Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/292/2017 z 25. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. júla 2018, sp. zn. 11Co/292/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7916202219.1 Krajský súd Košice | 11Co/292/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7916202219.1 | 2018-07-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f61b4fd8-ef3a-49d8-a70c-074fcfaf72f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7916202219.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/292/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916202219
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7916202219.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, proti žalovanému X. I., nar. X.X.XXXX, bytom S. D., Ľ. S. XXX/XX, o zaplatenie 1.955,01 € s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/69/2016-63 zo 16.11.2016 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 286,56
€ spolu s 8,75 % ročným úrok z omeškania zo sumy 356,56 € od 29.3.2013 do 24.3.2016, zo sumy
346,56 € od 25.3.2016 do 27.4.2016, zo sumy 336,56 € od 28.4.2016 do 25.5.2016, zo sumy 326,56
€ od 26.5.2016 do 28.6.2016, zo sumy 316,56 € od 29.6.2016 do 1.8.2016, zo sumy od 306,56 € od
2.8.2016 do 31.8.2016, zo sumy 296,56 € od 1.9.2016 do 2.11.2016, zo sumy 286,56 € od 3.11.2016
až do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20 € od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do
25. dňa v mesiaci pod následkami straty výhody splátok, konanie zastavil o zaplatenie sumy 322,32 a v
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Posledným výrokom vyslovil, že strany sporu nemajú právo
na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa právny predchodca žalobcu od žalovaného domáhal zaplatenia sumy
1.955,01 €, úroku z omeškania z tejto sumy a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že so
žalovaným dňa 16.11.2010 uzavreli zmluvu o pôžičke č. 7082188, na základe ktorej poskytol žalovanému
sumu 3.750 €, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 60-ich mesačných splátkach po 66,81 €.
Do dňa podania žaloby (15.2.2016) žalovaný uhradil len sumu 1.643,44 €. Žalobca, resp. jeho právny
predchodca listom z 9.3.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, čo
však žalovaný neurobil.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu, ktorý v priebehu konania zmluvou
zo 14.9.2016 postúpil pohľadávku na žalobcu, uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7082188, na
základe ktorej žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 2.000 € a dohodol s ním, že mu
žalovaný zaplatí zmluvnú odmenu a náklady za poskytnutie úveru vo výške 1.750 €. Spolu mal teda
žalovaný žalobcovi vrátiť sumu 3.750 € v 60-ich mesačných splátkach. Dlh žalovaného podľa prehľadu
splátok ku dňu podania žaloby bol vo výške 1.955,01 €. Súd konštatoval, že žalovaný ku dňu podania
žaloby zaplatil 1.643,44 € a po podaní žaloby sumu 70 €, spolu 1.713,44 €. Rozdiel medzi sumou, ktorá
bola poskytnutá žalovanému a sumou, ktorú splatil je 286,56 € (2.000 - 1713,44).

4. Po právnom posúdení podľa § 53 ods. 1, 5, 6 a 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zákona
súd zamietol návrh žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 286,56 €, pretože mal za to, že odmena a



náhrada nákladov za poskytnutie vyššie uvedeného úveru, ku ktorej sa žalovaný zaviazal v úverovej
zmluve, je neprimeranou podmienkou, lebo odmena za poskytnutie úveru vysoko prevyšuje výšku
skutočne poskytnutého úveru. Súd argumentoval, že zo žaloby ako aj z príloh jednoznačne vyplýva, že
žalovanému veriteľ vyplatil ako úver peňažné prostriedky vo výške 2.000 € a v zmluve žiadal, aby mu
žalovaný uhradil celkovú sumu 3.750 €, v pomernom vyjadrení teda žiadal sumu, ktorá je o viac ako
70 % vyššia ako výška úveru vyplateného žalovanému. Toto súd vyhodnotil ako značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v nadväznosti
na to dohodu účastníkov zmluvy o úvere ohľadne odmeny a náhrady nákladov za poskytnutie úveru
vyhodnotil ako neprimeranú a neprijateľnú podmienku, z ktorého dôvodu žalovanému vznikla povinnosť
uhradiť iba sumu, ktorú mu veriteľ požičal t. j. sumu 2 000 €. Súd preto uložil žalovanému povinnosť
doplatiť ešte 286,56 € s úrokom z omeškania, čo súd právne odôvodnil použitím § 497, § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 v platnom znení, a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Pretože pred začatím pojednávania žalobca vzal žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 322,32 €,
súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP dôvodiac, že strany mali vo veci iba čiastočný
úspech.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu
1.346,13 € a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 29.3.2013 do zaplatenia a prizná
mu aj náhradu trov konania v celom rozsahu. Vytkol súdu, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
je neprimeraná, pretože vysoko prekračuje výšku skutočne poskytnutého úveru. Súd nedostatočne
zistil skutkový stav, nakoľko dojednaná odplata neprevyšuje výšku skutočne poskytnutého úveru.
Celková odplata za poskytnutie úveru je 1.750 € a nedosahuje tak ani výšku poskytnutého úveru.
Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32,13
%. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 € do 6.500 € zverejnená MFSR
v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. predstavovala 20,68 %, ako je to uvedené aj
v predmetnej úverovej zmluve. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v
úverovej zmluve 32,13 % neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
platného a účinného od 1.9.2014. Vyjadril názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovateľnú,
v takom prípade výška dojednanej odplaty v úverovej zmluve spĺňajúca kritériá pre maximálnu výšku
odplatu platnú v súčasnosti, nemôže byť označená za neprimeranú. Dojednaná odplata v predmetnej
úverovej zmluve vo výške 32,13 % nepresahujúca 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN
za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2010 so stavom ku dňu 30.9.2010
vo výške 19,72 %, ako aj nepresahujúca 2x priemernej výšky RPMN zverejneného MFSR v Súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2010 so
stavom ku dňu 30.9.2010 vo výške 20,68 % pre obdobné úvery je primeraná, v súlade s § 53 ods.
6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a dobrými mravmi. Pretože súd dospel
k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru, žalobca tvrdí, že má nárok aj na zaplatenie
súdom prvej inštancie zamietnutej časti žaloby v časti uplatnených úrokov z úveru, čo predstavuje sumu
1.346,13 € s prísl. vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 1.955,01 € a priznanou sumou 286,56
€ spolu s čiastočne zastaveným konaním o 322,32 € s prísl. (1.955,01 € - 286,56 € - 322,32 €).

8. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

9. Po postúpení veci v rámci odvolacieho konania na Krajský súd v Košiciach dňa 20.10.2018, z
obchodného registra odvolací súd zistil, že vo vložke číslo: 26033/B došlo od 17.2.2018 rozhodnutím



jediného spoločníka k zmene obchodného mena z Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na Intrum Slovakia s.r.o.
so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 286,56 € spolu s
prísl. a vo výroku o čiastočnom zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti
rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 CSP a nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný.

12. Žalobca ako odvolací dôvod uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,
t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis,
než aký mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho
na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán). Použitie správneho ustanovenia
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo
inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení
zákona vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho vyložil a výklad
o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k
predmetu konania práva a povinnosti a ako bola vec preto rozhodnutá.

13. V prejednávanej veci spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným na základe „zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky“ dňa 16.11.2010, pričom
veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000 € a odmena za ich poskytnutie
predstavovala sumu 1.750 € (celková suma pôžičky 3.750 € - 2.000 €). Ročná úroková sadzba bola v
zmluve vo výške 32,13 %, ročná priemerná miera nákladov (RPMN) bola 32,13 % a priemerná hodnota
RPMN bola 20,68 %.

14. V preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie síce odcitoval § 53 ods. 5, 6 a 9 Občianskeho
zákonníka o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, v konečnom
dôsledku však ďalej nešpecifikoval, podľa ktorého zákonného ustanovenia odplatu uplatňovanú nad
skutočne poskytnutú sumu žalovanej pokladal za nedôvodnú, pretože jeho názor, že „odmena za
poskytnutie úveru vysoko prevyšuje výšku skutočne poskytnutého úveru“ nie je pravdivý.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, súd pri rozhodovaní použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval a
naviac odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá pravidlám uvedeným v § 220 ods.
2 CSP. Nepriznanie žalovanej sumy (nad sumu 286,56 € s prísl, okrem sumy 322,32 € v ktorej bolo
konanie zastavené) súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil argumentujúc len tým, že odmena a
náhrada nákladov za poskytnutie úveru je neprimeranou a neprijateľnou podmienkou, v tejto časti je
zmluva neplatná, pretože „odmena za poskytnutie úveru vysoko prevyšuje výšku skutočne poskytnutého
úveru“, keď veriteľ poskytol žalovanému sumu úveru 2.000 € a žalovaný mu mal uhradiť 3.750 €, teda
veriteľ žiadal vrátiť sumu o 70 % vyššiu ako je výška úveru poskytnutá žalovanému. Takéto odôvodnenie
nie je postačujúce a je nepreskúmateľné, keď nedáva odpoveď na otázku, ako sa súd vysporiadal,
resp. ako vyhodnotil ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd nezaoberajúc sa výškou úroku z
úveru, výškou RPMN, nehodnotiac v akej výške bola v čase uzavretia zmluvy odplata za obdobné úvery
a nevykonajúc komparáciu s úvermi poskytovanými v danom období inými nebankovými spoločnosťami



dospel k záveru o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy a o neprimeranosti
a neprijateľnosti odplaty za úver. Tento jeho záver je predčasný a nepreskúmateľný pre nezisťovanie
a následné nevyhodnotenie podstatných náležitostí zmluvy vyplývajúcich zo súdom aplikovaného ust.
§ 53 ods. 6 OZ.

16. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z
individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových
okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť
súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo
v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS
12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157
ods. 2 CSP, od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej
časti rozsudku však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil
vyššie uvedenými pravidlami, čím založil jeho nepreskúmateľnosť v napadnutej časti. Je pravdou, že
v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku
došlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom
spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však
neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia
byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok
v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba
konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je
preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totiž vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže
posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.

17. Odvolací súd preto rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušil postupom podľa ust. § 389 ods.
1 písm. b/ CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
v ktorom bude jeho úlohou odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania ako aj vysporiadať sa
so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a relevantnou argumentáciou odvolateľa a opätovne
rozhodnúť, pričom nové rozhodnutie súd riadne odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo
zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné.Otázka, zda náklady na nájem náhradního vozidla byly
nutné a účelné, závisí na posouzení konkrétních okolností případu.31. 32

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.