{"guid": "2ba0dd30-3060-4f10-a8bf-bf74d0b04704:7899ea28-4792-4107-bc4b-44b25e2387ea", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7712205145.1", "spisova_znacka": "1Co/160/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/160/2014 z 28. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 28. októbra 2014, sp. zn. 1Co/160/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7712205145.1", "identifikacne_cislo": "7712205145", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2014-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7899ea28-4792-4107-bc4b-44b25e2387ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7712205145.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7712205145.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7712205145.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/160/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712205145
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712205145.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P.. Q. H., A.. XX.X.XXXX, W. W. XXX, N. N. N.E. - P.: P. H.,
W. W. XXX, právne zastúpeného Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v Žiline, Veľká Okružná 39, proti žalovaným: 1/ Š. Q., A.. XX.X.XXXX, W. X. XX, 2/ P. Q., A.. X.X.XXXX,
W. X. XX, E. zastúpeným JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Michalovciach, Nám. slobody 3, 3/ KOOPERATIVE poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.2.2014, č.k. 20C/43/2012-45 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í  uznesenie tak, že žalovanej v 2. rade náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

N e p r i z n á v a    účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalobcu  nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania
vo výške 796,27 eur na účet právneho zástupcu žalovanej v 2. rade  v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.4.2012 domáhal voči
žalovaným v 1. až 3. rade náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla smrťou jeho otca pri dopravnej
nehode zavinenej žalovaným v 1. rade osobným motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom bola
žalovaná v 2. rade. Uznesením zo dňa 6.7.2012 súd prvého stupňa zastavil konanie voči žalovaným v 1.
a 2. rade a konanie voči žalovanej v 3. rade vylúčil na samostatné konanie. S poukazom na právny názor
odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení ohľadne trov konania, súd prvého stupňa opätovne
posúdil nárok žalovanej v 2. rade na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2
vety prvej O.s.p. a vyslovil záver, že pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade
žalobca späťvzatím žaloby zavinil, že konanie voči tejto žalovanej bolo zastavené, a preto súd v zmysle
§ 146 ods. 2 O.s.p. priznal žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v sume 880 € pozostávajúcich z
trov jej právneho zastúpenia. Výšku týchto trov aj položkovite vyčíslil.

Proti uzneseniu podal včas  odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa mal povinnosť
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať, či neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa
podľa § 150 O.s.p., ku ktorým je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania výnimočne prihliadnuť,
a to aj s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.10.2012 č.k.
1Co/188/2012-41, ktorým bolo zrušené predchádzajúce uznesenie okresného súdu. Považuje preto za
pochybenie súdu prvého stupňa, ak tento vôbec neskúmal existenciu zvláštnych okolností hodných
osobitného zreteľa v súlade s § 150 O.s.p., ani s prihliadnutím na charakter sporu, ani s prihliadnutím
na účastníkov konania. Poukázal na to, že súd sa teda nezaoberal predovšetkým charakterom sporu
(okolnosťami danej veci) v rámci ktorého si žalobca návrhom na začatie konania uplatnil aj voči  žalovanej



