Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/35/2018 z 12. 6. 2019 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. júna 2019, sp. zn. 12Co/35/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6316200504.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/35/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6316200504.1 | 2019-06-12 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: OZ, § 127 ods. 1 OZ, CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2d42807-dde0-46a1-ab10-2c35b6d96fa7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6316200504.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/35/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316200504
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6316200504.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu H. U., narodeného XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom E. XX, B., proti žalovaným 1/ L. U., narodenému XX. XX. XXXX a 2/ T. U., narodenej
XX. XX. XXXX, obaja žalovaní s trvalým pobytom P. X, B., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr.
Mariánom Slosjárom, advokátom, so sídlom Bakossova 14464/3G, Banská Bystrica, o odstránenie
zásahu do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.
k. 4C/16/2016-92 z 23. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť na
vlastné náklady odstrániť dreváreň postavenú na parc. C-KN č. XXXX/X v kat. úz. B., vedenú na LV č.
XXXX a umožniť žalobcovi nerušený a neobmedzený prístup pešo, osobnými motorovými vozidlami a
motorovými vozidlami nákladnej dopravy k obchodu a skladu postavenom na parc. C-KN č. XXXX v kat.
úz. B., vedenom na LV č. XXX v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že žalobu v
tejto časti z a m i e t a .

II. V ostatnej časti (výrok II. rozsudku) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na
súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 23. 10. 2017 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť na vlastné
náklady odstrániť dreváreň postavenú na pozemku C-KN parc. č. XXXX/X vedenom na LV č. XXXX k.
ú. B. a umožniť žalobcovi nerušený a neobmedzený prístup pešo, osobnými motorovými vozidlami a
motorovými vozidlami nákladnej dopravy k obchodu a skladu na pozemku C-KN parc. č. XXXX vedenom
na LV č. XXX k. ú. B. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (II. výrok). Súčasne vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Vo vzťahu k žalobcom požadovanému uloženiu povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť dreváreň
postavenú na pozemku C-KN parc. č. XXXX/X a umožniť mu prístup (pešo a osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami) k obchodu a skladu, ktoré sa nachádzajú na jeho pozemku C-KN parc. č. XXXX
prvoinštančný súd aplikoval ust. § 127 ods. 1 a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
vychádzajúc z toho, že potom ako sa žalovaní 1/ a 2/ stali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 03.
2016 bezpodielovými spoluvlastníkmi susediaceho pozemku C-KN parc. č. XXXX/X, postavili si na ňom
dreváreň, ktorá znemožňuje otvorenie vchodových dverí železného skladu (čím blokuje vstup a prístup
do neho pešo, resp. motorovým vozidlom) a ktorej umiestnenie súčasne obmedzuje aj prístup do stavby
žalobcu súp. č. XXXX na pozemku C-KN parc. č. XXXX. Žalovaní 1/ a 2/ tým v rozpore s ust. 127 ods.



1 OZ znemožnili žalobcovi užívať železný sklad, ktorého presun na inú časť pozemku by si vyžiadal
použitie špecializovaného mechanizmu a tento by sa musel presúvať cez pozemok C-KN parc. č. XXXX,
ktorý by bol takýmto postupom vážne narušený (ak by to bolo vôbec možné). Žalovaní 1/ a 2/ obmedzili
žalobcu aj v užívaní jeho stavby súp. č. XXXX slúžiacej ako pohostinstvo, v ktorej plánuje zriadiť obchod
s potravinami. Využitie stavby je prakticky nemožné, lebo bezprostredne susediaca dreváreň bráni
zabezpečeniu prístupu motorovými vozidlami za účelom zabezpečenia zásobovania.

3. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť z
jeho pozemku C-KN parc. č. XXXX časť vodovodnej prípojky a vrátiť pozemok do pôvodného stavu,
bola žaloba podľa prvoinštančného súdu v tejto časti nedôvodná, pretože vodovodná prípojka podľa
vykonaných dôkazov neprechádza cez tento pozemok žalobcu, ale prechádza cez parcely č. XXXX,
XXXX, XXXX/X a XXXX/X a ohliadkou nebolo možné zistiť jej presný priebeh, lebo na pozemku C-
KN parc. č. XXXX/X sa nachádza predmetná dreváreň, popod ktorú prípojka prechádza a ktorá spolu
so susediacim plotom oddeľujúcim pozemky žalobcu a žalovaných 1/ a 2 / znemožňuje odkopanie na
overenie jej skutočného priebehu. Preto v tejto časti žalobu zamietol.

4. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd zdôvodnil rovnakým pomerom úspechu a neúspechu
oboch strán na úrovni 50 % a preto použil ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).

5. Proti prvému výroku rozsudku prvoinštančného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/
a 2/. Žiadali rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žaloba bude aj v tejto časti zamietnutá a bude
im priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

6. V odvolaní namietali, že pokiaľ napadnutým výrokom rozsudku „bolo zriadené právo cesty v prospech
žalobcu“, neboli na to splnené zákonné podmienky určené ust. § 151o ods. 3 OZ, pretože žalobca
má prístup k železnému skladu z verejnej komunikácie cez svoj vlastný pozemok C-KN parc. č.
XXXX. Vytýkali prvoinštančnému súdu, že túto okolnosť nezistil na zrealizovanej ohliadke, ktorú vykonal
nedostatočne, pričom daný priestor má šírku len 2,4 m a nákladné vozidlá šírku 2,55 m, čiže sa tam
nezmestia. Pochybenie súdu prvej inštancie videli aj v tom, že právo cesty zriadil bez akejkoľvek
kompenzácie v ich prospech a napokon v tom, že nedostatočným odôvodnením rozsudku bolo porušené
ich právo na spravodlivý proces.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaných 1/
a 2/ viazaný jeho rozsahom a dôvodmi v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP, podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie o aktuálne
listy vlastníctva a na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (I. výrok) podľa
ust. § 388 CSP zmenil, pretože neboli podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie
(§ 389 CSP).

9. Na pojednávanie odvolacieho súdu nariadené na deň 13. 06. 2019 sa žalobca nedostavil, hoci
predvolanie podľa doručenky prevzal dňa 23. 05. 2019, svoju neúčasť vopred neospravedlnil, nežiadal o
jeho odročenie. Odvolací súd preto konal v jeho neprítomnosti. Až po pojednávaní doručil odvolaciemu
súdu ospravedlnenie, v ktorom uviedol, že sa mylne domnieval, že pojednávanie sa má konať dňa 19.
06. 2019 a preto sa za svoju nepozornosť ospravedlňuje.

10. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ zopakoval, že žalobca má prístup k železnému skladu cez
vlastný pozemok, nie je tak odkázaný na ich pozemok. Obchod, resp. pohostinstvo v stavbe súp. č.
XXXX doteraz nezriadil.

11. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozsudok prvoinštančného súdu nebol napadnutý vo výroku
o zamietnutí žaloby ohľadne uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť vodovodnú prípojku (II.
výrok), preto tento výrok zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).



12. Predmetom konania v dôsledku toho zostalo odstránenie drevárne z pozemku C-KN parc. č. XXXX/
X a uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ umožniť žalobcovi prístup k jeho stavbe súp. č. XXXX a
železnému skladu, ktoré sú na pozemku C-KN parc. č. XXXX.

13. Rovnako ako prvoinštančný súd, tak aj odvolací súd mal preukázané, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností v k. ú. B. vedených na LV č. XXX ako C-KN parc. č. XXXX druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX - prevádzková budova na parcele č. XXXX.
Na tejto má žalobca súčasne umiestnený železný (plechový) sklad. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi susediacej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. B. ako C-KN parc. č. XXXX/X
ostatné plochy o výmere XX m2. Túto zaberá sporná dreváreň postavená na ňom žalovanými 1/ a 2/
niekedy po tom, ako tento pozemok v roku 2016 kúpili. A takisto mal aj odvolací súd za preukázané, že
v dôsledku postavenia drevárne nemôže žalobca plnohodnotne otvoriť vstupné dvojkrídlové dvere na
svojom železnom sklade, ktoré smerujú do pozemku žalovaných 1/ a 2/ C-KN parc. č. XXXX/X, pretože
vzdialenosť medzi dverami a zadnou stenou drevárne je len niekoľko málo desiatok centimetrov.

