Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/292/2013 z 3. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. novembra 2013, sp. zn. 12Co/292/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6213202918.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/292/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6213202918.1 | 2013-11-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75cafdcf-30dc-4080-ba81-90e46c1171e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6213202918.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/292/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213202918
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6213202918.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a. s., IČO: 35 944 471,
so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária
Chabadová, s. r. o., IČO: 36 866 733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene ktorého
pred súdom koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka, proti odporcovi F. X.,
bytom X. XX, o zaplatenie 2,66 €, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 8Ro/216/2013-9 zo dňa 30. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“) po zistení, že výzvu na
zaplatenie súdneho poplatku prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 18. 04. 2013 a súdny poplatok v
sume 16,50 € v určenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy navrhovateľ nezaplatil napriek poučeniu
o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia konania; súčasne okresný súd
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že účastníci
konania nemajú právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 26. 06. 2013 (č.l. 11-12 spisu),
v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). V odvolaní uviedol, že postupom okresného súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Návrhom na začatie konania zo dňa 24. 07. 2006 sa navrhovateľ
voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil navrhovateľ
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd odmietol
takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto
konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. II. ÚS 148/2008 vyslovil
záver, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania zo dňa 24. 07. 2006
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom; okresnému súdu
prikázal konať vo veci podania navrhovateľa zo dňa 24. 07. 2006 urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení O.s.p. s tým,
že bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa ako návrhom na
začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa



príslušných ustanovení O.s.p., pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku
dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických
príčin nebude môcť okresný súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, i tak
bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného
doručenia. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že okresnému súdu opätovne doručil podania, o
ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným nálezom. Navrhovateľ mal a má
za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku
dňu 24. 07. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na začatie konania
v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej okresný súd zastavil konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval až v roku 2013, bol podaný dňa
24. 07. 2006. O tejto skutočnosti je okresný súd dostatočne informovaný, nakoľko predmetný nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky smeruje priamo voči tomuto súdu a ukladá mu priamo povinnosť.
Navrhovateľ preto považuje za neprípustné, aby sa od neho požadovalo preukazovanie tejto skutočnosti,
t. j. existencie nálezu Ústavného súdu pre ľudské práva, keď tento nález bol doručený okresnému
súdu priamo ústavným súdom. V zmysle § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok
za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od
konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam,
citovaným zákonným ustanoveniam a ustálenej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/70/1993 zo dňa 30. 06. 1993) má za to, že okresný súd odňal navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo
podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch možné vyrubiť. Nebol zákonný dôvod na takýto
postup a následne nebol zákonný dôvod ani na zastavenie konania. Súdny poplatok sa stal splatný dňa
24. 07. 2006, preto okresnému súdu uplynula lehota na jeho vyrubenie dňa 31. 12. 2009 (t. j. tri roky od
konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, pričom sudkyňa v zmysle § 374 ods.
4 druhá veta O.s.p. odvolaniu navrhovateľa nemienila v celom rozsahu vyhovieť a vec predložila na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (č.l. 13 spisu).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného
súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 20. 07. 2006
(č.l. 1-2 spisu) sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2,66 € (80,- Sk) a náhrady trov
konania z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov; podľa podacej pečiatky okresného súdu bol
návrh doručený na súd dňa 11. 03. 2013. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3632/B (ktorého obsah je odvolaciemu súdu známy z jeho činnosti, napr. z
konania vedeného pod sp. zn. 17Co/280/2013) vyplýva, že v návrhu označený navrhovateľ „BSP Lawyer
Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Benediktiho č. 5“ zmenil s účinnosťou od 12. 05.
2007 obchodné meno na Lawyer Partners a. s. a s účinnosťou od 12. 06. 2009 sídlo na Bratislava,
Prievozská č. 37. Písomnou výzvou zo dňa 10. 04. 2013 (č.l. 8 spisu) vyzval okresný súd navrhovateľa,
aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu v sume 16,50 €
podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej
lehote zaplatený, okresný súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch; písomnú výzvu doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 18. 04. 2013
(č.l. 7 spisu). Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho
poplatku za podanie návrhu na súd.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.



Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti,
poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol
zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve
poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch
nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť
konať pred súdom, pretože mu nezákonne vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu na súd
napriek tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom
konaní prednostne zaoberať okamihom začatia konania v prejednávanej veci a teda vznikom poplatkovej
povinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Sporové občianske súdne konanie začína doručením
návrhu na začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie konania
doručený okresnému súdu dňa 11. 03. 2013 je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne doručil
okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným
elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím podľa vyššie citovaných
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva došlo k porušeniu
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Toto svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS/148/2008-81 zo dňa 24. 06. 2008
vyplýva, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania zo dňa 24. 07. 2006 urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu zo
skutkového hľadiska okresný súd neprijal podanie navrhovateľa tým, že doručený DVD nosič s návrhmi
vrátil navrhovateľovi späť); ústavný súd okresnému súdu prikázal konať vo veci uvedeného podania
podľa príslušných ustanovení O.s.p., pričom v odôvodnení nálezu zdôraznil, že právne účinky tohto
podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a na tomto zásadnom závere nemôže
nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa
zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia; i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že
podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

Podľa názoru krajského súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o podaní
navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky ako keby bolo podané v
roku 2006, je navrhovateľ povinný preukázať, že návrhy na začatie konania doručené okresnému
súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napríklad predložením
originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými
zaručeným elektronickým podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou).
Túto svoju povinnosť si navrhovateľ nesplnil.



Podľa zistenia krajského súdu (zo spisu správy súdu sp. zn. Spr. 79/2013) okresný súd listom sp. zn.
Spr. 492/2008 zo dňa 05. 02. 2013 po tom ako mu navrhovateľ v roku 2013 (konkrétne dňa 09. 01. 2013)
doručil okrem iných aj predmetný návrh na začatie konania v prejednávanej veci na externom hard disku,
vyzval navrhovateľa na predloženie originálneho DVD nosiča s pôvodnými elektronickými podaniami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom pôvodne podaného na okresný v roku 2006.

Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 09. 2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008
navrhovateľa a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd jednomyseľne
spojil všetkých 24 sťažností navrhovateľa na spoločné konanie a všetky sťažnosti odmietol
ako neprijateľné; navrhovateľ sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k
súdu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že
v konaniach pred ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov
navrhovateľa bolo aj tvrdenie, že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu,
nemohol predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným
súdom, pretože boli priložené k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v
súvislosti s preskúmavanými sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne
nemožné vyhotoviť identické kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32
odôvodnenia rozhodnutia); na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti ako aj
v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov
na účely individuálnej sťažnosti; navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne
DVD nosiče; navrhovateľ o ich vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD
nosiče všeobecným súdom je preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného
návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 11. 03. 2013 s pôvodným návrhom na
začatie konania doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Preto podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a
dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania
(podľa záverov citovaného nálezu ústavného súdu), doručené návrhy zo strany navrhovateľa zapísal
ako nové návrhy na začatie konania, považovať za svojvoľný a nezákonný.

Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na
začatie konania na súd, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti
zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho
poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. V dôsledku
nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne konanie o
návrhu navrhovateľa zastavil.

Odvolanie navrhovateľa preto nebolo dôvodné a krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol
v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách konania však nepodal
a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú zo spisu, preto mu odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania voči navrhovateľovi nepriznal. Samotný navrhovateľ návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania nepodal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.