Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/309/2018 z 14. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. januára 2019, sp. zn. 21CoE/309/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1716206088.1 Krajský súd Bratislava | 21CoE/309/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1716206088.1 | 2019-01-14 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, EP, zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e19546d6-456c-4f8a-b44b-158ce45851d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1716206088.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/309/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206088
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716206088.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: ROYAL
DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905 proti
povinnému: H.. X. S., D.., K.. XX.X.XXXX, O. P. XX Š., štátny občan SR, zastúpenému Pacalaj, Palla
a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3 Trnava, IČO: 36 857 548, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr.
Jozef Palla, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom Exekútorského úradu
Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 3955/2016, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
2.256,- eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.
41Er/1877/2016-153 zo dňa 3.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 41Er/1877/2016-153 zo dňa
3.10.2017, p o t v r d z u j e .
Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením povolil odklad exekúcie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7Csr/3/2016,
o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, vydaného rozhodcovským súdom Royal Development sp. zn. RD/75/2016 zo dňa 18.8.2016 a
to s odkazom na ustanovenie § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu na
vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.9.2016, začalo vo veci exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Royal Development sp. zn. RD/75/2016
zo dňa 18.8.2016, právoplatného a vykonateľného dňa 26.8.2016, na vykonanie ktorého bol súdom prvej
inštancie dňa 2.2.2017 poverený JUDr. Ladislav Jakubec poverením č. 5107 073506. Dňa 30.6.2017
doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zo dňa
9.6.2017, ktorý povinný v prvom rade odôvodnil s poukazom na § 56 ods. 1 EP tým, že má za to, že
existuje akútna potreba ochrany jeho práv pred bezprávím zo strany oprávneného, nakoľko povinný je
fyzickou osobou dôchodcom, ktorý má v dôsledku protiprávnej exekúcie blokované peňažné prostriedky
potrebné na jeho obživu bez toho, aby existoval akýkoľvek nárok oprávneného voči povinnému. Povinný
ako fyzická osoba, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok, sa tak vedením exekúcie v hrubom
rozpore s právnou úpravou ocitol bez svojej viny v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho a pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, pričom ako dôkaz povinný
predložil oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.3.2017. V druhom rade povinný svoj návrh na
odklad exekúcie odôvodnil s poukazom na § 56 ods. 2 EP tým, že exekúcia je neprípustná z viacerých
dôvodov, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať a z týchto dôvodov povinný podal aj návrh na zastavenie
exekúcie. Povinný sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti
tohto rozhodcovského rozsudku (súdne konanie sp. zn. 7Csr/3/2016 vedené na Okresnom súde



Bratislava V), nakoľko exekučný titul, ako aj konanie predchádzajúce vydaniu exekučného titulu sú
postihnuté viacerými zásadnými právnymi vadami, pričom ako dôkaz povinný predložil súdu prvej
inštancie žalobný návrh zo dňa 13.9.2016 + podací hárok. Ako ďalšie dôvody povinný uviedol, že
nie je zrejmé, kto je veriteľom v exekúcii uplatňovanej pohľadávky - „oprávnený“ nie je postačujúcim
spôsobom individualizovaný a nie je zrejmé, či oprávneným je žalobca v rozhodcovskom konaní
alebo samotný rozhodcovský súd, alebo zriaďovateľ rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd nie je
oprávnený rozhodcovským rozsudkom rozhodnúť o trovách rozhodcovského konania vo svoj prospech,
resp. v prospech jeho zriaďovateľa (v exekúcii sa uplatňujú tzv. poplatky za rozhodcovské konanie,
ktoré predstavujú trovy rozhodcovského konania podľa § 29 Zákona o rozhodcovskom konaní) - takúto
právomoc mu zákon o rozhodcovskom konaní nepriznáva. Povinný ďalej uviedol, že rozhodcovský
súd sa nesprávne vysporiadal so svojou právomocou vydať exekučný titul, nakoľko podľa povinného
právomoc rozhodcovského súdu nebola založená. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný žiadal, aby súd
povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 a 2 EP do právoplatného skončenia súdneho konania sp. zn.
