Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/39/2017 z 18. 6. 2018
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2018, sp. zn. 1Sžfk/39/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201095.1
Najvyšší súd | 1Sžfk/39/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:1015201095.1 | 2018-06-18 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 461 SSP, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b81a64e-a6dc-43df-a25d-4faa7bfc89a9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201095.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžfk/39/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201095
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015201095.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ):
Prešovská univerzita v Prešove, so sídlom Ul. 17. novembra č. 15, 080 01 Prešov, IČO: 17 070 775, zast.:
CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Royova
č. 9, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 633, proti žalovanému: Výskumná agentúra (pôvodne ako Agentúra
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ), so sídlom Hanulova č. 5/
B, 841 01 Bratislava, IČO: 31 819 494, vo veci všeobecnej správnej žaloby, o kasačnej sťažnosti proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. decembra 2016 č.k. 6S/162/2015-117, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť  zamieta.

II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Prostredníctvom úradného listu s priloženou Správou o zistenej nezrovnalosti (ďalej tiež „Správa
o nezrovnalosti") ako aj Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov, všetky uvedené dokumenty z
rovnakého dátumu 04.06.2015 (ďalej spoločne len „preskúmavaný úradný list" - č.l. 48, č.l. 49 a č.l.
59) žalovaný oznámil žalobcovi, že s poukazom na Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku (ďalej len „zmluva NFP", resp. „NFP" - č.l. 11) je povinný vrátiť tam vyčíslené finančné
prostriedky poskytnuté tak z prostriedkov Európskej únie ako aj štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
so splatnosťou uvedenej sumy do 29.07.2015.

2. Porušené predpisy pri verejnom obstarávaní projektu s označením „Modernizácia IKT a infraštruktúry
Prešovskej univerzity" na úrovni Slovenskej republiky sú podľa žalovaného nasledujúce:
- požadovaním dokladu o oprávnení podnikať spolu s overenou kópiou platného potvrdenia o zapísaní
do zoznamu podnikateľov došlo k porušeniu ustanovení § 128 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 25/2006 Z. z."),
- v procese verejného obstarávania zo strany prijímateľa došlo k porušeniu ustanovení § 9 ods. 2 a §
27 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z. z.

II.
Konanie na správnom súde
A)
3. Proti úradnému listu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu z 03.07.2015 na
Krajský súd v Bratislave.



4. Po opise skutkového stavu žalobca brojil s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku ako aj zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 528/2008 Z. z.") proti odôvodneniu uloženia
povinnosti vrátiť finančné prostriedky.

5. Svoj názor na preskúmateľnosť preskúmavaného úradného listu žalobca najmä odôvodňoval
nasledovne:
„V zmysle vyššie označených ustanovení osobitného zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej ako: „zákon o pomoci a
podpore"), tiež s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1, 24b ods. 1 a 2 a 24c je zrejmé, že Správa o
zistenej nezrovnalosti č. N21501053/S01 zo dňa 04.06.2015 vydaná žalovaným (ďalej ako „Správa o
nezrovnalosti"), i keď neobsahuje formálne atribúty správneho rozhodnutia, zasahuje do práv a záujmov
žalobcu, jej dôsledkom je vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v rozsahu zistenej nezrovnalosti
a možný sankčný postih v rozsahu 1,5 násobku zistenej nezrovnalosti v prípade, ak žalobca k vráteniu
finančných prostriedkov nepristúpi.
Žalobca preto, v zmysle § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"), podáva žalobu na preskúmanie zákonnosti Správy o
nezrovnalosti, ako aj na preskúmanie Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 262501/Z04 zo dňa
04.06.2015 vydanú žalovaným (ďalej ako „Žiadosť o vrátenie") na základe Správy o nezrovnalosti, ako
aj postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal a žalobu odôvodňuje tak ako nasleduje".

