Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 15Cbi/1/2012 z 1. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 1. apríla 2013, sp. zn. 15Cbi/1/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012200521.1 Krajský súd Košice | 15Cbi/1/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012200521.1 | 2013-04-01 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 31 ZKV, § 14 ods. 3 ZKV, § 1 ZKV, § 2 ZKV Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6011809f-6810-4f2c-aeca-9295237160a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012200521.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15Cbi/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200521
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200521.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kohútovou v právnej veci žalobcu U. X. F. E.,
P. 2, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému JUDr. C. F., B. XX, M., správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu M. C. s.r.o. M., O. 1, XXX XX M. - mestská časť X., IČO: XX XXX XXX, o určenie
pravosti pohľadávky vo výške 48 487,97 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu - F. E. - D. J. M., M. XX, M. navrhol žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2012,
aby súd určil, že jeho prihlásená pohľadávka vo výške 48 487,97 eur (1 460 748,80 Sk) v konkurznom
konaní úpadcu M. C. s.r.o. M. je oprávnená a je pohľadávkou proti podstate.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že uplatnená pohľadávka 1 460 748,80 Sk je bezdôvodným
obohatením podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože úpadca ako vlastník stavieb neplatil
štátu ako vlastníkovi pozemkov pod týmito stavbami žiadnu odplatu za obdobie od 1.1.1999 do
26.6.2001, a teda po vyhlásení konkurzu na jeho majetok dňa 3.8.1998. Uviedol, že žalovaná správkyňa
konkurznej podstaty odmietla po vyhlásení konkurzu platiť úhradu za užívanie pozemkov pod stavbami
vo vlastníctve úpadcu a odmietla uzavrieť aj nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemkov, ktorý je v správe
štátu, neskôr v správe Okresného úradu M., neskôr v správe Obvodného úradu M. ako žalobcu. Žalovaná
listom zo dňa 11.4.2012 žalobcovi oznámila, že jeho predmetnú pohľadávku proti podstate popiera a
neuznáva.

O predmetnej pohľadávke bolo vedené konanie na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 39C/81/2005,
bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo žalovanej správkyni uložené zaplatiť žalobcovi bezdôvodné
obohatenie 22 728,74 eur so 4% ročným úrokom od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Žalovaná
správkyňa proti tomuto rozsudku podala odvolanie, Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní
uznesením č.k. 4Co/107/2009 zo dňa 29.11.2010 zrušil tento rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
správkyňa konkurznej podstaty nemusí platiť žiadnu odplatu vlastníkovi pozemkov pod stavbami vo
vlastníctve úpadcu, lebo to nie je pohľadávka proti podstate. Žalobca poukázal na Ústavu Slovenskej
republiky, Občiansky zákonník, zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, zák. č. 229/1991 Zb. o



pôde, podľa ktorých žiaden právny predpis nezakladá právo fyzickej ani právnickej osobe užívať majetok
v cudzom vlastníctve bezplatne, pokiaľ k tomu vlastník nedá súhlas. Takéto užívanie bez právneho titulu
je treba považovať za získanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej žalobca uviedol, že jeho uplatnená
pohľadávka je pohľadávkou proti podstate podľa § 31 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože
súvisí s udržiavaním a správou podstaty. Súhlasil s tvrdením žalovanej, že žiaden právny predpis
neukladá žalovanej povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu, ale na druhej strane, žiaden právny predpis
nezakladá právo užívať majetok vlastníka bezodplatne.

