Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/7/2016 z 3. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. novembra 2016, sp. zn. 2S/7/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200131.2 Krajský súd Prešov | 2S/7/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016200131.2 | 2016-11-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f769b19e-a596-4bb8-ac2b-00ec74309aaf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200131.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200131
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200131.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu I.. L.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom,
advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov,
Odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, Nám. Mieru č. 3, 081 92 Prešov, za účasti P. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXXX/X, XXX XX U. - P., právne zastúpenej JUDr. Martinom Šaffom,
advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22. decembra 2015 pod č.: OU-PO-
OOP1-2015/036638/FRA na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov ako žalovaný
rozhodol dňa 22.12.2015 pod č. OU-PO-OOP1-2015/036638/FRA ako príslušný odvolací orgán podľa §
4 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 180/2013 Z.z., ako aj § 5 a § 7 Zákona o správnom konaní podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že I. zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor všeobecnej
vnútornej správy č. OU-PO-OOVVS-2015/001628-30 PR.2014/1848/Slz zo dňa 30.04.2015 vo výroku
o vine obvineného tak, že konanie v časti vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa obvinený I. mal dopustiť tým, že dňa XX.XX.XXXX o
XX:XX hod. na spoločnom dvore budov na uC., pred minimálne štyrmi osobami, v komunikácii so P. W.
použil slovné spojenie „prd makový“, čím ublížil P. W. na cti tým, že ju urazil podľa ustanovenia § 76 ods.
1 písm. a) predmetného zákona zastavuje z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom.
Zároveň podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v zvyšnej časti rozhodnutie Okresného úradu Prešov,
Odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 30.04.2015 potvrdzuje a odvolanie obvineného I.. L. G.
zamieta.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu,
hlavne výrok, ako aj odôvodnenie uvedeného rozhodnutia s poukazom na postup prvostupňového
správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia odvolaním obvineného. Z
uvedeného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že tento vypočul tak
obvineného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj navrhovateľku P. W. a navrhovaných
svedkov tak zo strany obvineného, ako aj navrhovateľky P. W. a to svedka U. Y., C. U., I.. T. P. a D. U.,
ako aj neskôr navrhnutého svedka N. L. obvineným z priestupku. S poukazom na skutkový stav, ktorý
bol zistený správnym orgánom a vzniknuté rozpory vypočul uvedených svedkov opätovne a nanovo aj



navrhnutého svedka N. L.. Na základe uvedených zistených skutočností správny orgán dospel k záveru,
že dňa 17.06.2014 na spoločnom dvore budov C. X-X v U. pred minimálne štyrmi ďalšími osobami
- mužmi obvinený z priestupku oslovil navrhovateľku - ženu a komunikoval s ňou takým tónom a
spôsobom, že vzbudil pozornosť tam prítomných osôb, pričom v tejto komunikácii použil slovo „piča“ a
slovné spojenie „prd makový“. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že obvinený z priestupku sa
dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Zákona
o priestupkoch a uložil mu sankciu, pričom aplikoval ustanovenie § 12 ods. 1 citovaného zákona.

3. Žalovaný ako odvolací orgán posudzoval obsah rozhodnutia správneho orgánu z dôvodov uvedených
v podanom odvolaní, pričom poukázal na dôvody odvolania obvineného z priestupku a preskúmal
napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a s
poukazom na skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu obvineného
nemožno priznať úspech. Poukázal v prvom rade na zápisnicu o podaní vysvetlenia P. W., ako aj
na samotné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré obsahuje výrok rozhodnutia, ktorý
spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 77 Správneho poriadku, pričom z výroku jednoznačne vyplýva
podľa žalovaného, že obvinený sa dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. dopustil uvedeného priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Ďalej
odvolací orgán konštatoval, že zo spisového materiálu a z jednotlivých výpovedí je zrejmé, že medzi
účastníkmi konania existujú spory ohľadom parkovania na spoločnom dvore. Žalovaný poukázal na
to, že správny orgán správne vyhodnotil jednotlivé výpovede obvineného, navrhovateľky a svedkov
samostatne i vo vzájomnej súvislosti a v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. V
súvislosti s vypočutím svedka F.a žalovaný uviedol, že daného svedka spomenul len svedok N. vo svojej
výpovedi, pričom tohto svedka nenavrhovali vypočuť účastníci konania. Predmetná skutočnosť vyplýva
aj z odvolania, pričom obvinený bol následne správnym orgánom vyzvaný, aby poskytol súčinnosť
a zaslal konkrétne údaje na predmetného svedka, aby bolo možné jeho predvolanie zabezpečiť.
Z uvedeného spisového materiálu vyplýva, že obvinený požadovanú súčinnosť správnemu orgánu
neposkytol.

