Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Scud/38/2014 z 27. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2018, sp. zn. 5Scud/38/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1014201480.1 Krajský súd Bratislava | 5Scud/38/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:1014201480.1 | 2018-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: OSP, § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8958590-1a8b-4692-bbcb-633d995aeb79 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1014201480.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Scud/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201480
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201480.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou, v právnej veci
navrhovateľky: C. Ž., H.. XX.XX.XXXX, T. T. Z.. B. Š.E., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. XXXX/X, XXX XX S.
XX, Č. Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63
Bratislava, o preskúmane rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2014, o sirotský
dôchodok, takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2014, p o t v r d
z u j e v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2014.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2014, odporkyňa zamietla
navrhovateľke sirotský dôchodok pre mal. B. Š., H..XX.XX.XXXX, po N. Š., H.. M. XX.XX.XXXX, T. M.
XX.XX.XXXX, podľa ustanovenia § 76 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), podľa čl.57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č.683/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

V napadnutom rozhodnutí odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2014 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), je uvedené, že N. Š. ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný
dôchodok, ani invalidný dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezomrel v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, preto nárok na sirotský dôchodok bol posúdený
aj z hľadiska, či zomretý rodič získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na
invalidný dôchodok. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa ku dňu smrti. Ku
dňu smrti, t. j. k 29.12.2013, zomretý rodič mal. B. Š.Č., H.. XX.XX.XXXX - N. Š., H.. M. XX.XX.XXXX,
získal 3 277 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je presne uvedené v presnom rozpise v osobnom
liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia
nebolo preukázané. Podľa ustanovenia § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového
poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu smrti zomretý rodič mal.
B. Š., H..XX.XX.XXXX - N. Š., H.. M. XX.XX.XXXX, získal 8 rokov a 357 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čím nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok. Preto nevznikol nárok na sirotský dôchodok.

Navrhovateľka podala voči rozhodnutiu odporkyne XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2014, ktorým
zamietla sirotský dôchodok pre mal. B. Š., H.. XX.XX.XXXX, po A. X. N. Š., H.. M. XX.XX.XXXX, T. M.B.



XX.XX.XXXX, odvolanie zo dňa 18.06.2014, a v ktorom namietala, že v osobnom liste dôchodkového
poistenia zomretého N. Š. nie je zaznamenané celé obdobie, kedy bol zomretý vo výkone trestu (len
obdobie 14. 08. až 31. 12. 2012 a 01. 01. až 03. 02. 2013), a následne obdobie až do jeho smrti dňa
29. 12. 2013, kedy bol vedený na úrade práce a poberal podporu v nezamestnanosti. Tieto skutočnosti
sú uvedené v právoplatnom rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 8 zo dňa 11.9. 2013. Ďalej, že nie je
zaznamenané obdobie, od 25.06.2008 do 18.03.2011, kedy zomretý bol vlastníkom spoločnosti DIEGO
trade s.r.o., zapísanej v obchodnom registri pod odd. C, vložka 142031.
Navrhovateľka doplnila odvolanie podaním zo dňa 28.07.2014, v ktorom požiadala odporkyňu o
zmiernenie tvrdosti zákona ohľadom nesplnenia potrebnej doby dôchodkového poistenia Vladislava
Ševčíka pre priznanie sirotského dôchodku pre mal. B. Š.,
t. j. odpustenie nesplnenia doby dôchodkového poistenia.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
odporkyňa zamietla navrhovateľke sirotský dôchodok pre mal. B. Š., H..XX.XX.XXXX, po N. Š., H..
M.B. XX.XX.XXXX, T. M. XX.XX.XXXX, podľa ustanovenia § 76 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa
čl.57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.988/2009 a doplnila ho v časti
odôvodnenia.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila vyjadrením zo dňa 19.09.2012, a v ktorom uviedla, že napadnuté
rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím číslo 846 119 02210 zo dňa 19. 08.2014 v časti odôvodnenie.
Odvolávala sa na ustanovenie § 76 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 413/2012 Z.
z., v zmysle ktorého, nárok na sirotský dôchodok vzniká nezaopatrenému dieťaťu dňom smrti rodiča
(osvojiteľa), ak bol ku dňu smrti poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal
nárok na predčasný starobný dôchodok, ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo zomrel v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Uviedla, že zomretý rodič - N. Š., ktorý
zomrel dňa 29.12.2013, ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok,
ani invalidný dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezomrel v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, preto nárok na sirotský dôchodok bol posúdený aj z
hľadiska, či zomretý rodič získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na
invalidný dôchodok. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa ku dňu smrti.
Zomretý rodič mal. B. Š., H.. XX.XX.XXXX - N. Š. ku dňu smrti, t. j. k 29.12.2013, získal 3 277 dní obdobia
dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového
poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia.

Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období od 01. 01.2001 do 31. 12.2003, doba
vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č.
446/2000 Z. z.).

Odporkyňa vzhľadom na vyššie uvedené, obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov
hľadajúcich zamestnanie, zomretého N. Š.Í. od 21. 05. 2003 do 11. 08. 2003, počas ktorého mu nebola
vyplácaná podpora v nezamestnanosti, na dôchodkové účely nehodnotila, nakoľko uvedené obdobie
nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia.

Zomretý N. Š. - X. Z.. B. Š., H.. XX.XX.XXXX, H. poistné na dôchodkové poistenie od 13.02.1995
do 30.06.2002, kedy bol samostatne zárobkovo činná osoba, a z tohto dôvodu nie je obdobie
zhodnotené na nárok na sirotský dôchodok. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo
preukázané. Z uvedeného vyplýva, že N. Š. ku dňu smrti získal 8 rokov a 357 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čím nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok. Preto B. Š. nevznikol nárok na sirotský dôchodok.