7Csr/3/2016 vedeného na Okresnom súde Bratislava V, v ktorom sa povinný domáha žalobou zrušenia
exekučného titulu a odkladu jeho vykonateľnosti. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 3955/2016 zistil, že v
predmetnej veci exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23.2.2017, ktoré bolo povinnému
doručené dňa 1.3.2014 (správne má byť zrejme uvedené „1.3.2017“), t.j. 14-dňová lehota na podanie
námietok by povinnému uplynula dňom 15.3.2017. Z predloženého podacieho hárku mal súd prvej
inštancie dostatočne preukázané, že povinný podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako
aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je podkladom predmetnej exekúcie,
na pošte dňa 14.9.2016 na Okresný súd Bratislava V, t.j. ešte pred začatím predmetného exekučného
konania a teda v 14-dňovej lehote na podanie námietok tak, ako to predpokladá ustanovenie § 56 ods.
5 EP. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné skúmať obsah návrhu na
odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 a 2 EP, nakoľko povolil odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 5 EP.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby súd prvej inštancie
predmetné uznesenie zrušil autoremedúrou podľa § 376 CSP, nepovolil odklad exekúcie a zamietol
námietky povinného v celom rozsahu s tým, že v prípade odmietnutia autoremedúry oprávnený navrhol,
aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil, nepovolil odklad exekúcie a aby sám vo veci komplexne
rozhodol a zamietol námietky povinného v celom rozsahu. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvej
inštancie úplne absurdne v rozpore so všeobecne uplatňovanou právnou, judikatórnou a rozhodovacou
praxou iných slovenských exekučných súdov odložil exekúciu oprávneného, pričom z odôvodnenia
napadnutého uznesenia je zrejmé, že exekučný súd ani nepochopil, čo je predmetom exekučného
návrhu oprávneného. Týmto rozhodnutím exekučného súdu boli hrubo porušené základné ústavné
práva oprávneného a exekučný súd odmietol, resp. odignoroval subsidiárne platné právne názory
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, vydal nelogické a nepreskúmateľné rozhodnutie s tým, že
toto rozhodnutie exekučného súdu je subjektívne a sleduje jediný cieľ zosmiešniť význam, autoritu a
platnosť rozhodcovského rozhodnutia vydaného v nespotrebiteľskej veci podľa zákona č. 244/2002 Z.z..
Povinný nepredložil exekučnému súdu žiaden dôkaz o tom, že by predmetný rozhodcovský rozsudok
bol zrušený alebo mu bola právoplatne odložená vykonateľnosť. Bez takéhoto dôkazu exekučný súd
nie je oprávnený povoliť odklad exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovské rozhodnutie vydané
podľa zákona č. 244/2002 Z.z. v nespotrebiteľskej veci. Oprávnený nemá žiadnu možnosť ani zistiť,
kedy súdne konanie na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 7Csr/3/2016 bude skončené a s akým
výsledkom. Oprávnený nie je účastníkom tohto konania a predmetom tohto súdneho konania nie sú
nároky oprávneného - rozhodcovské poplatky. Exekučný súd naviazal exekúciu oprávneného na takú
podmienku, ktorú nemôže oprávnený nikdy splniť. Ak takéto rozhodnutie exekučného súdu by zostalo
v platnosti, tak reálne je exekúcia oprávneného odložená akoby navždy, čo je ale neprijateľný právny
stav, ktorý je v hrubom rozpore s ústavnými právami oprávneného. Podľa názoru oprávneného § 56
ods. 5 EP, platný do 31.3.2017, sa týkal iba spotrebiteľských arbitráží vedených podľa zákona č.