4. K námietke obvineného, že z obsahu výpovede poškodenej vyplýva, že ju neurobila navrhovateľka
osobne, ale ju pri úkone zastupoval D. W., ktorý sa vyjadroval k okolnostiam, ktoré sám nemohol popísať,
pretože nebol ich svedkom a v dôsledku toho ani správny orgán takýto dôkaz nemal vykonať. Žalovaný
pritom poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a
ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom, alebo iným zástupcom,
ktorého si zvolia. Okrem iného odvolací orgán uviedol, že v spise sa nachádza splnomocnenie zo
dňa 16.01.2015, ktorým navrhovateľa P. W. splnomocnila svojho manžela D. W. v plnom rozsahu
zastupovaním v konaní o priestupku.

5. Obvinený pokiaľ ďalej poukazoval na neobjektívnosť hodnotenia dôkazov a na rozpory v jednotlivých
výpovediach žalovaný poukázal na ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého
správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Podľa žalovaného správny orgán správne vyhodnotil jednotlivé výpovede
obvineného, navrhovateľky a svedkov samostatne aj vo vzájomnej súvislosti.

6. K ďalšej námietke spochybnenia objektívnosti dokazovania ohľadom nákresu evidovaného v
priestupkovom spise ako dôkazu vyhotoveného svedkom L., na ktorom zakreslil 4 zaparkované autá a
kopu piesku vedľa kontajnera, pričom žiadny zo svedkov kopu piesku nenakreslil, pretože v skutočnosti
sa na dvore v čase skutku kopa piesku nenachádzala, ale presne na tom mieste zaparkoval motorové
vozidlo svedok U., ani tento rozpor správny orgán neodstraňoval, ale uspokojil sa s dôkazom, ako mu
ho svedok predložil. Žalovaný v tejto námietke uviedol, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia sa
zaoberal podrobne jednotlivými náčrtmi situácie, pričom v prípade svedka N. L., ktorý sa dostavil na
výsluch s už nakresleným náčrtom bol správnym orgánom požiadaný, aby vyhotovil nový náčrt počas
svojej výpovede a náčrt, ktorý si priniesol zo sebou nebol pri vyhodnotení dôkazov braný v úvahu. Vo
vzťahu k námietke obvineného z priestupku, že na podporu nedôveryhodnosti svedkov U. a P. uviedol
správny orgán aj skutočnosť, že v deň incidentu mal vedieť, že na neho bola zavolaná polícia, o čom
svedčí dôkaz predložený do spisu, v ktorom v mailovej pošte oznamoval určité skutočnosti konateľovi
spoločnosti, pre ktorú navrhovateľka pracuje, žalovaný uviedol, že správny orgán vyhodnotil predmetný
mail, ktorý je súčasťou spisového materiálu a k tomuto sa vyjadril. Na základe týchto skutočností
rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.



7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku a vrátiť vec správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom na pojednávaní právny
zástupca žalobcu upravil petit, že žiada vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe žalobca
argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a
zároveň aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nezákonné a to z dôvodov, že rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z
ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozopre s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorých naplnenie preukazuje žalobca poukazom na skutkový a
právny stav.

