Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sp/82/2015 z 13. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. decembra 2015, sp. zn. 10Sp/82/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015201177.1 Krajský súd Košice | 10Sp/82/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7015201177.1 | 2015-12-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 8 zákona č. 327/2015 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a61a3331-ba8d-41df-8bb3-c3b8f921e64f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015201177.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/82/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201177
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015201177.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky H.. H. J.
S. G. R. V. C. Y. R. F. U. E. , bývajúcej v H., Y. XXXX/XX, nezamestnanej, proti odporcovi Centrum
právnej pomoci, kancelária Humenné, Lipová 1, Humenné, o preskúmanie rozhodnutia odporcu sp.zn.
9438/2015-KaHe č. 58253/2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Humenné zo dňa 17.09.2015 sp.zn.
9438/2015-KaHe č.58253/2015.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím navrhovateľke H. J. nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci
vo veci žaloby na Mesto Michalovce na Ústavný súd Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že v
konaní pred správnym orgánom nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľka
( t.j. žiadateľka o poskytnutie právnej pomoci) nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na
priznanie nároku na právnu pomoc v zmysle ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005
Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov (v
ďalšom texte aj : „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“). Z dôvodu
nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu
pomoc sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedla: „Zákonné
spracovanie žaloby na Mesto Michalovce na Ústavný súd SR a právne zastúpenie. Nemožnosť byť
riešená v mestskom zastupiteľstve vinou primátorov, ktorí na seba prevzali úlohu MsZ. Vedenie mesta
mi bráni v uplatnení zákona č. 138/1991. Súd pojednával o reštitučnom zákone, nie zákone č. 138/1991
Zb. Som žalobcom a cítim sa takýmto postupom diskriminovaná - 11C/533/02-78.“ K hodnote sporu
žiadateľka uviedla, že je ňou suma za prenájom pozemku od podania žiadosti na riešenie v mestskom
zastupiteľstve dňa 23.04.2002.

Na preukázanie skutkového stavu žiadateľka predložila fotokópie jednotlivých dokladov :
- podanie adresované Ústavnému súdu SR zo dňa 01.02.2014 označené ako žaloba na orgán verejnej
správy - Mesto Michalovce a jeho predstaviteľov, pričom z tohto podania vyplýva, že dôvodom je
dvadsaťročná úmyselná podpora nezákonnosti, podvodu a diskriminácie a ich propagáciu v médiách.
Žiadateľka pritom žiadala o kúpu vlastného pozemku, resp. náhradného a posúdenie okolností a
dôvodov v prípade hodných osobitného zreteľa - uplatnenie zákona č. 138/1991 Zb. (§ 9a ods.8 písm.
e/). Skutkovo navrhovateľka vymedzila svoj nárok tak, že počas bývalého režimu bol žiadateľke pod
nátlakom vykúpený dom s pozemkom a nebol jej pridelený náhradný pozemok, o ktorý žiadala. Pozemok
nebol použitý na účely, na ktoré bol vykúpený. V čase reštitučného termínu sa žiadateľka rozvádzala,



preto premeškala termín. Žiadala o kúpu a nie o uplatnenie reštitučného zákona. Chcela, aby tieto
dôvody zohľadnili poslanci v cene ako prípad hodný osobitného zreteľa. Žiadateľka ďalej uviedla, že je
dlhodobo okrádaná o zákonné právo byť riešená v mestskom zastupiteľstve a o jej žiadosti po celý čas
nerokoval žiaden poradný orgán, hospodárska rada, mestská rada. Navrhovala, aby vo veci rozhodol
súd a umožnil jej obvyklú cenu podľa znaleckého posudku za celé obdobie, odkedy bol pozemok
odkúpený. Ďalej žiadala preplatenie mimo majetkovej ujmy, platby u advokátov, ako aj dlhoročné úsilie
dovolať sa pravdy na rôznych orgánoch,
- oznámenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.03.2014 o odložení podania, a to z dôvodu, že nespĺňa
náležitosti požadované zákonom o Ústavnom súde SR,