6. Tiež sa žalobca vyjadril k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného úradného listu ako aj k postupu
žalovaného a požiadal o priznanie odkladu vykonateľnosti preskúmavaného úradného listu (viď bod IV.
žaloby) s poukazom najmä na negatívne dopady na pedagogický proces.

B)
7. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v zmysle prechodného ustanovenia 491 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej tiež „S.s.p.", resp. „Správny súdny poriadok") preskúmal
v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho prieskumu žalobou preskúmavaného úradného listu a
dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko výsledné materiály
z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy
správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle Správneho súdneho
poriadku. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií
žalovaného. Na uvedenom právnom základe preto postupom podľa ustanovenia  § 98 ods. 1 písm. g)
S.s.p. vo svojom uznesení (ďalej len „napadnuté uznesenie") rozhodol o odmietnutí žaloby.

8. Po rekapitulácii skutkových zistení a postupov, ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaného úradného
listu, s poukazom na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Správneho súdneho
poriadku ako aj zák. č. 528/2008 Z. z. a zák. č. 25/2006 Z. z.  a tiež na uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29. novembra 2012 ako aj sp.zn 4Sžf/56/2015 zo dňa
8. júna 2016 správny súd ustálil právny názor, že Správa o nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu
prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom
chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o nezrovnalosti je možné považovať
podľa názoru správneho súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho
zostavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach.
9. Ďalej správny súd upozornil, že v Správe o nezrovnalosti absentuje právne vynútiteľný výrok
o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu
nezrovnalosti a jeho popisu, sama osebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky.
Správou o nezrovnalosti ani Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov nebol žalobca zaviazaný
k vráteniu finančných prostriedkov. Podľa správneho súdu ide len o písomnosť s informatívnym
charakterom, a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu
vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zák. č. 528/2008 Z. z.

10. Záverom správny súd zdôraznil, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej
únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha, nepatrí medzi základné ľudské práva a
slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky a Dohovore o ochrane
základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46



ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.  Preto správny súd odmietol žalobu postupom podľa § 98 ods. 1
písm. g) S.s.p.

III.
Kasačná sťažnosť/stanoviská
A)
11. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľ povinne zastúpený advokátom v zákonnej lehote podal
kasačnú sťažnosť zo dňa 17.02.2017 (č.l. 122) z dôvodov uvedených v
- § 440 ods. 1 písm. g) v spojení s odsekom 2 S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci,
- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu ako aj
- § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t.j. krajským súdom podanie bolo nezákonne odmietnuté.

12. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v zmysle § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. vrátane
nutnosti zohľadniť hore uvedenú povinnosť podľa odseku 2 najmä uviedol, že:
k písm. g) a j) :
- v zmysle súdnej praxe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu sú aj rozhodnutia orgánov verejnej
správy, ktoré síce nemajú formálne náležitosti či povahu rozhodnutia, ale sa dotýkajú/ môžu dotknúť
práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb,
o  napríklad listy v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"),
- uloženie povinnosti žalovaným ako riadiacim orgánom predstavuje závažný zásah do práv sťažovateľa
vlastniť a pokojne užívať majetok,
o  nemá žiadnu právne relevantnú možnosť namietať predmetné „podkladové rozhodnutie",
o nemá možnosť ovplyvniť výšku sumy, ktorú bude povinný vrátiť,
o  ide o 1,5 násobok sumy uvedenej v preskúmavanom úradnom liste,
- Správa o nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nie sú podkladové rozhodnutia,
o majú autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (sťažovateľovi) a žalovaný v tomto prípade vystupuje v
postavení subjektu vykonávajúceho verejnú moc,
- existujú dve samostatné, správno-právne situácie, ktoré nemajú v rámci súdneho prieskumu rovnaké
postavenie,
o základ tohto procesu spočíva v postupoch (kontrole), ktorými sú konštatované/zistené porušenia
zákona v postupe verejného obstarávania.
- správny súd má za to, že Správa o nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nie sú
konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach sťažovateľa,
o  avšak sťažovateľ sa domnieva, že obidve listiny majú povahu správneho rozhodnutia, ktoré zasahuje
do subjektívnych práv uložením povinnosti zaplatiť tam uvedenú istinu,
- odmietnutím žaloby podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., ktorému predchádzalo nesprávne
právne posúdenie správneho súdu, predstavuje bez pochyby porušenie práva sťažovateľky na
spravodlivý proces.