v 2. rade nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo trestným činom, v dôsledku ktorého bol
usmrtený jeho otec. Tým došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, a to
konkrétne do práva na súkromný a rodinný život. Trestným činom došlo k nenávratnej a neodčiniteľnej
ujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života
žalobcu a tým k zásahu do jeho osobnostných práv a do práva na súkromný a rodinný život. Táto trauma
je zo života žalobcu prakticky neodstrániteľná. Žalobca je maloletým dieťaťom vo veku 7 rokov, ktorého
osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery v žiadnom prípade neumožňujú uhradiť žalovanej
v 2. rade prvostupňovým súdom priznanú náhradu trov konania.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
trovách konania účastníkov sa nevyporiadal so všetkými právne významnými okolnosťami rozhodujúcimi
pre posúdenie nároku na náhradu trov konania a v dôsledku toho aj nesprávne vo veci rozhodol.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bol nárok maloletého žalobcu (v čase podania žaloby vo
veku 6 rokov), ktorá mu mala byť spôsobená úmrtím jeho otca a teda stratou blízkej osoby, ktorá zahynula
pri dopravnej nehode. Žalobca svoj nárok uplatnil jednal voči vodičovi, ktorý bol právoplatne odsúdený
za skutok, v dôsledku ktorého došlo k dopravnej nehode, žalovanú v 2. rade ako prevádzkovateľku
motorového vozidla a žalovanú v 3. rade ako poisťovňu, v ktorej mala prevádzkovateľka uzavreté
zákonné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Po
vyjadrení sa žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe, došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby voči
žalovaným v 1. aj 2. rade a nárok voči žalovanej v 3. rade bol vylúčený na samostatné konanie. Žalobca
svoje čiastočné späťvzatie neodôvodnil.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa, že takáto procesná situácia odôvodňuje
právnu kvalifikáciu rozhodnutia o náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 vety prvej. Je treba
mať za to, že pokiaľ žalobca zobral svoju žalobu voči žalovanej v 2. rade späť z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania a za takejto situácie zodpovedá aj za náhradu trov konania. Tak, ako na
to poukázal odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení je povinnosťou súdu prvého
stupňa pri rozhodovaní o trovách konania tento procesný nárok posudzovať aj s prihliadnutím na ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí, ak účastník nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované zákonné ustanovenie možno zásadne aplikovať v prípade, ak účastníkovi vznikne nárok na
náhradu trov  konania buď v dôsledku jeho procesného úspechu v konaní alebo v prípade, ak mu takéto
právo vznikne v dôsledku toho, že zastavenie konania zavinila protistrana. Je povinnosťou súdu skúmať,
či nie sú dané dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ide o
výnimočný prípade, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Jeho výnimočnosť môže spočívať buď v
okolnostiach danej veci alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa je treba prihliadnuť najmä na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich
postoja v konaní.

Odvolací súd je toho názoru, že z obsahu spisu vyplýva takáto výnimočnosť spočívajúca jednak v
okolnostiach na strane účastníkov konania, ale aj v okolnostiach veci samej. Tieto okolnosti na strane
účastníkov  vyplývajú z toho, že v prípade žalobcu sa jedná o maloleté dieťa vo veku 6 rokov, a teda jeho
osobné, majetkové a zárobkové pomery by nesporne odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov. Výnimočné sú aj okolnosti veci spočívajúce v tom, že maloletý žalobca uplatnil nárok, ktorého
hmotnoprávne hodnotenie doposiaľ súdna prax neustálila z hľadiska toho, či je takýto nárok krytý aj
poistenou zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, alebo či za neho
zodpovedá iba subjekt, ktorý dopravnú nehodu zavinil, resp., ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Procesná obrana žalovanej v 2. rade, v ktorej táto poukazovala
na nedostatok jej pasívnej legitimácie sa javí byť predčasnou vzhľadom na existenciu objektívnej
zodpovednosti prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda zodpovednosti,
ktorá nie je závislá na zavinení. K okolnostiam veci je možné zaradiť aj skutočnosť, že žalobca v zapätí



po vyjadrení sa žalovaných k jeho nároku zobral v počiatočnej fáze konania svoju žalobu voči nim
späť. Nemožno teda konštatovať, aby procesná obrana a účastníctvo žalovaných v konaní vyvolalo tak
rozsiahle náklady, ktorých vynaloženie by nebolo možné od nich spravodlivo požadovať. S poukazom
na tieto skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu ust. §  150 ods. 1 O.s.p., a preto žalovanej v 2. rade, ktorej by inak toto právo patrilo výnimočne
náhradu trov konania nepriznal.  Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. Neúspešnej žalovanej v 2. rade náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobca
nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd nepriznal účastníkov náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/43/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}