V písomnom doplnení žiadosti navrhovateľka upresnila, že žiada o poskytnutie právnej pomoci pred
Ústavným súdom SR a domáha sa posúdenia jej žiadosti o kúpu náhradného pozemku a jeho
zohľadnenie podľa príslušných ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. ako prípad hodný osobitného
zreteľa. Konštatovala, že zo strany mesta boli porušené tieto práva : - právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (činí sa tak od roku 2002), - právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím predstaviteľov mesta, súdu, - právo občana postaviť sa na odpor proti každému, kto by
odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave SR, - právo
vlastniť majetok - ochrana vlastníctva. Sťažnosť pritom smeruje proti mestu Michalovce. Žiadateľka
namietala nečinnosť a nezákonnosť konania mesta.

Na preukázanie takéhoto skutkového stavu navrhovateľka ďalej predložila odporcovi rozsiahlu písomnú
dokumentáciu týkajúcu sa jej právneho sporu, okrem iných:
- oznámenie Úradu vlády SR, Sekcia kontroly a boja proti korupcii zo dňa 09.01.2014 k jej podaniu
zo dňa 23.12.2013, z ktorého vyplýva, že sa ním žiadateľka domáha odkúpenia vlastného pozemku,
prípadne náhradného pozemku od mesta Michalovce s odkazom na možnosť prevodu majetku mesta
z dôvodu hodného osobitného zreteľa,
- sťažnosti adresované Generálnemu prokurátorovi SR JUDr. Jaromírovi Čižnárovi, v ktorých okrem
iných namieta skutočnosť, že súd riešil reštitučný zákon a nie zákon č. 138/1991 Zb., o ktorého
uplatnenie žiada. Zároveň navrhovateľka žiadala o informáciu, ako má postupovať, aby si mohla uplatniť
zákon č. 138/1991 Zb.,
- žiadosť o zákonné vybavenie kúpy pozemku ako prípad hodný osobitného zreteľa poslancom za obvod
č. 5 a vedúcemu odboru hospodárenia s majetkom zo dňa 03.06.2014 adresovaná Mestu Michalovce a
podaná na podateľňu Mestského úradu dňa 04.06.2014, v ktorej žiada o postup v súlade so zákonom
č. 138/1991 Zb.,
- stanovisko mesta Michalovce k žiadosti žiadateľky o uplatnenie morálneho zákona pri znovu odkúpení
vlastného pozemku, resp. náhradného od mesta Michalovce zo dňa 25.02.2010, z ktorého vyplýva, že
žiadosti o odkúpenie mestských nehnuteľností sa posudzujú v poradných orgánoch mesta a po ich
súhlasnom stanovisku sú zaradené na program rokovania mestského zastupiteľstva. Žiadosť žiadateľky
bola ďalej odstúpená na rokovanie poradných orgánov mesta,
- stanovisko mesta Michalovce k odkúpeniu časti mestského pozemku zo dňa 11.03.2011, z ktorého
vyplýva, že právny útvar zaujal k požiadavke negatívne stanovisko s poukázaním na obchádzanie
zákona, a preto požiadavka nebude predložená na rokovanie mestského zastupiteľstva v Michalovciach
ako prípad hodný osobitného zreteľa,
- písomnosti z trestného konania vo veci podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
a podvodu - zápisnice o výsluchu a uznesenie Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 30.01.2012 o odmietnutí
veci, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Z uznesenia vyplýva, že 03.12.2002 podala
žiadateľka žalobu na Okresný súd Michalovce proti žalovanému Mestu Michalovce a Mestskému úradu
Michalovce o vydanie nehnuteľností, v ktorej veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 13.10.2014 sp. zn.
11C/533/02 tak, že súd žalobu zamietol. Žalobkyňa si mohla svoj nárok na vydanie nehnuteľnosti uplatniť
najneskôr do 01.10.1991, čo sa nestalo. Prvýkrát si nárok uplatnila až v roku 2002, teda po lehote, ktorú
ustanovil zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Dňa 11.03.2004 si žiadateľka uplatnila
na Obvodnom pozemkovom úrade v Michalovciach reštitučný nárok, ktorý jej nebol priznaný z dôvodu,
že neboli splnené podmienky podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v
znení neskorších predpisov. Pozemok netvorí poľnohospodársky ani lesný pôdny fond,
- opakované žiadosti žiadateľky o odkúpenie pozemku z vlastníctva mesta a stanoviska Mesta
Michalovce k týmto žiadostiam,
- rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.10.2004 č. k. 11C/533/02-78 vo veci žalobkyne -
žiadateľky proti žalovanému 1/ Mestský úrad Michalovce a 2/ Mesto Michalovce o vydaní nehnuteľností,