8. Žalobca v žalobe dôvodil tým, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. č. C KN č. 3191/33
o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. U., pričom pri užívaní tejto nehnuteľnosti sú dlhodobo
nepriaznivé spoluvlastnícke vzťahy. Poukázal na určité skutočnosti, ktoré sa týkajú týchto vzájomných
spoluvlastníckych vzťahov. Čo sa týka zisťovania skutkového stavu správnym orgánom, správny orgán
hodnotil v konaní výpovede piatich svedkov U. Y., C. U., T. P., D. U. a N. L.. Pokiaľ správny orgán hodnotil
dôveryhodnosť a výpovede jednotlivých svedkov podľa žalobcu neštandardne pri absencii základnej
logiky vedenia vyšetrovania a správny orgán si vyberal z jednotlivých výpovedi len určité časti a zvyšok
následne opomenul, čo robí odôvodnenie rozhodnutia podľa žalobcu nezrozumiteľným.

9. Predmetom konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) je tá
skutočnosti, že inému ublíži na cti tým, že ho urazí, alebo vydá na posmech, pričom v tomto konkrétnom
prípade má ísť o adresovanie verbálneho vulgarizmu. Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo sa správny
orgán, ako aj odvolací orgán nezamerali pri skúmaní dôveryhodnosti svedkov na obsah rozhovoru a
možnosti jednotlivých svedkov ho počuť, ale na postavenie áut v rámci dvora, alebo to, či sa rozhovor
stal pri aute, alebo pred autom, čo je absolútne irelevantné.

10. Žalobca argumentoval konkrétnym poukazom na výpoveď svedkov U. Y. a C. U., ktorí mali počuť
vulgarizmus a nachádzali sa 15 až 20 metrov od rozhovoru na jeho opačnom konci dvora. Rozhovor
nepočuli, nevedeli sa vyjadriť k jeho obsahu, no napriek tomu počuli vulgarizmus. Títo dvaja svedkovia
podľa žalobcu boli však správnym orgánom, ako aj žalovaným vyhodnotení ako dôveryhodní, lebo vedeli
zakresliť autá stojace na dvore, navyše pravdivosť ich výpovedí bola zásadným spôsobom spochybnená
tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, pričom tieto výpovede považuje žalobca za nedôveryhodné.
Okolnosti, ktoré popisuje z výpovede obidvoch svedkov pána Y., ako aj pána U. nepripadali správnemu
orgánu nejako nedôveryhodné, pričom týchto svedkov ohodnotil ako dôveryhodných, nákresy ako
jednoznačne preukazujúce, že ich výpovede sú pravdivé, pritom vôbec nebral do úvahy, že o postavení
veci a ľudí na dvore sa mohli dozvedieť sprostredkovane alebo následne po incidente, kedy už boli
uzrozumení navrhovateľkou, že budú vypovedať pred mestskou políciou.

11. Žalobca ďalej poukázal na výpovede svedkov T. P. a D. U., ktorý boli vzdialení len niekoľko metrov
(3-6 m) od samotného rozhovoru, ich výpovede čo sa týka obsahu sa stretávajú, títo nepočuli žiaden
vulgarizmus a napriek tomu boli vyhodnotení správnym orgánom ako nedôveryhodní a navyše bola
spochybnená ich prítomnosť na mieste priestupku.

12. Zároveň argumentoval výpoveďou N. L., ktorý identifikoval na mieste priestupku pána T. P., ako
aj D. U.. Argumetnoval ďalej aj tým, že podľa navrhovateľky a správneho orgánu svedok N. L. dostal
od I.. T. P. pripravený náčrt a približne 60 minút nebol schopný opísať podobu I.. P.. Správny orgán
podľa žalobcu vôbec nezisťoval odkiaľ má pripravený náčrt svedok L., či si náčrt pripravil sám, alebo
mu ho niekto pripravil, stotožnil sa bez akýchkoľvek dôkazov s tvrdením navrhovateľky. Podľa týchto
skutočností správny orgán, ako aj žalovaný hodnotili výpovede svedkov nie na základe podstaty veci, t.
j. z obsahu rozhovoru, ale podľa postavenia áut na dvore.



13. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžo5/504/2009 a ďalej argumentoval tým,
že z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že tento logický vzťah odôvodnenia a skutkových
okolností absentuje vykonávanie dôkazov je neadekvátne a nesie znaky zaujatosti, keďže si na
viacerých miestach odporuje. Rozpory u svedkov navrhovateľky vôbec neriešil správny orgán a pri
vykonávaní dôkazov kládol dôraz na nesúvisiace okolnosti, z ktorých vyvodil nesprávne závery. Ako
nosnú skutočnosť pre rozhodnutie použil náčrty áut stojacích vo dvore, pričom táto skutočnosť je pre
posúdenie veci absolútne irelevantná, keďže sa s ňou mohli osoby oboznámiť aj po incidente, keďže
rozhovor trval len niekoľko minút. Rozpory u svedkov navrhovateľky inklinujú k záveru, že títo svedkovia
sa o aktivitách na dvore dozvedeli až sprostredkovane, neskôr, alebo na základe reprodukovaného
rozprávania poškodenej, čo potvrdzuje samotná poškodená vo vyjadrení k odvolaniu aj voči druhému
svedkovi pánu PD. keď uviedla, že k reakcii na vyjadrenie, že svedok C. U. ju ako ženu nestotožnoval
uviedla, že sa jej to zdá byť zbytočné, mätúce, keďže to bol jej svedok, ktorý ju osobne pozná, nakoľko
výpoveď pred policajtom robil na jej podnet.

14. Žalobca ďalej dôvodil tým, že správny orgán viedol myšlienkový postup pričom predmetom
priestupku je verbálna urážka, svedkovia U. Y. a C. U. zakreslili by autá v dvore rovnako, hoci ani jeden
z nich nevidel osoby v čase rozhovoru, svedkovia U. a P. sú nedôveryhodní, lebo tieto autá rovnako
nezakreslili a je otázne, či sa na mieste vôbec nachádzali. Absencia tohto logického vzťahu je badateľná
najmä pri povinnosti svedkov U. a P. zakresľovať, kde stáli autá v dvore a to napriek tomu, že sa v týchto
miestach v prakticky denne nenachádzajú, čo značne uvedené skutočnosti ovplyvňuje a svedkovia Y. a
U. opisovali incident už pred policajtom na mieste.

15. Žalobca ďalej v žalobe konštatoval, že správne orgány neriešili ani nesúladné skutočnosti v
tvrdeniach samotnej navrhovateľky, ako aj v jej tvrdeniach v porovnaní so svedkami, ktorých bolo
niekoľko a to najmä v zázname z miestneho šetrenia mestskou políciou zo dňa XX.XX.XXXX. je uvedené,
že navrhovateľka po údajných vulgárnych výrazoch „nastupovala do vozidla a odišla preč“, napriek tomu,
svedok p. Y. uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 20.01.2015, že po incidente sa vrátila späť do kancelárie
(túto skutočnosť neuvádza ani samotná navrhovateľka vo svojich ďalších výpovediach). Na strane 3
rozhodnutia správneho orgánu v zmysle svojho návrhu poškodená uviedla, že obvinený jej mal povedať
„ty pičo jedna“, naopak na strane 6 v rámci vyjadrovania sa k dôkazným prostriedkom uviedla, že jej
obvinený povedal „ty piča“, podobný rozpor sa nachádza aj v rozhodnutí žalovaného na strane dva,
kde je uvedené, že navrhovateľku - poškodenú poslal „do piči“ pričom v reprodukovanej reči na strane
10 je uvedené, „on tam nemá len dve parkovacie miesta do piči“, čo absolútne mení aj adresovanie
vulgarizmov a tým ovplyvňuje aj spáchanie priestupku samotného, aj keby bol obvinený nejaké uviedol.

