Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/118/2014 z 19. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 19. mája 2015, sp. zn. 21S/118/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200799.1 Krajský súd Žilina | 21S/118/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5014200799.1 | 2015-05-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250t OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5151e7ff-bd31-4c34-915a-a9bb86482959 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200799.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/118/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200799
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200799.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, so sídlom
Moyzesova 20, 011 04 Žilina, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, so
sídlom Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd návrh na vyslovenie povinností Okresnému úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy začať
priestupkové konanie a vo veci rozhodnúť zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 24.06.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia rozhodnúť a začať priestupkové konanie a vo veci rozhodnúť v zákonnej
lehote pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa § 49 zákona č.
372/1990 Zb. priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1144/2013 na
tom skutkovom základe, že M. Y. mal dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 4.00 hod v budove Mestskej polície
Žilina, na Ul. Hollého vulgárne nadávať Mgr. L. J. a B. M..

V návrhu prokurátor uviedol, že dňa 05.06.2013 bola Obvodnému úradu Žilina, odboru všeobecnej
vnútornej správy odovzdaná vec, zadokumentovaná Mestskou políciou Žilina, z obsahu ktorej vyplývalo
podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. a/
Zákona o priestupkoch. Skutok bol na základe oznámenia ustálený tak, že M. Y. mal dňa XX.X.XXXX v
čase asi o 4.00 hod. v budove Mestskej polície Žilina, na Ul. Hollého 11 vulgárne nadávať Mgr. L. J. a B.
M.. Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa 17.06.2013 vyhotovil záznam sp. zn.
2013/14337/1144/2BD, ktorým vec odložil podľa § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch z dôvodu,
že konanie nenapĺňa znaky priestupku.

Správny orgán dospel k právnemu záveru, že skutok nie je priestupkom proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Zákona o priestupkoch, pričom tento záver je v súlade s
judikatúrou Krajského súdu v Žiline, konkrétne rozhodnutím sp. zn. 23Sp/12/2007 zo dňa 15.01.2008,
v ktorom súd vyjadril právny názor, že príslušníci PZ sú titulom svojej funkcie povinný strpieť vyjadrenia
účastníkov konania na postup správneho orgánu, či už objasňujúceho priestupok alebo rozhodujúceho
o priestupku.

Dňa 28.03.2014 pod sp. zn. Pd 29/14/5511 podala Okresná prokuratúra v Žiline upozornenie prokurátora
podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorým sa domáhala odstránenia nečinnosti
Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy vo vzťahu k vykonaniu priestupkového
konania, vedeného pod sp. zn. 1144/2013. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy
podanému upozorneniu prokurátora nevyhovel a listom sp. zn. OU-ZA-OWS2/A/2014/08748/643 zo
dňa 22.04.2014 toto predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov.



Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov listom sp. zn. OU-ZA-OPP1/2014/00425 zo dňa
20.05.2014 podanému upozorneniu nevyhovel.

Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov ako bezprostredne nadriadený orgán založil svoj
nesúhlas s podaným upozornením prokurátora na argumentácii, že Zákon o priestupkoch nepozná
pojem „verejný činiteľ". Z tohto dôvodu je potrebné analogicky aplikovať definíciu verejného činiteľa z
Trestného zákona. Priestupok proti občianskemu spolunažívaniu je len protiprávnym konaním občana
proti občanovi. Verejný činiteľ sa môže svojich práv na ochranu osobnosti domáhať v občianskom
súdnom konaní.