ktorým súd žalobu zamietol. Z obsahu rozsudku vyplýva, že žiadateľka sa domáhala vydania
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. H., parc. č. XXXX/X vo výmere 55230 m2, predtým
vedenej na LV č. XXXX ako parc. č. XXX vo výmere 275 m2, ktorá bola vytvorená z pozemnoknižnej
vložky č. XXX kat. úz. Michalovce nachádzajúcej sa na ulici E.. Žiadateľka sa odvolala na ustanovenie §
115 stavebného zákona, podľa ktorého vyvlastnený majetok a stavbu je možné užívať len na účely, na
ktoré boli vyvlastnené a na lehotu dvoch rokov určenej v rozhodnutí o vyvlastnení, že sa má pozemok
na takýto účel využiť. Súd zaujal stanovisko, že na prípad nie je možné aplikovať toto ustanovenie
zákona, pretože nehnuteľnosť bola odkúpená a nie vyvlastnená. Žalobkyňa si tak mohla uplatniť svoje
právo na vydanie nehnuteľnosti podľa príslušných ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách v zákonom stanovenej lehote, čo však neurobila. Na takýto právny vzťah nie je možné
aplikovať ani ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, keďže sa
nejedná o pozemok tvoriaci poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond.

Odporca konštatoval, že z podanej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ako aj ďalších vyjadrení
navrhovateľky vyplýva, že táto žiada o priznanie právnej pomoci na uplatnenie ochrany svojich práv
v konaní pred Ústavným súdom SR. Odporca ďalej uviedol, že Ústavný súd SR v konaní o sťažnosti
má právomoc chrániť základné práva a slobody priznané jednotlivcom (právny rámec vymedzuje
ust. čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, príslušné ustanovenia zákona č. 38/1993 Z.z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších právnych predpisov). Ústavný súd SR vo vzťahu k všeobecným súdom má obmedzenú
pôsobnosť rozhodovať vo veciach, o ktorých rozhodli všeobecné súdy. Obmedzenie sa zakladá na
princípe subsidiarity právomoci. V súlade s tým sa Ústavný súd SR predovšetkým nezaoberá zisťovaním
a hodnotením skutkového stavu. Sťažnosťou sa možno domáhať ochrany základného práva alebo
slobody, ktoré Ústava SR skutočne priznáva. Predkladateľa sťažnosti pritom zaťažuje povinnosť presne
označiť orgán verejnej moci, ktorý porušil jeho základné právo alebo slobodu. Žiadateľka sa pritom mieni
domáhať v konaní pred Ústavným súdom SR preskúmania jej žiadosti o kúpu náhradného pozemku
a jeho zohľadnenie podľa zákona č. 138/1991 Zb. ako prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodov,
ktoré konkretizovala svojimi jednotlivými podaniami. Žiada o náhradný pozemok a preplatenie nájmu za
pozemok o výmere 275 m2. Uviedla, že sťažnosť má smerovať proti mestu Michalovce, ktoré je nečinné
a koná nezákonné.