Odporkyňa sa vyjadrila k námietke navrhovateľky, že 5 ročné dieťa nemôže za vzniknutú situáciu, že
zákon o sociálnom poistení v platnom znení nepozná inštitút odstránenia tvrdosti zákona, a preto táto
námietka nie je opodstatnená.



Odporkyňa sa vyjadrila k námietke navrhovateľky, že nebolo započítané obdobie, kedy bol navrhovateľ
vo výkone trestu odňatia slobody a uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia je v súlade s
evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia predloženým Ústavom na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý sa nachádza v evidencii Sociálnej poisťovne.

Odporkyňa vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala, aby krajský súd napadnuté
rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 26.06.2014 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo
dňa 19.08.2014 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne
navrhovateľkou - číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2014, (ďalej len „ napadnuté rozhodnutie“),
podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Krajský súd v danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods.2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 250l ods.1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 250l ods.2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní,
podaniami navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, oboznámil sa so súdnym spisom, s
dávkovým spisom, a zistil tento skutkový stav:

Krajský súd vo veci nariadil dňa 28.11.2018 pojednávanie. Navrhovateľka sa na pojednávanie
nedostavila, predvolanie mala doručené dňa 19.09.2018, svoju neúčasť ospravedlnila e - mailovým
podaním zo dňa 15.11.2018, z dôvodu, že sa jej dňa 23.10.2018 narodilo dieťa, trvala na svojom návrhu
a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Poverená právna zástupkyňa odporkyne navrhovala
rozhodnutie odporkyne o zamietnutí sirotského dôchodku, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2014,
v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2014, ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd zistil, že navrhovateľka podala v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 18.06.2014,
doplnený podaním zo dňa 28.07.2014, proti rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa
26.06.2014, ktorým bol zamietnutý sirotský dôchodok pre mal. B. Š., H.. XX.XX.XXXX, po A. X. N. Š., H..
M. XX.XX.XXXX, T. M. XX.XX.XXXX, a v ktorom namietala, že v osobnom liste dôchodkového poistenia
zomretého N. Š. nie je zaznamenané celé obdobie, kedy bol zomretý vo výkone trestu (len obdobie
14.08. až 31.12. 2012 a 01.01. až 03.02. 2013), a následne obdobie až do jeho smrti dňa 29.12.2013,
kedy bol vedený na úrade práce a poberal podporu v nezamestnanosti. Navrhovateľka uviedla, že tieto
skutočnosti sú uvedené v právoplatnom rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 8 zo dňa 11.09.2013.
Navrhovateľka ďalej namietala, že odporkyňa nezapočítala obdobie, od 25.06.2008 do 18.03.2011,
kedy zomretý bol vlastníkom spoločnosti DIEGO trade s.r.o., zapísanej v obchodnom registri pod odd.
C, vložka 142031.

Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.413/2012 Z. z. nárok



na sirotský dôchodok vzniká nezaopatrenému dieťaťu dňom smrti rodiča (osvojiteľa), ak
bol ku dňu smrti poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo
mal nárok na predčasný starobný dôchodok, ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo zomrel v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č 310/2006
Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.
januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe,
ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré
boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný
dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie
dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové
poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej
osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu
poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa
druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

Krajský súd mal v konaní preukázané z dávkového spisu - z rozpisu v osobnom liste dôchodkového
poistenia, že N. Š. - X. Z.. B. Š., nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie od 13.02.1995 do
30.06.2002, kedy bol samostatne zárobkovo činná osoba, a teda ku dňu smrti získal len 8 rokov a 357
dní obdobia dôchodkového poistenia.

Krajský súd mal v konaní preukázané z dávkového spisu, že N. Š. - X. Z.. B. Š. dňu smrti nepoberal
starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, ani invalidný dôchodok, nesplnil podmienky nároku
na starobný dôchodok a ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Z uvedeného vyplýva, že N. Š. - X. Z.. B. Š., nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na sirotský dôchodok, a získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia
nebolo preukázané. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa ku dňu smrti,
t. j. v danom prípade ku dňu smrti N. Š. dňa 29.12.2013.

Krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa správne zhodnotila všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.
461/2003 Z. z. považujú, a rozhodla v súlade so zákonom, keď zamietla žiadosť navrhovateľky o sirotský
dôchodok pre mal. B. Š..

Krajský súd podotýka k námietke navrhovateľky, že 5 ročné dieťa nemôže za vzniknutú situáciu, ktorú
spôsobil jeho otec nezaplatením poistného na dôchodkové poistenie, že zákon č.461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v platnom znení nepozná inštitút odstránenia tvrdosti zákona, a z tohto dôvodu
nemôže na túto situáciu prihliadnuť.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky nesporne vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to,
či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda súdom,
ktorý by uskutočňoval dokazovanie, ale je súdom, ktorý napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej
správy preskúmava z hľadiska ich zákonnosti, ktorý zásadne posudzuje právne otázky napadnutého



rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy napr. rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/472/2009
z 28.09.2010, ako aj uznesenia ÚS SR pod sp.zn. IV.ÚS 101/2010. Zmyslom konania v správnom
súdnictve tak nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Správny súd
najmä v konaní o všeobecnej správnej žalobe vykonáva predovšetkým kontrolu rozhodovacej činnosti
orgánov verejnej správy; skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci dostatočne a či na
základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade so zákonom. Správny súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby a v súlade so
zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý
bol žalovanou správne právne posúdený.

Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 26.06.2014, v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2014, podľa
ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvej vety O. s. p. v spojení
s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto jej trovy konania
neprislúchajú a úspešná odporkyňa si trovy konania voči navrhovateľke neuplatnila. Krajský súd preto
nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. (t. j.
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis
vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako
aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§
205 ods. 3 O. s. p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.