Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/10/2012 z 25. 7. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júla 2012, sp. zn. 24Sp/10/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200441.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24Sp/10/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012200441.1 | 2012-07-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností
Citované ustanovenia: § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7df75f21-5109-4208-8277-9f40917911fc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200441.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/10/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200441
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200441.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598,
proti odporcovi: Správa katastra Detva, Záhradná 12, 962 12 Detva, za účasti: W. U., rod. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu V-101/12
zo dňa 15.03.2012, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu V-101/12 zo dňa 15. marca 2012                           p o t v r d z u j e .

II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím V - 101/12 zo dňa 15.03.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom  znení
(Katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Záložnej
zmluvy uzavretej dňa 17.01.2012 medzi záložcom W. U., zast. združenie ProHelp a záložným veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným v
LV č. XXX v k.ú. X. ako CKN parc. č. 486 zast. plochy a nádvoria o výmere 178 m2, CKN parc. č. 489/2
zast. plochy a nádvoria o výmere 105 m2, CKN parc. č. 488/4 ostatné plochy o výmere 18 m2, stavba
rodinného domu súp. č.XXX na parcele CKN č. 486 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.

Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že dohoda o splnomocnení ako predtlač na štandardnom
zmluvnom formulári už obsahuje meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa
úveru a záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, t.j. dlžník nemal možnosť
sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o
splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, teda záujem zástupcu je v rozpore so záujmom
zastúpeného a zastúpenie je neprípustné podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o
splnomocnení je neplatná pretože neobsahuje bližšie označenie nehnuteľností, ktoré sa majú stať
predmetom zálohu, t.j. sú bez označenia výmery, druhu pozemku, čo robí dojednanie neurčité a
nezrozumiteľné. Splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené tak,
ako právne úkony samé, t.j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami. Poukázal na neúmerne
vysoký poplatok (288,- Eur) k výške úveru (300,- Eur) a na hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej



pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy, čo považoval za rozporné s dobrými
mravmi. Návrh na vklad zamietol, pretože pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, nie sú splnené podmienky vkladu z hľadiska § 31 ods.1
zákona č. 162/1995 Z.z.

V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie (opravný prostriedok) proti rozhodnutiu
odporcu, ktoré navrhoval súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie správne konanie, ak odvolaniu nevyhovie
sama správa katastra. Vytýkal správe katastra, že nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila a vydala
nezákonné rozhodnutie, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu
združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a
splnomocneného združenia ProHelp. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a
je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.
Poukázal na to, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Splnomocnenie bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na
jeho žiadosť s tým, že zastupovanie je bezplatné. Zástupca navrhovateľa splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Považuje za nesprávny právny názor odporcu, že plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať
všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Katastrálny zákon
neobsahuje (s výnimkou  § 42 ods. 3) žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej
plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti. Ustanovenie § 30
ods. 5 písm. d/ pojednáva výlučne o procesnej plnej moci na zastúpenie vo vkladovom konaní. Aj tu
zákonodarca stanovil len jednu formálnu požiadavku, a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa a
otázku obsahu plnej moci nechal otvorenú. Hmotnoprávnu plnú moc upravuje Občiansky zákonník, ktorý
ovšem tiež neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia predmetnej
zmluvy. Ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny,
ktorými treba rozumieť zmluvy, dohody a písomné vyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľností
do majetku právnických osôb v zmysle § 8 ods. 1 písm. c/. Samotná plná moc nie je právnym
úkonom, na ktorý dopadá ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko z nej nevznikajú žiadne
práva k nehnuteľnostiam. Tvrdil, že predmet plnej moci nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností
podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm.c/ Katastrálneho zákona. K rozporu zmluvy o úvere s dobrými
mravmi namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky
peňažného plnenia nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace
okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, v zmysle ktorého je
u nebankových subjektov potrebné postupovať inak ako pri pôžičkách či úveroch od banky vzhľadom
na to, že nebankové subjekty majú výrazne vyššie podnikateľské riziko, a preto sú úroky požadované
nimi vyššie ako obvyklé bankové úroky. K právnemu posúdeniu veci ohľadom rozporu zmluvy o úvere s
dobrými mravmi namietal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma
obsiahnutá v obchodnom zákonníku       (§ 265) má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka (§
39). Namietal nezákonnosť konania správy katastra, ktorá prekročila právomoc, ak posudzovala platnosť
zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi. Správe katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu
takáto právomoc, ktorá prislúcha len príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.

Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu
na pojednávanie nedostavil. Žiadal ospravedlniťl neúčasť na pojednávaní, pričom  súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Zástupca odporcu na pojednávaní zdôraznil, že nebol dodržaný základný princíp pri udeľovaní plnej
moci, a to slobodný výber osoby, ktorá bude za zastúpeného obstarávať jeho záležitosti, pretože
plnomocenstvo bolo zjednané na štandardnom formulári, na ktorom už vopred bolo uvedené meno



zástupcu, a teda dlžník nemal možnosť zmeniť podmienky, ktoré mu boli predkladané. Poukázal na
rozpor s dobrými mravmi, pretože založené mali byť nehnuteľnosti, ktorých hodnota je podstatne vyššia
ako pohľadávka veriteľa a tiež  na nedostatočné označenie nehnuteľností, ktoré sa mali stať predmetom
zálohu.

Účastníčka konania  W. U. súhlasíla s rozhodnutím odporcu, ktoré žiadala potvrdiť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 31 ods.7 zákona č. 162/1995 Z.z., správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 30.11.2011 na Správe katastra Detva podal
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností  podľa zmluvy o zriadení záložného práva
č. 2/2012-PTR zo dňa 17.01.2012, ktorá bola uzatvorená podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka
medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom W. U., v zastúpení na základe dohody o
splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení P. U. - predsedom združenia.
Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1
tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech
záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX  zo dňa 23.06.2011, najmä na vrátenie istiny úveru vo výške 300,- Eur, poplatku v sume
288,- Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom W. U. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V
bode 3 tejto dohody  je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností...“.  Meno zástupcu združenia je dopísané ručne, ako aj v bode 4.
dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľka
zmluvu podpísala dňa 23.06.2011, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o úvere a zástupca združenia ProHelp P.
U. - predseda,  zmluvu podpísal dňa 17.01.2012, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky vkladu
z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj katastrálny



zákon). Súd dospel k záveru, že správa katastra  vydala správne rozhodnutie, ak zamietla návrh na
vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení,
ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka)
uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na
vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho
zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania ( § 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva
písomne  a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak
je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis  splnomocniteľa musí byť osvedčený,
ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z
hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1 citovaného zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom
jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná
listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Podľa § 42 ods. 2 citovaného zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Súd dospel k záveru, že správa katastra ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého
je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadila
citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupovala v rozpore so zákonom, ak podľa § 31
ods. 3 tohto zákona ak návrh na vklad zamietla.



Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení
ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp
je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda
dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j.
chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,
pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené
ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa
s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez
toho,  že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude
konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak
by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),
znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s  akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník



splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti
pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že
dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných  ustanovení občianskeho
zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, čo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j dohoda odporujúca zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa §  39
Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...).

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. V odôvodnení
rozsudku sp. zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že
zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o
zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,
najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen
zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote,
než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv
povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore
s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu hrubého nepomeru medzi
výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené, nerozhodoval
v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, preskúmaval vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného práva- z
hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia ustanovenia §
31 ods. 1  Katastrálneho zákona. Pokiaľ súd už konštatoval neplatnosť dohody o splnomocnení a s
tým súvisiacu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, je  pre rozhodnutie súdu už irelevantné
preskúmavať správnosť záveru správy katastra o zamietnutí  návrhu na vklad z tohto dôvodu.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd
zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom
zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej
neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto
dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len
jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený.
Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre
oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997,
Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo
dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda
o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom
konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom
tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných
(preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preto
sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Napokon súd poukazuje na to, že odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou
výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k
nehnuteľnostiam do katastra, je tým štátnym orgánom, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo



smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil
podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s                § 250l ods. 2 O.s.p.

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2  O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho  sa

odvolateľ domáha.