Žalovaná správkyňa konkurznej podstaty vo vyjadrení k žalobe uviedla, že na prejednávanú vec sa
vzťahuje zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pretože konkurz na majetok úpadcu, ktorý
bol vyhlásený 3.8.1998, ešte ukončený nebol. Názor žalobcu, od ktorého odvodzuje svoju uplatnenú
pohľadávku proti podstate, je v rozpore so Zákonom o konkurze a vyrovnaní. Skutkový stav je taký, že do
súpisu konkurznej podstaty bol zapísaný nehnuteľný majetok vo vlastníctve úpadcu - stavby. Pozemky,
na ktorých stavby stáli boli vo vlastníctve žalobcu a neboli zapísané do súpisu konkurznej podstaty.
Žalobca s úpadcom nemal uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu. Bola uzatvorená iba hospodárska
zmluva o užívaní predmetných nehnuteľností, ktorá skončila ku koncu účinnosti Hospodárskeho
zákonníka. Úpadca od tej doby užíval predmetný pozemok bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaná
správkyňa neuzatvorila so žalobcom žiadnu nájomnú zmluvu ani inú zmluvu, predmetom ktorej by
malo byť užívanie predmetných pozemkov. Nehnuteľnosti, a to stavby, ktoré stoja na predmetných
parcelách boli speňažené v roku 2001. Pozemky, na ktorých tieto stavby stáli, neboli predmetom
speňaženia. Ďalej žalovaná poukázala na ustanovenie § 31 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní,
ktorý definuje pohľadávky proti podstate. Uviedla, že uplatnená pohľadávka žalobcu nie je ani jednou
z pohľadávok proti podstate. Preto, ak žalobca je toho názoru, že jeho pohľadávka je pohľadávkou
titulom neoprávneného majetkového prospechu, mal si túto pohľadávku prihlásiť do prieskumného
pojednávania. Takto si žalobca svoju pohľadávku neprihlásil. Navrhla preto, aby súd žalobu zamietol.

Súd zistil zo spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. K 249/98, že uznesením Krajského súdu v
Košiciach č.k. K 249/98-6 zo dňa 3.8.1998 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M. C. s.r.o. M., O.,
XXX XX M. - Mestská časť X., IČO: XX XXX XXX a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená
žalovaná JUDr. C. F., advokátka, B. XX, M..

Z písomnej prihlášky predmetnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní zo dňa 9.8.2001 (č.l. 5
spisu) vyplýva, že právny predchodca žalobcu - F. E. - D. J. M. II, P. XX, M. si prihlásil svoju pohľadávku
voči úpadcovi vo výške 1 460 748,80 Sk ako pohľadávku proti podstate vzniknutú po vyhlásení konkurzu.
Túto pohľadávku prihlásil z dôvodu užívania pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, Správa
Okresného úradu M. II, a to parcely č. XXXX/X - XXXX/XX v celkovej výmere 16 303 m2, zapísaných na
LV č. X, kat. územie M. - X.. Na predmetných pozemkoch sa nachádzali budovy úpadcu M. C. s.r.o. M.,
zapísané na LV č. XXX, kat. územie M. - X.. V rámci konkurzného konania boli tieto budovy vo vlastníctve
úpadcu odpredané pre kupujúceho V. s.r.o., L. Z. XXX, M., vklad kúpnej zmluvy bol povolený 27.6.2001.
Žalobca predmetnú pohľadávku vypočítal ako výšku nájomného, predstavujúcu 10% z ceny pozemku
ročne, teda 1 m2 pozemku 360,00 Sk, z čoho 10% predstavuje 36,00 Sk/m2 ročne a pri celkovej výmere
pozemkov 16 303 m2 to predstavuje ročné nájomné 586 908,00 Sk. Nájomné za 1 mesiac predstavuje
48 909,00 Sk. Preto nájomné za obdobie od 1.1.1999 do 26.6.2001, teda do odpredaja nehnuteľností
postavených na predmetných pozemkoch v konkurznom konaní - obdobie 29 mesiacov 26 dní, čomu
zodpovedá uplatnené nájomné 1 460 748,80 Sk, podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb.

Ďalej súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C/81/2005, ktorého celý obsah
oboznámil na pojednávaní dňa 2.4.2013, že uznesením č.k. 39C/81/2005-211 zo dňa 29.6.2012 súd
prerušil konanie 39C/81/2005 do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v
Košiciach pod sp. zn. 15Cbi/1/2012 - incidenčná žaloba. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
22.9.2012. Krajský súd v Košiciach preto pokračoval v tomto konaní 15Cbi/1/2012 o určenie pravosti
pohľadávky proti podstate, pretože ide o spor vyvolaný konkurzným konaním, a je preto vecne a miestne
príslušný na prejednanie tohto konania ako konkurzný súd.