335/2014 Z.z., pričom takéto použitie § 56 ods. 5 EP na nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutia
neaplikoval prakticky žiaden exekučný súd na Slovensku. Exekučný poriadok, ako bol tento zákon
expedovaný v zmysle novely platnej od 1.1.2015, je v inom texte, ako bol schválený Národnou radou
SR. Ustanovenie § 56 ods. 5 EP bolo do neho vložené z textu a významu zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskej arbitráži. Iba v knižnici Národnej rady SR urobili „chybu“ pri jeho prepise a „zabudli“ k
tomuto paragrafu uviesť poznámku, že sa týka iba zákona č. 335/2014 Z.z. a bohužiaľ nebolo „tej sily“,
aby túto chybu zákonodarca počas platnosti Exekučného poriadku opravil. Oprava nastala až prijatím
ďalšej novely Exekučného poriadku a od 1.4.2017 už takéto ustanovenie nie je uvedené. Exekučné
súdy sa s týmto chybným a právne nevykonateľným prepisom Exekučného poriadku vyrovnali tak, že



ho neuplatňovali na exekúcie rozhodcovských rozhodnutí vydaných po 1.1.2015 z nespotrebiteľských
rozhodcovských konaní vedených podľa zákona č. 244/2002 Zz.. Oprávnený v odvolaní poukázal na
uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 481/2011, č. k. II.ÚS 19/2016-40 zo dňa 15.6.2016,
č. k. II.ÚS 1/2009-29, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/2007 zo dňa 1.7.2008 a ďalej
uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje v exekučnom konaní napadnúť nezaplatený
rozhodcovský poplatok, ktorý vznikol z nespotrebiteľského rozhodcovského konania vedeného podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. s tým, že zákonodarca nedáva žiadnu možnosť povinnému, ktorý si nesplnil
svoje povinnosti voči samotnému rozhodcovskému súdu, toto napádať opravnými prostriedkami.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou na
predloženie písomného vyjadrenia k odvolaniu v lehote 15 dní boli právnemu zástupcovi povinného
súdom prvej inštancie doručené dňa 14.11.2017 a opakovaná výzva na predloženie písomného
vyjadrenia k odvolaniu bola súdom prvej inštancie doručená právnemu zástupcovi povinného dňa
19.9.2018.
5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne.
6. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote
na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje.
Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.
8. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že dané exekučné konanie začalo dňa 28.9.2016,
doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý následne dňa
4.10.2016 doručil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe
ktorej súd prvej inštancie ako exekučný súd vydal dňa 2.2.2017 poverenie č. 5107 073506. Predmetné
exekučné konanie je vedené na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom
ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, dňa 18.8.2016
pod sp. zn. RD/75/2016, ktorým rozhodcovský súd výrokom III určil povinnosť odporcu v I. rade, t.j.
povinného uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku rozhodcovské poplatky v
sume 2.256,- eur na účet zriaďovateľa rozhodcovského súdu. Na predmetnom rozhodcovskom rozsudku
predloženom súdu prvej inštancie ako príloha návrhu na vykonanie exekúcie nie je vyznačený dátum
jeho právoplatnosti, ale len dátum jeho vykonateľnosti dňa 26.8.2016. Exekútor dňa 24.3.2017 postúpil
exekučnému súdu námietky povinného proti exekúcii, doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.3.2017,
pričom upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému exekútorom doručené dňa 1.3.2017. Dňa
30.6.2017 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa
9.6.2017, doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.6.2017, ktorého prílohou bola okrem iného aj fotokópia
žaloby o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 13.9.2016 adresovaná Okresnému
súdu Bratislava V a poštou potvrdený podací hárok zo dňa 14.9.2016. Podanie predmetnej žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie preveril dopytom na Okresný súd Bratislava
V, z ktorého odpovede zo dňa 5.10.2017 zistil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.
zn. RD/75/2016 je na Okresnom súde Bratislava V vedená pod sp. zn. 7Csr/3/2016 a Okresnému
súdu Bratislava V bola predmetná žaloba doručená dňa 16.9.2016. Odvolací súd konštatuje, že z
obsahu spisu a ani zo žiadneho podania účastníkov konania nevyplýva, že by medzičasom došlo k
právoplatnému skončeniu predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7Csr/3/2016.



12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie a na zdôraznenie správnosti v ňom prezentovaného právneho záveru uvádza nasledovné
ďalšie dôvody.
13. Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by
mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Povolenie odkladu exekúcie je možné až po vydaní poverenia,
teda až počas prebiehajúcej exekúcie. Odklad exekúcie je možný z viacerých dôvodov, ustanovených v
ustanovení § 56 ods. 1 až 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), a to:
a) ak sa povinný, ktorý je fyzickou osobou, bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky
a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený,
b) ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená,
c) ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do
právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho
rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takého návrhu pripúšťa osobitný predpis,
d) ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú
starostlivosť podľa osobitných predpisov,
e) ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti
rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje.Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd
exekúciu podľa tohto zákona zastaví.
14. Na rozdiel od ustanovení § 56 ods. 1 až 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), kedy súd môže
(ale aj nemusí) povoliť odklad exekúcie ak sú splnené tu uvedené podmienky, ustanovenie § 56 ods.
5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) obligatórne ukladá súdu (a to aj bez návrhu povinného) odložiť
exekúciu v prípade, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
15. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že ustanovenie § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom
do 31.3.2017) sa vzťahuje len na exekúcie, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Odvolací súd sa však s týmto tvrdením
oprávneného nestotožnil. Je nepochybné, že k doplneniu vyššie uvedeného ustanovenia EP došlo
zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je ale rozdelený do
niekoľkých článkov, pričom v čl. I. je obsiahnutý právny text samotného zákona o spotrebiteľských
rozhodcovských konaniach a jeho ďalšími článkami (čl. II. až VII.) došlo k novelizácii ďalších právnych
predpisov, okrem iných aj niekoľkých ustanovení Exekučného poriadku. Exekučný poriadok nebol týmto
právnym predpisom novelizovaný len v súvislosti s prijatím predmetného zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ale predmetným zákonom došlo k novele Exekučného poriadku
aj vo veciach týkajúcich sa cudzieho exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. b) EP, § 42 ods. 4 EP, § 44
ods. 6 EP, § 48 ods. 3 EP, § 56 ods. 3 EP...), ďalej bol do EP zakotvený Centrálny register exekúcií
(§ 211a a nasl. EP), § 217 EP - disciplinárna komisia a pod., teda je nepochybné, že ustanovenia
Exekučného poriadku neboli novelizované výlučne v súvislosti so zavedením inštitútu spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by úmyslom zákonodarcu bolo, aby sa
ustanovenie § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) týkalo výlučne rozhodcovských rozsudkov
vydaných v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal
pochybnosti a to uvedením rozhodných skutočností priamo do textu právnej normy, ako tak urobil
napríklad v ustanoveniach § 44 ods. 3 EP a § 48 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017). Rovnako sa
odvolací súd nestotožnil s argumentáciou oprávneného o tom, že oprávneného sa konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku netýka, keďže nie je jeho účastníkom a že výsledok tohto konania nemôže
mať žiadny vplyv na pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie. Je nesporné, že oprávnený sa v danom
exekučnom konaní domáha vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, o ktorom je pred Okresným súdom Bratislava V vedené konanie o jeho zrušenie v celosti,
t.j. vrátane výroku III, ktorým bola rozhodcovským súdom povinnému uložená povinnosť uhradiť
rozhodcovskému súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku rozhodcovské
poplatky v sume 2.256,- eur, v dôsledku čoho výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
bude mať jednoznačne podstatný vplyv na vymáhanú pohľadávku, v nadväznosti na čo odvolací súd
vyhodnotil argumentáciu oprávneného v tomto smere za skutkovo i právne irelevantnú.
16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že argumentácia oprávneného poukazujúca na skutočnosť,
že za súčasnej právnej úpravy už Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce dikcii
ustanovenia § 56 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, je právne irelevantná, s poukazom na
znenie ustanovenia § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), v



zmysle ktorého je súd povinný na daný prípad aplikovať právnu úpravu v znení účinnom do 31.3.2017.
Súčasne odvolací súd konštatuje, že žiadne z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo
všeobecných súdov, na ktoré vo svojich podaniach poukazoval oprávnený, nie je riešením právnej otázky
podstatnej pre prejednávaný prípad vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom
do 31.3.2017) na skutkové a právne okolnosti zodpovedajúce danému prípadu.
17. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v závislosti od výsledku konania o zrušenie
predmetného rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vedeného na Okresnom súde Bratislava V
pod sp. zn. 7Csr/3/2016 v súlade s ustanovením § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ktoré v
druhej a tretej vete veľmi presne upravuje postup exekučného súdu v nadväznosti na výsledok konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne
a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne
potvrdil.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy
konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).