13. Záverom sťažovateľ navrhla procesný záver konania na kasačnom súde v tom duchu, aby kasačný
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si
sťažovateľ uplatnila nárok na trovy predchádzajúceho konania ako aj trovy kasačného konania.

B)
14. Z vyjadrenia žalovaného z 27.03.2017 (č.l. 137) vyplýva, že nesúhlasí so sťažnostnými bodmi ako aj s
názorom sťažovateľa, že už samotná hrozba rozhodnutia žalovaného o vrátení 1,5 násobku predstavuje
závažný zásah do jeho práv vlastniť a pokojne užívať majetok. Správa o nezrovnalosti neobsahuje
explicitné a autoritatívne stanovenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky. V tejto súvislosti žalovaný
poukazuje na to, že až Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky začne správne
konanie, tak sťažovateľ bude riadne upovedomený o začatí tohto konania a bude vyzvaný na vyjadrenie
pred vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 3, 5, 7 zák. č. 528/2008 Z. z. Preto preskúmavaný úradný
list predstavuje iba výzvu na dobrovoľné vrátenie časti NFP.



15. Preskúmavaný úradný list je v súlade so štandardnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (viď uznesenie sp.zn. 4Sžf/56/2015), ktorá tiež označuje preskúmavaný úradný list za
opatrenie predbežnej povahy. Povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej v preskúmavanom úradnom
liste môže sťažovateľovi uložiť iba uvedené ministerstvo vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zák.
č. 528/2008 Z. z.

16. Následne žalovaný zdôraznil vplyv ustanovenia § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého
rozhodnutia vydané v konaní podľa Druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Správa o
nezrovnalosti, ktorej súčasťou je stanovenie a vyčíslenie korekcie, je podľa žalovaného vydaná podľa
§ 26 ods. 10 zák. č. 528/2008 Z.z., teda podľa Druhej časti tohto zákona, a teda nie je preskúmateľná
súdom.
Podľa § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto
časti zákona nie sú preskúmateľné súdom [odkaz na § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku].
Podľa § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku v poslednom platnom znení súdy nepreskúmavajú
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

17. Záverom žalovaný navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 S.s.p.
zamietol. Súčasne požiadal kasačný súd, aby zaviazal sťažovateľa na zaplatenie trov kasačného
konania.

IV.
Právne názory kasačného súdu

18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala
sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), a s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania
kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení s § 439 ods. 3 písm. a/
S.s.p.) a neviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.) kasačný súd preskúmal napadnuté
uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139
ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko
po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k presvedčeniu,
že je nedôvodná.

19. Na prvom mieste kasačný súd s prihliadnutím na obligatórne dôvody kasačnej sťažnosti zdôrazňuje,
že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)
založil iba na návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci sťažovateľ), t.j. na zodpovednosti za
obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných
práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten
najvhodnejší na riadne spochybnenie napadnutého uznesenia. Preto kasačný súd nie je oprávnený do
tejto procesnej slobody vstupovať.

20. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd tiež zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu (čl. 46 a
nasl. ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 ústavy). To platí aj v
prípade kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku (§ 438 ods. 1 S.s.p.), ktorý nie je
možné použiť „celoplošne" na odstránenie nespokojnosti účastníka konania s akýmkoľvek rozhodnutím
správneho súdu a ktorej aplikácia môže narušiť princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola
právoplatne skončená (§ 145 S.s.p.).

