Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/22/2019 z 28. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. marca 2019, sp. zn. 5CoE/22/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4217200845.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/22/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4217200845.1 | 2019-03-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 387 ods. 1 CSP, zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 396 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., § 9a ods. 1 EP, § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z., § 243h ods. 1 EP, § 255 ods. 1 CSP, § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., EP, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., CSP, § 44 ods. 3 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e405306-ec4d-42f1-84b1-675f6e779787 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217200845.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/22/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200845
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217200845.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou, TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr.
Tomáš Kušnír, proti povinnému: N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., O. XXXX/XX, o vymoženie sumy
2 657,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.
k. 10Er/39/2017-42 z 27. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením č. k. 10Er/39/2017-42 z 27. augusta 2018, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 06. 12. 2016.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku,
§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom spísaným vo forme zápisnice u
súdneho exekútora dňa 06. 12. 2016 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania
exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 2 657,45 eura s príslušenstvom a trov
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 07816/16
z 9. júna 2016. Dňa 23. 01. 2017 súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

4. Exekučný súd preskúmal žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5004695 z 20. 01. 2010
uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, dohodu o uznaní záväzku z 17. 04.
2014 a rozhodcovskú zmluvu z 17. 04. 2014. Z článku 3. predloženej rozhodcovskej zmluvy vyplynulo,
že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na Stálom rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (bod 3.1 rozhodcovskej zmluvy). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý



vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu
založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu (bod 3.2 rozhodcovskej zmluvy).

5. Oprávneným predložená zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5004695 z 20. 01. 2010 založila
záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Právny predchodca oprávneného teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy
vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ. Záväzkový vzťah založený na základe predkladanej
zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

6. Z predložených listín dospel exekučný súd k záveru, že oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú
zmluvu dňa 17. 04. 2014, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní
záväzku. Dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania
záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako
aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími
listinami. Z obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov, avšak nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť
s rozhodcovským konaním, pretože takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s
princípom ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnému, bola
uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy
bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje. Oprávnený mohol na
základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ
(povinný) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde
v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní súd
nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Možnosť výberu
spôsobu riešenia sporu povinným napriek bodu 2. a 3. rozhodcovskej zmluvy považuje súd len za
zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu -
veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda nemá žiadnu možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považoval za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah.

7. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Exekučný súd zistil, že rozhodnutie predložené v exekučnom konaní ako exekučný
titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc
vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že v posledných rokoch právny poriadok SR v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Taktiež prišlo k novele
Občianskeho zákonníka účinnej od 01. 01. 2008. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského
rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoSRK“) ako samostatný predpis. Oprávnený poznamenal, že sa všetkým legislatívnym zmenám
podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. V tomto smere



poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoRK. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje
zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej zmluvy vopred na predtlačenom formulári je pre
súd neprijateľné. Záver súdu považoval za absurdný. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a
dobrovoľne, pričom mal povinný zaškrtávacie políčka spolu s miestom na podpis. Spotrebiteľ mohol
rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia Dohody o
uznaní záväzku a úhrad pohľadávky v splátkach, keďže predmetná dohoda mala na ostatné ustanovenia
ďalší priestor. Na podporu správnosti svojich argumentov poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 9CoE/265/2015, z 28. januára 2016, č. k. 6CoE/17/2017-41, z 13. júna 2017, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/173/2017 z 21. decembra 2017 a rozsudok č. k. 41CoSr/6/2018-188
z 31. júla 2018. Oprávnený poukázal na to, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté
finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 20. 01. 2010, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
dňa 17. 04. 2014, teda po viac ako štyroch rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov.

9. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Povinný mal možnosť nielen rozhodcovskú
zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 mal možnosť od tejto zmluvy aj odstúpiť. Povinný k podpisu
predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Jej rozsah a text nie je ani
tak rozsiahli, ani zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná
alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd
sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Odvolateľ
konštatoval, že vzhľadom k tomu, že Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby
boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa
tohto zákona, nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný
za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Poukazujúc na uvedené je zrejmé,
že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd
považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, pretože v predmetnom prípade
bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský
rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 z 26. septembra 2011. Postupom
exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup
môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom uviedol, že aj napriek rozsiahlej argumentácii
exekučného súdu, jeho rozhodnutie je nepresvedčivé a bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri
aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v
skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

10. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice z 06. 12. 2016 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského
úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky vo výške 2 657,45
eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA 07816/16 z 9. júna 2016,
právoplatný dňa 14. novembra 2016 a vykonateľný dňa 18. novembra 2016. Exekučným titulom bola
povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 2 772,45 eura, úrok
z omeškania vo výške 476,40 eura, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 261,17 eura od
22. 01. 2016 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 194,96 eura a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 287,50 eura, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti rozhodcovský súd žalobu
zamietol.



13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRSK“),
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské
spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie, či tu právo
alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len
spotrebiteľ.

Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže
spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2 EP, v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 EP, v znení účinnom do 31.3.2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil, a preto
potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
15. S účinnosťou od 01. 01. 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch,
a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/1014 Z. z., ktorým sa



mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvili
novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku. Predmetom
úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské rozhodcovské
konanie ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo premetom zákona
o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv. „obchodná“ arbitráž. Ako
vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, cieľom novej právnej
úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý
umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa, a to predovšetkým
vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a sprísnením podmienok, ktoré
musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“ rozhodcov a stálych
rozhodcovských súdov, kogentnou reguláciou procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmom súdnej
ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním informačnej asymetrie
spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.

16. V nadväznosti na novoprijatú právnu úpravu došlo k diverzifikácii tzv. všeobecného režimu prieskumu
exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného podľa
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd povinný skúmať okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom
aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský
rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3 ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory
(§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom disponujúcim povolením
rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK), rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti
požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné.
Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade príslušný exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
zamietne. V komparácii s § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských
veciach ako exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom už nepreskúmava.

17. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 06. 12. 2016, teda
v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 2
657,45 eura. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž, v rozhodcovskom konaní ustanoveným rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom
LL.M., sp. zn. SRSAspA 07816/16 z 9. júna 2016. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie správne vec preskúmal, pretože predmetnú vec rozhodol spotrebiteľský rozhodcovský
súd, ktorý je zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti medzi stálymi rozhodcovskými súdmi
oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

18. Odvolací súd poznamenáva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn.
3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

19. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a



pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

20. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd správne dospel k záveru, že je primárne
potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods. 3 EP. Exekučný súd síce
zistil, že predmetnú vec rozhodol rozhodcovský súd evidovaný v Zozname stálych rozhodcovských
súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, hoci to výslovne neuviedol, avšak vyplýva to zo
skutočnosti, že exekučnú vec preskúmal a žiadosť súdneho exekútora zamietol z dôvodu neexistencie
vykonateľného exekučného titulu. Správne dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
Rozhodcovskej zmluve nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku
čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať
za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej
doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba
na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací
súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve
uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej ustanovenia. Mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy, preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že
oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom.
V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil
sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto
možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle bodu 3.1
rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá za následok platnosť
celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal, t. j. Žiadosť a
zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky ŠANCA a rovnako aj rozhodcovská zmluva podpísaná povinným
je adhéznou zmluvou. Povinný nemal možnosť jej obsah meniť, a tak nemal ani možnosť nepodpísať
rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací
súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne
dojednanú. Zároveň nie je zanedbateľnou tá skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné



prostriedky je vo finančnej tiesni a pri podpise rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať,
že ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že
rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená na podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy
si povinný nemohol dostatočne uvedomiť dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej
zmluvy, kedy spotrebiteľ nie je schopný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri
podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto možnosť za zjavne teoretickú, bez možnosti praktického
využitia spotrebiteľom.

22. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie má za preukázané, že predmetný exekučný titul
je v rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore
s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že dojednania ohľadom
rozhodcovskej doložky vyplývajúce z bodu 3.1. Rozhodcovskej zmluvy, vyznievajú jednoznačne v
neprospech spotrebiteľa, keďže povinný toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom
ovplyvniť nemohol. Následne súd zdôrazňuje aj mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže
v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza
prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo
i v tomto prípade.

24. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva Európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu
vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým
starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Odvolací súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou
obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená
spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný
spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči
a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať
rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale
musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky. Podľa názoru odvolacieho
súdu rozhodcovská doložka (zmluva) nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože znemožňuje spotrebiteľovi
individuálne ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy ako aj zmluvy o pôžičke, pričom je potrebné s cieľom
vyvrátiť akékoľvek pochybnosti vychádzať z § 54 ods. 2 OZ, že pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa
postupuje podľa výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako súd prvej inštancie prijal
záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy
až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,
pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc



rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

26. V súvislosti s argumentáciou oprávneného, že k podpisu spornej rozhodcovskej zmluvy prišlo až
o 4 roky neskôr ako bola podpísaná predmetná Zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté
finančné prostriedky, odvolací súd poznamenáva, že rozhodujúca je skutočnosť, že Rozhodcovská
zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako Dohoda o uznaní záväzku, t. j. dňa 17. 04. 2014, od ktorej
ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnému. Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje
ustanovenia o forme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo
je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto
tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi
značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli vopred pripravené,
napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie záväzku. Text Dohody
o uzavretí splátkového kalendára oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre povinného ako dlžníka
a povinný nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie takejto dohody je v
rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným boli
využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o
vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 2 Dohody svedčí tomu, že zo strany
oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany
oprávneného riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

27. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (čl. 3,
bod 3.3 rozhodcovskej zmluvy), avšak tak neurobil, odvolací súd k tomu poznamenáva, že od Zmluvy
možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je
Zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

28. Záverom odvolací súd zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je
v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v
podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri
odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn.
2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, a následne správne právne vec posúdil, keď zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd potvrdzuje
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

30. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému povinnému voči oprávnenému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne
trovy neuplatnil.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).