16. Žalobca aj naďalej tvrdil v žalobe, že medzi spoluvlastníkmi uvedeného dvora sú dlhodobo zlé
vzťahy, pričom poškodená pracuje alebo vykonáva činnosť v prospech jedného z nich, preto je zrejmé,
že jej konanie je účelové, čo potvrdzuje aj podaná žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

17. Žalobca ako obvinený z priestupku je renomovaný architekt, požíva patričnú vážnosť a uvedené
výrazy nepoužíva. O tom sa mohol správny orgán, ako aj žalovaný dozvedieť na základe správy od
obce, o ktorú však z neznámych dôvodov nepožiadal, namiesto toho sa zaoberal postavením áut na
dvore. O tomto takisto svedčí predložená mailová komunikácia, ktorú opäť správny orgán použil proti
obvinenému, keď sa v nej akýkoľvek vulgarizmus nenachádza a navyše je adresovaná spoluvlastníkovi
ako všetky posmešné „výrazy“ ako to uviedol správny orgán, resp. žalovaný.

18. Žalobca v závere žaloby konkretizoval, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu je
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, opieranie rozhodnutia o verbálnej urážke o postavenie áut na
dvore, resp. účastníkov na dvore, vyberanie si z výpovedí svedkov len to, čo priťažuje obvinenému,
neodstraňovanie rozporov u výpovedí Y. (nevidel incident a zakreslil kde stáli), ako aj výpoveď
svedka U., známeho poškodenej na jej podnet. P. stav je v rozpore s obsahom spisov - rozpory vo
výpovediach poškodenej a jej svedkov, blízkosť svedkov U. a P. pri incidente, potvrdenie ich prítomnosti
svedkom L.. Zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci - správny orgán zisťoval
skutkový stav verbálneho priestupku na základe zakresľovania predmetov v okolí, o ktorých sa mohli
svedkovia poškodenej dozvedieť reprodukovane, alebo neskôr, správny orgán si nevyžiadal správu
od obce alebo inej právnickej osoby, o ktorej dôveryhodnosti nie je dôvodné pochybovať, týkajúce sa
povesti obvineného z priestupku. Vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia



- vyhodnotenie dôkazu, emailová komunikácia v neprospech obvineného - napriek tomu, že sa v nej
nenachádza akýkoľvek vulgarizmus a je adresovaný spoluvlastníkovi, nie poškodenej, vyhodnotenie
neschopnosti svedka L. opísať vzhľad svedka P. a U. ako dôkaz svedčiaci v ich neprítomnosť, napriek
tomu, že svedok L. mal mať nákres parkoviska vyhotovený od svedka P., čo naopak malo preukazovať,
že autentickosť výpovede svedka L. mala byť ním narušená. Nezrozumiteľnosť - správny orgán
neodstraňuje rozpory so výpovediach svedkov Y. a U., vyberá si z výpovedí svedkov U. a P. čo mu pre
odôvodnenie lepšie sedí, na ostatné zhodné a podstatné skutočnosti neprihliada. Nesprávne právne
posúdenie - ak by povedal obvinený ako žalovaný uvádza na strane 10 rozhodnutia , t. j. „on tam nemá
len dve parkovacie miesta do piči“ nemohlo by dôjsť k naplneniu ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona
372/1990 Zb. o priestupkoch vzhľadom na adresnosť odlišnú od osoby poškodenej.

19. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 23.03.2016 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na
dôvodoch uvedených v rozhodnutí zo dňa 22.12.2015 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného podľa príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.

21. Z ustanovenia § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku vyplýva, že ak nie
je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 491 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (S.s.p.) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije
na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.

23. Podľa § 491 ods. 3 S.s.p., na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli
sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota
až v tomto neskoršom čase.

24. S poukazom na vyššie citované ustanovenia preto súd v predmetnom konaní pod sp. zn. 2S/7/2016
vedenom na Krajskom súde v Prešove postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015
Z.z. účinného od 01.07.2016.

25. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté s
konečnou platnosťou o uznaní viny a uložení sankcie u žalobcu podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

26. V zmysle § 23 ods. 2 písm. a) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Preto správny
súd konal ďalej v predmetnom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/18/2015
nie ako predseda senátu, ale ako sudca.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

28. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

29. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, priestupku proti občianskemu nažívaniu sa dopustí
ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

30. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť
pokutu do 33 Eur.



31. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní - ďalej len „správny poriadok“).

32. Podľa § 58 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa
rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal
skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá
zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave
páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží
páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

33. Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať
zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný
orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne
orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať
priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.

34. Podľa § 59 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného
zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na
základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

35. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej
pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.

36. Podľa § 60 ods. 1, písm. a/ veta prvá, ods. 2 Zákona o priestupkoch, orgány oprávnené objasňovať
priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických
osôb alebo právnických osôb.

37. O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)
záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

38. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde
o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

39. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

40. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna
stránka, objekt, objektívna stránka.
Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna
spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku
(vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť),
Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na
zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne
úmysel,
Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje,
Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym) , následkom a príčinnou súvislosťou
medzi konaním a následkom (kauzálny nexus) ; fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a
miesto konania.

41. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§
11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.) . Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.



42. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky
štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka
(kumulatívne) . V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom
hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola
preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obvineného) . V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu presne a nado všetku pochybnosť
zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty:
- priestupku sa dopustil žalobca (subjekt),
- žalobca dňa XX.XX.XXXX na dvore C. pred minimálne štyrmi osobami v komunikácii so P. W. použil
slovo „piča“ čím jej ublížil na cti tým, že ju urazil (subjektívna stránka),
- predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt) ,
- konaním žalobcu bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka) .

43. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku).

44. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom
pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,
ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

45. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi
sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

46. V zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať prepísané náležitosti.

47. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalovaný ako odvolací
orgán sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu
pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového stavu veci a zistenia protiprávneho konania zo strany obvineného.
Pritom protiprávne konanie žalobcu, ktorým došlo k spáchaniu priestupku ako je uvedené vo výroku
prvostupňového rozhodnutia a tak ako je uvedené v zmenenom výroku žalovaného bolo vymedzené
úplne a určite. Skutok bol popísaný tak, ako sa v skutočnosti stal.

48. Zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie
veci a skutkový stav bol zistený správne, pričom vyplýval z obsahu administratívneho spisu. Žalovaný
ako odvolací orgán sa stotožnil so skutkovým stavom, ktorý bol zistený prvostupňovým správnym
orgánom a dospel k záveru, že tento postupoval v súlade so zákonom.

49. Čo sa týka námietok žalobcu s týmito sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu
vysporiadal, pričom ku každej námietke reagoval osobne a uviedol skutočnosti, ktoré viedli žalovaného
ako odvolacieho orgánu k tomu, aby odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu potvrdil.

50. S poukazom na obsah ustanovenia § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého jednoznačne
postupovali správne orgány, pričom na dokazovanie použili všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci a ktoré boli v súlade s právnymi predpismi. Takýmito dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Správny orgán pritom hodnotil všetky dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.



51. Správny súd preto pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal
vydaniu tohto rozhodnutia v predmetnej veci sa zaoberal predovšetkým otázkou, či vykonané dôkazy,
z ktorých správny orgán vychádzal, neboli spochybnené najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzali,
alebo pre porušenie niektorej zásady správneho konania a ďalej aj otázkou, či vykonané dôkazy logicky
predstavujú možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. V tejto súvislosti sa správny súd
riadil rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 20.06.2007 pod sp. zn. 2Sž-o-Ks/92/2006, ako aj rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR 8Sžo/67/2015 zo dňa 22.10.2015.

