{"guid": "2b8fa4a2-dcd0-420d-a3f8-38a902bc6229:936f1939-0979-4f00-b4bf-99f5c421cdc2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5913200751.1", "spisova_znacka": "5Co/173/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/173/2014 z 26. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. mája 2014, sp. zn. 5Co/173/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5913200751.1", "identifikacne_cislo": "5913200751", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2014-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/936f1939-0979-4f00-b4bf-99f5c421cdc2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5913200751.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5913200751.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5913200751.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/173/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913200751
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913200751.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Boris Susko,
s.r.o., so sídlom Holubyho 18, Pezinok, proti odporkyni: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. XXX/
XX, O., zast. Advokátska kancelária JUDr. KRALOVENSKÝ s.r.o., so sídlom Dončova 9/1445, 034 01
Ružomberok, IČO: 36857483, v konaní o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/17/2013-150 zo dňa 17.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý    zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania titulom
trov právneho zastúpenia v sume 81,73 eur, k rukám právneho zástupcu odporkyne do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporkyni priznal náhradu trov konania vo
výške 407,28 eur titulom trov právneho zastúpenia a vo výške 280,- eur titulom uhradeného preddavku
na znalecké dokazovanie, ktoré jej je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak
išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť na urobený právny úkon, nevyžaduje
sa pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby bola
vo svojej spôsobilosti obmedzená. Skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruche treba v
každom konkrétnom prípade preukazovať. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za
následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva
priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem
môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z
takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať aj bez návrhu z
úradnej povinnosti. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie.



V tomto konaní navrhovateľ voči odporkyni sa domáhal určenia absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky
S. J. napísaného dňa 9.11.2011 a to z dôvodu, že S. J. mala tento závet napísať v duševnej poruche,
ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Predpokladom k úspešnosti určovacej žaloby je
existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem  na požadovanom určení bude
daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo kde by sa bez
tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súd konštatuje, že v tomto prípade
naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, nakoľko rozhodnutím súdu v tejto veci sa
postavenie navrhovateľa, ktoré je aktuálne neisté, keďže v dôsledku napadnutého závetu navrhovateľ,
ktorý je synom poručiteľky je v nevýhodnom postavení z hľadiska dedičského práva, ustáli.
Súd vykonal dokazovanie k zisteniu duševného stavu poručiteľky S. J. v čase spísania závetu dňa
9.11.2011, najmä súd vypočul účastníkov konania t.j. potomkov poručiteľky a to navrhovateľa, ktorý
tvrdil, že po mozgovej príhode, ktorú utrpela poručiteľka v septembri 2011 došlo k zmene jej psychického
stavu, konkrétne S. J. mala závažné problémy s ústnym prejavom, rečou, nevedela sa vyjadriť, nevedela
sformulovať vety, učila sa písať, čítať, nerozlišovala a neoznačovala správne veci okolo, nevedela osloviť
a pomenovať ani príbuzných, zamieňala si slová, mala časté výpadky pamäte, bola dezorientovaná,
taktiež došlo k zmene jej fyzického stavu, nevedela sa pohybovať sama, nebola schopná opustiť
rodinný dom, kde bývala, vykonať návštevu notára t.j. bola závislá od pomoci iných, ktorú jej poskytoval
najmä navrhovateľ s jeho rodinnými príslušníkmi. Tieto tvrdenia navrhovateľa odporkyňa v rámci svojej
výpovede namietala, keď uviedla, že matka bola normálna, vedela, čo vlastní a čo robí, spolu s dcérou
ju učili čítať a písať, mali na to zavedenú zvláštnu písanku, matka sama opúšťala dom, bola u nej
niekoľkokrát, tiež bola sama na cintoríne na prechádzke, chodila do kostola so susedou, t.j. bola
samostatným človekom. Na návrh navrhovateľa súd vypočul v konaní všeobecného lekára S. J. MUDr. C.