V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu zapísané na LV č. XXX, kat. územie
M. - X., ktoré boli vo vlastníctve úpadcu do ich odpredaja v rámci speňažovania majetku zapísaného
do súpisu konkurznej podstaty, boli postavené na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X, kat. územie
M. - X. a vlastníkom týchto pozemkov zapísaných na LV č. X, kat. územie M. - X. je Slovenská
republika - Okresný úrad M. II, P. 74, M. (č.l. 4, 5 spisu). Taktiež v konaní nebolo sporné, že
právny predchodca žalobcu - Okresný úrad M. II vyzýval žalovanú správkyňu konkurznej podstaty
na uzatvorenie nájomnej zmluvy, a to písomnými výzvami zo dňa 26.11.1998, 11.12.1998, 2.2.1999,
3.5.1999, 10.8.1999, avšak žalovaná správkyňa konkurznej podstaty odmietla takúto nájomnú zmluvu
uzatvoriť. Z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 15Co/32/02-66 zo dňa 16.10.2002 (č.l.
29 spisu) vyplýva, že právny predchodca žalobcu - Slovenská republika - Okresný úrad M. II, začal proti
žalovanej správkyni konkurznej podstaty konanie o povinnosti uzavrieť nájomnú zmluvu na predmetné
nehnuteľnosti. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 29C/956/99-34 z 13.3.2001 zamietol žalobu. O
odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodol rozsudkom
č.k. 15Co/32/02-66 zo dňa 16.10.2002 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby.
Z odôvodnenia tohto rozsudku Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že z ustanovenia § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka ani zo zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, nevyplýva povinnosť
uzavrieť nájomnú zmluvu na užívanie pozemkov zo strany žalovanej správkyne konkurznej podstaty.
Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu nevyplýva ani z listín, ktoré
predložil žalobca v konaní, a to z hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní majetku z 22.8.1991, pretože
zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že s vlastníctvom stavieb postavených na predmetných
pozemkoch prechádza na nadobúdateľa aj povinnosť uzatvoriť zmluvu o užívaní pozemkov s ich
vlastníkom. Preto hospodárska zmluva zanikla 30.6.1994 v dôsledku toho, že účastníci ju nedali do
súladu s § 14 zák. č. 278/1993 Z.z. v lehote do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti, teda od
1.1.1994.

Ďalej súd zistil z hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní majetku zo dňa 22.8.1991 (č.l. 89 spisu),
že česko-slovenský štát - Obvodný úrad M. a M. s.r.o. M. - X., uzatvorili túto hospodársku zmluvu,
predmetom ktorej je právo hospodárenia s nehnuteľnosťami - pozemkami zapísanými na LV č. X, kat.
územie M. - X. o výmere 16 303 m2. Tieto nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve česko-slovenského štátu
sa odovzdávajú dočasne do užívania M. s.r.o. pre výstavbu stavby Výroba kamenárskobetonárskych
výrobkov. Dočasné užívanie sa zriaďuje na dobu určitú 99 rokov za odplatu 104,- Kčs ročne. Z kúpnej
zmluvy zo dňa 25.6.2001 vyplýva, že žalovaná správkyňa konkurznej podstaty odpredala v rámci
speňažovania majetku úpadcu v konkurznom konaní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. územie
M. - X. vo vlastníctve úpadcu, ktoré sú postavené na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu.