52. Podľa názoru správneho súdu žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a
skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. Zo skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustil žalobca Ing. L. G. tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia správnych orgánov. Už samotná skutočnosť, že obvinený z priestupku podal dňa
XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. pred policajtom Mestskej polície na P. ulici v U. ústne vysvetlenie ku
skutku zo dňa XX.XX.XXXX, pričom po poučení sa ústne vyjadril „Nie som si vedomý priestupku, áno,
povedal som W., že je piča, ale ja slovo piča považujem za spisovné slovo. Veď sa používa aj vo filmoch.
Následne som jej povedal, že piču tomu rozumie, že jej nepatria X/X pozemku, ale len X/X pozemku“
Písomne sa odmietol vyjadriť do uvedeného výsledku o objasňovaní priestupku a do priloženej zápisnice
o podaní vysvetlenia sa odmietol podpísať. Túto skutočnosť teda potvrdil sám obvinený z priestupku v
čase, keď podával ústne vyjadrenie k správe o objasňovaní priestupku policajtom mestskej polície.

53. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o autentickosti tejto výpovede pred príslušníkom mestskej
polície zo strany Ing. L. G., ako aj o samotných slovách, ktoré pred uvedeným príslušníkom mestskej
polície obvinený z priestupku použil a povedal.

54. Na základe skutočností, ktoré boli preukázané z konania správneho orgánu a ktoré sú obsahom
administratívneho spisu, ako aj z vyššie uvádzaných dôvodov preto považoval správny súd všetky
skutkové okolnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného za správne a popis zisteného skutkového
stavu za súladný z obsahom administratívneho spisu, skutkový stav veci za dostatočne a riadne zistený
preto odpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 04.11.2016 na otázku sudkyne, či uvedený vulgarizmus
voči pani W. použil, tento odpovedal, že nie, súd považoval za zavádzajúce v snahe o zbavenie sa
zodpovednosti za svoje konanie a o bagatelizovanie svojho správania sa voči pani W. dňa XX.XX.XXXX.

55. Z obsahu priestupkového spisu, ktorý bol predložený žalovaným mal súd za bezpochyby
preukázané, že správny orgán sa so všetkými relevantnými námietkami uvádzanými žalobcom v
priestupkovom konaní vysporiadal a v rozhodnutí žalovaného sú uvedené všetky skutočnosti, ktorými
sa zaoberal ako odvolací orgán a reagoval na všetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu.
K námietkam žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal otázkou postavenia áut na dvore a
tým, ako popísali toto postavenie jednotliví svedkovia, súd konštatuje, že správny orgán v predmetnej
veci naviac vykonal dokazovanie za účelom ozrejmenia situácie v deň XX.XX.XXXX na dvoje ul. C..
Podstatnou skutočnosťou však boli slová, ktoré adresoval žalobca osobe p. W., ktoré sú podstatou tohto
konania a boli podstatou aj priestupkového konania a ktoré v prvom rade potvrdila p. W..

56. Správny súd dospel k právnemu záveru totožnému ako dospeli správne orgány a rozhodol, že
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané správne a v súlade so zákonom, pričom
nedošlo k porušeniu zákona, ani chránených záujmov žalobcu.
57. Čo sa týka predloženého rozhodnutia správneho orgánu o podanej námietke žalobcu voči
osobe T.. L.. S. P. a v tej súvislosti námietky právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní o
neúplnosti administratívneho spisu, nakoľko námietka nebola jeho obsahom, súd dospel k záveru, že
o námietke žalobcu zo dňa 13.03.2015 bolo správnym orgánom rozhodnuté dňa 09.04.2015, teda v
čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v priestupkovom konaní a z dôvodu, že ide o procesné
rozhodnutie o námietke toto nemusí byť súčasťou administratívneho spisu a nie je ani dôležité pri
rozhodovaní súdu. Túto námietku žalobcu súd považoval za irelevantnú.

58. V konaní správny súd postupoval v zmysle Správneho súdneho poriadku a podľa § 112 ods.
1, ako aj v zmysle ustanovenia § 112 ods. 3 Správneho súdneho poriadku dal možnosť všetkým
prítomným účastníkom konania, aby svoje prednesy predniesli a poukázali na skutkové okolnosti a
právne posúdenie veci a predniesli svoje konečné návrhy a vyjadrenie k právnemu posúdeniu veci.



59. Správny súd v súlade s ustanovením § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

60. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a
s poukazom na neúspešnosť žalobcu rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorým je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 244 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 444 ods. 1 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.