21. Pôvodná úprava súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov vrátanie inštitútu opravných
prostriedkov sa od účinnosti Správneho súdneho poriadku podstatne zmenila s tým, že konanie o
kasačnej sťažnosti má zabezpečiť tri rozdielne úlohy, a to rýchlu a efektívnu nápravu najpodstatnejších
procesných pochybení, objasnenie otázok zásadného právneho významu ako aj zjednocovanie
judikatúry. Je potom na zvážení sťažovateľa vrátane zvýšeného významu úlohy kvalifikovane právneho
konania sťažovateľa (§ 5 ods. 5 v spojení s § 449 ods. 1 veta prvá S.s.p.), ktorú z uvedených úloh má
ním podaná kasačná sťažnosť v správnom súdnictve plniť.



22. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a
contrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou
zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh podľa §
445 ods. 1 písm. d) S.s.p.] objasniť zákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného
prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.].
V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ
vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.

23. Sťažovateľ zakladá svoju kasačnú sťažnosť na viacerých dôvodov, avšak správny súd jednoznačne
rozhodol o odmietnutí žaloby. je pravda, že zákonodarca pre účastníka súdneho prieskumu ponúkol
prostredníctvom ustanovenia § 440 ods. 1 S.s.p. dostatočne jasnú a prehľadnú hierarchiu dôvodov
zoradených pod písm. a) až j) a umožňujúcich nespokojnému účastníkovi (sťažovateľovi) napadnúť
prostredníctvom kasačnej sťažnosti zákonnosť rozhodnutia správneho súdu. Hoci kasačný súd
nespochybňuje, že v niektorých prípadoch môže sťažovateľ na obranu svojich práv využiť aj viaceré
dôvody kasačnej sťažnosti zakotvené v citovanom ustanovení, dôvody uvedené v § 440 S.s.p. pod
písmenami g) a j) sa logicky vylučujú.

24. Pre Najvyšší súd je zo slovného spojenia „podanie bolo nezákonne odmietnuté" jednoznačné,
že zámerom zákonodarcu v prípade dôvodu uvedeného pod písm. g) bolo umožniť sťažovateľovi
spochybnenie súdneho rozhodovania v merite veci, t.j. vadnej aplikácie možno nesprávne určenej
hmotnoprávnej normy na dostatočne zistený skutkový stav; naopak v prípade dôvodu uvedeného pod
písm. j) zákonodarca sledoval umožniť spochybnenie procesného názoru správneho súdu pri aplikácii
konkrétnej procesnej normy, ktorá výnimočne oprávňuje správny súd na odmietnutie súdnej ochrany
(denegatio iustitiae), ktorá vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok zabezpečujúcich riadnosť
súdneho prieskumu negatívne vymedzených pod písm. a) až h) v odseku 1 § 98 S.s.p. sa neposkytne
v konaní zavŕšeným meritórnym alebo procesným rozhodnutím.

25. Preto kasačný súd musí konštatovať, že zvyšné dôvody, ktoré sťažovateľ nastolil, t.j. že správny súd
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.] ako aj odklon
od ustálenej  rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) S.s.p.], sú nadbytočné, a preto
sa s nimi kasačný súd nebude zabrať.

26. Takto uvedený dôvod kasačnej sťažnosti zakotvený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p. má svoj
základ v nezákonnom odmietnutí podania sťažovateľa, t.j. jeho žaloby. Z výroku napadnutého uznesenia
nepochybne vyplýva, že krajský súd žalobu odmietol, pričom ako právny základ na odmietnutie použil
ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. že žalobu ako podanie označil za neprípustnú. Pritom
neprípustnosť žaloby správny súd založil najmä na aplikácii ustanovenia § 7 písm. e) S.s.p. na zistené
skutočnosti (viď aj bod č. 30 napadnutého uznesenia) a súčasne zdôraznil aj ustanovenie § 14 ods. 18
zák. č. 528/2008 Z. z.
Podľa  § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v citovanom znení správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je
neprípustná.
Podľa § 7 písm. e) S.s.p. v citovanom znení správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli
mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

