Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/87/2012 z 24. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. apríla 2012, sp. zn. 17Co/87/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3510208575.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/87/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3510208575.1 | 2012-04-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 96 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f1c5ee6-0be9-4cab-a6fb-3a74283b1778 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3510208575.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/87/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510208575
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3510208575.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ T. V., 2/ A. V., obaja bytom Y., T. N. XXX/X, právne
zast. R.. U. S., advokátom so sídlom v W. Y. W. U., Q. XX, proti odporcom 1/ R. I., 2/ M. I., obaja bytom Y.,
T. N. XXX/X, o zrušenie vecného bremena, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 8. novembra 2011, č.k. 4C/383/2010 - 66, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovatelia sa návrhom zo dňa 25.10.2010 domáhali,
aby súd zrušil vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo doživotného bývania v dome súp. č. XXX,
nachádzajúcom sa v k.ú. Y., postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom na LV č. XXX. Prípisom zo
dňa 21.09.2011 zobrali navrhovatelia svoj návrh späť z dôvodu, že sa dočasne odsťahovali z predmetnej
nehnuteľnosti do podnájmu, čo by mohlo viesť k urovnaniu narušených vzťahov medzi účastníkmi. Súd
prvého stupňa preto konanie v náväznosti na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie odporcovia, ktorí namietali, že v súlade s § 96
ods. 2 O.s.p. nedošlo k ich súhlasu so späťvzatím návrhu. K súhlasu nedošlo, pretože ich súd ani
nevyzval na vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu. Odporcovia majú záujem na zrušení vecného bremena,
spočívajúceho v práve doživotného bývania. Navyše došlo v konaní aj k procesnému pochybeniu súdu
pri doručovaní uznesenia v zmysle § 49 ods. 1 O.s.p., kedy uznesenie o zastavení konania nebolo
doručené ich právnemu zástupcovi R.. R. A., T.., ktorý ich zastupuje pre celé konanie. Preto žiadali v
konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
a vrátil ho na ďalšie konanie a odporcom priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania,
vrátane trov právneho zastúpenia.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí žiadali napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Čo sa týka dôvodov samotného odvolania odporcov, ktorí
namietajú pochybenie súdu pri doručovaní uznesenia o zastavení konania, samotná tá skutočnosť,
že uznesenie súdu prvého stupňa bolo doručené iba odporcom a nie ich splnomocnenému právnemu
zástupcovi, nie je kvalifikovaným dôvodom na podanie odvolania. Čo sa týka nedostatku súhlasu na
strane odporcov so späťvzatím návrhu, túto považoval za neopodstatnenú, nakoľko postup súdu v
zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bol správny a zákonný. Čo sa týka výroku o trovách konania, toto považovali
tiež za správny výrok, pretože tento považujú za správny a dôvodný. Pokiaľ majú odporcovia záujem na
pokračovaní v konaní, odporcovia si doposiaľ žiaden protinávrh neuplatnili.



Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V prejednávanej veci je nepochybné, že návrhom doručeným na súd prvého stupňa dňa 25.10.2010
sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhali voči odporcom zrušenia vecného bremena, ktoré zodpovedá právu
doživotného bývania v nehnuteľnosti, špecifikovanej v návrhu, s tým, že odporcovia sú povinní
zabezpečiť navrhovateľom náhradné ubytovanie v porovnateľnej kvalite, alebo alternatívne vyplatiť im
finančnú čiastku ako náhradu.

Súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie dňa 17.05.2011, na ktorom sa osobne zúčastnili ako
navrhovatelia, tak i odporcovia a rovnako i obaja právni zástupcovia. Z obsahu zápisnice pred
súdom prvého stupňa je zrejmé, že k otvoreniu pojednávania dňa 17.05.2011 nedošlo, pretože toto
pojednávanie bolo uskutočnené bez toho, aby účastníci predniesli návrhy a zároveň boli procesne
vypočutí ako účastníci konania a toto pojednávanie bolo v konečnom dôsledku odročené za účelom
poskytnutia lehoty účastníkom na mimosúdne vyriešenie sporu.

Následne podaním zo dňa 21.09.2011 zobrali navrhovatelia svoj návrh späť, pričom dôvodom späťvzatia
návrhu bola tá skutočnosť, že navrhovatelia sa dočasne odsťahovali z predmetnej nehnuteľnosti do
podnájmu, čo by mohlo viesť k urovnaniu narušených vzťahov medzi účastníkmi konania.

V dôsledku tohto späťvzatia návrhu súd v konečnom dôsledku konanie zastavil.

Z ust. § 118 O.s.p. je zrejmé, že dôležitú časť súdneho konania tvorí pojednávanie, na ktorom
sa vykonávajú dôkazy, ktoré vezme súd do úvahy. Pojednávanie vo veci samej sa začína výzvou
účastníkov, aby predniesli svoje návrhy, s tým, že začatie pojednávania má dôsledky, že odporca má
právo vyjadriť sa k späťvzatiu návrhu na začatie konania v zmysle § 96 O.s.p.

V prejednávanej veci je teda nepochybné, že pojednávanie začaté nebolo, pretože účastníci nepredniesli
svoje návrhy po zákonnom poučení ako účastníci konania v zmysle § 126 O.s.p. a preto neobstojí
námietka zo strany odporcov v tom smere, že na to, aby súd prvého stupňa konanie zastavil, bol
potrebný ich súhlas k späťvzatiu návrhu. Správny bol teda postup súdu prvého stupňa, ktorý si súhlas
so späťvzatím návrhu nevyžiadal, nakoľko tento nebol potrebný s poukazom na vyššie uvedené.

Čiastočne dôvodná bola námietka odporcov v odvolaní, v ktorom namietali, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa nebolo doručené ich právnemu zástupcovi. Toto pochybenie bolo odstránené zo súdu prvého
stupňa, s tým, že v konečnom dôsledku k ukráteniu práv na strane odporcov nedošlo, pretože títo v
zákonom stanovenej lehote podali odvolanie a opätovne bolo podané odvolanie prostredníctvom ich
právneho zástupcu v tom istom znení po doručení uznesenia ich právnemu zástupcovi. Preto tento
procesný nedostatok bol zhojený zo strany súdu prvého stupňa.

V ďalšej časti sa odvolací súd zaoberal námietkou odporcov proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o
trovách prvostupňového konania.

Z ust. § 146 ods. 1 O.s.p. je zrejmé, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. uvádza, že ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporcu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 146 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania
podľa pomeru úspechu vo veci, vyjadrenej v ust. § 142. V zásade totiž platí, že ust. § 146 ods. 1



písm. c/ O.s.p., kedy zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku. Výnimočne možno niektorému z účastníkov v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. uložiť povinnosť
uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania. V prejednávanej veci navrhovatelia vzali späť
návrh, avšak nemožno konštatovať, že zavinili zastavenie konania, pretože dôvodom späťvzatia návrhu
bol ich úkon, to znamená odsťahovanie sa zo spornej nehnuteľnosti, tak, ako sa uvádza v späťvzatí
návrhu na začatie konania. Zo strany odporcov tento úkon navrhovateľov, to znamená odsťahovanie sa
z nehnuteľnosti spochybnený nebol. Preto odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na použitie
výnimočného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. pri otázke náhrady trov konania a preto bol správny postup
súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Preto
aj v tejto časti bolo uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .