{"guid": "2bb0f9b3-1497-44df-8bcd-b0ff31e512a7:a3ae9a0c-f86b-4217-b976-9b3e4b562a3b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3808217739.3", "spisova_znacka": "17Co/123/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/123/2016 z 5. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 5. apríla 2016, sp. zn. 17Co/123/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3808217739.3", "identifikacne_cislo": "3808217739", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2016-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3ae9a0c-f86b-4217-b976-9b3e4b562a3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3808217739.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3808217739.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3808217739.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/123/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808217739
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3808217739.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Radovana Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa: J. - P. poisťovňa, a.s.,
so sídlom v Q., R. rad č. 4, IČO: 00 151 700 proti odporcom 1/ L. L., s miestom podnikania P. č. XX, IČO:
40 420 256, zast. JUDr. T. W., advokátom so sídlom v U., W. č. 3, 2/ I. P., I-Y., s miestom podnikania U.,
A. Y. XXX/XX, IČO: 37 013 475, zast. JUDr. R. F., advokátom so sídlom v U., J. B. č. 5, 3/ U. U., s.r.o., so
sídlom v P., Jurkovičova č. XX, IČO: 34 109 340, zast. JUDr. T. W., advokátom advokátskej kancelárie W.
& U. spol. s r.o., so sídlom v Q., Q. č. 1, o zaplatenie 170.813,-Sk istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. novembra 2015 č. k. 12C/64/2009-403, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody,
keď na neho prešiel podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok poškodeného na náhradu
škody výplatou poistného plnenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov a citáciou
ustanovení § 420 nasl. a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov
vyslovil záver, že návrh na začatie konania nie je  dôvodný. Dospel k záveru, že činnosť ani jeden
z odporcov nemala v konaní prevádzkovú povahu. Vyslovil názor, že prevádzková činnosť síce
spravidla súvisí s vymedzeným predmetom činnosti, ktorú podnikateľ prevádzkovo vykonáva, avšak nie
všetky ujmy, ktoré podnikateľ pri svojej činnosti spôsobí sú odškodniteľné podľa § 420a Občianskeho
zákonníka. Otázka, či sa nárok na náhradu škody posúdi podľa § 420 alebo 420a Občianskeho
zákonníka závisí od zistenia, aká skutočnosť bola príčinou vzniku škody. Podľa názoru súdu prvého
stupňa škodová udalosť v tomto prípade nemá pôvod prevádzkovaných činností odporcu 1/ a 2/ a
príčinou vzniku škody teda nebol charakter ich činnosti ani pri tejto činnosti použitá ani nijaké ich
vplyvy na okolie, ale ich zodpovednosť môže byť daná za protiprávny úkon za predpokladu ak príčinou
vzniknutej škody boli určité nedostatky, či chyby, ktorých sa dopustili v ich činnosti. Ďalej vyslovil, že
príčinná súvislosť je potom daná, ak je v konaní doložené, že nebyť určitých pochybení, ku škode, tak
ako vznikla, by nedošlo. Zodpovednosť odporcov preto posúdil z hľadiska zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Považoval za jednoznačne preukázané, že zdrojom požiaru bolo vznietenie
plynového kotla. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že k vznieteniu kotla nedošlo úmyselným
podpálením, ani dôsledkom elektrického skratu na elektroinštalácii plynového kotla. Podľa znaleckého
dokazovania bol ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku požiaru označený únik plynu a s veľkou
pravdepodobnosťou bolo ohnisko požiaru ustálené miesto napojenia kotla na jeho plynovú prípojku,
t. j. na vstupe do regulačného ventilu. V konaní nebola jednoznačne ustálená príčina vzniku požiaru,
súd však ustálil, že k nemu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo v dôsledku úniku plynu v mieste
napojenia kotla na jeho plynovú prípojku. V konaní nebolo preukázané, že by k požiaru došlo v dôsledku
technickej alebo výrobnej vady kotla a rovnako nebola preukázaná namietaná totožnosť kotla, pričom



