Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/219/2013 z 29. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2013, sp. zn. 1CoE/219/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6705210984.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/219/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6705210984.1 | 2013-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/302f8a98-ff89-4e39-9d9d-30f96f7fcf63 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6705210984.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/219/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705210984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6705210984.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova ulica č. 2, Bratislava, adresa na doručovanie: sídlom Kuzmányho
26, Žilina (do 1.1.2013: SR - Krajské riaditeľstvo PZ Žilina, Kuzmányho 26, Žilina , IČO: 00 735
841), proti povinnému Z. U., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, T., zast. opatrovníkom B. F.,
pracovníkom Okresného súdu Zvolen, vedenej pod sp. zn. EX 2104/05 súdnym exekútorom JUDr.
Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad Francisciho 1044/6, Zvolen, pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 66,39 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 11Er/2210/2005-21 z 10.5.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2210/2005-21 z 10.5.2011 vo výroku o náhrade trov
exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 73,87 EUR zrušuje a vec vriaca súdu prvého stupňa na ďalšie
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu a uložil
oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,87 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu bloku na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa
15.10.2003, preto bol súdny exekútor poverený na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podnetom zo
dňa 20.11.2008 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie - oprávnený s tým súhlasil. O trovách exekúcie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný
súd krátil trovy, ktoré si súdny exekútor uplatnil v exekúcii, priznal súdnemu exekútorovi trovy uvedené
v časovej špecifikácii za 2 začaté hodiny vo výške 13,28 EUR a to za 3 úkony (prebratie návrhu a
zaevidovanie spisu v trvaní 15 min, spracovanie správy o stave exekúcie v trvaní 30 min a vyhotovenie
podnetu na zastavenie exekúcie + vyúčtovanie v trvaní 30 min), pričom zároveň sčítal časy trvania
jednotlivých úkonov. Exekučný súd nepriznal exekútorovi odmenu podľa hodinovej sadzby 6,64 EUR za
úkony - vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 60 min, 2 x spracovanie žiadosti o súčinnosť
ODI v trvaní 2 x 30 min, spracovanie žiadosti o súčinnosť CEPO v trvaní 30 min a 2 x spracovanie žiadosti
o súčinnosť SP v trvaní 2 x 30 min, nakoľko ide o úkony vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch v znení ku dňu
začatia exekúcie (ďalej len vyhláška), za ktorý zákonodarca stanovil odmenu podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v
paušálnej výške 3,32 EUR za jeden úkon a ak by súd priznal za uvedené odmenu aj časovú, aj paušálnu,
bola by za jeden úkon exekučnej činnosti odmena priznaná duplicitne. Exekučný súd ďalej nepriznal
súdnemu exekútorovi odmenu za „budúce“ úkony: ukončenie spisu po rozhodnutí súdu o zastavení
exekúcie v trvaní 50 min., nakoľko nejde o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Odmena za úkony
exekučnej činnosti bola priznaná súdnemu exekútorovi za 7 úkonov vo výške 23,24 EUR (získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska
povinného, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2 x zisťovanie majetku povinného). Exekučný súd
priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov sume 30,05 EUR za skutočne vynaložené



výdavky a na záver priznal súdnemu exekútorovi 19 % daň z odmeny. Exekučný súd teda priznal
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,87 EUR z pôvodne uplatnenej náhrady 132,76 EUR.

Proti uzneseniu exekučného súdu vo výroku o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený. Namietal 1)
priznanie odmeny podľa počtu hodín za úkony ako prebratie návrhu a zaevidovanie spisu, spracovanie
správy o stave exekúcie, vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie, tieto úkony
nie sú úkony samostatnej exekučnej činnosti, nie sú nevyhnutnými na účelné vymáhanie nároku,
ide o administratívne práce vykonané exekútorským úradom v súvislosti s exekúciou. 2) Oprávnený
namietal aj, že nemal k dispozícii spis súdneho exekútora, takže nemohol posúdiť časovú postupnosť
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, a to vo väzbe na to, ktoré úkony exekútor vykonal pred vydaním
upovedomenia o začatí exekúcie. Sám exekútor v správe o stave exekučného konania doručenej
oprávnenému uviedol, že povinný upovedomenie o začatí exekúcie neprevzal, nakoľko sa nachádza v
Českej republike. 3) Ďalej oprávnený poukázal na to, že dňa 30.10.2006 uplynula prekluzívna lehota
ustanovená § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 1.9.2008. Podľa
tohto ustanovenia rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. S poukazom
na toto ustanovenie úkony, ktoré vykonal exekútor po tejto lehote, nie je možné považovať za úkony
exekučnej činnosti a odmena na tieto úkony exekútorovi neprináleží. Oprávnený žiadal, aby boli trovy
exekútora priznané podľa podmienok vo výške stanovenej vyhláškou.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného vo výroku o trovách exkeúcie je opodstatnené.

Nesprávnosť a nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd vidí v priznaní trov
súdnemu exekútorovi po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16.11.2005, nakoľko z
exekučného spisu mal odvolací súd za preukázane, že povinnému nebolo doručené upovedomenie
o začatí exekúcie. Na obálke s označením Ex2104/05-upovedomenie o začatí exekúcie sa na druhej
strane nachádza pečiatka súdneho exekútora s dátumom došlo dňa 29.5.2006 a poznámka „ v
Čechách.“ Z uvedeného nie je zistiteľné, prečo nebolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené
povinnému. Súdny exekútor pritom zisťoval pobyt povinného až podaním zo dňa 22.8.2006, a to
iba dopytom na centrálnej evidencii pobytu obyvateľstva MV SR, potom ako už vykonal niektoré
úkony na zistenie majetku povinného. Nemožnosť doručenia písomnosti mal odvolací súd preukázané
aj z tvrdenia súdneho exekútora zo dňa 20.11.2008, nakoľko povinný na adrese trvalého pobytu
nemal byt známy. Z uvedených dôvodov sa námietka oprávneného bod 2 vidí ako opodstatnená.
Nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odňala oprávnenému možnosť konať pred
súdom. V prípade preukázania dôvodnosti uplatnenia trov súdneho exekútora je potrebné, aby sa
exekučný súd vysporiadal aj s námietkou oprávneného v bode 1 odvolania. Bod 3 odvolania sa vidí súdu
ako neopodstatnený, nakoľko exekúcia bola súdom zastavená pre nedostatok majetku povinného, nie
pre preklúziu práva z exekučného titulu s čím oprávnený súhlasil.

Z vyššie uvedeného má odvolací súd za preukázané, že exekučný súd odňal oprávnenému právo konať
pred súdom tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157
ods. 2, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich
nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom
práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť
náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.



Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa oprávnenému odňala možnosť riadne brániť svoje
záujmy v odvolacom konaní, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f)
a h) a ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou exekučného súdu bude vytvoriť nové rozhodnutie tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167
ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Podľa rozhodnutia č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 Ministerstva vnútra SR došlo ku dňu
31.12.2012 k zrušeniu rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline (ako aj
ostatných krajských riaditeľstiev policajného zboru) s tým, že práva a povinnosti rozpočtovej organizácie
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa Ministerstvo vnútra SR, preto súd uviedol v záhlaví ako
oprávneného tento nový subjekt.

Nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.