Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/175/2019 z 11. 9. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 11. septembra 2019, sp. zn. 8Co/175/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4418201874.2
Krajský súd Nitra | 8Co/175/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4418201874.2 | 2019-09-11 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: CSP, § 391 ods. 1 CSP, § 389 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25cf5eb0-3c15-4d2d-aa2b-cac8e25586d0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4418201874.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/175/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201874
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418201874.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: J. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., J. B. XXXX/XX, zast. U. kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so
sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Miletičova 21, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: COFIDIS,
so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve - d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzka
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Bratislava- mestská časť Petržalka, Einsteinova ulica 11/3677, IČO: 50 595 628, zast.
URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie
3 869,92 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu K. G. č. k. 5Csp/41/2018-163 zo
dňa 17. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zhora uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3 869,92 eur  do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému a to v rozsahu 100 %  v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. g), h), § 9 ods.
1, 2, § 1X ods. X písm. a), b) zákona č. X29/20X0 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 39a, § 44 ods. X a 2, § 52
ods. X, 2, 3, 4, § 52a ods. X, 2, § 53 ods. X, 2, 3, § 54 ods. X, 2, § X00 ods. X, 2 a 3, § X07 ods. X, 2 a 3, §
45X ods. X, 2 zákona č. 40/X964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“). Vykonaným dokazovaním
mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou BANCO MAIS.SA, za ktorú na území SR konala
Banco Mais, S.A. pobočka zahraničnej banky. Predchodca žalovaného uzatváral zmluvu ako obchodník
a žalobca ako spotrebiteľ, preto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zistil, že na jej základe sa predchodca žalovaného zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške  8.X49
eur na kúpu motorového vozidla. Žalobca mal úver splácať formou 60- tich mesačných splátok po
24X,87 eura, počnúc prvou splátkou splatnou 20.08.20XX, s lehotou splatnosti ostatných splátok k 20
dňu. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá do 20.07.20X6. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške X7,52 %. Podľa zmluvy bol dohodnutá jednorazový spracovateľský poplatok 999,X4 eura, ktorý
mal byť zarátaný v mesačných splátkach. Podľa zmluvy mal spotrebiteľ zaplatiť poistenie spôsobilosti
splácať úver pre prípad smrti a úplnej invalidity vo výške XX0,40 eur a poistenie spôsobilosti splácať
úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej nespôsobilosti vo výške 285 eur. Ročná percentuálna
miera nákladov bola uvedená vo výške 28,30 % , priemerná RPMN vo výške X6,79 % a celkové náklady
spotrebiteľa vo výške X4 5X2,20 eura.



X.3. Žalobca namietal platnosť zmluvy, preto túto posudzoval súd ako predbežnú otázku. Samotný
zmluvný vzťah súd posudzoval podľa zákona č. X29/20X0 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.  Vykonaným
dokazovaním dospel k závere, že zmluva bola uzatvorená platne. Nestotožnil sa s názorom žalobcu,
že dojednanie úrokov z úveru je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v čase uzavretia zmluvy sa
spotrebiteľské úvery poskytovali za úrokové sadzby v priemernej výške X3,37 % ročne. Preto úroková
sadzba dohodnutá stranami sporu vo výške X7,52 % ročne nie je neprimerane vysoká.