V. ako svedkyňu. Svedkyňa navštívila S. J. v domácom prostredí dňa 8.11.2011,t.j. deň pred napísaním
závetu. S. J. javila sa jej doma nekľudná, akoby sa nevedela dobre doma orientovať, nevedela kde
hľadať zdravotnú dokumentáciu, lieky, keď ju začala vyšetrovať, začala sa jej pýtať, ona jej poriadne
nerozumela, komolila slová, nevedela sa vyjadriť, povedať presne čo jej je, keď jej chcela dať pokyny
ohľadom liečby, nechápala všetko čo jej vraví. Podľa svedkyne bol u S. J. deficit po stránke psychickej
v oblasti pamäte, neporozumenie je prejavu a tiež čo sa týka rečovej stránky, všimla si u nej šlabikár,
písanku, z ktorej sa učila nanovo čítať aj písať. Okrem toho súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi,
konkrétne s ambulantným nálezom MUDr. G. T. zo dňa 29.2.2012, z ktorého vyplynulo subjektívne
vyjadrenie samotnej S. J., podľa ktorého jej hlava nie je v poriadku, má dojem, že je hlúpa, ako
keby jej niečo chýbalo. MUDr. G. T., neurológ, však objektívne konštatoval, že pacientka bola plne
orientovaná, reč horšia, vyjadrovala sa pomaly, hľadala slová, artikulovala dobre, porozumenie bolo
správne. Z prepúšťacej správy S. J. z doliečovacieho oddelenia ÚVN SNP Ružomberok - FN zo dňa
21.10.2011 po druhej mozgovej porážke vyplynulo, že Bartelovej test pri prepustení pacientky bol 95
bodov, čo znamená, že ide o nezávislého pacienta z hľadiska základných činností (najedenie, napitie,
obliekanie, kúpanie, osobná hygiena, kontinencia stolice, kontinencia moču, použitie WC, presun z
postele na stoličku, chôdza po rovine, chôdza po schodoch). Vzhľadom k tomu, že tieto vykonané
dôkazy súdu nepostačovali súdu na definitívny záver o duševnom stave S. J. v čase kedy bol závet
napísaný, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie k tejto otázke. Znalec MUDr. Stanislav Kollár
vypracoval znalecký posudok, z ktorého vyplynul záver, že psychický stav poručiteľky jej dňa 9.11.2011
s vysokou pravdepodobnosťou umožňoval, aby bez cudzej pomoci sformulovala a vyjadrila svoju
poslednú vôľu, identifikovala - označila časť svojho nehnuteľného majetku, ktorého sa posledná vôľa
týka a identifikovala osoby, ktorých sa závet týka. Taktiež poručiteľka bola s vysokou pravdepodobnosťou
v čase spísania závetu natoľko spôsobilá orientovať sa v priestore bez pomoci inej osoby, že mohla
sama vyhľadať konkrétny úrad alebo osobu. Zdravotný stav poručiteľky v čase, keď sa mala učiť, čítať,
pomenovať veci, keď mala mať výpadky pamäte a keď sa mala cítiť dezorientovaná jej s veľmi vysokou
pravdepodobnosťou umožňoval, aby porozumela, čo znamená závet. Vzhľadom k tomu poručiteľka bola
s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilá v deň spísania závetu rozpoznať a vyhodnotiť reálne následky
svojho konania a bola schopná správne prečítať a porozumieť textu závetu, významu jednotlivých slov
a poučeniu notára uvedenému v zápisnici s tým, že dve mozgové príhody a s tým spojené poškodenie
mozgu u poručiteľky mali s veľmi vysokou pravdepodobnosťou forenzne nevýznamný vplyv na zmeny
jej psychiky, schopnosť je úsudku a rozhodovania sa. Na podklade tohto dôkazu súd dospel k záveru, že
závet napísaný S. J. dňa 9.11.2011 je platný. Na tom nezmenili nič ani nasledujúce svedecké výpovede
sestry poručiteľky E. Y. resp. susedky a priateľky poručiteľky O. E., z ktorých vyplynula skutočnosť, že
tieto svedkyne, ktoré boli v kontakte s S. J. vnímali, že S. J. napísala závet v prospech odporkyne a že
toto svoje rozhodnutie následne prehodnocovala a dospela k záveru, že ho chce zrušiť. Zrušenie závetu



poručiteľkou v tomto konaní zistené nebolo. V žiadnom prípade tieto svedecké výpovede nenasvedčujú
duševnej nespôsobilosti S. J. v čase napísania závetu.
