Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/79/2016 z 11. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. apríla 2017, sp. zn. 25Co/79/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2214221166.1 Krajský súd Trnava | 25Co/79/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2214221166.1 | 2017-04-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 40/1960 Zb., § 39 zákona č. 40/1960 Zb., § 40 ods. 1 zákona č. 40/1960 Zb., § 107 zákona č. 40/1960 Zb., § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4f83fdf-b22f-455e-9c23-af82fec6b3c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2214221166.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/79/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221166
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214221166.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom V. B. XXX, o zaplatenie
3.715,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 14C/372/2014-36 zo dňa 7.8.2015 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti sumy 358,58 Eur zastavil, vo zvyšku
žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil
právne aplikáciou ustanovení § 2, § 9 ods. 2 písm. c), f), k), § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 9, § 54 ods. 1, 2, §
100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Vecne súd argumentoval tým, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a to na základe
Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.6.2011 v schválenej sume vo výške 3.000,- Eur. Z prehľadu splátok
a úhrad je zrejmé, že žalovaná uhradila len 1.splátku dňa 20.6.2011 vo výške 96,73 Eur. Ďalšiu
úhradu vo výške 107,65 Eur vykonala až dňa 11.9.2014 po zosplatnení celého úveru. Predmetná
zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou predchodcom žalobcu, v ktorej sú
naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná ako spotrebiteľ
nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať. Žalobca v rozpore s § 53
Občianskeho zákonníka požaduje od spotrebiteľa úrok a ďalšie poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, teda plnenia ktoré neboli individuálne dojednané. Nejestvuje tu ani určitá
a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie
žalovanou) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi
údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by
uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé.

3. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciou alebo sťažnosť; dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny



splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov. Pre uvedené nedostatky sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani
preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné.
Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných
obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa,
pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej
podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané.

4. Podľa súdu prvej inštancie je potom zmluva o úvere absolútne neplatná pre rozpor jej dojednaní s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, ako i pre absencia písomnej formy podľa
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko potom na základe predloženej zmluvy žalobca poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.000,- Eur a žalovaná na splátkach zaplatila spolu len 204,38
Eur, žalobca by mal nárok už len na nesplatenú úverovú istinu, teda na sumu 2.795,62 Eur. K omeškaniu
žalovanej došlo už druhou splátkou, a to k 20.8.2011, preto právny predchodca žalobcu mohol uplatniť
právo na zaplatenie dlžnej pohľadávky a najneskôr od tohto dátumu začala plynúť i lehota na premlčanie.
Na daný vzťah sa použijú zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ide o vzťah spotrebiteľský,
podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a to aj z dôvodu, že
je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia, pretože lehota na premlčanie je kratšia ako podľa zákonnej
úpravy Obchodného zákonníka. Preto, ak lehota na plnenie začala plynúť dňom 20.8.2011, trojročná
lehota potom uplynula dňa 20.8.2014. Nárok žalobcu sa tak premlčal dňa 21.8.2014. Nakoľko žalobca
podal žalobu až 18.11.2014, teda zjavne po premlčacej lehote, súd nemohol vyhovieť jeho žalobe, a
žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, žalovanej
však trovy konania nepriznal lebo si ich neuplatnila a zo spisu ich vznik ani nevyplýva.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, výlučne v jeho zamietajúcej časti, podal žalobca
prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť mu istinu 3.356,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 3.356,69 Eur od 4.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 943,78 Eur, to
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Argumentoval tým, že skutkové zistenia súdu
prvej inštancie ako aj jeho právne posúdenie premlčania pohľadávky, sú nesprávne. Určenie uplynutia
premlčacej doby uplatnenej pohľadávky na 20.8.2014 je súdom prvej inštancie nepreskúmateľné a
nepresvedčivé. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť na základe akých skutočností súd prvej
inštancie určil ako deň premlčania práve 20.8.2014. Taktiež právny názor súdu prvej inštancie, že
premlčacia doba pre uhradenie celej pohľadávky z poskytnutého úveru začala plynúť omeškaním
žalovanej s uhradením dohodnutej splátky úveru podľa § 101 Občianskeho zákonníka, je nesprávny
a nelogický. Úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom bol splatný dňa 20.6.2016. Tento deň
bol dňom konečnej splatnosti úveru. V prípade, že by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, pre neplnenie záväzku uhrádzať splátky dlhu, premlčacia doba by začala plynúť dňa 21.6.2016.
Avšak z dôvodu neplnenia záväzkov právny predchodca využil svoje právo a dňa 25.11.2011 vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného zostatku v lehote do troch dní
od doručenia výzvy. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie bolo
žalovanej doručené dňa 30.11.2011 a lehota tri dni na zaplatenie zosplatneného úveru uplynula dňa
3.12.2011. Od 4.12.2011 je žalovaná v omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia doba pre zaplatenie
celej sumy zosplatneného úveru podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 4.12.2011 a
žalovaná pohľadávka tak bola na súde dňa 18.11.2014 uplatnená v rámci plynutia trojročnej premlčacej
doby.

7. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods.
1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP,
aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ



použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f), v čase podania odvolania účinného
OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, čím potom rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej
zamietajúcej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie .

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu
bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobou uplatnený nárok, posúdený
súdom prvej inštancie ako nárok, ktorý vznikol plnením z neplatnej zmluvy je premlčaný v trojročnej
premlčacej dobe, ktorá začala plynúť od splatnosti prvej neuhradenej splátky úveru. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, včítane jeho obsahového vymedzenia, je predmetom
odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, o ktorý svoje právne závery oprel
i súd odvolací.

10. Pokiaľ ide o odvolaním žalobcu napadnutú časť rozsudku, ktorou došlo k zamietnutiu žaloby pre
premlčanie uplatneného nároku ako nároku z neplatnej zmluvy pre jej rozpor s § 3 ods. 1, § 39 a §
40 ods. Občianskeho zákonníka, ktorý záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky na základe cit. zák. ust., ako i samotný spotrebiteľský vzťah strán sporu
žalobca odvolaním nespochybnil, čím potom i odvolací súd z takéhoto záveru žalobcom odvolaním
nesporovaného musel vychádzať, odvolací súd uzatvára, že takýto nárok (z neplatnej zmluvy) je
skutočne premlčaný.

11. Žalobcovi tak, podľa uvedeného vyššie, mohla byť uplatnená pohľadávka priznaný len titulom
bezdôvodného obohatenia, ako plnenie z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

12. Odvolací súd sa preto vzhľadom na odvolaciu argumentáciu sústredil už len na vyriešenie
otázky nastolenej odvolateľom, konkrétne či skutočne už uplynula premlčacia doba na vydanie mu
bezdôvodného obohatenia z tejto neplatnej spotrebiteľskej zmluvy.

13. Úprava premlčania je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v § 387 a nasl. Obchodného
zákonníka a v ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca plnil na základe
neplatnej zmluvy o pôžičke, keď v celom texte zmluvy, nielen v jej označení, sa opakovane a výlučne
používa iba pojem pôžička (v rôznych gramatických tvaroch), pričom v nej nie je ani jedna zmienka o
úvere. Písomné vyhotovenie zmluvy, podľa ktorej sa plnilo spĺňa všetky náležitosti zmluvy o pôžičke
v zmysle § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, pričom ničím nebolo preukázané, že by nejaká z
podstatných náležitosti splnená nebola. Predmetnou zmluvou o pôžičke prenechal veriteľ žalovanej
peniaze a žalovaná sa peniaze zaviazala vrátiť v dohodnutých splátkach. Z ničoho nevyplýva, že by
malo ísť o zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, nebola spochybnená
ani reálnosť kontraktu zmluvy o pôžičke, teda reálne odovzdanie peňazí žalovanej pri jej uzavretí. S
poukazom na to, že v danom prípade mal ísť v prípade platného uzatvorenia zmluvy stranami o zmluvný
typ upravený v zmysle § 657 až § 658 Občianskeho zákonníka, bolo dôvodné predmetnú zmluvu
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva žalobcu.

