{"guid": "2bc01547-386e-4a31-826e-78e2d5dfe53b:3600a924-c42a-4d47-aa05-ef376adaf30c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6013200057.1", "spisova_znacka": "21Sd/19/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Sd/19/2013 z 12. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. novembra 2013, sp. zn. 21Sd/19/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013200057.1", "identifikacne_cislo": "6013200057", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Roman Hargaš", "sudca_id": 1355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-hargas-1355", "datum_vydania": "2013-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "nazov": "§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3600a924-c42a-4d47-aa05-ef376adaf30c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013200057.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6013200057.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6013200057.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Sd/19/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200057
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Valenčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200057.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Valenčíkovou v právnej veci
navrhovateľa: J.. H. M., nar. XX. Y. XXXX, bytom K. S. č. XX, XXX XX D. Q. proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2012 v spojení s rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 4. februára 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.  z r u š u j e  a vracia
odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným opravným prostriedkom napadol rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X  zo
dňa 5.12.2012, ktorým podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
555/2007 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 26.11.2012 s odôvodnením,
že dôchodkový vek je 62 rokov a tento dovŕši až 20.9.2016. Z tohto dôvodu žiadosť o starobný dôchodok
zamietla.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol dovŕšením
55 rokov jeho života, teda 27.9.2009, lebo v zamestnaní zaradenom v I. kategórii funkcií odpracoval
celkom 26 rokov  a 251 dní. V zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej pracovnej kategórie pracoval
aj 31.12.1999 a už v tom čase mal odpracovaných 15 rokov. Službu príslušníka Zboru väzenskej
a justičnej stráže SR vykonával od 1.5.1984 do 31.12.2009. Z uvedeného dôvodu splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku, preto napadnuté rozhodnutie nezodpovedá
zákonu. Poukázal na nutnosť podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zachovávať nároky
získané podľa predchádzajúcich právnych predpisov a judikatúru súdov SR a žiadal, aby mu bol priznaný
starobný dôchodok v zmysle jeho žiadosti z novembra 2012, po zohľadnení doby zodpovedajúcej dobe
zamestnania vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (po vykonaní krátenia v súvislosti s dobou
zamestnania v ozbrojených silách), lebo splnil nielen podmienku potrebnej doby poistenia, ale aj vekovú
podmienku vzniku nároku na túto dávku.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 13.11.2013 v neprítomnosti zástupkyne odporkyni, ktorá sa
ospravedlnila.

Navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku a navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť.



Odporkyňa v písomných vyjadreniach k veci navrhla napadnuté rozhodnutia potvrdiť.

Súd preskúmal vec podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ si žiadosťou z 26.11.2012 uplatnil u
odporkyni nárok na priznanie starobného dôchodku. Navrhovateľ mal priznaný od 2.1.2010 výsluhový
dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre výšku a nárok na výsluhový dôchodok
mu bola zhodnotená doba služby príslušníka od 1.9.1978 do 31.8.1979 - základná vojenská služba a
od 1.5.1984 do 31.12.2009 - služba príslušníka ZVJS.

Po podaní opravného prostriedku odporkyňa rozhodnutím XXX XXX XXXX X zo dňa 4.2.2013 podľa
§ 65 ods. 1, § 60 ods. 2m § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 26.11.2012.
V rozhodnutí uviedla, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže
zo dňa 9.10.2012 bola navrhovateľovi pre výšku a nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba
služby príslušníka od 1.9.1978 do 31.8.1979 (základná vojenská služba) a od 1.5.1984 do 31.12.2009
(služba príslušníka ZVJS). Potvrdením zo 17.1.2013 bolo preukázané, že navrhovateľ je poberateľom
výsluhového dôchodku a pre výšku a nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doby služby a
základnej vojenskej služby v celkovom rozsahu 26 rokov a 251 dní. V civilnom zamestnaní (všeobecný
systém dôchodkového poistenia) navrhovateľ získal iba 4 626 dní, t.z. 12 rokov a 246 dní obdobia
dôchodkového poistenia zaradeného do III. pracovnej kategórie. Z dôvodu, že v civilnom zamestnaní
nezískal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia nárok na starobný dôchodok mu nevznikol. Týmto
rozhodnutím odporkyňa zmenila rozhodnutie zo dňa 5.12.2012 v časti odôvodnenie.

