Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To/26/2019 z 2. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. apríla 2019, sp. zn. 2To/26/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4618010287.1 Krajský súd Nitra | 2To/26/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4618010287.1 | 2019-04-02 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: TZ, § 360 ods. 1 TZ, § 360 ods. 2 písm. a) TZ, § 360 ods. 2 písm. b) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89673bce-602b-408a-83ff-3ce5f2bd123d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4618010287.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/26/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010287
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618010287.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej v trestnej veci obžalovaného T..
O. M., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného T.. O. M., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21.01.2019, sp. zn.
1T/67/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému T.. O. M. nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom
E. XXX

u k l a d á

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno
j/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona, za použitia § 56
odsek 1 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 300,- (tristo) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu prepadá štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný T.. O. M.
(ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2, písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1,
písm. c/ Tr. zák. a § 124 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
obžalovaný dňa 02.04.2018 v čase približne o 18.15 hod., v Topoľčanoch na E. ulici, na chodbe
rodinného domu popisné číslo XXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve poškodeného O. M., nar. XX.XX.XXXX,
po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte ohľadne parkovania motorových vozidiel na dvore
domu, ohrozoval poškodeného O. M. zbraňou a to revolverom zn. Weihrauch, typ HW4, kal. 4 mm
Randz. Long, a to tak, že obžalovaný s touto zbraňou v ruke na chodbe rodinného domu namieril
na poškodeného, pričom sa mu vyhrážal zastrelením, v dôsledku čoho poškodený z obavy pred



obžalovaným z miesta činu ušiel a privolal políciu, čím obžalovaný u poškodeného vyvolal obavu o jeho
život a zdravie.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 r. zák. zistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú
v § 36 písm. j/ Tr. zák. a nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zák. postupom podľa § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil obžalovanému aj trestprepadnutia veci a to 1 ks. revolver značky
Weihrauch, typ HW 4, kal. 4 mm Randz.Long čiernej farby nepoškodený, v.č. 1489581 spolu s nylonovým
puzdrom čiernej farby značky Dasta, 190 ks. nábojov do uvedeného revolvera 4 mm Flobert uložených
v škatuľke a 6 kusov vystrelených nábojníc s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy,
pričom tieto vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne s tým, že dospel k záveru, že obžalovaný bol priamo
usvedčovaný výpoveďou poškodeného, ktorý jednoznačne opísal skutkový dej ako a kedy obžalovaný
na neho mieril so zbraňou v ruke, akými slovami sa mu vyhrážal a z akého dôvodu mal obavu o svoj
život a zdravie, ktorá vyplývala u neho predovšetkým z toho, že mal v ruke zbraň, ktorou na neho mieril
a povedal, že ho strelí. Obava poškodeného vyplývala aj z tej skutočnosti, že s obžalovaným mali zlé
rodinné vzťahy. Poškodený v rámci svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný mal byť v minulosti násilný
aj k jeho bývalej priateľke. Súd I. stupňa poukázal aj na výpoveď svedkyne E. E., ktorá usvedčovala
obžalovaného a ktorá vo svojej výpovedi uviedla , že obžalovaný mieril zbraňou rovno pred seba, pričom
sa zľakla a pri tomto bol aj ich maloletý syn. Obžalovaný sa bránil tým, že so zbraňou manipuloval ale na
syna nemieril a ani sa mu nevyhrážal. Táto jeho obhajoba bola podľa názoru súdu I. stupňa podporená
výpoveďou svedkyne B. M., ktorá uviedla, že obžalovaný držal v ruke len puzdro od zbrane , avšak
v čase keď tam poškodený nebol Túto obranu obžalovaného mal súd I. stupňa vyvrátenú výpoveďou
poškodeného a svedkyne E. E.. Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal
aj s rozpormi uvádzanými zo strany obhajoby teda k požívaniu alkoholických nápojov v daný deň
obžalovaným ako aj so skutočnosťou, či svedkyňa E. E. mohla alebo nemohla vidieť zbraň v ruke
obžalovaného.

Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol obžalovaný, pričom do zápisnice o
hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o vine, treste a všetkým výrokom
vyhláseného rozsudku.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré obžalovaný zaslal prostredníctvom svojho obhajcu sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a oslobodenia
spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Opakovane uviedol, že v rámci prípravného konania ako
aj konania pred súdom I. stupňa popieral, že by sa mal vyhrážať svojmu synovi O. M. zastrelením so
zbraňou v ruke. Jediný kto ho usvedčuje so skutku uvedeného v obžalobe je samotný poškodený O. M.. V
priamom rozpore proti výpovedi poškodeného je výpoveď matky poškodeného, manželky obžalovaného,
svedkyni B. M.. Táto výpoveď je z jeho pohľadu ako pohľadu obhajoby kľúčová, nakoľko sa jedná o matku
poškodeného a preto neexistuje dôvod aby práve matka nechránila záujmy svojho syna. Čo sa týka
samotného skutku tento nemohla vnímať svojimi zmyslami svedkyňa E., nakoľko v čase kedy mal držať
zbraň v ruke sa na mieste ani nenachádzala, čo vysvetľuje aj okolnosť, že nepočula, že by sa vyhrážal
svojmu synovi zastrelením. Čo sa týka jej výpovede, že videla ako mieri na poškodeného uvádzala,
že mieril do oblasti hrudníka poškodeného, avšak v tom čase mal mať poškodený na rukách svojho
syna, t.j. jeho vnuka. V ďalšej výpovedi svedkyňa E. uviedla, že svojho syna niesla spolu s poškodeným
aj ona. Ak by sa jej takéto tvrdenie zakladalo na pravde znamenalo by to, že by musela byť priamo
pred obžalovaným a on by takto mieril nielen na poškodeného a na svojho vnuka ale aj na svedkyňu
E.. Považoval za absurdné, že v prípade ak by obžalovaný na poškodeného naozaj mieril zbraňou a
vyhrážal sa mu aby sa poškodený vrátil späť za účelom zatvorenia dverí. Poukázal na výpoveď svedkyne
B. M., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že po danom konflikte sa rozprávala s ním na chodbe a potom
ako sa k nemu priblížila videla, že má v ruke puzdro od zbrane, pričom sa ho na to spýtala. V tomto
momente mohol poškodený rozhovor medzi svedkyňou a ním zachytiť, prípadne mohol zbraň v rukách
obžalovaného aj vidieť. Čo sa týka motívu poškodeného svedčiť v neprospech svojho otca je zrejmý z
civilných žalôb podaným na *Okresnom súde Topoľčany, v ktorých sa poškodený snaží nie len svojho



otca ale aj svoju matku dostať z domu a zrušiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania
svojich rodičov. Vyslovil názor, že súd I. stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne a vzal do
úvahy výlučne dôkazy svedčiace v jeho neprospech a nijako sa nevysporiadal s dôkazmi svedčiacimi
v jeho prospech.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na písomné dôvody
odvolania, ktoré doplnil poukazujúc na skutočnosť, že dňa 04.03.2019 došlo ku kontaktu poškodeného
zo svedkyňou B. M., kde ju vyzýval na stretnutie na ktorom jej ponúkal peniaze za zrušenie vecného
bremena spočívajúce v práve doživotného užívania v prospech jej ako aj obžalovaného. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a za rešpektovania zásady „in du bio pro reo „ obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na svojich výpovediach, pričom uviedol,
že od samého začiatku tvrdí, že sa skutok nestal. So zbraňou narábal až po synovom odchode. Pokiaľ
syn volal, že zavolá políciu, myslel si, že chce dať preveriť či má zbraň. Preto keď prišli policajti ničoho
sa nebál a o zbrani im otvorene hovoril, pretože túto zbraň mal legálne. Syn mohol vidieť zbraň v jeho
izbe na stole, pričom do tejto izby chcel vojsť sám avšak on ho odstrkával holými rukami. Toto isté tvrdila
aj jeho manželka. Dňa 20.10.2017 došlo k podobnému konania kde malo dôjsť k falošnému volaniu
polície, pričom on si celé synove konanie nahral a konanie dňa 02.04.2018 bolo v podstate totožné ako
to predchádzajúce. Po prvom konaní syna žiadal o vrátenie daru a on to celé robí z dôvodu, aby mu
tento dar nemohol zobrať on. Keďže sa synovi nijako nevyhrážal, ani na neho nemieril, navrhol zrušiť
rozsudok súdu I. stupňa, pretože je nevinný.