dôkazné bremeno o tom, že sa nejedná o identický kotol s tým, ktorý bol namontovaný v rodinnom
dome a spôsobil požiar a kotlom, ktorý bol podrobený znaleckému dokazovaniu spočívalo na odporcoch.
Po vykonanom dokazovaní, keď znalec stotožnil predložený a preskúmavaný plynový kotol s kotlom
vyobrazeným na snímkach z miesta požiaru a uviedol, že kotol predložený k skúmaniu a namontovaný
kotol na stene v mieste požiaru boli vystavené takým istým technickým účinkom požiaru a že je vylúčené
aby dva kotle zhoreli tým istým mechanizmom so zanechaním identického termického poškodenia.
Súd ustálil, že odporcovia nepreukázali, že sa nejednalo o kotol totožný s kotlom z miesta požiaru.
Nepovažoval za preukázanú ani obranu odporcov, že k teoretickému úniku plynu mohlo dôjsť aj v
dôsledku sadnutia stavby, či sadania kotla po jeho montáži na stenu, keďže to nebolo preukázané
znaleckým dokazovaním. Taktiež nebolo preukázané, že by došlo k vzájomnému posunu medzi kotlom
a jeho plynovou prípojkou z dôvodu sadania celej stavby, či jej časti ani to, že sadnutie ovplyvnilo
tesnosť závitového spoja. Stotožnil sa so závermi znaleckého dokazovania, že k vzniku požiaru došlo  v
dôsledku úniku plynu v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku a v právnom posúdení si kládol
otázku, či niektorý z označených odporcov 1/ až 3/ nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu dôsledkom
takéhoto úniku plynu v mieste spoja a či tak boli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka, teda či došlo k porušeniu právnej zodpovednosti, k vzniku škody ako
majetkovej ujmy, či existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou
a zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Vyslovil názor, že dôkazné bremeno preukázania porušenia
povinnosti odporcov 1/ až 3/ v konaní spočívalo na navrhovateľovi. Návrh voči odporcovi 3/ ako výrobcovi
a dodávateľovi plynového kotla nepovažoval za dôvodný s poukazom na to, že nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním tohto odporcu a škodou a s poukazom na samotný postoj navrhovateľa
k tomuto odporcovi keď opakovane vyslovil názor, že na žalobnom návrhu voči odporcovi 3/ naďalej
zotrváva len z opatrnosti. Voči odporcovi 2/ nepovažoval návrh za dôvodný pre nesplnenie základných
predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Považoval
za dostatočne preukázané, a to najmä znaleckým dokazovaním, že odporca 2/ bol ako servisný technik
plynových kotlov PROTHERM požiadaný o vykonanie skúšky plynotesnosti a uvedenie plynového kotla
do prevádzky, vrátane pokynov majiteľovi k jeho obsluhe. Odporca 2/ vykonal kontrolu tesnosti plynového
kotla riadne s použitím detektoru úniku plynu, pričom tiež znalec v konaní vylúčil možnosť, že by odporca
2/ ako revízny technik neskontroloval tesnosť plynového potrubia. Tiež svedok v konaní potvrdil, že
únik plynu pri kontrole vykonanej odporcom 2/ nebol zistený. Odporca 2/ tak vykonal kontrolu riadne
na kvalifikovanej úrovni, riadne uviedol kotol do prevádzky, a to podľa pokynov výrobcu, majiteľa s jeho
obsluhou riadne oboznámil a navrhovateľ nepreukázal opak.

Nepovažoval za dôvodný ani návrh voči odporcovi 1/ ako osobe, ktorá v októbri 2006 vykonala montáž
plynového kotla v rodinnom dome. V konaní nebolo preukázané, že v dôsledku nesprávnej montáže, či
inej činnosti odporcu 1/ došlo k vzniku požiaru a následnej škode. Zo znaleckého dokazovania v tejto
súvislosti vyplynulo, že k najpravdepodobnejšiemu dôvodu úniku plynu z plynového kotla v mieste jeho
napojenia na plynovú prípojku v stene došlo použitím vadného či nevhodného tesnenia, z jeho utiahnutia
spoja v mieste napojenia alebo posunutím kotla voči múru, kde bol kotol zavesený. Navrhovateľ v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, že ku vzniku škody došlo niektorým z takto uvedených dôvodov a že škoda
vznikla porušením povinnosti odporcu 1/ či už preto, že použil vadné tesnenie, zle utiahol spoj, či zle
zavesil kotol a došlo tak k jeho posunutiu voči múru a následnému úniku plynu, a teda že tu existuje
príčinná súvislosť  medzi konaním odporcu 1/ a vzniknutou škodou. Ďalej vyslovil názor, že podmienkou
vzniku povinnosti odporcu 1/ nahradiť škodu je to, aby škoda bola ním spôsobená, čo navrhovateľ
v konaní nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia najmä ak prvé znalecké dokazovanie sa
vykonávalo až tri roky po vzniku požiaru. Navrhovateľ nezabezpečil pre konania adekvátne dôkazy, ak
sa znalecký ústav odvolával vo svojom posudku na možnú vadnosť tesniaceho krúžku, či jeho výrobnú
vadu, prípadne poškodenie, nebolo možné vykonať dôkaz v konaní, keďže navrhovateľ tento po vzniku
požiaru riadne nezabezpečil s odkazom na vyjadrenie znalca, že obvyklý postup v takýchto prípadoch
je, že polovicu tesniaceho krúžku si ponecháva navrhovateľ a polovicu poškodený. Keďže nepovažoval
za preukázané naplnenie kumulatívne všetkých štyroch predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle
ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na začatie konania zamietol. Zároveň vyslovil, že o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku  podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že
odporcom 1/, 2/  bude spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť 5.669,95 eur navrhovateľovi.
Uplatnil dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/. V odvolaní akceptoval názor súdu prvého