Odporca ďalej konštatoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky má niektoré právomoci priznané až
v „druhom slede“. Vznikajú vtedy, keď o danej veci nemôže rozhodnúť iný orgán. Toto obmedzenie
určuje Ústava SR, ktorá pred Ústavným súdom SR spravidla uprednostňuje všeobecné súdy. Sťažnosť
nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu
zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov ( § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.). Postupnosť je
teda taká, že sťažnosť na Ústavný súd SR nemožno podať skôr, než sa sťažovateľ pokúsi dosiahnuť
ochrany svojho základného práva alebo slobody za pomoci každého iného orgánu verejnej moci, ktorý
má v SR právomoc zabezpečiť ochranu daného základného práva alebo slobody. Ústavný súd SR
vo vzťahu k všeobecným súdom má obmedzenú pôsobnosť rozhodovať o veciach, o ktorých rozhodli
všeobecné súdy. Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky ( I.ÚS 130/02) pritom
vyplýva, že Ústavný súd SR zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje
všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods.1 Ústavy SR má
aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody.
Prijatie takejto sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu SR vyjadrený v čl. 127 ods.1
Ústavy SR ako princíp subsidiarity. Z princípu subsidiarity teda v súlade s uvedeným právnym názorom
Ústavného súdu SR vyplýva, že ochranu základných práv a slobôd poskytujú predovšetkým všeobecné
súdy v občianskoprávnom, trestnom a ďalších typoch konaní, i keď v ich rozhodnutiach sa spravidla
výslovne nerieši otázka, či došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ak je nejaký skutkový
stav predmetom posudzovania všeobecných súdov v rámci ich právomoci, tak o ňom nemôže konať
Ústavný súd SR v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR okrem prípadov, kedy sa všeobecné
súdy dopustili svojvôle (III.ÚS 152/03 Zb. nálezov a uznesenie Ústavného súdu SR 2003 - II. polrok,
S.2670-2671).

V praxi tak princíp subsidiarity právomoci Ústavného súdu SR znamená, že každý, kto namieta
porušenie jeho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá



sťažnosť Ústavnému súdu SR musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia
predchádza právomoci Ústavného súdu SR.

Z doložených dokladov však vyplýva, že žiadateľka sa neobrátila na všeobecný súd vo veci ochrany jej
práv v súvislosti s kúpou náhradného pozemku a uplatnenie zákona č. 138/1991 Zb. pri posúdení jej
žiadosti ako prípadu hodného osobitného zreteľa. Opakovane žiadala Mesto Michalovce o vyhovenie
jej žiadostiam, avšak svojich práv sa nedomáhala žalobou na všeobecnom súde. Z predloženého
právoplatného rozsudku Okresného súdu Michalovce vyplýva, že predmetom konania bola žaloba o
vydanie veci založená na iných dôvodoch, aké sú predmetom jej žiadosti o právnu pomoc. V prípade
žiadateľky tak nie je splnená jedna z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods.1 Ústavy SR,
t.j. využitie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon na ochranu
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje. Odporca preto uzavrel, že vo veci, ktorou sa žiadateľka
obrátila so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci z vyššie uvedených dôvodov nebola vylúčená zrejmá
bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie
nároku na právnu pomoc, preto z týchto podstatných dôvodov žiadateľka nespĺňa podmienky na
poskytnutie právnej pomoci, a preto jej nárok na poskytnutie právnej pomoci napadnutým rozhodnutím
nebola priznaná.

Napadnuté rozhodnutie odporcu bolo navrhovateľke doručené dňa 29.09.2015, tak ako o tom svedčí
doručenka Poštového úradu Michalovce I.