X.4. Vo vzťahu k j úverovej zmluve konštatoval, že  obsahuje nejednoznačné a zavádzajúce údaje. Zo
znenia zmluvy nie je zrejmé, že aj dohodnuté poistné vo výške XX0,40 eura a 285 eur malo byť zo
strany žalobcu uhrádzané postupne v rámci dohodnutých mesačných splátok. Ďalej konštatoval, že ani
samotná zmluva a ani k nej pripojený finančný plán /č. l. XX/ neobsahoval podstatnú náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva a ani finančný plán neobsahovali
taký podrobný popis zloženia každej jednej mesačnej splátky, z ktorej by bolo zrejmé, čo zo splátky
ide na poplatok a čo na poistenie. Vychádzajúc z uvedeného finančného plánu , v tomto bola ako
istina uvedená suma 9 543,54 eura, t. j. suma ktorá pozostáva z poskytnutého úveru 8 X49 eur a aj z
poistného 285 eur a XX0 eur a z jednorazového poplatku 999,X4 eur. Súčet súm uvedených v stĺpci
Kapitál - istina totiž predstavuje spolu 9 543,54 eura. Podľa tohto finančného plánu bolo dohodnuotou
úrokovou sadzbou potom zrejme úročené aj poistné a aj jednorazový poplatok. Ak to tak bolo, nie je
zrejmé, akým zákonným, alebo zmluvným titulom žalovaný úročil aj poplatok a aj poistné. Ako však bolo
uvedené, ani zmluva, ani finančný plán neobsahujú jednoznačné vymedzenie toho, či a ako a v akej
výške bolo poistné a jednorazový poplatok súčasťou mesačnej splátky, t. j. neobsahujú jasné, určité a
zrozumiteľné dojednanie požadované podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, preto považoval úver za
poskytnutý bez úrokov a poplatkov podľa § XX ods. X písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. A z
uvedeného dôvodu bol žalobca povinný vrátiť žalovanému, resp. jeho predchodcovi len to, čo ako úver
čerpal, t.j. sumu 8 X49 eur. A všetko čo bolo zaplatené nad rámec uvedenej sumy, tak o to sa žalovaný
obohatil, pretože to prijal bez právneho dôvodu. Je nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému, resp. jeho
predchodcovi 60 splátok po 24X,87 eur, t.j. zaplatil mu sumu X4 5X2,20 eura. Keďže na základe vyššie
uvedenej úverovej zmluvy mal žalovanému vrátiť len ním poskytnutý úver 8 X49 eur, žalovaný prijal od
žalobcu sumu 6 363,20 eur bez právneho dôvodu a o túto sumu sa na úkor žalobcu obohatil /§ 45X
ods.X a 2 Občianskeho zákonníka/. Žalobca pritom zohľadnil, že časť tejto sumy môže byť premlčaná,
preto sa domáhal zaplatenia len sumy 3 869,92 eura pri ktorej mal zato, že táto premlčaná nie je.

X.5. Námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia subjektívne jednoznačne dozvedel až
v čase, keď doplatil úver, t.j. X5.07.20X6 / kedy bola zo strany žalobcu vykonaná posledná úhrada/.
Uvedeným dňom, t.j. X5.07.20X6 sa subjektívne dozvedel koľko zaplatil žalovanému na základe zmluvy,
t.j. týmto dňom zistil /mohol zistiť/, o koľko úver, ktorý bol bez poplatkov a úrokov, žalovanému
preplatil. A od uvedeného dňa X5.07.20X6 /dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa § X07 ods. X
Občianskeho zákonníka do dňa podania žaloby /X0.04.20X4/ neuplynula. Okrem uvedeného, vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania súd skúmal, či si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj v trojročnej objektívnej zákonnej lehote podľa ods. 2 cit. § X07 Občianskeho zákonníka.
Žalobca si ako bezdôvodné obohatenie uplatnil sumu 3 869,92 eura, ktorá predstavujeX6 splátok úveru.
Z prehľadu úhrad vykonaných žalobcom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že tento
posledných X6 splátok vykonal v období od X5.04.20X5 do X5.07.20X6. T. j. v uvedenom období zaplatil
žalovanému sumu 3 869,92 eura. Od X5.04.20X5 do podania žaloby 3 ročná lehota neuplynula. Všetky
tieto splátky boli teda vykonané v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. V tomto období žalobca uhradil
žalovanému žalovanú sumu, ktorú žalovaný prijal bez právneho, keďže táto suma prevyšuje poskytnutý
úver, na ktorý je potrebné hľadieť ako úver bez úrokov a poplatkov.

X.6. Vo vzťahu k pasívnej legitimácie žalovaného, z verejne dostupného registra /obchodný register/
prvoinštančný súd zistil, že ku dňu 0X.X2.20X6 došlo k cezhraničnému zlúčeniu pôvodného veriteľa /
právny predchodca žalovaného/ so spoločnosťou žalobcu. Žalobca na základe uvedeného zlúčenia
nadobudol celé imanie, t. j. aj záväzky pôvodného veriteľa z úverovej zmluvy.

2. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. X písm.
b), d), f) a h) CSP, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby, alternatívne  jeho  zrušenia a vrátenia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



2.2.K právne relevantným záverom súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa
k zmluve a jej jednotlivým zmluvným podmienkam  pred uzavretím zmluvy, kedy sa mal oboznámiť
s podmienkami poskytnutia a čerpania úveru. Uviedol, že v rámci predzmluvnej fázy žalobca
disponoval zmluvou resp. jej návrhom, ku ktorému sa mohol vyjadriť a zmluvné podmienky individuálne
dojednať alebo modifikovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Martin č. k.
5Csp/7/20X7-227 zo dňa 29. XX. 20X8. Uviedol, že v prípade, ak je predzmluvná fáza zachovaná
a pre spotrebiteľa je vytvorený priestor pre modifikáciu návrhu, hovoríme o individuálne dojednaných
podmienkach, ktoré nemôžu predstavovať neprijateľné zmluvné podmienky. Nesúhlasil s argumentom
súdu, že samotná zmluva o úvere obsahuje nejednoznačné a zavádzajúce údaje, nakoľko z jej znenia
nie je zrejmé, že dohodnuté poistné malo byť uhrádzané v rámci dohodnutých mesačných splátok a že
ani finančný plán neobsahoval podstatnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, preto vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Zopakoval, že žalobca
pri uzatváraní úverovej zmluvy pristúpil k poisteniu spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti
a pracovnej neschopnosti vo výške 285 eur a tiež k poisteniu spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a
úplnej trvalej invalidity vo výške XX0,40 eura na  základe vlastného rozhodnutia. Na základe vzájomnej
dohody medzi žalobcom a žalovaným bolo poistenie započítané do mesačných splátok, o čom žalobca
mal nepochybne vedomosť. V konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa X3.07.20XX, ktoré sú súčasťou zmluvnej dokumentácie, a
ktorými žalobca disponoval už v čase podpisu úverovej zmluve, pričom priamo v časti pod číslom 3 sa
nachádza informácia, a to že „poistka č. X3974 vo výške XX0,40 eura započítaná do splátok úveru;
poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti, poistka č.
X3794 vo výške 285 eur započítaná do splátok úveru.“ Žalovaný ďalej zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach, a to že uzavretá úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným obsahuje obligatórny údaj
o výške, počte a termínoch splátok v rozsahu požadovanom zákonom. V súvislosti s náležitosťou podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. X29/20X0 Z. z. žalovaný dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, č. k.: 3Cdo/X46/20X7 zo dňa 22.02.20X8, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č. k. 4Cdo/2XX/20X7 zo dňa 23.04.20X8, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k.: 4Cdo/X87/20X7 zo dňa 23.04.20X8 a č. k.: 4Cdo/65/20X8 zo dňa 26.09.20X8, v zmysle ktorých
nie je potrebné, aby jednotlivé mesačné splátky boli veriteľmi rozdeľované ku každej jednej položke
jednotlivo, ale postačuje aj ich rozdelenie súhrnne. Záverom uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia
má dojem, že  súd nevychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho nesprávne
právne posúdil predmetnú vec a bez relevantných dôvodov posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez
poplatkov. Bez opory v skutkovom stave dospel k záveru, že žalobca  nemohol ovplyvniť obsah zmluvy
a následne aj k tomu, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa zákonom
požadované náležitosti, a teda je potrebné posúdiť poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na uvedené má za to, že rozhodnutie je v tejto časti nesprávne a nepreskúmateľné, nakoľko
pri rozhodovaní súd nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalovaným a z odôvodnenia rozhodnutia ani
nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal. Záverom uviedol, že právny názor okresného
súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru vychádza z neprípustného
formalizmu a zjednodušeného záveru o tom, že úverová zmluva je spotrebiteľská, kedy žalobca nemohol
ovplyvniť jej obsah, ako aj o tom, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona č. X29/20X0
Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. V súvislosti s uvedeným
žalovaný taktiež namietol výrok Okresného súdu Nové Zámky o trovách konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové
skutočnosti alebo tvrdenia, ktoré už neuvádzal v rámci prvoinštančného konania, preto odvolanie
žalovaného považuje len za účelové s cieľom oddialiť jeho povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu.
Je  názoru, že žalovaný mal možnosť v rámci prvoinštančného konania preukázať, že zmluva medzi
ním a žalobcom bola dojednaná individuálne, čo sa však nestalo a preto naďalej trvá na tom, že
zmluva nebola dojednaná individuálne pritom poukazujúc na § 53 ods. 3 OZ. Ďalej uviedol, že zmluva
je vo všeobecnosti formulovaná nejasne a všeobecne a žalobca ako laik nemal možnosť posúdiť,
k akým ďalším zmluvám okrem zmluvy o úvere pristupuje (poistné zmluvy). K tvrdeniu žalovaného,
že žalobca mal vedomosť o tom, že poistné bude uhrádzané v mesačných splátkach a zároveň
opätovne poukazujúc na Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa X3.07.20XX. Žalobca
je toho názoru, že poukazovanie na Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere alebo na údajnú
vedomosť žalobcu o mesačných splátkach poistného nedokážu zvrátiť skutočnosť, že zmluva skutočne
neobsahovala základné náležitosti požadované zákonom a zároveň, že z nej nie je zrejmé, čo jednotlivé
mesačné splátky úveru žalobcu obsahovali. Záverom uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím



prvoinštančného súdu, považuje ho za spravodlivé, správne a preskúmateľné, domáhajúc sa aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v replike uviedol, že žalovaný sa s vyjadreniami a závermi žalobcu nestotožňuje a naďalej
trvá na podanom odvolaní, ako aj na dôvodoch, o ktoré žalovaný svoje odvolanie oprel. Žalovaný
považuje napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky za nesprávny a nezákonný, nakoľko súd
na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu, nesprávne právne posúdil danú vec a zároveň
svoje rozhodnutie náležite nezdôvodnil, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé a
preskúmateľné súdne rozhodnutie. Žalobca v podanom vyjadrení uvádza, že má za to, že žalovaný
mal možnosť v rámci prvostupňového konania preukázať, že zmluva uzatvorená medzi ním a žalobcom
bola dojednaná individuálne, čo sa však nestalo. Uvedené tvrdenie žalobcu je však nepravdivé a
zavádzajúce. Žalovaný za týmto účelom spolu s vyjadrením datovaným dňa X4.0X.20X9 predložil
konajúcemu súdu ako dôkaz Čestné prehlásenie svedka - Q. O., ktorý bol prítomný pri uzavretí
úverovej zmluvy, a ktorého podpis ako svedka sa nachádza na úverovej zmluve. Okresný súd však pri
rozhodovaní na túto skutočnosť vôbec neprihliadol a ani v odôvodnení rozhodnutia sa o tejto skutočnosti
nezmienil. Z odôvodnenia rozsudku tak nie je zrejmé, ako súd tento dôkaz vyhodnotil, či z akého dôvodu
tento dôkaz nebral pri rozhodovaní o nároku žalobcu do úvahy. Žalobca vo vyjadrení ďalej tvrdí, že
zmluva je vo všeobecnosti formulovaná nejasne a žalobca ako laik nemal možnosť posúdiť, k akým
ďalším zmluvám okrem zmluvy o úvere pristupuje. Žalobca takisto poukázal, že zo skúmania súdu bolo
dôvodné podozrenie, že žalovaný podľa zmluvy zaviazal žalobcu uhrádzať úroky z poplatkov. Žalovaný
opätovne považuje vyššie uvedené za účelové a vykonštruované tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú podklad
ani v súdom zistenom skutkovom stave veci. Argumentácia žalobcu, ktorý poukazuje na akési dôvodné
podozrenie, bez toho aby toto preukázal, nemôže obstáť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal to,
že žalovaný mal úročiť okrem istiny úveru aj dojednané poplatky. Konštatovanie súdu, ktoré prevzal
od žalobcu, a to že podľa finančného plánu bolo dohodnutou úrokovou sadzbou úročné „zrejme“
aj poistné a aj jednorazový spracovateľský poplatok, nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu.
Rozhodnutie súdu, ktoré je založené len na subjektívnych pocitoch, domnienkach a skutočnostiach,
ktoré neboli bez pochýb preukázané, je rozhodnutím založeným na svojvôli súdu, a ktoré tak nadobúda
prvky arbitrárnosti, stáva sa nepreskúmateľným a nezákonným. V ďalšej časti podaného vyjadrenia
žalobca uvádza, že poukazovanie na štandardné informácie o úvere alebo na údajnú vedomosť žalobcu
o mesačných splátkach poistného nedokážu zvrátiť skutočnosť, že zmluva skutočne neobsahovala
základe náležitosti požadované zákonom a zároveň, že z nej nie je zrejmé, čo jednotlivé mesačné
splátky žalobcu obsahovali. Naopak, zastáva názor, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal,
že žalobca vedel a mal vedomosť o započítaní poistného do mesačných splátok. V rámci konania pred
súdom prvej inštancie poukázal okrem iného aj na Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere zo dňa X3.07.20XX, ktoré sú súčasťou zmluvnej dokumentácie, a ktoré sú žalobcom aj podpísané.
V týchto sa jednoznačne nachádza informácia o započítaní poplatku za poistenie do mesačných splátok
úveru. Aj v tomto prípade však súd túto skutočnosť opomenul a na predložené Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere neprihliadol. V odôvodnení rozhodnutia sa  súd s týmto dôkazom
žiadnym spôsobom nevysporiadal a  z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo na predmetný
dôkaz súd neprihliadol. Vo vzťahu k podstatnej náležitosti úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. X29/20X0 Z. z., a to k údaju o výške, počte a termínoch splátok v rozsahu požadovanom
zákonom, žalovaný opätovne poukázal na rozhodnutia NS SR. Ďalej uviedol, že doterajšia právna
prax vo vzťahu k predmetnej náležitosti úverovej zmluvy je v súčasnej dobe už prekonaná aktuálnymi
rozhodnutiami NS SR, na ktoré  už poukazoval. S poukazom na rozhodnutia NS SR  má za to, že úverová
zmluva v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. X29/20X0 Z. z. účinného v čase uzavretia
zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom upravuje údaje o výške, počte a termínoch splátok, ktoré sú
obsiahnuté priamo v úverovej zmluve a z obsahu zmluvy sú tieto údaje pre priemerného spotrebiteľa
zrejmé a jasné.