Navrhovateľ podaním, ktoré došlo súdu 6.3.2013 uviedol, že aj keď rešpektuje názor odporkyne, že
v zamestnaní v I. pracovnej kategórie získal do 31.12.1999 len niečo viac ako 15 rokov a nie 19
rokov, nepovažuje jej rozhodnutie za vecne správne. Výhoda nároku na skorší odchod do dôchodku
vo veku 55 rokov, kedy splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok, mu nemôže byť odňatá
tým, že všeobecný systém sociálneho poistenia od neho vyžaduje, aby bol zamestnaný (poistený) až
do 62. roku veku, lebo výhodu skoršieho odchodu do dôchodku, ktorú získal v osobitnom  systéme
dôchodkového zabezpečenia poistenia mu odopiera. Vytvára tým situáciu, že poberatelia výsluhových
dôchodkov, medzi ktorých patrí, majú v jednom systéme právo skončiť zamestnanie v nižšom veku 55
rokov, ale všeobecný systém im ju odopiera. Žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím zo
dňa 4.2.2013 zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ pripojil aj vyjadrenie zo 16.2.2013 k
novému rozhodnutiu zo dňa 4.2.2013 a uviedol, že ani tento postup nezodpovedá zákonu, poškodzuje ho
na jeho právach a diskriminuje pre výkon zamestnania. Postup, ktorý sa vyžaduje - splnenie podmienky
nadobudnutia doby poistenia vo všeobecnom systéme -      s ním nakladá tak, ako keby okrem 12
rokov a 246 dní vôbec nepracoval a kladie ho na roveň asociálov, ktorí sa vyhýbali práci. Zdôraznil,
že aj tým, ktorí získali potrebnú dobu v zahraničí sa pre vznik nároku na dôchodkovú dávku hodnotí
celá doba poistenia a len čiastkovaný podiel dôchodku im poisťovňa priznáva po vykonaní výpočtu,
v ktorom zhodnotí výšku dôchodku len za doby poistenia získané na Slovensku. S navrhovateľom sa
nakladá horšie ako s poistencami zo zahraničia. Aby musel získal vo všeobecnom systéme 15 rokov
poistenia, potom by jeho práva, na ktoré mu vznikol nárok už v minulosti (znížený vek odchodu do
dôchodku), neboli zachované. Zo štandardnej rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku však vyplýva,
že mu zhodnotenie získanej doby poistenia nemôže byť odmietnuté, lebo by bol postupom poisťovne
neodôvodnene ukrátený na jeho právach a bola by mu odňatá výhoda na skorší odchod do dôchodku.
Navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a žiadal, aby mu bol zo všeobecného systému priznaný starobný
dôchodok vo výške zodpovedajúcej dobe poistenia 12 rokov a 246 dní, ktoré odpracoval v zamestnaní
hodnotenom vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Odporkyňa vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 15.1.2013 a 5.2.2013 žiadala napadnuté
rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Poukazovala na skutočnosť, že nakoľko navrhovateľ vykonával



službu policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, výsluhový dôchodok mu bol
aj priznaný za dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1.9.1978 do 31.8.1979 a doby služobného
pomeru od 1.5.1984 do 31.12.2009. Tieto doby nie sú obdobím dôchodkového poistenia a v potvrdení
generálneho riaditeľstva nie je ani vykázaná I. kategória funkcií v súvislosti so znížením dôchodkového
veku na 57 rokov. S poukázaním na § 60 ods. 2 zákona z dôvodu, že navrhovateľ získal obdobie výkonu
služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a bol mu priznaný výsluhový
dôchodok, vyjadrila názor, že nie je možné pre nárok na starobný dôchodok zohľadniť dobu služby, ktorá
bola zhodnotená Generálnym riaditeľstvom zboru väzenskej a justičnej stráže SR, pretože by takýmto
postupom došlo k dvojitému zhodnoteniu doby. Podľa jej názoru žiadne ustanovenie zákona neukladá
SP prihliadať na zvýhodnené pracovné kategórie, resp. kategórie funkcií získané z doby, ktorá nie je
obdobím dôchodkového poistenia. Podľa jej názoru kategória funkcií nie je pojem totožný s pojmom
pracovná kategória. Pretože k 2.1.2010 navrhovateľ nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného do
zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím
na ust. § 274 zákona, t.z. v prípade navrhovateľa nie je možné určiť nižší dôchodkový vek ako je vek
62 rokov.

Súd po preskúmaní veci podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ podal opravný
prostriedok dôvodne.

Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Súd mal v konaní preukázané, že odporkyňa o nároku navrhovateľa rozhodla napadnutým rozhodnutím
zo dňa 5.12.2012, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Táto skutočnosť je zrejmá
z písomnej žiadosti navrhovateľa zo dňa 26.11.2012, z ktorej vyplývajú všetky potrebné údaje pre
posúdenie nároku navrhovateľa. Odôvodnenie rozhodnutia je však nepostačujúce a žiadnym spôsobom
nereflektuje osobitnú situáciu navrhovateľa, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za zhodnotenú
dobu služby príslušníka: od 1.9.1978 do 31.8.1979 - základná vojenská služba a od 1.5.1984 do
31.12.2009 - služby príslušníka ZVJS. Navrhovateľ zároveň vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia získal dobu dôchodkového poistenia v rozsahu 12 rokov a 246 dní  v zamestnaní zaradenom v
I. kategórii funkcií odpracoval 26 rokov a 251 dní, pričom v zvýhodnenej pracovnej kategórii pracoval aj
31.12.1999. Toto sú všetko rozhodné skutočnosti, s ktorými sa mala odporkyňa zaoberať a v rozhodnutí
posúdiť a závery z vyhodnotenia týchto rozhodných skutočností náležite odôvodniť podľa právnej
úpravy. Z rozhodnutia nevyplýva čo je jeho podkladom a nie je riadne odôvodnené. Touto vadou trpí
aj rozhodnutie zo 4.2.2013, ktorým odporkyňa zmenila napadnuté rozhodnutie. Základom posúdenia
nároku navrhovateľa je povinnosť odporkyne vyriešiť otázku či zákon o sociálnom poistení vylučuje
použitie právnej úpravy, ktorá umožňuje navrhovateľovi (vzhľadom na výsluhový dôchodok) skorší
odchod do dôchodku. Je potrebné brať do úvahy, že navrhovateľ môže byť vylúčený z pôsobnosti
zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme. S
poukázaním na ust. § 274 zákona o sociálnom poistení je preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona
o sociálnom poistení na navrhovateľa, ktorý v určitom období poistenia patril do iného dôchodkového
systému na Slovensku. Toto je právny rámec navrhovateľom uplatneného nároku. Odporkyňa po zistení
rozhodných skutočností a prijatí rozhodnutia musí toto aj náležite odôvodniť. Navrhovateľovi bol priznaný
len výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. čo nevylučuje, aby pokiaľ dosiahol dôchodkový
vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú
dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, aby mu vznikol nárok na starobný
dôchodok vo všeobecnom systéme.



Súd napadnuté rozhodnutie v spojení so zmeňujúcim rozhodnutím zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. Vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom je povinná vydať nové
rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatni, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}