stupňa o tom, že odporcovia v konaní nepreukázali, že predmetom znaleckého skúmania nebol kotol
totožný s kotlom z miesta požiaru. Ďalej poukazoval na to, že pravá bočná stena kotla zobrazená na
snímkach z miesta požiaru bola termicky poškodená zhodne s pravou bočnou stenou kotla predloženého
ku skúmaniu. Na základe jednoznačnej podobnosti termického poškodenia pravej bočnej aj čelnej steny
kotla však možno tvrdiť, že kotol predložený na skúmanie a kotol namontovaný na stene v mieste
požiaru boli vystavené takým istým termickým účinkom požiaru, t. j. na skúmanom kotle musel požiar
vzniknúť tým istým mechanizmom ako na kotle na mieste požiaru. Za podstatný považoval výsluch
spracovateľov znaleckého posudku, keď na pojednávaní dňa 02.04.2012 potvrdili, že aj v prípade,
keby už poškodený kotol nebol k dispozícii, bolo by možné pri znaleckom dokazovaní vychádzať z
rozsiahlej fotodokumentácie nachádzajúcej sa v súdnom spise a záver by bol obdobný. Poukázal na
znalecký posudok PPZ-1462/KEÚ-BA-EXP-2010, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kriminalistické
ohnisko požiaru sa v danom prípade s veľkou pravdepodobnosťou nachádzalo v mieste napojenia
kotla na jeho plynovú prípojku a príčinou vzniku požiaru bol zrejme únik plynu v tomto závitovom
spoji a následné zapálenie stúpajúceho prúdu plynu od otvoreného plameňa horáka kotla. Uviedol
ďalej, že aj v znaleckom posudku PPZ-KEÚ-BA-EXP-2014/12778 Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru v Bratislave bolo konštatované, že z praktických skúseností expertov
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave z obdobných  požiarov, prípadne aj z výbuchov
spojených s preukázaním únikmi plynu na závitových spojoch na vstupoch do plynových spotrebičov boli
v období rokov 1993-2014 všetky skúmané netesnosti spôsobené nekvalitným utesnením predmetného
závitového spoja. V prípadoch, kde boli použité krúžky z gazbestu napr. klingerit ako tomu bolo v danom
prípade bolo hlavnou príčinou nedostatočné dotiahnutie spojovacej matice už pri samotnej montáži
spoja. Znalci označili takéto nedostatočné dotiahnutie spojovacej matice už pri samotnej montáži spoja
za hlavnú a najpravdepodobnejšiu verziu podľa dlhoročných praktických skúseností. Zároveň uviedli,
že v žiadnom z týchto prípadov nebol únik plynu zo spoja zistení pri kontrole spoja hneď po montáži,
ale prejavil sa až neskôr. V prípadoch použitia tesniacich krúžkov z gazbestu sa rádovo jednalo o
dva až tri týždne, čomu zodpovedá časový interval úniku plynu a vzniku požiaru aj v prejednávanej
veci. Vyslovil názor, že teda všetko nasvedčuje tomu, že najpravdepodobnejšia verzia príčiny požiaru
predmetného rodinného domu bola nedostatočné dotiahnutie spojovacej matice už pri samotnej montáži
spoja. Pokiaľ ide o ďalšiu príčinu vzniku požiaru, a to výrobnú vadu tesniaceho krúžku alebo jeho
prípadné poškodenie už pred samotnou montážou túto nikto nepotvrdil, nebola znalcami označená ako
hlavná príčina, dokonca bola znalcami ustálená ako málo pravdepodobná príčina požiaru. Podľa jeho
presvedčenia ku škode došlo pochybením pri napojení kotla na jeho plynovú prípojku, t. j. nedostatočným
dotiahnutím spojovacej matice, za ktorú zodpovedá v zmysle ust. § 645 Občianskeho zákonníka odporca
1/ Mário L., nakoľko bol jediný zmluvný partner vlastníka domu, on fakturoval vlastníkovi domu kompletné
práce, nie len na vykurovanie ale na plynovode. Za škodu preto zodpovedá podľa jeho názoru odporca
1/. Názor, že pri uvádzaní plynového kotla do prevádzky aj odporca 2/ nedostatočne skontroloval tesnosť
závitového spoja v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku. Znalec totiž nevylúčil možnosť, že
odporca 2/ neskontroloval tesnosť plynového potrubia, len poukázal na bežnú prax, avšak podstatné je
to, ako kvalifikovane bola kontrola tesnosti vykonaná. Vyslovil názor, že odporca 2/ nevykonal kontrolu
dôsledne, na kvalifikovanej úrovni a so všetkou odbornou starostlivosťou. Nedostatočne skontroloval
tesnosť závitového spoja v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku a neskontroloval dotiahnutie
spoja. Škoda preto vznikla aj v príčinnej súvislosti s činnosťou odporcu 2/, ktorá má prevádzkovú povahu,
a preto tiež zodpovedá za vzniknutú škodu.