4.2. Svoju argumentáciu oprel aj o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 43Co/X/20X9-209
zo dňa 2X.03.20X9, ktorý sa vyjadril vo vzťahu k náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. X29/20X0 Z. z. a Finančnému plánu. Vedel tiež, že okrem splácania úveru je v splátke zahrnutá
aj alikvotná čiastka spracovateľského poplatku a poistenia. Z uvedeného vyplýva, že zmysel a účel
náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch bol v zmluve dodržaný a nie je možné
vyhlásiť úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia počtu, termínu a zloženia jednotlivých
splátok.



5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
§ 362 ods. X CSP) a zistení, že spĺňa všetky náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
X CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Podľa § 389 ods. X písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. X písm. c) CSP, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 39X ods. X CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. Podľa § 39X ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
X0. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
žalovaného vo výške 3 869,92 eura na tom skutkovom základe, že dňa X3.07.20XX uzatvoril správnym
predchodcom žalovaného zmluvu o úvere č. X3794,predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
8 X49 eur za účelom nákupu motorového vozidla. Uviedol, že zmluvu považuje za absolútne neplatnú,
pretože nespĺňa  obligatórne náležitosti zmluvy, predovšetkým, za  úroky vo výške X7,52 % považoval za
neprimerane vysoké, odporujúce dobrým mravom, majúce za následok absolútnu neplatnosť dojednania
o úrokoch, keď v čase uzatvorenia zmluvy priemerné úrokové miery zo spotrebiteľských úverov nad
5 rokov predstavovali podľa NBS X3,37 %. Ďalej uviedol, že celkové náklady spotrebiteľa, sú vo
výške X4 5X2,20 eura, pričom iba administratívny poplatok vo výške 999,X4 eura predstavuje cca X2
% z poskytnutého úveru. Taktiež poukázal na skutočnosť, že poistenie spôsobilosti splácať úver pre
prípad smrti a úplnej trvalej invalidity predstavuje sumu vo výške XX0,40 eura a poistenie spôsobilosti
splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti predstavuje sumu vo výške 285
eur. Pre objasnenie uviedol, že právny predchodca žalovaného žalobcovi poskytol úver vo výške 8
X49 eur, pričom od žalobcu žiadal uhradiť sumu vo výške X4 5X2,20 eura. K uvedenému doplnil,
že takto dojednané náklady spotrebiteľa za poskytnutý úver žalobca považuje absolútne v rozpore s
dobrými mravmi. Taktiež namietal správnosť uvádzanej výšky RPMN, teda by úver mal byť bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca z titulu zmluvy plnil jednotlivé mesačné splátky právnemu predchodcovi
žalovaného, ktorých výška ku dňu podania žaloby predstavovala sumu X4 5X2,20 eura, keďže rozdiel
medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami je 6 363,20 eura, domáhal sa iba nepremlčanej
časti bezdôvodného obohatenia, teda sumy 3 869,92 eura, ktoré žalovaný získal plnením na základe
zmluvy, ktorá je absolútne neplatná.
XX. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď zmluvu považoval za platnú, dojednaný
úrok za primeraný, ale úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov na základe toho, že zmluva, ani k
nej priložený finančný plán neobsahoval podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) (t. j. výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia) zákona č. X29/20X0 Z. z., keďže neobsahovali podrobný popis zloženia jednej mesačnej
splátky, z ktorej by bolo zrejmé, čo zo splátky ide na poplatok a čo na poistenie.
X2. Odvolací súd  viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie
len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. X CSP). Žalovaný namietal, že súd prvej
inštancie bez opory v skutkovom stave dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným nespĺňa zákonom požadované náležitosti, a teda je potrebné posúdiť poskytnutý úver
ako bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že žalobca mal možnosť sa so zmluvou a podmienkami pre jej
uzatvorenie vopred oboznámiť, poistenie úveru uzavrel z vlastného rozhodnutia a nesúhlasil s názorom,
že zmluva obsahuje nejednoznačné a zavádzajúce údaje, Taktiež namietal, že rozhodnutie je nesprávne
a nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie nebral do úvahy tvrdenia ním  uvádzané  z odôvodnenia
rozhodnutia ani nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal.