Zástupkyňa krajského prokurátora v rámci odvolacieho konania na verejnom zasadnutí uviedla, že
rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, nakoľko súd I.
stupňa správne zistil skutkový stav a vykonané dokazovanie aj správne vyhodnotil v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. Prihliadal na všetky vo veci vykonané dôkazy a nielen na výsluch svedkyne B. M., ktorá ako
jediná potvrdzovala obranu obžalovaného. Ohľadom spáchania trestného činu so zbraňou poukázala
na skutočnosť, že v zmysle trestného práva je bezpredmetné, či bola daná zbraň funkčná teda streľby
schopná. Navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie
v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por..

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.



Súd I. stupňa v trestnej veci obžalovaného vykonal rozsiahle dokazovanie a to nielen výsluchom
obžalovaného a poškodeného ale aj svedkyne E. E., B. M., prečítaní znaleckého posudku
Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava a oboznámením listinných dôkazov
zadovážených tak v prípravnom konaní ako aj samotným súdom I. stupňa. Aj odvolací súd po
preskúmaní predloženého spisového materiálu a oboznámení sa s odvolacími námietkami dospel k
záveru, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu za vinu. Ako vyplýva zo spisového materiálu,
vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným sú dlhodobo narušené. Snaha poškodeného O. M. o zrušenie
vecného bremena - práva dožitia na nehnuteľnosti obžalovaného a svedkyne B. M. vyplýva zrejme z
týchto dlhodobých vzťahov. Skutočnosť, že obžalovaný mal v ruke zbraň (hoci aj v puzdre a vybitá)
nemala vplyv na to, či sa poškodený cítil ohrozený alebo nie, pretože aj použitie zbrane, ktorá je v puzdre
pri komunikácii medzi nimi mohlo vzbudiť obavu poškodeného, že túto zbraň obžalovaný skutočne
použije. To, že obžalovaný mal puzdro v ruke vyplynulo aj z výpovedi B. M., ktorá uviedla, že poškodený
z medziposchodia, na ktorom stál mohol vidieť na mieste kde stála ona s obžalovaným v čase keď mu
držala ruku, v ktorej mal puzdro od zbrane. Odvolací súd ďalej poukazuje na vo veci vykonané dôkazy
a ich vyhodnotenie súdom I. stupňa, ktoré považoval za zákonné a správne.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu žiadal doplnenie dokazovania predovšetkým
výsluchom svedkyne B. M. ku skutočnosti, ktorá sa mala stať dňa 04.03.2019 aby bol vysvetlený motív
konania poškodeného a svedkyne E., pričom navrhol vypočuť aj sestru svedkyne B. M. a to M. C., ktorá
mala byť svedkom stretnutia dňa 04.03.2019. Doplnenie dokazovania týmto smerom považoval odvolací
súd za nadbytočné, pretože nijako nesúviselo s prejednávanou trestnou vecou a svedkyňa B. M. bola
ku skutku už vypočutá tak orgánmi činnými v prípravnom konaní ako aj samotným súdom I. stupňa. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd návrh na doplnenie dokazovania týmto smerom zamietol.

Následná právna kvalifikácia konania obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 ods. 2, písm. a/, písm. b/ Tr. zák. je správna, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný sa vyhrážal
poškodenému smrťou (slovami strelím ťa) takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe a
príbuznom v priamom pokolení.

Čo sa týka výroku o treste uloženom obžalovanému súdom I. stupňa, tu odvolací súd dospel oproti
súdu I. stupňa k názoru, že v prípade obžalovaného by aj uloženie výchovného trestu bolo s poukazom
na jeho osobu neprimerane prísne. Ohľadom osoby obžalovaného bolo zistené, že tento je ženatý, je
dôchodca, v minulosti sa nedostal do rozporu so zákonom, za čo by bol súdom trestaný a s odpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že sa dopustil
dvoch priestupkov na úseku cestnej dopravy na čo mu bola uložená pokuta vo výške 5,- eur a 20,- eur.
Odvolací súd po zhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade obžalovaného bude
postačujúce uloženie peňažného trestu. Keďže obžalovaný je dôchodcom a jeho čistý mesačný príjem
je 350,- eur za primerané považoval uloženie peňažného trestu vo výške 300,- eur. Takýmto druhom
trestu bola zabezpečená nielen generálna prevencia ale aj individuálna prevencia. Pre prípade, že by
výkon tohto peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, odvolací súd uložil
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.