Navrhovateľka podala v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu, v
ktorom uviedla, že trvá na spísaní žaloby a právnom zastúpení na Ústavnom súde Slovenskej republiky
a to z dôvodu, že je evidentné, že sudkyňa Okresného súdu v Michalovciach po 20-tich rokoch
žiadostí adresovaných mestskému úradu nezohľadnila jej žalobu v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. -
prípad hodný osobitného zreteľa, i keď zo žaloby bolo evidentné, že žiada uplatniť práve tento zákon.
Zdôraznila, že nie je povinná poznať čísla zákonov, ale sú povinní ich poznať ľudia, ktorí sú za to
zodpovední na mestskom úrade, súdoch, polícii a prokuratúre. Neriešenie jej žiadostí považovala
za zámer. Ďalej sa odvolala na tvrdenia v žalobe, že je ochotná pozemok odkúpiť za vyhláškovú
cenu a pozemok nebol využitý na účely, na ktoré bol vykúpený. Pri výkupe požiadala o náhradný
pozemok a nenávratnú pôžičku, čo môže preukázať aj čestným vyhlásením jej bývalého manžela. V
čase platnosti reštitučného zákona sa rozvádzala a sama starala o dve maloleté deti, preto jej termín
unikol. Tridsať rokov žiadosť opakuje v každom novom volebnom období, a žiadosti adresuje aj
poslancom ako aj predstaviteľom mesta. Zároveň doručila odporcovi aj CD nahrávku zo zasadnutia
Mestského zastupiteľstva zo dňa 13.12.2003 kde právny útvar - zástupca primátora sa prejavil ako
obyčajný podvodník, ktorý si dovolil klamať celú verejnosť, a to v tom, že pozemok patrí jej nebohým
rodičom. Ďalej namietala, že právny útvar rozhodol, že jej žiadosť nebude predložená na rokovanie
Mestského zastupiteľstva v Michalovciach ako prípad hodný osobitného zreteľa. Zákon však jasne
uvádza, že pri jej žiadosti mali byť zverejnené jej morálne dôvody na tabuli oznamov a občania to mali
pripomienkovať, a nie primátor ani jeho zástupcovia či právne útvary. Primátor, jeho zástupca a celé
mestské zastupiteľstvo konalo protiprávne a diskriminačne. Vedúca centra právnej pomoci to nevie
posúdiť a znova ju tlačí do nezmyselného procesu na okresný súd. Vytýkala odporcovi, že v trestnom
konaní ani polícia a prokuratúra nezaujali k označenému CD žiadne stanovisko, a to aj napriek tomu,
že osobne sa už trikrát po sebe vyjadrila k predajom a výmene pozemkov na tabuli oznamov podľa
zákona č. 138/1991 Zb. a zakaždým na ďalší deň tieto oznamy boli stiahnuté z tabule. Primátor si zo
spomínaného zákona urobil súkromný biznis a poslanci s ním ticho súhlasia, lebo 90 % z nich sú lekári,
ktorí sídlia v priestoroch mesta za neprimerane nízky poplatok. Poukázala aj na predaje pozemkov z
majetku mesta ako aj na výmeny obecných pozemkov za súkromné v neprospech mesta.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 04.12.2015 k návrhu navrhovateľky na preskúmanie správneho
rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne, vydané na základe zisteného
skutkového stavu a v súlade so zákonom. Odvolanie navrhovateľky je neopodstatnené, preto žiadal,
aby súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

Súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal obsah rozhodnutia
odporcu napadnutého opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
odporcu, vypočul navrhovateľku a doplnil dokazovanie jej výpoveďou a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.



Tak ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, súčasťou ktorého je žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci zo dňa 27.07.2015 doručená odporcovi nasledujúceho dňa, navrhovateľka sa v
administratívnom konaní pred odporcom domáhala priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci vo
veci „zákonného spracovania žaloby na mesto Michalovce na Ústavný súd SR a právne zastúpenie“. Na
základe výzvy odporcu zo dňa 06.08.2015 odporkyňa písomným podaním zo dňa 16.08.2015 uviedla,
že : „žiada o právnu pomoc v konaní pred Ústavným súdom“, v ktorom sa domáha posúdenia jej žiadosti
o kúpu náhradného pozemku a jeho zohľadnenie podľa § 138/1991 Zb. - prípad hodný osobitného
zreteľa, a to z dôvodov, že :
- pri vykúpení Stavoinvestou požiadala náhradný pozemok a nenávratnú pôžičku, ktorý vďaka
podvodným úradníkom nedostala, pričom žiadosť je v evidencii na Mestskom úrade v Michalovciach,
- pozemok nebol použitý na účely, pre ktorý bol vykúpený a časť slúži mestu ako cesta a časť ako
chodník pre chodcov,
- žiada o náhradný pozemok, ktorý s vedúcim odboru hospodárenia s majetkom a jeho zástupcom
prerokovala a spísala 28.01.2001, ide o parc. č XXXX/X/Ku na ulici H. K., na parcele XXXX vo výmere
275 m2,
- v čase reštitúcie premeškala termín, lebo sa rozvádzala a bola zaneprázdnená existenčnými
starosťami o deti atď.,
- preplatenie nájmu za pozemok o výmere 275 m2, ktorý využíva mesto od podania žiadosti od
23.04.2002 podľa trhovej ceny aj s úrokmi,
- žiadosť jej mesto odmietlo prerokovať na verejnosti, ako vyplýva zo zákona 138/1991 Zb. a v mestskom
zastupiteľstve,
- primátori na seba nezákonné a podvodne prevzali právomoci verejnosti a mestského zastupiteľstva s
tým, že v spolupráci s poslancami nastolili súkromnú, diskriminačnú, podvodnú a nezákonnú diktatúru
na obecnom majetku.