27. Aj pre kasačný súd nie je sporné, že zákonodarca zo súdno-správneho prieskumu v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. (viď bod č. 16) výslovne vylúčil
všetky rozhodnutia vydané v konaní podľa Druhej časti zák. č. 528/2008 Z. z. Z uvedeného dôvodu je
argumentácia sťažovateľa neopodstatnená, nakoľko skutočne ustanovenie § 27a ods. 1 zák. č. 528/2008
Z.z., na základe ktorého bolo preskúmavaný úradný list, t.j. výzva na vrátenie poskytnutého príspevku
alebo jeho časti, žalovaným vyhotovený, je súčasťou Druhej časti zák. č. 528/2008 Z. z.

28. Avšak spornou skutočnosťou je to, či preskúmavaný úradný list vôbec je možné označiť za
rozhodnutie, ktoré je pre účely súdneho prieskumu vymedzené prostredníctvom § 3 ods. 1 písm.
b) S.s.p. V uvedenej súvislosti preto Najvyšší súd zdôrazniť (viď aj bod č. 15), že prostredníctvom
svojej rozhodovacej činnosti už riešil veci týkajúce sa právomoci správneho súdu vykonať súdny
prieskum preskúmavaného úradného listu v agende sporov dotýkajúcich sa procesu vrátenia finančných



prostriedkov poskytnutých tak zo zdrojov Európskej únie ako aj štátneho rozpočtu, t.j. aj výzvy na vrátenie
finančných prostriedkov.
Podľa  § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. v citovanom znení na účely tohto zákona sa rozumie
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

29. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu
právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) aj vo vzťahu k doterajšej rozhodovacej
praxi Najvyššieho súdu vrátane jeho výkonu podľa Občianskeho súdneho poriadku, t.j. že v obdobných
veciach je možné sa od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne
zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s  princípom
právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.

30. S prihliadnutím (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) na relevantnú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä sp. zn. PL.ÚS 16/95) ktorá konštatuje, že súčasťou
princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, pre všeobecné súdy vyplýva povinnosť, aby obdobné
spory boli právne posudzované rovnakým spôsobom.

31. Avšak v preskúmavanej veci z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu tak žalovaným ako
sťažovateľom vyplýva, že nie je jednoznačná, a preto od kasačného súdu účastníci legitímne očakávajú,
že ak sa rovnaké alebo analogické situácie riešia odchýlnym spôsobom, potom tento prístup je nutné
objektívne a rozumne odôvodniť, inak by došlo k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej
povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania Najvyšším súdom.

32. Preto kasačný súd musí prezentovať právne názory, ktoré boli vyslovené iným senátom Najvyššieho
súdu v obdobnej veci, a to prostredníctvom zastavujúceho uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 8. júna
2016 sp.zn. 4Sžf/56/2015 (a správnym súdom ako aj žalovaným argumentačne v ich argumentácii
aj spomenutým), podľa ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 464 ods. 1 S.s.p. v
rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je celý text
rozhodnutia zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu):
„Odvolací súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v prejednávanom
prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.
Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, že súdy
v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon
výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda
obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú.
Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 248 O.s.p.. Predmetné
ustanovenie v písmene a/ až c/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú
vylúčené zo súdneho prieskumu. V písmene d/ Občiansky súdny poriadok odkazuje na osobitné zákony,
ktoré vylučujú právomoc správnych súdov na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy.
V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s
Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o
pomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na
účel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne
ministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa
vykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o
pomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené
formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej
časti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové
rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.
Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa
druhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie
prostriedkov z kohézneho fondu, prioritne poskytnutých na účely odpadového hospodárstva.
......



Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd. Na základe uvedeného krajský súd vyvodil, že napadnutým rozhodnutím bol žalobca
ukrátený na svojich právach
Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov
z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv
a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane
základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré
by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno
posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky."

33. Kasačný súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným záverom, že na prvom mieste sa musí správny súd
vysporiadať s otázkou svojej právomoci, a to najmä s prihliadnutím na procesné ustanovenie limitujúce
poskytovanie súdnej ochrany prostredníctvom správneho súdnictva (pôvodne § 248 O.s.p., súčasne
ustanovenie § 7 S.s.p.), nakoľko, ako správne konštatoval senát 4S Najvyššieho súdu (obdobný právny
názor bol potvrdený aj v uznesení sp.zn. 1Sžf 87/2016 zo dňa 14. februára 2017), nie je možné si osvojiť
záver, že žiadosť sťažovateľa na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie sa opiera o základné
práva a slobody v zmysle hore citovaného čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky. Uvedená výzva je
iba iným aktom orgánu verejnej správy (v ustanovení § 7 písm. b/ S.s.p. zákonodarca zvolil terminológiu
„správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby") vo forme notifikácie skutočností
zistených v kontrolných konaniach a neobsahuje prvky rozhodnutia, ktoré by umožnili vyslovenú
povinnosť vrátiť finančné prostriedky vymôcť proti vôli sťažovateľa. Preto nie ani vhodné túto výzvu
označovať ako „podkladové rozhodnutie", lebo ide o podklad možného rozhodnutia.
Podľa § 7 písm. b) S.s.p. v citovanom znení Správne súdy nepreskúmavajú
b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Navyše správne žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že on nie je oprávneným orgánom na ďalší
zákonný postup, ale musí celú vec v zmysle § 27a ods. 2 zák. č. 528/2008 Z.z. odstúpiť na orgán podľa
osobitného predpisu, ktorý je podľa žalovaného Osobitná komisia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
športu Slovenskej republiky pre správne konanie v oblasti pomoci a podpory poskytovanej z Európskeho
spoločenstva.

35. Na rozdiel však od zastavujúceho dôvodu vysloveného v hore citovanom uznesení, t.j. že aplikácia
§ 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 248 písm. d) O.s.p. je zastavujúcim dôvodom, spresnil v
minulosti konajúci senát 1S Najvyššieho súdu (m.m. uznesenie sp.zn. 1Sžfk/21/2017 zo dňa 14. februára
2017) na základe nižšie vyslovených právnych názorov záver senátu 4S tak, že zastavujúcim dôvodom
je aplikácia § 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 248 písm. a) O.s.p. Pre procesne zmenené
podmienky po 01.07.2016 je tento právny názor modifikovať tak, že zastavujúcim dôvodom je aplikácia
§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 7 písm. b) O.s.p.

36. Aj v preskúmavanej veci je pre kasačný súd nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008
Z.z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, t.j. aj sťažovateľovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na
základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy NFP uzavretej podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka.

37. Ďalej však už, ako správne konštatovala sťažovateľ, žalovaný tu vystupuje v pozícii orgánu verejnej
správy, t.j. ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým
vrchnostenským oprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení
- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a
podpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,
účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.
- § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).



38. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu
nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť sťažovateľovi ako prijímateľovi finančných
prostriedkov (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom správy o zistenej nezrovnalosti
ako jednej časti preskúmavaného úradného listu. Kasačný súd nevylučuje ani tú skutočnosť, že tento
postup má nielen charakter obligatórneho predbežného prerokovania zistenej nezrovnalosti (kasačný
súd na tomto mieste aj upozorňuje na podstatu slova „nezrovnalosť") ale aj napĺňa inštitút notifikácie
tejto skutočnosti smerom ku kompetentným orgánom Európskej únie.