14. Prvoinštančný súd tento stav vyhodnotil tak, že žalovaní 1/ a 2/ postavením drevárne znemožnili
žalobcovi užívať železný sklad a obmedzili ho aj v užívaní jeho stavby súp. č. XXXX, neuvedomil si
však, že obmedzenia žalobcu vznikli ako dôsledok nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými 1/ a
2/ k pozemku C-KN parc. č. XXXX/X a nie v dôsledku postavenie drevárne, ktoré bolo len realizáciou
ich vlastníckeho práva a že žalobca nemá žiaden právny titul zakladajúci jeho právo používať pozemok
žalovaných 1/ a 2/ ako prístup ku skladu a stavbe aj keby na ňom dreváreň nestála. Inak povedané,
samotné odstránenie drevárne by nijak neriešilo problém s prístupom žalobcu či už k železnému skladu
alebo k prevádzkovej budove súp. č. XXXX, pretože nemá žiadne právo prechádzať po pozemku
žalovaných 1/ a 2/.

15. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd pri posudzovaní tejto časti žaloby nevenoval dostatočnú
pozornosť tomu, čoho sa žalobca skutočne domáha. V dôsledku toho síce použil zodpovedajúce ust. §
127 ods. 1 OZ, nesprávne ho ale aplikoval na zistený skutkový stav veci, na druhej strane použil ust.
§ 151o ods. 3 OZ, ktorý na prejednávanú vec vôbec nedopadá. V napadnutom výroku totiž deklaroval
povinnosť žalovaných 1/ a 2/ umožniť žalobcovi prístup vo vymedzenom rozsahu (pešo, osobnými a
nákladnými vozidlami), ale urobil tak bez zodpovedajúceho právneho podkladu (právneho titulu, na
základe ktorého by žalovaní 1/ a 2/ takúto povinnosť mali) poukazujúc na ust. 151o ods. 3 OZ, ktoré je
na prejednávanú vec neaplikovateľné a ktoré je ustanovením umožňujúcim súdu ešte len konštituovať
takýto právny základ (zriadenie vecného bremena v podobe práva cesty cez priľahlý pozemok).

16. Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku
a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

17. Poukazujúc na citované ustanovenie aj žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní mylne vychádzali z toho,
že „prvoinštančný súd zriadil právo cesty v prospech žalobcu“, hoci napadnutým výrokom rozsudku
prvoinštančný súd nič také nevyslovil a ani vysloviť nemohol, keďže bol viazaný žalobným návrhom
(podľa § 216 ods. 1 CSP, pretože nešlo o prípad podľa § 216 ods. 2 CSP, kedy by žalobným návrhom
viazaný nebol), ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti umožniť prístup a nie zriadiť vecné
bremeno práva cesty po pozemku žalovaných 1/ a 2/. Bezpredmetným tak bolo naplnenie podmienok
ust. § 151 ods. 3 OZ ako to namietali v odvolaní, keďže toto ustanovenie v súdenom prípade vôbec
nemožno použiť - žalobca sa zriadenia vecného bremena cesty nedomáhal.

18. Prvoinštančný súd mal už len z týchto dôvodov žalobu zamietnuť, pretože ako už odvolací súd
uviedol, ak žalobca nepreukázal žiadne právo používať pozemok C-KN parc. č. XXXX/X vo vlastníctve
žalovaných 1/ a 2/ za účelom prístupu na prechod (či prejazd) ku skladu a prevádzkovej budove súp. č.
XXXX, tak im nebolo možné napadnutým výrokom rozsudku uložiť, aby umožnili (inými slovami strpeli)
žalobcovi prístup po ich pozemku a už vôbec nebol dôvod, aby odstraňovali dreváreň, ktorú si na svojom
pozemku postavili na základe príslušného oprávnenia zo strany stavebného úradu (čo v spore tvrdil
žalovaný 1/ a žalobca to ani nepoprel).

