{"guid": "2b9ecc55-9831-44f0-b620-11335ab8536d:9e21800e-01c8-4c56-9370-ea1059dab121", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3610203540.1", "spisova_znacka": "16CoE/337/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/337/2016 z 16. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 16. júna 2016, sp. zn. 16CoE/337/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3610203540.1", "identifikacne_cislo": "3610203540", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2016-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e21800e-01c8-4c56-9370-ea1059dab121", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3610203540.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3610203540.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3610203540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/337/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610203540
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3610203540.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnému: J. R., bytom R., J. K. XXX/XX,
štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 3.087,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. februára 2016, č. k. 5Er/404/2010 - 36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v príslušnom znení a s poukazom
na normy chrániace spotrebiteľov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa
08.07.2010, doručeným súdnemu exekútorovi 06.08.2010, sa právny predchodca oprávneného (GE
Money a.s.) domáhal vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 3.087,47
Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn.
M0609095 zo dňa 11.01.2010 a ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť 17.02.2010
a vykonateľnosť 21.02.2010. Exekučnému súdu bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa 19.08.2010 a poverenie na vykonanie
exekúcie mu bolo udelené dňa 21.09.2010. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/404/2010 - 28 z
20.11.2015 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného oprávneného GE Money, a.s. vstúpil nový
oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o. Dôvodil, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu
porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o úvere zo
06.12.2007. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že právny predchodca oprávneného (GE Money
a.s.) uzatvoril zmluvu o úvere s povinným ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého bolo okrem
iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov (nebankovým spôsobom). Právny predchodca
oprávneného teda pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu
o úvere uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplýva,
že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej,
či inej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedených skutočností posúdil
vzťah medzi spotrebiteľom - povinným a oprávneným založený zmluvou o úvere zo dňa 06.12.2007
za vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru
ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na
súdnu ochranu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere bola aj rozhodcovská doložka, na podklade
ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka má charakter
výhradnej rozhodcovskej doložky, čo znamená, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené v rámci rozhodcovského konania pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Poukázal
na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť



rozhodcovskú doložku, pretože bola súčasťou obchodných podmienok, a teda zmluvy ako takej. Ak chcel
spotrebiteľ zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Takýmto
spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal
svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V prípade, ak si
veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do
všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom,
že sám určuje, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy,
súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho
dôvodu za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky
nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným
titulom. Použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa),
rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57
ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom
rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že o trovách zastavenej exekúcie
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia a po tom, čo ich súdny
exekútor vyčísli.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,
odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí
súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiadal v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie
iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. Mal za to, že uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť
celej rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka je v zmysle zákona a neprieči sa
dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom
všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom
rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove pod sp. zn. 9CoE/18/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn.
18CoE/924/2009. Zastával názor, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú
podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie
exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia sú v súlade s právoplatným a
vykonateľným rozsudkom.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, keď súd
prvého stupňa správne ustálil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil, pričom nariadenie
pojednávania nebolo potrebné a nevyhnutné na objasnenie veci.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v



rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Exekučný súd na základe ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej
len „zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“), z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský
rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným
titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v ustanovení
§ 40 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Pri zistení takéhoto dôvodu,
nevyhnutným následkom je zastavenie exekučného konania aj bez návrhu.

Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo
následné čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto
postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či
tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú na to dané
zákonné dôvody.

Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj na účely
zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku).

Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v
priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011).

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,



či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný
súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. 5 Cdo
230/2011).

Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že predložená Zmluva o úvere
a ďalších úverových produktoch je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným, resp. jeho
právnym predchodcom (GE Money, a.s.) a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský
vzťah. Odvolací súd zastáva právny názor, že predmetnú zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným dňa 06.12.2007, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Ide o
zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ - právny predchodca oprávneného ako právnická osoba, pričom pri
uzatváraní a plnení tejto zmluvy nepochybne konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so
spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva mala formu
formulára, kde spotrebiteľ jej obsah zásadným spôsobom nemá možnosť ovplyvniť. V zmysle poslednej
vety uvedeného ustanovenia sa aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľovi musí byť
následne zachovaná aj v prípadoch, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovení § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v príslušnom znení, bolo na základe uvedeného potrebné v
danej veci vychádzať aj z príslušných ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím aj
na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS. Súd prvého stupňa v tomto smere správne zisťoval, či zmluva,
na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý
charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka,
na podklade ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc, má charakter nekalej podmienky,
keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy. Rozhodcovskú doložku, na poklade ktorej si rozhodcovský súd založil
svoju právomoc, upravenú v bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006),
opodstatnene vyhodnotil súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom v rozhodnom období.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernice Európskej únie v zásade nemajú ako prameň
európskeho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
eurokonformným spôsobom. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má pritom vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to
tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Na účely tohto
posúdenia je potrebné spresniť, že vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa
zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, článok 6 uvedenej smernice musí byť
považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho



právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku (viď Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristine Rodríguezovej Nogueirovej C-40/08).

Za neprimeranú je potrebné považovať aj rozhodcovskú doložku v danej veci, ktorá je súčasťou
zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal právny predchodca oprávneného
povinnému na predtlačenom formulári, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinný nemohol
podstatným spôsobom ovplyvniť, resp. niektoré z ustanovení vylúčiť. Povinný ako spotrebiteľ bol v
postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými pripojenými obchodnými podmienkami prijme ako celok
a úver dostane alebo zmluvu ako celok odmietne a v takom prípade úver nezíska. Zo znenia
samotnej rozhodcovskej doložky v danom prípade pritom vyplýva, že veriteľ mohol na základe
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a
vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom
zakotvený v ustanoveniach adhéznych všeobecných obchodných podmienok. Na základe predmetnej
rozhodcovskej doložky spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči takýmto nárokom na všeobecnom súde v
mieste svojho bydliska. Výber rozhodcovského súdu, miesto konania rozhodcovského konania, spôsob
konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne pritom povinný nemohol nijakým spôsobom
ovplyvniť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto
rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho
dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98,C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany
práva na súdnu i inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ani porušenie práva na
spravodlivý súdny proces a ani neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinného. Oprávnenému
bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne
poskytnutá v odvolacom konaní, ktorý napokon túto možnosť aj využil.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne exekúciu zastavil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/404/2010", "guid": "95da46e0-757e-45f4-9c63-c2266f12c481:4d2bb645-2bbd-4fba-9abc-e849c147229f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 444, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "a6cc04cd-7710-41fa-9cc5-7631afe9dfa6:486c636e-f54d-4356-a534-bd694fce4fc8", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/404/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 5Er/404/2010 z 11. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2013-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a6cc04cd-7710-41fa-9cc5-7631afe9dfa6:486c636e-f54d-4356-a534-bd694fce4fc8"}], "citovane_v": []}