Takýto právny názor správneho orgánu, ktorý viedol k tomu, že správny orgán odmietol vykonať
priestupkové konanie aj po upozornení prokurátorom na jeho nečinnosť, považoval prokurátor za
nesprávny. Jeho pripustenie by znamenalo, že verejní činitelia, definovaní v ustanovení § 128 Trestného
zákona, nepožívajú ochranu pred konaním páchateľa, ktoré by inak v prípade, ak by nesmerovalo
proti verejnému činiteľovi, bolo nevyhnutne potrebné kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu. Inými slovami nie je možné postihnúť deliktuálne spôsobilú fyzickú osobu za to, že
vulgárne slovne atakuje verejného činiteľa, a to mimo ústneho pojednávania, či iného procesného
konania, umožňujúceho uloženie poriadkového opatrenia. Je nesporné, že verejní činitelia z titulu
svojej funkcie sú nevyhnutne vystavení oprávnenej či neoprávnenej kritike alebo invektívam. Preto
možno akceptovať názor, že intenzita zásahu do osobnostných práv verejného činiteľa by mala byť v
jeho prípade vyššia ako je to u iných fyzických osôb na to, aby bolo možné poskytnúť ochranu pred
takýmto zásahom v zmysle ustanovení § 11 a nasl. Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka.
Uvedený záver však nemožno zovšeobecňovať, nakoľko takýto neoprávnený zásah má a aj musí mať
z hľadiska intenzity hranicu. V prípade jej prekročenia sa občianskoprávny vzťah stáva aj vzťahom
relevantným z hľadiska priestupkového práva, prípadne pri najzávažnejších neoprávnených zásahoch
do osobnostných práv aj vzťahom trestnoprávnym /napr. trestný čin ohovárania/. Ustanovenie § 49
ods. 1 Zákona o priestupkoch z hľadiska subjektu ochrany neposkytuje ochranu len „občanom“, ale
túto ochranu poskytuje komukoľvek, akejkoľvek fyzickej osobe /cudzincovi, občanovi a aj verejnému
činiteľovi/, čo je vyjadrené pojmom ,,inému“. To, že objektom priestupku je záujem spoločnosti na
ochrane jej členov pred konaním páchateľa, ktoré je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami
občianskeho spolunažívania neznamená, že z jeho ochrany sú verejní činitelia vylúčení. Vulgárny
prejav páchateľa, adresovaný inej fyzickej osobe a to bez ohľadu na miesto, na ktorom takýto
prejav odznel /protiprávnosť konania nie je viazaná na miesta verejnosti prístupné/ je nepochybne
priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, pričom až s poukazom na dokazovanie vykonané v
rámci priestupkového konania bude zrejmé, či je takéto konanie páchateľa potrebné kvalifikovať ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch alebo
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch /
hrubé správanie sa/.

Prokurátor záverom uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku predpokladom úspešnosti návrhu na odstránenie nečinnosti správneho orgánu je skutočnosť,
že tento orgán bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný, pričom považuje návrh za dôvodne podaný.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie prokurátora ako návrh zmysle § 250t
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ďalej v
konaní postupoval podľa ust. § 250t a nasl. O.s.p., t.j. podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - Konanie
proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 21.07.2014 uviedol, že mu bolo z Okresného úradu Žilina, odboru
všeobecnej vnútornej správy dňa 23.04.2014, pod číslom: OU-ZA- OVVS2/A/2014/08748/643 zo
dňa 22.04.2014, doručené odstúpené upozornenie prokurátora pod sp. zn.: Pd 29/14/5511-5, zo dňa
28.03.2014. Dozorujúci prokurátor z dôvodu odstránenia porušenia zákonnosti navrhol prijať opatrenia
a to konkrétne:

- začať konanie o priestupku, vykonať dokazovanie a vydať administratívne rozhodnutie



- do budúcnosti postupovať v súlade s právnymi predpismi.

Odporca vyslovil nesúhlas s predmetným upozornením a stotožnil sa správnym názorom Okresného
úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy a to z dôvodov, že hoci je preukázané, že podozrivý
vyriekol expresívne vyjadrenia na adresu službukonajúcich policajtov Mgr. L. J. a B. M. v budove
Mestskej polície, ale skutok sa mal stať v dobe, kedy obidvaja boli vo výkone služby, a teda požívali
status verejného činiteľa. V predmetnej veci podozrivého ide o vzťah občana a verejných činiteľov
(policajti vo výkone služby) a tento nie je možné kvalifikovať ako vzťah občana k občanovi, a
teda podozrivý vyslovením inkriminovaných výrokov na adresu Mgr. L. J. a B. M. nemohol naplniť
skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona o
priestupkoch, je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku
je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka,
ktoré sú obligatórnym obsahom každej skutkovej podstaty priestupku. Ak niektorý z obligatórnych znakov
absentuje, skutková podstata priestupku nie je naplnená a zodpovednosť za priestupok nevznikne.
Objektom pri priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) Zákona
o priestupkoch je občianske spolunažívanie vo vzťahu občana k občanovi, nie občana k verejnému
činiteľovi. Odvolací správny orgán vyslovil svoj právny názor, že ak sa Mgr. L. J. a B. M. cítia byť dotknutí
na svojich právach, majú právo domáhať sa ochrany svojej osobnosti prostredníctvom súdov Slovenskej
republiky, v rámci občianskoprávneho konania.