39. Práve zákon oprávňuje (explicitne núti) žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel
a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení zvážil pri
sťažovateľovi ako prijímateľovi NFP popri oznámení o zistenej nezrovnalosti aj vyhotovenie výzvy na
vrátenie poskytnutého NFP alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.
z.), resp. aj využiť svoje reparačné oprávnenie, t.j. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby
pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom použité oprávnenie
„možnosť vyzvať" je nutné vykladať, a to aj s prihliadnutím na neoprávnenie žalovaného vykonať
autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným, v tom zmysle, že ide o uplatnenie
notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových
oprávnení s budúcim podkladovým a preukazným cieľom, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon
vrchnostenskej rozhodovacej právomoci v tom zmysle, ako sa domnieva sťažovateľ.
Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť
z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej
nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.
Podľa § 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť,
zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky [poznámka pod
čiarou smeruje napríklad na čl. 2 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1083/2006 v platnom znení, čl. 3 písm. q)
nariadenia (ES) č. 1198/2006] v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory.
Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí porušenie
pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého
príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
Podľa § 27a ods. 2 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak prijímateľ nevráti príspevok alebo
jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného
predpisu [poznámka pod čiarou smeruje na zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov].
Podľa § 27a ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak bolo na základe podnetu podľa
odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania [poznámka pod čiarou smeruje
na zákon č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov], riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol
násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo
jeho časti na predmet zákazky, ak
a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania [poznámka pod čiarou smeruje na § 149 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších
predpisov], alebo
b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole [poznámka
pod čiarou smeruje na § 146c zákona č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov], ktoré malo alebo
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).

40. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v
okamihu, kedy je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa autoritatívne potvrdené tvrdené porušenie
pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných
situáciách len zachyteného v protokole iného správneho orgánu, konkrétne Úradu pre verejné
obstarávanie.
Až na uvedenom základe vzniká žalovanému vrchnostenská právomoc rozhodnúť o vrátení príslušného
násobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého
príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

41. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení
(kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa
v správnom súdnictve najmä v širšom vymedzení nazerá ako na individuálne úkony orgánov verejnej
správy s charakterom predbežnej povahy (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Sžf/56/2015



v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 219/2015 zo dňa 1. apríla
2015) s možnosťou ich negatívny obsah ovplyvniť formou námietok použitých väčšinou s vylúčením
účinkov Správneho poriadku, Najvyšší súd musel vyhodnotiť preskúmavaný úradný list, hoc chápe aj
argumentáciu sťažovateľa (viď bod č. 14), že preskúmavaný úradný list obsahuje v svojej podstate
hrozbu možného zásahu do jeho práv, avšak zákonnú oprávnenosť tejto hrozby, ako bolo uvedené
vyššie, môže sťažovateľ spochybniť inými prostriedkami nápravy, súladne so závermi správneho súdu
ako iný akt orgánu verejnej správy (viď najmä širšiu definíciu tohto pojmu správneho práva v odbornej
literatúre ako je Hendrych, D.: Správní právo, s. 265 a ďalej), ktorý nie je možné v zmysle § 7 písm. b)
S.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.

42. V súvislosti s argumentáciou účastníkov aj kasačný súd zdôrazňuje, že
- pri vydávaní preskúmavaného úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,
- preskúmavaný úradný list nie je formálne označený ako rozhodnutie a ani túto vlastnosť mu nepripisuje
žiadny osobitný zákon a
- v jeho texte sa nachádzajú odkazy na zmluvu NFP,
tak kasačný súd zotrváva na svojom právnom názore, že išlo o iný akt orgánu verejnej správy, u
ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide v zmysle judikatúry Najvyššieho
súdu o výzvu na „dobrovoľné" plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba
tvrdených) skutočností s právnym podkladom v súkromnom práve (viď zmluva NFP a jej súkromnoprávny
podklad).

43. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že doručením správy o zistenej nezrovnalosti s
výzvou na vrátenie finančných prostriedkov podľa zák. č. 528/2008 Z. z. ešte nedochádza k uplatneniu
vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa
s uložením právnej povinnosti. Na uvedenú výzvu je potom treba nazerať ako na naplnenie povinného
štádia riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním NFP. Pokiaľ žalovaný nepristúpi k iniciovaniu
správneho konania podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z. z., potom je vecou vnútorného zváženia
sťažovateľa, či uvedenú výzvu splní.