Odporca 1/ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že zo záverov znaleckých posudkov nie je možné jednoznačne
ustáliť vznik požiaru, pretože všetky vyjadrenia a  všetky vyjadrenia boli formulované len v rovine
pravdepodobnosti, čo vzniklo na základe toho, že znalecké dokazovanie bolo miestnou ohliadkou
vykonávané len po štyroch rokoch.

Odporca 2/ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení poukazoval na závery znaleckých posudkov, ktoré boli v
konaní nariadené s tým, že už znalecký posudok z roku 2010 č. PPZ-1462/KÚ-BA-EXP-2010 ustálil
pravdepodobné závery. Vtedy odporca argumentoval stanoviskom pracovníkov ORHaZZ v Prievidzi,
ktorí boli prítomní pri ohliadke mieste požiaru a ktorých fotografie jasne preukazujú absenciu esovitého
potrubia v kotly, ktoré spája regulačný ventil  s horákom. Podľa záveru odborných pracovníkov -
zisťovateľov požiarov z ORhaZZ v Prievidzi za ohnisko požiaru bolo priamo v kotle a nie v mieste
napojenia kotla na plynové potrubie. Poukázal aj na svedecké výpovede zamestnancov, ktorí odpájali



kotol, z ktorých vyplynulo, že prípojka plynu na kotol nebola uvoľnená, a preto cez ňu nemohol unikať
plyn. Ďalej poukázal na výpoveď majiteľa nehnuteľnosti, ktorý uviedol, že cca 1 hodinu pred požiarom
bol skontrolovať plynový kotol, ktorý pracoval normálne a necítil žiaden únik plynu, z čoho je jasné,
že aj z prípadného minimálneho úniku plynu v mieste pripojenia nemohol vzniknúť za taký krátky čas
požiar. Zdôraznil, že v prípade oboch znaleckých posudkov, ktoré súd nariadil je zhodné konštatovanie,
že ohliadka miesta požiaru nebola znalcami vykonaná a ich tvrdenia sa týkali len pravdepodobne vzniku
požiaru.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Z ust. § 205 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí
konanie vo veci samej možno odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného
ustanovenia.
Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (Súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podľa súdnej praxe
podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť
aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Navrhovateľ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa skutočnosti, či vznik požiaru na kotli v
rodinnom dome, za ktorý navrhovateľ poistenému poskytol poistné plnenie a návrhom na začatie konania
uplatňuje svoj nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bol spôsobený porušením povinností
odporcov 1/ až 3/, resp. či sú tu dané skutočnosti, za ktorých by zodpovedali odporcovia za škodu podľa
§ 420, resp. 420a Občianskeho zákonníka.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí totiž súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému
súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že
pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - § 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p. teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil preskúmaním odvolací súd, že súd prvého stupňa pri
hodnotení dôkazov, ktoré v konaní, a to ako pred zrušením prvého rozhodnutia vo veci, tak aj po
ďalšom konaní vykonal, postupoval správne podľa ust. § 132 O.s.p., keď hodnotil vykonané dôkazy, a
to ako znalecké posudky tak aj svedecké výpovede, neopomenul  žiadnu skutočnosť, ktorá v konaní
vyšla najavo a jednotlivé dôkazy hodnotil aj vo vzájomnej súvislosti, pričom uviedol, z ktorých svoje
rozhodnutie vychádzal a ktoré nepovažoval za podstatné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že v konaní po zrušení predchádzajúceho rozsudku súd prvého
stupňa doplnil dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, či na znalecké dokazovanie bol predložený kotol
totožný s kotlom z miesta požiaru. Zistil tak, že všetky vykonané dôkazy nasvedčujú kladnému záveru
a účastníkom sa nepodarilo preukázať opak.



Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vykonané tak je potrebné zdôrazniť,
že aj znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p.. Oproti iným dôkazom je
tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť
ich obsah preto, že ich obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického
myslenia. Iné dôkazné prostriedky hodnotí súd priamo, bezprostredne, v prípade znaleckého posudku
môže sudca hodnotiť taký dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade
so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliadol na
všetko, čo mu bolo na posúdenie predložené. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po
stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie
mu nutne chýbajú potrebné a náležite preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého
dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vieryhodný a či
jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádza
zo zistených skutočností. Ak má súd v tomto smere nejaký pochybnosti, musí ich odstrániť tým, že
znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca. V prípade, ak posudky nie sú
zhodné a súd nenadobudne ani po výsluchu presvedčenie o správnosti, resp. vieryhodnosti znaleckých
posudkov vyžiada si spravidla posudok ďalšieho znalca a len vtedy si vykoná záver o tejto skúmanej
skutočnosti.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym
ústavom Policajného zboru Bratislava, ktorý sa mal vyjadriť k príčine vzniku požiaru plynového kotla
namontovaného v rodinnom dome Petra W. dňa 29.12.2006. Podľa jeho záveru požiar po vylúčení
úmyselného podpálenia kotla mohol vzniknúť dvoma spôsobmi, a to únikom plynu na potrubnej trase pod
úrovňou horáku a následné zapálenie tohto unikajúceho plynu od horiaceho horáku alebo elektrickým
skratom alebo zvýšeným prechodovým odporom na elektroinštalácii kotla.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14.10.2010 zamietol návrh na začatie konania s poukazom na
to, že hoci možno považovať za preukázané, že zdrojom požiaru v dome bol plynový kotol, v konaní sa
dokazovaním s určitosťou nezistilo ohnisko požiaru, aj keď toto aj podľa záveru znaleckého dokazovania
s veľkou pravdepodobnosťou sa nachádzalo v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku a príčinou
vzniku požiaru bol zrejme únik plynu v tomto závitovom spoji a následné zapálenie stúpajúceho prúdu
plynu od otvoreného plameňa horáka kotla. Podľa záveru takéhoto znaleckého posudku a vzhľadom
na výpovede vypočutých svedkov nepovažoval za preukázané, či príčinou požiaru nebola aj vada na
dodanom materiály alebo nejaká iná skrytá vada a naviac vyslovil pochybnosti o tom, či naozaj bol
k skúmaniu znaleckého ústavu predložený kotol, ktorý zhorel v rodinnom dome Petra W.. Po zrušení
prvostupňového rozsudku odvolacím súdom súd prvého stupňa nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, a
to znaleckým posudkom Ing. W., Ing. F. W. a doplňujúcim posudkom, ktorý vypracoval kriminalistický a
expertízny ústav PZ z odboru kriminalistickej identifikácie. Znalecké posudky sa zaoberali možnosťami
vzniku požiaru, na ktoré poukazovali účastníci v priebehu konania, avšak vylúčili príčinu, ktorá mala
súvisieť so sadaním stavby, prípadne iným pohybom predmetného kotla. Závery znaleckých posudkov
vyhodnotil súd prvého stupňa tak, že nepovažoval za preukázané, že by k vznieteniu kotla došlo
úmyselným podpálením alebo v dôsledku elektrického skratu na elektroinštalácii plynového kotla. Za
najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru bol označený únik plynu a s veľkou pravdepodobnosťou
bolo za ohnisko ustálené  miesto napojenia kotla na jeho plynovú prípojku, t. j. na vstupe do regulačného
ventilu. Vzhľadom na závery znaleckých posudkov potom nepovažoval za jednoznačne preukázané
porušenie právnej povinnosti ani jedného z odporcov a rovnako za preukázané, že by škodová udalosť
mala pôvod v prevádzkovaní činnosti odporcov 1/, 2/, pričom príčinou vzniku škody by bol charakter ich
činnosti alebo vec pri tejto činnosti použitá.

Takéto závery a hodnotenie vykonaného dokazovania považuje odvolací súd za správne s poukazom na
to, že zodpovednosť za škodu možno založiť len na základe jednoznačného preukázania jednotlivých
zložiek zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 prípadne § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ tieto predpoklady nie sú jednoznačne preukázané nie je možné ustáliť zodpovednosť za škodu,
v dôsledku ktorej by sa aj navrhovateľ úspešne mohol domáhať svojho nároku podľa § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh na začatie konania zamietnutý, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p..



Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/64/2009", "guid": "0d11734e-f966-43bb-9b2a-8757a1368094:8fdc99b6-f8f5-4aed-8369-c66dee40bd1a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}