do času rozhodovania súdu o
žiadosti o udelenie poverenia neuviedol, ktorý exekútor má byť poverený vykonaním exekúcie, preto
exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu, že exekútor, ktorý podal žiadosť, bol z
vykonávania exekúcie vylúčený a súd ho teda vykonaním exekúcie poveriť nemôže.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a vyjadril v ňom nesúhlas s
vylúčením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie. Vo vzťahu k nálezu
Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010, oprávnený uviedol, že predmetný
nález predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho konania a zaväzuje teda len
účastníkov tohto konania, toto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a súdy SR ním nie sú viazané.
Ďalej oprávnený poukázal na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach
jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií
(napr. Okresný súd Martin, Okresný súd Trebišov, Okresný súd Trenčín a i.). Skutočnosť, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, podľa názoru
odvolateľa, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za
následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by k jeho vylúčeniu z vykonávania exekúcie. V
nadväznosti na uvedené poukázal odvolateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 227/99,
a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS). Na základe



uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu
zrušil.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných
odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Zo spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil exekučnému súdu 24.07.2012
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. V žiadosti o udelenie poverenia súčasne
uviedol, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného (spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o.), čím reagoval na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2011 sp. zn. III.ÚS
322/2010. Okresný súd uznesením zo dňa 28.11.2012 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z vykonávania predmetnej exekúcie, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.01.2013. Súčasne
s doručením uznesenia bol oprávnený vyzvaný, aby oznámil súdu, ktorého exekútora navrhuje na
vykonávanie exekúcie. Oprávnený na túto výzvu v stanovenej lehote (ani do vydania napadnutého
uznesenia) nereagoval.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 4 Exekučného poriadku účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe
exekútora.

Odvolací súd uvádza, že ak po vylúčení pôvodného súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nedôjde
k zvoleniu (navrhnutiu) nového súdneho exekútora, táto skutočnosť predstavuje v štádiu pred vydaním
poverenia vadu žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá bráni tomu, aby súd
mohol vyhovieť žiadosti o udelenie poverenia v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nemal byť vylúčený z
vykonávania exekúcie, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov. Hoci možno pripustiť, že
prvostupňový súd nepostupoval správne, keď z úradnej moci (ex offo) vylúčil súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie (a to navyše bez toho, aby si pred rozhodnutím
vyžiadal vyjadrenia účastníkov exekučného konania), súčasný stav je taký že súdny exekútor JUDr.
Rufolf Krutý bol právoplatne vylúčený z vykonávania exekúcie a oprávnený si nezvolil (nenavrhol)
nového súdneho exekútora, ktorého by bolo možné poveriť vykonaním exekúcie. Predmetom tohto
odvolacieho konania už nie sú skutočnosti smerujúce k vylúčeniu súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie, ale skúmanie toho, či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie poverenia
na vykonávanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže tieto podmienky s poukazom
na už uvedené splnené neboli, exekučný súd postupoval správne, keď po posúdení procesných
predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie a zistení, že
oprávnený si ani na výzvu súdu nezvolil súdneho exekútora, ktorého by bolo možné poveriť vykonaním



exekúcie, zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Preto odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nenavrhnutie exekútora, ktorý má vykonať exekúciu (po
predchádzajúcom vylúčení exekútora pôvodne zvoleného oprávneným) je takým nedostatkom, v
dôsledku ktorého nemožno v exekučnom konaní pokračovať. Do akého rozhodnutia exekučného súdu
vyústi uvedená vada v exekučnom konaní závisí od toho, v akom štádiu k nej došlo. Je zrejmé, že v
štádiu po začatí exekučného konania (ktoré začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi), avšak pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora, neprichádza do
úvahy zastavenie exekúcie. Pokiaľ exekučný súd v takejto situácii dospeje k záveru o rozpore žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, má žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Neprichádza do úvahy ani zastavenie exekučného konania podľa § 40 ods. 2
Exekučného poriadku, keďže zákonná úprava v ňom uvedená predpokladá zastaviť exekučné konanie
len na návrh exekútora v prípade, ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví
alebo nedoplní návrh, pričom je zrejmé, že v danom prípade je vadou práve chýbajúci súdny exekútor
v exekučnom konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.