14. Odvolací súd je v prejednávanej právnej veci toho názoru, že na vec sa vzťahuje aj ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, konkrétne ust. § 107 ods. 1 a predovšetkým ods. 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré súd prvej inštancie nepoužil. V súlade s §
382 CSP dal potom odvolací súd priestor stranám na vyjadrenie sa k takémuto možnému použitiu tohto
zákonného ustanovenia, ktoré právo nevyužili.



15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu ne nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolal.

17. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

18. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom
premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh
jednej z nich, a prihliada sa na premlčanie, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie
k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti.

19. V súvislosti s bezdôvodným obohatením vo väzbe na premlčaciu dobu je treba dôsledne rozlišovať
absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Relatívne neplatný právny úkon sa totiž považuje za
platný až do doby, kým sa dotknutá osoba nedovolá relatívnej neplatnosti. Kým je takýto úkon platný,
nemožno sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k premlčaniu toho dôsledkom je,
že objektívna premlčacia doba začne plynúť až odo dňa dovolania sa neplatnosti právnych úkonov. Až
týmto dňom totiž dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti
druhému účastníkovi zmluvy bude súčasne daná aj subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od toho, v prípade absolútne
neplatného právneho úkonu ako je to v danom prípade, objektívna premlčacia doba začne plynúť odo
dňa vzniku neplatného právneho úkonu (uzatvorenia neplatnej zmluvy) a subjektívna premlčacia doba
začne plynúť od doby, kedy sa oprávnený dozvie, že niekto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie
a kto prospech získal.

20. Vzhľadom na uvádzané potom v danom prípade prichádza do úvahy použitie objektívnej premlčacej
lehoty, keďže žalobca považoval zmluvu o pôžičke, z ktorého vznikla uplatnená pohľadávka za
platnú, relevantným spôsobom o vzniku bezdôvodného obohatenia sa tak mohol dozvedieť najskôr z
napadnutého rozsudku, v ktorom bol vyslovený právny názor o neplatnosti zmluvy o pôžičke, ktorý
rozsudok bol vyhlásený súdom prvej inštancie dňa 7.8.2015 a tým tiež i to, kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil, t.j. žalovaná, ktorá tým prijala plnenie od žalobcu nie zo zmluvného vzťahu (zmluvy
o pôžičke), ale bez právneho dôvodu. Odvolací súd pritom nevylučuje, že žalobca sa mohol o neplatnosti
zmluvy a tým o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť i skôr z iných obdobných súdnych konaní
vedených žalobcom voči iným dlžníkom, a to v rámci posudzovania jeho nároku z obdobných zmlúv,
čo ale v konaní preukázané nebolo. Preto žalobcom uplatnený nárok, ako nárok z bezdôvodného
obohatenia, bolo potrebné i bez námietky dlžníka (žalovanej) s odkazom na cit. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
považovať za premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Premlčacia doba začala plynúť odo
dňa vzniku neplatného právneho úkonu (uzatvorenia neplatnej zmluvy). V danom konkrétnom prípade
potom prijatím plnenia žalovanej od žalobcu dňa 10.6.2011, z ktorého vrátila žalovaná žalobcovi len
sumu 96,73 Eur dňa 20.7.2011, na vrátenie jeho ostatnej časti výške 2.903,27 Eur titulom bezdôvodného
obohatenia, trojročná premlčacia doba uplynula ešte pred podaním žaloby, konkrétne dňa 12.6.2014
(deň 10.6.2014 totiž padol na sobotu).

21. S poukazom na uvádzané a skutočnosť, že odvolateľ inú odvolaciu argumentáciu, než tú zásadnú,
s ktorou sa odvolací súd už vysporiadal nenastolil, čím sa obmedzila jeho preskúmacia právomoc,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov
konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.



22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

25. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
(žalovanej) žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).