Preto súd vec rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh navrhovateľa
zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni,
ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie
svojho práva voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa uplatnila náhradu trov konania
vo výške 407,28 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny advokáta za 5 úkonov právnej služby po 60,07 eur
+ 5 x režijný paušál po 7,81 eur + 20 % DPH, taktiež uplatnila odporkyňa nárok na náhradu zaplateného
preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 280,- eur. Súd pri rozhodovaní o priznaní trov právneho
zastúpenia vychádzal z príslušných ustanovení Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to najmä z ustanovenia §
11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a)c)d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3. Súd nezistil vo vyčíslení náhrady
trov právneho zastúpenia žiadne nedostatky a preto ich priznal odporkyni v uplatnenej výške. Taktiež
odporkyňa uplatnila náhradu trov konania titulom zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo
výške 280,- eur. Súd mal v konaní preukázanú úhradu tohto preddavku odporkyňou v plnej výške dňa
11.7.2013 na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 3C/17/2013-65 zo dňa 19.6.2013. Z tohto dôvodu
súd priznal odporkyni náhradu trov konania aj vo výške 280,- eur titulom zaplateného preddavku na
znalecké dokazovanie.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval
na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie postavil na nesprávnych skutkových zisteniach,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne nedostatočne
zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ naďalej trvá na tom, že je preukázateľné, že závet je absolútne
neplatný a to z dôvodu, že poručiteľka závet napísala krátko po svojej druhej ťažkej mozgovej príhode
a vzhľadom na jej duševný stav v čase spísania závetu je nesporné, že nebola spôsobilá na takýto
právny úkon, keďže závet  bol spísaný v tom najrizikovejšom období po druhej ťažkej mozgovej mŕtvici,
kedy sama poručiteľka mala časté výpadky pamäti, nepamätala si ani najbližšiu rodinu, nevedela sa
orientovať, vyjadriť, nerozumela významu slov, bola dezorientovaná, učila sa čítať a písať odznova. V
tomto období nevedela, ani čo je závet a čo to pre ňu znamená, nevedela čo vlastní, takže nevedela
svoje vlastníctvo riadne označiť. Preto táto listina nevyjadrovala jej slobodnú a vážnu vôľu. Listinu
podpisovala v čase, kedy nevedela vyhodnotiť, čo vlastne podpisuje a nevedela pochopiť následky
svojho závažného a konečného rozhodnutia. Vzhľadom na vážny zdravotný stav poručiteľky navrhovateľ
intenzívne zabezpečoval jej osobnú, ako aj finančnú starostlivosť, starostlivosť o pravidelnú stravu,
nakupovanie, sprevádzanie u lekárov vrátane odvozu a dovozu, denné podávanie inzulínu, učenie
písania a rozprávania. Z uvedeného je zjavné, že konanie vykazuje nedostatočnosť v tomto zmysle,
že súd nedostatočne vyhodnotil výpovede navrhnutých a vypočutých svedkov zo strany navrhovateľa
a to navzájom v ich podstatných detailoch s nevyvrátiteľnými skutočnosťami. Znalecký posudok bol
vyhotovený až po smrti poručiteľky, kde znalec vychádzal len z neucelenej zdravotnej dokumentácie.
Svedkovia však popisovali skutočný skutkový stav zo života poručiteľky, ktorý zjavne preukazuje, že
poručiteľka v čase podpísania vopred pripraveného závetu bola v dočasnej duševnej poruche, ktorá mala
za následok, že táto nevedela rozpoznať následky svojho konania. Je zrejmé, že v konkrétnom prípade
nebola naplnená vôľová zložka poručiteľky, preto považuje závet za absolútne neplatný právny úkon.
Uviedol, že odporkyňa o poručiteľkinom psychickom deficite vedela a napriek tomu trvala na spísanie
závetu, čím je zrejmé, že využila poručiteľkin psychický deficit vo svoj prospech a urobila všetko preto,
aby poručiteľka v čase, keď konala v duševnej poruche, predmetný závet už vopred pripravený formou
notárskej zápisnice podpísala. Bez cielenej aktivity odporkyne by poručiteľka  k takémuto aktu ktorému
v tom čase z dôvodu svojej zdravotnej indispozície nerozumela, vôbec nepristúpila. V skutočnosti žiadal
vypočuť svedkov a to svedkov vypočutých už pred súdom prvého stupňa, ako aj ďalšieho svedka JUDr.