X3. Vzhľadom na námietky odvolateľa uvádzané v odvolaní bolo úlohou odvolacieho súdu, viazaného
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. X CSP) preskúmať, či odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
§ 220 CSP.
X4. Podľa  220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
X5. Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220
CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv
a slobôd ako aj z článku X Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti
uvedené v ustanovení § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným.
Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by
zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
X6. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. X Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.
X7. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že právne závery súdu prvej inštancie o dôvodoch
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru  v zmysle  § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. X29/20X0 Z. z. kvôli
tomu,  že  zmluva a  ani finančný plán neobsahujú jednoznačné vymedzenie toho, či a ako a v akej výške
bolo poistné a jednorazový poplatok súčasťou mesačnej splátky nie sú správne.
X7.2.V tejto súvislosti tak ako odvolateľ, aj odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22. 02. 20X8 sp. zn. 3 Cdo/X46/20X7, v ktorom sa NS SR zaoberal dosiaľ dovolacím
súdom neriešenou otázkou - či zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých
častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú byť splatné jednorazovo. V prejednávanej veci dospel
dovolací súd k záveru, že pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany
sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli,
že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. X29/20X0 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že
toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku
istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby
mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. X29/20X0 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. X29/20X0 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť
uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom)
osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
X8. V danom prípade z bodu II. preskúmavanej zmluvy je zrejmá výška úveru (8 X49 eur), druh a účel
úveru, typ a výška úrokovej sadzby (X7,52 %), termín splatnosti prvej splátky (20.08.20XX), celkový
počet splátok (60), periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky (mesačne, v 20. deň kalendárneho



mesiaca), termín poslednej anuitnej splátky úveru (20.07.20X6), ako aj celková čiastka, ktorú musí klient
zaplatiť, t.j. súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom (X4 5X2,20 eura).
X9. Pokiaľ teda súd prvej inštancie ustálil, že v zmluve absentujú náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. X29/20X0 Z. z., z ktorého dôvodu je táto zmluva bezúročná a bez poplatkov,
takýto záver súdu prvej inštancie nie je správny a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a
nedostatočne odôvodnil.
20. Pre ďalšie konanie je  potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť, že žalobca neplatnosť
zmluvy  neodôvodňoval len neprimeranou výškou úroku, ktorú súd aj  právne posúdil. V žalobe žalobca
uvádzal aj ďalšie dôvody neplatnosti zmluvy  - neprimeranosť nákladov úveru, nesprávna  RPMN,
okolnosti uzatvorenia poistenej zmluvy. S týmito dôvodmi neplatnosti zmluvy sa ale  súd v preskúmanom
rozsudku  žiadnym spôsobom nevyporiadal a odôvodnenie rozsudku nedáva  odpoveď na otázku, z
akého dôvodu súd prvej inštancie posudzoval náležitosti  zmluvy z hľadiska ust. §  podľa § 9 ods. 2
písm. k, ktorý dôvod neplatnosti žalobca  netvrdil. V kontexte týchto nedostatkov v postupe súdu  je
preto  rozhodnutie predčasné.
2X. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. X písm. b) CSP zrušil spolu so súvisiacim výrokom o trovách strán sporu a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný záväzným
názorom odvolacieho súdu (§ 39X ods. 2 CSP), opätovne posúdi žalobcom uplatnený návrh, pričom
sa náležite vyporiada aj s námietkami odvolateľa. Rozhodnutie odôvodní zákonným spôsobom tak, aby
bolo v súlade s § 220 CSP.V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého,
teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).