18. Súd prvej inštancie ináč správne vychádzal z ust. § 127 ods. 1 OZ, ktoré zakladá zákonné
obmedzenie vlastníckeho práva v rámci úpravy tzv. susedských práv, keďže v prejednávanom prípade



išlo o kolíziu vlastníckych práv žalobcu na jednej strane a žalovaných 1/ a 2/ na strane druhej v
súvislosti so susediacimi nehnuteľnosťami. Podľa tohto ustanovenia platí, že vlastník veci sa musí
zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku
alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie
stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a
vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v
nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok.

19. Nesprávna aplikácia citovaného ustanovenia ale spočívala v tom, že podľa ust. § 127 ods. 1 OZ
možno uložiť vlastníkovi len povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie povinnosť niečo
pozitívne konať, napr. vec premiestniť, či odstrániť (viď R 3/1988). Preto aj toto malo byť dôvodom na
zamietnutie žaloby ohľadne žalovanej povinnosti odstrániť dreváreň.

20. Odhliadnuc od toho, odvolací súd mal preukázané (najmä fotodokumentáciou z ohliadky
prvoinštančného súdu a vyjadrenaimi strán na nej), že prevádzková budova žalobcu súp. č. XXXX je
umiestnená bezprostredne pri verejnej komunikácii tak, že svojou prednou stenou (na ktorej sa nachádza
nápis „X.“) vytvára hranicu medzi pozemkom C-KN parc. č. XXXX, na ktorom je postavená a touto
verejnou komunikáciou. K budove je teda možné sa dostať hneď z verejnej komunikácie, popri tom do
nej vedú zboku zo strany susedného pozemku žalovaných C-KN parc. č. XXXX/X vchodové dvere,
ktoré sa dajú použiť na vstup z verejnej komunikácie a navyše (ako uviedol žalobca), vstup do budovy
je aj zo zadnej strany (kde ho zriadil nájomca budovy pán Vojtko) po pozemku C-KN parc. č. XXXX vo
vlastníctve žalobcu. Po tomto pozemku má súčasne žalobca aj prístup k bočnej strane železného skladu
(je síce pravdou, že nie ku vstupným dverám).

21. Žalobca tak má legálny prístup k svojej nehnuteľnosti (prevádzkovej budove) z verejnej komunikácie
a takisto sa môže dostať po svojom pozemku aj ku železnému skladu (a pomerne jednoducho si prípadne
zriadiť vstup z tejto strany, ak by jej premiestnenie nebolo možné) bez toho, aby bolo nutné podľa ust. §
127 ods. 1 OZ, či iného ustanovenia zasahovať do vlastníctva žalovaných 1/ a 2/, či už k pozemku C-KN
parc. č. XXXX/X alebo drevárni na ňom postavenej. Vždy je totiž potrebné mať na mysli ústavný princíp,
že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR),
ktorý nachádza svoj výraz v ust. § 124 OZ. Podľa tohto ustanovenia (ktoré citoval aj prvoinštančný súd)
platí, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Za danej situácie by teda nebolo možné pomerne jednostranne uprednostniť vlastníctvo žalobcu na
úkor vlastníctva žalovaných 1/ a 2/ bez uváženia aj týchto aspektov prípadu (možností iného prístupu
žalobcu).

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (I.
výrok) a žalobu zamietol ako nedôvodnú aj ohľadne odstránenia drevárne z pozemku C-KN parc. č.
XXXX/X a uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ umožniť prístup k stavbe súp. č. XXXX a železnému
skladu na pozemku C-KN parc. č. XXXX.

23. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

24. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP
rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko žaloba bola v
konečnom dôsledku zamietnutá v celom rozsahu a odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ bolo plne vyhovené,
plne úspešnými v prvoinštančnom aj odvolacom konaní boli žalovaní 1/ a 2/. Preto im odvolací súd s
použitím ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi náhradu trov konania na súde
prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).