Odporca v rámci „vybavenia Upozornenia prokurátora" uviedol, že prvostupňový správny orgán
procesné pochybil, keď na základe postúpeného administratívneho spisu z Mestskej polície nevyzval
oznamovateľov priestupku Mgr. L. J. a B. M., uvádzajúcich v zázname o podaní oznámenia priestupku
zo dňa 29.05.2013 na Mestskej polícii Žilina, že podozrivý ich urazil, k podaniu návrhu na prejednanie
priestupku podľa § 68 Zákona o priestupkoch. Až v prípade, keby oznamovatelia priestupku nepodali
tento návrh na prejednanie priestupku (ďalej len návrh), prvostupňový správny orgán mal konanie odložiť
podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch. V situácii, kedy by oznamovatelia priestupku
podali návrh, správny orgán mal vytýčiť ústne pojednávanie vo veci a vydať rozhodnutie, ktorým by
však bolo konanie vo veci podozrivého zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch,
keďže skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že
zopakovanie celého administratívneho konania by nemalo žiadny vplyv na meritum veci, nakoľko išlo o
konanie, ktoré nie je priestupkom a navrhovatelia by boli v zmysle zákonných ustanovení odkázaní na
občianskoprávne konanie na príslušnom súde.

Odporca zotrváva na tom, že postup vtedajšieho Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej
správy v zmysle odloženia veci pod číslom 2013/14337/1144/2BD zo dňa 17.06.2013, napriek porušeniu
vyššie procesného postupu, ktorým správny orgán realizoval svoju právomoc vymedzenú osobitnými
zákonmi, nevybočil z medzí právnych noriem a tak sa odporca stotožňuje s tým, že zo strany
prvostupňového správneho orgánu nebolo vyhovené upozorneniu prokurátora Okresnej prokuratúry
Žilina, č. Pd 29/14/5511 zo dňa 28.03.2014.

Krajský súd posúdil navrhovateľom tvrdenú nečinnosť odporcu v zmysle zákonnej úpravy inštitútu
konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh nie
je dôvodný.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 2 O.s.p. prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je
v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.



Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto
časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 67 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie
(§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.

Podľa § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o
priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

Podľa § 67 ods. 2 Zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa
o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o
priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v
trestnom konaní.

Podľa § 67 ods. 3 Zákona o priestupkoch ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre
postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

Podľa § 68 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú
len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ").

Z § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. vyplýva, že podmienkou toho, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy konať je 1) dôvodnosť návrhu a 2) prípustnosť návrhu.

Dôvodnosť návrhu: Nečinnosť ako nezákonný, negatívny jav správneho orgánu nastáva vtedy, keď
správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípade, že
zákon neukladá orgánom verejnej správny konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s etikou
či morálkou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho
orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Súd pri ukladaní povinnosti správnemu orgánu
niečo konať a rozhodnúť sa pri otázke dôvodnosti návrhu musí zaoberať aj tým, z akého dôvodu bol
správny orgán nečinný - zákon vyžaduje, že sa musí jednať o vážny dôvod. Teda súd nerozhoduje o
vyslovení povinnosti správnemu orgánu povinnosť konať pri zistení akejkoľvek nečinnosti, ale musí vziať
do úvahy stupeň závažnosti skutočností, pre ktoré správny orgán nekonal. Pri preskúmavaní zákonnosti
nečinnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo
ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.

Prípustnosť návrhu: Prokurátor môže podať návrh v tomto konaní iba vtedy, ak je orgán verejnej správy
nečinný aj po upozornení prokurátorom. Ak prokurátor zistí v postupe orgánu verejnej správy skutočnosť,
že dochádza k zbytočným prieťahom v procese rozhodovania, na účely odstránenia nezákonného stavu
môže podať orgánu verejnej správy upozornenie (§ 28 a 29 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre).
Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez
zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora, alebo v tej istej
lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu
alebo dozerajúcemu orgánu. Bezprostredne nadriadený orgán a dozerajúci orgán je povinný vybaviť



upozornenie prokurátora do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora orgánom verejnej správy
alebo prokurátorom. Ak napriek tomu orgán verejnej správy, jeho bezprostredne nadriadený orgán alebo
dozerajúci orgán nereaguje na upozornenie prokurátora a vo veci nekoná, prokurátor môže podať návrh
proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t ods. 2 O.s.p. Ochrana verejných subjektívnych práv
fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane,
ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom,
že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa,
t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu.