Ďalej z pripojeného spisu sp. zn. 39C/81/2005 vyplýva, že súd v tomto konaní vydal rozsudok č.k.
39C/81/2005-123 zo dňa 30.3.2009, ktorým uložil žalovanej správkyni konkurznej podstaty na návrh
žalobcu Obvodný úrad M., aby zaplatila žalobcovi 22 728,74 eur so 4% úrokom z omeškania ročne od
právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Týmto rozsudkom
teda Okresný súd M. II zaviazal žalovanú správkyňu konkurznej podstaty zaplatiť žalobcovi titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov zapísaných na LV č. X, kat. územie M. - X. vo
vlastníctve žalobcu, na ktorých má postavené nehnuteľnosti úpadca - M. C. s.r.o., zapísané na LV č.
XXX, kat. územie M. - X., sumu 22 728,76 eur za obdobie od 1.1.1999 do 30.4.2001, pretože žalovaná
správkyňa konkurznej podstaty odmietla uzatvoriť nájomnú zmluvu a táto priznaná suma sa rovná výške
nájmu podľa ceny nehnuteľností - 1 m2 vo výške 360,00 Sk podľa znaleckého posudku. Na základe
odvolania žalovanej správkyne konkurznej podstaty proti tomuto rozsudku Okresného súdu M. II Krajský
súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4Co/107/2009-139 zo dňa 29.11.2010 zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že považoval toto rozhodnutie za predčasné,
pretože žalovanej správkyni konkurznej podstaty, ktorú súd prvého stupňa nevypočul, bolo odňaté právo
konať pred súdom.

Súd v tomto konaní 15Cbi/1/2012 konal na strane žalobcu s právnym nástupcom žalobcu - U. na základe
oznámenia žalobcu - D. M. zo dňa 21.2.2013 o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od
1.1.2013 - zák. č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a zák. č. 515/2003



Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch, podľa ktorého je aktívne legitimovaným v tomto konaní
o majetku štátu U.

Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa § 1 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových
pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť
pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je, že
oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním
s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu.

Podľa § 14 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom s výnimkou
zmluvy o nájme bytu je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo dohodnutej
v zmluve, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas.

Podľa § 31 ods. 1 písm. f) Zákona o konkurze a vyrovnaní v priebehu konkurzného konania možno
uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.

Podľa § 31 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní, pohľadávkami proti podstate sú

a) pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, a

pohľadávky podľa odseku 4 - pracovné nároky, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením
konkurzu a v priebehu konkurzu.

Súd v tomto konaní posudzoval uplatnenú peňažnú pohľadávku žalobcu proti podstate podľa citovaného
ustanovenia § 31 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní a podľa ostatných citovaných ustanovení
Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré sú určitými obmedzeniami pre správcu konkurznej podstaty pri
nakladaní s peňažnými prostriedkami úpadcu a pri výkone funkcie správcu.

Správca konkurznej podstaty pri výkone svojej funkcie musí sledovať účel a cieľ konkurzu a podľa
toho postupovať pri svojej ďalšej činnosti aj pri uzatváraní nových zmlúv, vrátane nájomných zmlúv
a pri vypovedaní už pred vyhlásením konkurzu uzatvorených zmlúv. Podľa citovaného ustanovenia
§ 14 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní je správca oprávnený vypovedať nájomné zmluvy, ktoré
uzatvoril úpadca pred vyhlásením konkurzu, ak sú pre konkurzné konanie neúčelné, nehospodárne,
ak neprinášajú pre majetok úpadcu finančný prospech, alebo ak sú finančne nevýhodné pre úpadcu,
alebo nehospodárne odčerpávajú peňažné prostriedky z konkurznej podstaty titulom nájomného. Správa
konkurznej podstaty je pri aplikovaní § 14 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní vždy povinný sledovať
cieľ konkurzu, ktorým je podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní to, aby
sa dosiahlo pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku v čo najväčšom rozsahu. Konkurznými
veriteľmi podľa § 20 Zákona o konkurze a vyrovnaní sú tí veritelia, ktorých pohľadávky vznikli do
vyhlásenia konkurzu a v dôsledku neuspokojenia ktorých, súd vyhlásil konkurz na majetok ich dlžníka
- úpadcu. Vytváranie ďalších pohľadávok po vyhlásení konkurzu sa má správca snažiť obmedziť na
minimum. Preto má oprávnenie od nehospodárnych zmlúv podľa § 14 ods. 1 písm. l) Zákona o konkurze
a vyrovnaní odstúpiť a tiež má právo odstúpiť aj od nájomných zmlúv podľa § 14 ods. 2 Zákona o
konkurze a vyrovnaní.



