{"guid": "2bbb3d9c-b794-4629-8d7b-28fb2ea239d8:9724b5b1-5ba5-4c4c-bf99-c25fd4482a6e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5808203900.2", "spisova_znacka": "5Co/250/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/250/2017 z 29. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2018, sp. zn. 5Co/250/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5808203900.2", "identifikacne_cislo": "5808203900", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2018-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9724b5b1-5ba5-4c4c-bf99-c25fd4482a6e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5808203900.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5808203900.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5808203900.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/250/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808203900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5808203900.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: X. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U. a S. XXX/X, J., právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so
sídlom H. II. č. XXX, L., proti žalovaným: 1/ Mgr. Ing. M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, J.,
2/ Q. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, Y.- S., 3/ S. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. XXX, Y. - H. E., žalované 1/ až 3/ právne zastúpené spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica, pobočka Trojičné námestie 122,
Tvrdošín, IČO : 36 851 574, 4/ Ing. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/X, G. - H. I., 5/ Q. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, 6/ MUDr. S. M., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, L.,
7/ Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, E., 8/ Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX,
E., 9/ Ing. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, Y. - S., v konaní o určenie, že nehnuteľností
patria do dedičstva, o odvolaní žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
2C/443/2008-474 zo dňa 25. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu  vo výroku I. a IV.  z r u š u j e  a vec  mu         v r a c i a   na
ďalšie konanie.

V odvolaním nenapadnutej časti ostáva rozsudok   n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že pozemky uvedené vo výroku I. rozhodnutia  patria do
dedičstva po zomrelom I. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX. Konanie v časti, že pozemok
zapísaný na LV č. XXXX obec Štefanov nad Oravou, k.ú. E. I., pod A parcely registra \"E\" evidované na
mape určeného operátu, parc.č. 3551/2 trvalé trávne porasty 269 m2 z podielu evidovaného na žalovanú
2/ a žalovaného 9/ pod B 7 v 4/28 úč. patrí do dedičstva po zomrelom I. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom
XX. XX. XXXX zastavil. Konanie voči žalovanému 9/ Ing. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. - S., N. XXX/
XX  zastavil.  Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ustanovenie § 137 písm.
c/ CSP (pred 01. 07. 2016 § 80 písm. c/ OSP)  vyžaduje  pre úspešnosť žaloby okrem vecnej dôvodnosti
aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Otázkou naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení je súd povinný zaoberať sa  v každom štádiu konania a teda musí existovať aj
v dobe vyhlásenia rozsudku. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je potrebné chápať
ako stav, kedy by bez určujúceho rozhodnutia súdu bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny vzťah
žalobcu, na ktorom je žalobca zúčastnený a ktorému je týmto rozhodnutím potrebné poskytnúť ochranu,
lebo mu hrozí porušenie, alebo ak by sa žalobcovo právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
Pri žalobe o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, patria do dedičstva
po starom otcovi účastníkov konania I. S. a rozhodnutím súdu, ktorým žalobe vyhovie, sa síce na
postavení žalobcu a žalovaných k sporným nehnuteľnostiam nič nezmení. Toto rozhodnutie súdu je však
nevyhnutným medzičlánkom k dosiahnutiu účelu, o ktorý sa žalobca usiluje. Takéto rozhodnutie súdu má
význam pre ustálenie vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam, ktoré si právna predchodkyňa