Súd mal za to, že chronológia prípadu nebola medzi účastníkmi sporná, a preto odkazuje na rekapituláciu
priebehu veci v návrhu prokurátora. V danom prípade prokurátor pred podaním návrhu na súd podal
upozornenie prokurátora proti nečinnosti, ktorému zo strany nadriadeného orgánu nebolo vyhovené.

V konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy súd v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p. uloží správnemu
orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v správnom konaní, pričom správnemu orgánu neurčuje spôsob
ani formu rozhodnutia. Nečinnosť predpokladá existenciu správneho konania a povinnosti orgánu konať
spôsobom stanoveným príslušným právnym predpisom (§ 250t ods. 1 O.s.p.). (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22.02.2012, sp. zn. 3 Nds/1/2012)

Prostredníctvom ustanovenia § 250t O.s.p. poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým
osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred
orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné. Výrok súdneho rozhodnutia v konaní podľa IV. hlavy,
V. časti O.s.p. znie tak, že súd ukladá odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o veci navrhovateľa XY v
stanovenej lehote, (napr. o odvolaní navrhovateľa, o námietkach navrhovateľa, o žiadosti navrhovateľa).
Prokurátor sa petitom domáhal vyslovenia uloženia povinnosti odporcovi začať priestupkové konanie a
rozhodnúť v ňom.

Domáhať sa začatia konania možno vtedy, ak správny orgán má stanovenú povinnosť začať konanie a
boli na to splnené všetky zákonné predpoklady. Účelom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy
je odstrániť prieťahy v postupe správneho orgánu.

Priestupkové konanie začína bezodkladne, najneskôr do 30 dní po tom, čo správny orgán získal podklad
na začatie konania o priestupku, ak správny orgán vec neodložil, ani nezistil dôvod pre postúpenie veci
inému orgánu. Či oznámenie odôvodňuje začatie priestupkového konania alebo nie, je na posúdení
správneho orgánu príslušného na rozhodnutie.

V predmetnej veci nemal odporca stanovenú povinnosť začať priestupkové konanie. Či správny orgán
začne, alebo nezačne priestupkové konanie, je v jeho dispozičnej sfére. V konkrétnej veci zásada
oficiality bola dokonca prelomená a predpokladom na to, aby sa správny orgán priestupkom zaoberal,
bol návrh navrhovateľa v zmysle § 72 písm. d/ zákona o priestupkoch (postihnutej osoby). Za takýto
návrh možno podľa názoru krajského súdu podľa obsahu považovať Záznam o podaní oznámenia
priestupku zo dňa 29.05.2013, ktoré ma charakter oznámenia v zmysle § 67 ods. 2 z. č. 372/1990 Zb.

Odporca posúdil oznámenie Mgr. J. a B.S. tak, že neodôvodňuje začatie konania o priestupku a
vec odložil, teda adm. konanie, konkrétne priestupkové konanie nebolo ani začaté. Uvedený spôsob
vybavenia veci je v dispozičnej sfére správneho orgánu. Je nepochybné, že pokiaľ správny orgán sa
vecou zaoberá a rozhodne v určitej procesne relevantnej forme, napr. aj vydaním upovedomenia o
odložení veci (ktoré nie je rozhodnutím v zmysle § 66 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.), nebol nečinný.

Súd preto na tomto mieste musí zdôrazniť, že na základe uvedeného prokurátor nesplnil jednu zo
základných podmienok požadovaných zákonom pre konanie o súdnej ochrane podľa IV. hlavy, V. časti



O.s.p. a nepreukázal existenciu nezákonnej nečinnosti, proti ktorej právny poriadok prostredníctvom
tejto časti poskytuje ochranu.

Záverom krajský súd dodáva, že prokurátor v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi
verejnej správy v rámci správneho trestania nemá také právomoci ako v rámci trestného konania.
Prokurátor v rámci správneho súdnictva musí dbať na ochranu práv tretích osôb. Ak by krajský súd
rozhodol tak, ako sa dožadoval prokurátor, nepochybne by zasiahol do práv osoby podozrivej zo
spáchania priestupku, voči ktorej by sa začalo priestupkové konanie. Jediná aktívne legitimovaná osoba,
ktorá by sa mohla domáhať ochrany svojich verejných subjektívnych práv v prípade odloženia veci, sú
oznamovatelia návrhového priestupku formou návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu verejnej
správy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.