Preto, ak by žalovaná správkyňa konkurznej podstaty uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu
nájomnú zmluvu po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu dňa 3.8.1999 tak, ako jej to navrhoval právny
predchodca žalobcu a zaviazala by sa v tejto nájomnej zmluve platiť nájomné za pozemky vo vlastníctve
žalobcu, na ktorých sú postavené budovy vo vlastníctve úpadcu, viedlo by to k nehospodárnemu konaniu
žalovanej správkyne konkurznej podstaty, pretože veľká časť peňažných prostriedkov získaných zo
speňaženia majetku úpadcu by bola odčerpaná titulom pohľadávky proti podstate na základe nájomnej
zmluvy uzatvorenej po vyhlásení konkurzu pre jediného veriteľa - právneho predchodcu žalobcu na úkor
ostatných konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli a boli splatné pred vyhlásením konkurzu.
Došlo by tým k zvýhodneniu žalobcu na úkor ostatných konkurzných veriteľov v rozpore so Zákonom o
konkurze a vyrovnaní. O to viac, že na predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č.
X, kat. územie M. - X., nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu ani sám úpadca pred vyhlásením konkurzu.
Hospodárska zmluva, ktorú mal uzatvorenú dňa 22.8.1991 o prenájme predmetných pozemkov od
Obvodného úradu M., zanikla k 30.6.1994, pretože podľa § 17 zák. č. 278/1993 Z.z. ju zmluvné strany
nedali do šesť mesiacov od 1.1.1994 do súladu s § 13 zák. č. 278/1993 Z.z. Znamená to, že žalobca mal
možnosť pred vyhlásením konkurzu od 1.1.1994 do 30.6.1994 dať túto hospodársku zmluvu o nájme
predmetných pozemkov do súladu so zákonom a tiež mal možnosť uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s
úpadcom od 1.7.1994 do vyhlásenia konkurzu na majetok M. C. s.r.o. dňa 3.8.1998. Toto žalobca -
jeho právny predchodca v konaní nepreukázali. Ak by žalobca mal takúto nájomnú zmluvu uzatvorenú
s úpadcom, správca konkurznej podstaty by túto nájomnú zmluvu mohol vypovedať podľa § 14 ods. 3
Zákona o konkurze a vyrovnaní len v súlade so zákonom.

Súd preto dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu titulom nájomného, ako si ju žalobca
uplatnil v predmetnej prihláške pohľadávky proti podstate zo dňa 9.8.2001 (č.l. 5 spisu) za užívanie
pozemkov, nie je pohľadávkou proti podstate, pretože medzi úpadcom a žalobcom pred vyhlásením
konkurzu nebola uzatvorená nájomná zmluva a takáto zmluva nebola uzatvorená ani po vyhlásení
konkurzu so žalovanou správkyňou konkurznej podstaty.

Uplatnená pohľadávka žalobcu ako pohľadávka proti podstate nemohla vzniknúť po vyhlásení konkurzu,
pretože nespĺňa zákonné predpoklady podľa citovaného ustanovenia § 31 ods. 3 Zákona o konkurze a
vyrovnaní, lebo kumulovane musia byť splnené dve zákonné podmienky, a to, aby pohľadávka vznikla
po vyhlásení konkurzu a aby bola splatná v priebehu konkurzu. Táto prihlásená pohľadávka žalobcu,
ak by aj bola oprávnená, musela by vzniknúť už dňom, keď úpadca užíval predmetné pozemky po
zániku účinnosti hospodárskej zmluvy z 22.8.1991, a to dňa 30.6.1994. Znamená to, že táto pohľadávka
nevznikla po vyhlásení konkurzu titulom bezzmluvného užívania pozemkov a jej splatnosť taktiež
nenastala po vyhlásení konkurzu. Preto nie je pohľadávkou proti podstate.

Súd preto žalobu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky proti podstate zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal
náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov
konania a úspešnej žalovanej preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto jej neboli priznané.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,



b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.