44. Prioritu súkromnoprávnej úpravy vzťahu sťažovateľa so žalovaným zákonodarca podčiarkol tiež
úpravou zakotvenou najmä v tretej vete ustanovenia § 14 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z. z., kedy oprávnenie
na preskúmanie rozhodnutia o schválení žiadosti môže uplatniť štatutárny orgán riadiaceho orgánu iba v
časovom období, kedy nedošlo k zaslaniu návrhu na uzavretie zmluvy žiadateľovi, t.j. v preskúmavanej
veci sťažovateľovi.
Podľa § 14 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže z
vlastného podnetu preskúmať rozhodnutie o schválení žiadosti alebo rozhodnutie o neschválení žiadosti.
Ak bolo toto rozhodnutie vydané v rozpore s podmienkami poskytnutia pomoci a podpory podľa § 13
ods. 3, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým
toto rozhodnutie zmení alebo zruší, a súčasne rozhodne o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti.
Štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže postupovať podľa prvej a druhej vety len do zaslania návrhu
na uzavretie zmluvy žiadateľovi, ak ide o preskúmanie rozhodnutia o schválení žiadosti, a do šiestich
mesiacov od rozhodnutia o neschválení žiadosti, ak ide o preskúmanie rozhodnutia o neschválení
žiadosti.

45. S poukazom na takto vyslovený záver kasačný súd zdôrazňuje osobitný charakter právneho vzťahu
medzi sťažovateľom ako prijímateľom a žalovaným, ktorý je oveľa komplikovanejší a pre tradičné
prostredie správneho práva predstavuje osobitný právny vzťah tak s prvkami súkromného práva ako aj
práva verejného, t.j. s vložením najmä administratívnych postupov kontroly, auditu použitia, vymáhania
resp. zadržania v zmysle nielen zmluvy NFP ale aj dotknutej právnej úpravy. Pritom je nutné vychádzať
z premisy, že uvedená zmluva NFP je vymedzená zákonom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu
pomoci a podpory (§ 12 ods. 1 a 15 ods. 1 a 4 zák. č. 528/2008 Z. z.).

46. Zvyšné sťažnostné body sťažovateľa v spojení s argumentáciou žalovaného kasačný súd
nepreskúmal, nakoľko išlo o sťažnostné body, resp. o pôvodnú žalobnú argumentáciu, ktorá smerovala k
meritu preskúmavanej veci, kde však, ako bolo vyššie odôvodnené, dotknutému správnemu súdu chýba
právomoc.



47. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si kasačný súd osvojil záver, že
napadnuté uznesenie je vydané v súlade so zákonom a preto je potrebné kasačnú sťažnosť postupom
podľa § 457 ods. 2 a § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť.
Podľa § 461 S.s.p. v citovanom znení kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí,
že nie je dôvodná.

V.

48. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení dôvodov
kasačnej sťažnosti v spojení s nadväzujúcimi sťažnostnými bodmi sťažovateľa a s vyjadrením
žalovaného, ako aj s prihliadnutím na hore uvedené rozhodnutia, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden
relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v §
250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp
právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového
stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov,
najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96,
poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku uznesenia.

49. Sťažovateľ vo svojich argumentoch poukazoval na odlišné právne názory uvedené v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu, ktorých právnu argumentáciu si však kasačný súd vzhľadom na súčasný vývoj
judikatúry kasačného súdu neosvojil. Navyše súčasná judikatúra Ústavného súdu (viď uznesenie č. k.
II.ÚS 219/2015-20 zo dňa 1. apríla 2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf 118/2013
zo dňa 1. júla 2014) naznačuje udržateľnosť hore vyslovených záverov.

50. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1
písm. c) S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov kasačného konania podľa jeho
výsledku nevzniklo, a preto ho ani nepriznal.
Podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom
alebo sčasti úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.