P. I., ktorý môže potvrdiť, že poručiteľka po tom, ako sa neskôr dozvedela, čo vlastne podpísala v čase,
keď konala v duševnej poruche, požiadala svedka, aby urobil všetky právne kroky k tomu, aby predmetný
závet zrušil.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie odporkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu



potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,73 eur. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že navrhovateľom uvádzané závažné dôvody žiadnym spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o ich hodnovernosti nepreukázal, avšak len svojvoľnou vlastnou úvahou vychádzajúc z
poznania zdravotného stavu poručiteľky, pričom pri tejto úvahe nepredložil ani jeden dôkaz založený na
poznatkoch odbornej a kvalifikovanej spôsobilosti, dospel k záverom, že poručiteľka nebola spôsobilá
na takýto právny úkon. Oproti subjektívnym nepreukázateľným tvrdeniam navrhovateľa predložených vo
forme závažných dôvodov, je dôkazom odborný znalecký posudok MUDr. Stanislava Kollára, znalca z
odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorý vo svojich záveroch dvoch alternatívach jednoznačne
a spoľahlivo preukazuje, že poručiteľka netrpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na právny
úkon závetu nespôsobilou a mohla pochopiť obsah tohto právneho úkonu a jeho následky. Znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, pričom v zdravotnej
dokumentácii sa nachádzali dva záznamy, pričom obidva záznamy sú datované na deň  8.11.2011,
t.j. jeden deň pred spísaním záveru a obsah týchto záznamov je odlišný. Jeden záznam je napísaný
rukou a jeden je napísaný počítačom, pričom tieto záznamy nie sú umiestnené chronologický, z čoho
vyplýva, že zaznamenaný čas tlače je skorší, ako čas samotného vyšetrenia. Mohol byť tento záznam
vyhotovený aj dodatočne s väčším časovým odstupom. Súdny znalec vyhotovil znalecký posudok v
dvoch alternatívach, z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že poručiteľka netrpela duševnou poruchou,
ktorá by ju robila na právny úkon závetu nespôsobilou a mohla pochopiť obsah tohto právneho úkonu
a jeho následky. Poručiteľka závet napísala dva mesiace po príhode, kedy bola v dobrej psychickej a
fyzickej kondícii. Svedčí o tom nielen znalecký posudok, ale aj prepúšťacia správa, v ktorej je jasne
uvedená odkázanosť poručiteľky (Barthelovej test 95 bodov - nezávislý pacient). Taktiež o tom svedčí
výsledok kontroly zo dňa 14.11.2011, t.j. 5 dní po napísaní závetu, kde sa uvádza, že poručiteľka
bola orientovaná v priestore aj v čase a nemala závažnejšie problémy. Výroky navrhovateľa považuje
za nepreukázané tvrdenia za cielenú aktivitu získať celý majetok po nebohých rodičoch. Opätovné
výpovede vypočutých svedkov pred súdom prvého stupňa považuje za nadbytočné, nakoľko ich
svedecké výpovede boli účelové a neprispeli k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Ich výpovede si
navzájom protirečili. Navrhovateľ navrhuje na odvolacom konaní vypočuť svedka, ktorý by mal potvrdiť,
že poručiteľka po tom, ako sa neskôr dozvedela, čo vlastne podpísala v čase, keď bola v duševnej
poruche, požiadala predmetného svedka, aby urobil všetky právne úkony k tomu, aby predmetný
závet zrušil. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo navrhovaný svedok nebol vypočutý na
prvostupňovom konaní.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.



S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa
- navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pokiaľ ide o návrh na vypočutie svedkov a ďalšieho svedka, odvolací súd uvedenú žiadosť neakceptoval,
považoval vypočutie svedkov vypočutých pred súdom prvého stupňa za nadbytočné a návrh na
vypočutie ďalšieho svedka nemohol akceptovať s poukazom na ust.      § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust.         § 142 ods. 1
O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa ako úspešná účastníčka v odvolacom
konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené právnym zástupcom odporkyne v súlade s vyhl. č. 655/2004
Z.z. v sume 81,73 eur (právny úkon - vyjadrenie k odvolaniu 60,07 eur, režijný paušál 8,04 eur, DPH
20 % - 13,62 eur).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/17/2013", "guid": "d5c252c7-18a5-49a5-b76d-5a45a696b0b2:72ded373-95d0-4bed-ae19-fc9e23f43094", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}