žalovaných v 1/ až 5/ rade F. G. osvedčila v rámci pozemkových úprav ROEP v obci Horný Štefanov
a dosiahla stav, že  bola   zapísaná v katastri nehnuteľností na príslušné listy vlastníctva - LV č. B.,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX k.ú. E. I., predtým zapísané v PK prot. č. 182 k.ú. E. I. (čl. 12, 398-404).
Okruh účastníkov tohto konania súd skúmal v súlade s hmotným právom upravujúcim dedenie t.j. s
ustanoveniami § 460 a nasl.  Občianskeho zákonníka. V konaní zistil, že sporné nehnuteľnosti na základe
rozhodnutia Okresného úradu v Tvrdošíne zo dňa 24. 07. 2001 č.k. 2001/14509-04 PL9 nadobudla F.
G. v podioele 4/7 úč.  z PK prot. č. 182 pod AI r.č. 1-14, 16-22, ktoré kúpil ešte jej právny predchodca
I. S., pričom prevod nebol zapísaný v pozemkovej knihe ani v evidencii nehnuteľnosti. I. S.  mal štyri
deti - tri dcéry - F. G., S. Y. a D. S. - matka žalobcu a syna  I. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX bezdetný
a slobodný, bolo dedičské konanie ŠN D. Kubín č. D 90/80. V priebehu konania žalobca zobral späť
v časti, že pozemok zapísaný na LV                  č. XXXX obec Štefanov nad Oravou, k.ú. E. I., pod
A parcely registra \"E\" evidované na mape určeného operátu, parc. č. 3551/2 trvalé trávne porasty 269
m2 z podielu evidovaného na žalovanú 2/ a žalovaného 9/ pod B 7 v 4/28 úč. patrí do dedičstva po
zomrelom I. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom  XX. XX. XXXX  ako aj návrh voči žalovanému v 9/ rade
a tak potom v tejto časti konanie zastavil a to výrokom II. a III. výrokovej časti rozsudku. S poukazom na
hore uvedené súd potom rozhodol tak, že návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je to vymedzené vo výrokovej
časti tohto rozsudku vo výroku I. V tomto konaní bola strana žalobcu úspešná v celom rozsahu, nakoľko
súd žalobe vyhovel. Z uvedeného dôvodu súd potom priznal žalobcovi  náhradu trov konania v celom
rozsahu, pričom o ich výške bude rozhodovať vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku  do výroku I a IV. podali odvolanie žalované 1/ až
3/. V odvolaní uviedli, že súd  vo svojom rozsudku vyhovel žalobe  predloženej žalobcom a určil,
že pozemky špecifikované vo výrokovej časti rozsudku patria do dedičstva po zomrelom I. S., nar.
XX. XX. XXXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX. Súd sa však nedostatočne vysporiadal s predloženými
listinnými dôkazmi, a ušlo jeho pozornosti, že v konaní boli predložené dve rozhodnutia Okresného
úradu Tvrdošín, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a to : rozhodnutie č.
2001/14509-04 PL9 zo dňa 24. 7. 2001, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva F. G., ktoré sa
týkalo nehnuteľností zapísaných v PK protokole č. 182, k.ú. E. I. na evidovaného vlastníka S. H., v podiele
4/7-iny a rozhodnutie  č. PPLH-2001/14509-2 PL9 zo dňa 13. 6. 2001, ktorým bolo vyhovené námietke
F. G., aby zhotoviteľ ROEP v k. ú. E. I. doplnil a zapracoval do diela listinu č. D 2259/93, Dnot II 636/93.
Je pritom zrejmé, že sa jedná o dve rôzne rozhodnutia s rôznym obsahom, nie o rozhodnutia s tým istým
číslom, čo viedlo nepochybne súd k nesprávnemu skutkovému zisteniu a tým k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Súd pochybil pri vyhodnotení dôkazov, keď zobral do úvahy práve vyššie uvedené
rozhodnutie Okresného úradu, odbor pozemkový, poľnohospodárstva pod č. PPLH-2001/14509-2 PL9
zo dňa 13. 6. 2001, nakoľko sa žalobca ani nedomáhal svojou žalobou skutočností, ktoré boli potvrdené
týmto rozhodnutím. Súd tak rozhodol nad rámec tvrdení žalobcu a priznal viac, než sa žalobca žalobou
na základe tam prezentovaných skutočností domáhal. Táto skutočnosť mala za následok aj nesprávne
právne posúdenie predložených listov vlastníctva, predovšetkým LV č. XXX, XXX a XXX, nakoľko z
týchto listín je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel bol tvorený aj z rozhodnutia Okresného úradu Tvrdošín,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pod č. PPLH 2001/14509-2 PL 9 (č. D
2259/93) a teda nemožno určiť, že do dedičstva po zomrelom I. S.  patrí celý podiel na LV č. XXX vo
výške 53/224, celý podiel na LV č. XXX vo výške 159/1008, ako ani celý podiel na LV č. XXX vo výške
2659950/193536000. V napadnutom rozsudku absentuje relevantné zdôvodnenie, na základe akého
dôvodu súd aj toto rozhodnutie pojal do svojho rozsudku, ako aj ako sa s ním vysporiadal. Žalobca
sa predsa domáhal len určenia, že nehnuteľnosti vedené v PK protokole č. 182 patria do dedičstva po
zomrelom I. S.. Súd vo výroku napadnutého rozhodnutia určil do dedičstva po I. S. aj spoluvlastnícky
podiel, ktorý je aj tvorený na základe už právoplatne ukončených dedičských konaní a týmto postupom
a rozhodnutím súdu by došlo k situácii, kedy predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na
LV č. XXX bol opätovne predmetom dedičského konania po zomrelom I. S., čo je neprípustné a táto
skutočnosť zakladá procesnú prekážku už rozhodnutej veci. Súd sa nevysporiadal ani s podmienkami
vydržania. Súd nevysvetlil, ako dospel k záveru, že na základe Pamätného záznamu zo dňa 14. 07.
1957  mohol nadobudnúť I. S. vlastnícke právo od H. H., keďže z predmetnej listiny  nevyplýva, ani nie
je možné zistiť, čo bolo predmetom „kúpy, v akom katastrálnom území a kto bol v skutočnosti vlastníkom
(H. H. alebo Z. H.). Žalobca nepreukázal relevantný titul nadobudnutia k predmetu sporu, keďže sa
vyžadovala pre zmluvu písomná forma a zmluva musela byť privolená ONV, ktorá skutočnosť v rámci
dokazovania nebola preukázaná.  Nebola preukázaná ani doba vydržania vlastníckeho práva. Žalobca
uvádzal v podanej žalobe, že k uchopeniu držby došlo zo strany I. S. od roku 1965, pričom v roku XXXX
I. S. zomrel (teda neuplynulo  ani 10 rokov) a následne v žalobe uviedol, že k uplynutiu vydržacej doby



malo dôjsť k 1. 4. 1984, kedy I. S. bol už 12 rokov mŕtvy. V konaní neboli splnené procesné podmienky,
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok
nesprávne právne posúdenie veci a v neposlednom rade bolo napadnutým rozsudkom porušené právo
žalovaných na spravodlivý súdny proces pre nepresvedčivé,nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Žalované žiadali odvolací súd, aby zrušil  rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
I. a IV.  a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací na základe podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP vo výroku I. a IV. zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej časti ostáva
rozhodnutie nedotknuté.

5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje
§ 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

9. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a
zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta
prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá
uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

10. Podľa názoru krajského súdu sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal s nadobudnutím
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka - poručiteľa I. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX.
Ako listiny preukazujúce jeho vlastníctvo boli označené  - záznam zo dňa 14. 07. 1957, podľa ktorého
H. H. ako pozemnoknižný vlastník previedol celý svoj nehnuteľný majetok v Hornom Štefanove na I. S.
za 45 000,- Sk a následná listina o doplatení kúpnej ceny  a získaní vlastníctva týchto pozemkov zo
dňa 22. 3. 1965. Pritom  v zázname zo dňa 14. 07. 1957 ako predávajúci je uvedený H. H. a v listinách
z 22. 3. 1965 je ako predávajúci uvedený Z. H.. Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou nijako
nezaoberal a ani neodôvodnil na základe akých úvah dospel k záveru, o vlastníctve poručiteľa I. S..
Zároveň ani v zázname zo 14. júla 1957 a ani v listine o doplatení kúpnej ceny zo dňa 22. 3. 1965 neboli
uvedené nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom predaja. Malo ísť o pozemky zapísané pôvodne PK
prot. č. 182 k.ú. E.Y., r.č. 1-23 z podielu vedeného pod B 18 na neb. H. H. v podiele 4/7. Predmetné
nehnuteľnosti  mala v rámci projektu ROEP  nadobudnúť vydržaním pôvodne žalovaná 1/ F. G.. Odvolací



súd po preskúmaní listín  a porovnaním záznamov na pripojených LV však zistil, že predmetom tohto
konania boli aj nehnuteľnosti pôvodne zapísané  v PK protokole č. 8 (nehnuteľnosti zapísané na LV
XXX, XXX, XXX), a v protokole č. 80 (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX) v odlišných podieloch ako
protokole č. 182, kde naviac ako titul nadobudnutia sa okrem rozhodnutia 2001/14509-04 PL9 zo dňa
24. 7. 2001, uvádza aj rozhodnutie PPLH-2001/14509-2 PL9 zo dňa 13. 06. 2001, ktoré skutočnosti súd
vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil a vo vzťahu ku  ktorým nehnuteľnostiam ani vlastníctvo poručiteľa
na základe vykonaného dokazovania preukázané nebolo. Z vyššie uvedeného potom možno dospieť k
záveru, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi viac ako sa podanou žalobou domáhal.

11. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z §  220 ods. 2
CSP. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne.

12. Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust.§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou
prvostupňového súdu bude vec opätovne prejednať, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2  CSP tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, aby bolo
z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní. Pri opätovnom
rozhodnutí posúdi okresný súd aj námietky  žalovaných v podanom odvolaní.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/443/2008", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}