Sťažnosť pritom smeruje proti mestu Michalovce.

V preskúmavanej veci je spornou otázka posúdenia, či vo veci nároku navrhovateľky na zákonné
spracovanie žaloby na mesto Michalovce na Ústavný súd SR a právne zastúpenie v súvisiacej veci
vzhľadom na vymedzenie predmetu sporu tak ako tento navrhovateľka uviedla v žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci doplnenej v jej písomnom podaní zo dňa 16.08.2015, možno vo vzťahu k navrhovateľke
vylúčiť zrejmú bezúspešnosť, ktorá skutočnosť ju vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej
odporcom podľa ust. § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. o právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v
znení neskorších predpisov fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti
ak:
a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,
b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,
c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6a ods.1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm. b/, c/ tým
nie je dotknutá.

Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä
na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.



Podľa § 25 ods.1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi o nároku na
poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.

Podľa článku 2 ods.2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v
znení neskorších predpisov predmet žiadosti o nároku navrhovateľky na poskytnutie právnej pomoci je
v súlade s pôsobnosťou Centra právnej pomoci, zároveň je však v konaní podľa zákona o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
nevyhnutne potrebné, aby žiadateľ o právnu pomoc splnil kumulatívnym spôsobom všetky ďalšie
podmienky pre priznanie takéhoto nároku, vyplývajúce predovšetkým z ustanovení § 4, § 6 ods.1, §
6a a § 8 tohto zákona. Jednou z daných právnych podmienok je preukázanie skutočnosti, že nejde
o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Je preto potrebné zdôrazniť, že centrum ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku
fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci sa musí otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu zaoberať,
pretože bez splnenia podmienky, že nejde o „zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno požadovaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keby žiadateľ splnil ďalšie dve podmienky (právny názor
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012).

Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepredstavuje
taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti
sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené
má centrum prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu
a závisí od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok NS SR č.k.6Sžo/36/2011 z 22.08.2012).

Pre posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti
podľa § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je výsledkom správnej
úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje vykonávanie dôkazov podľa § 120 a nasl. O.s.p.
ohľadne samotného nároku, o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiada o
poskytnutie právnej pomoci. Súd v preskúmavacom konaní skúma to, či rozhodnutie správneho orgánu
vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z hľadísk a medzí stanovených zákonom.

Z judikatúry Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva dodržiavanie právneho princípu subsidiarity
v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov,
predstavujúceho právnu zásadu, v zmysle ktorej právomoc Ústavného súdu SR je daná iba v prípade, ak
boli účastníkom konania (sťažovateľom) vyčerpané všetky riadne právne prostriedky nápravy v konaní
pred všeobecnými súdmi, resp. orgánmi verejnej správy, pričom použitie takýchto právnych prostriedkov
neviedlo k odstráneniu porušovania ústavných práv sťažovateľa (napr. IV. ÚS 144/2011 - uznesenie
Ústavného súdu SR z 15.04.2011). Ústavný súd SR zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie
konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho
základného práva alebo slobody. Prijatie takejto sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného
súdu SR vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR ako princíp subsidiarity ( II. ÚS 130/02).

V okolnostiach danej veci nie je sporným, že navrhovateľka v priebehu dlhého, viac ako dvadsaťročného
obdobia viacerými výzvami a žiadosťami žiadala Mesto Michalovce, jeho samosprávne orgány ako aj
iné štátne orgány o riešenie jej sporu týkajúceho sa odkúpenia pozemku od terajšieho vlastníka Mesta
Michalovce, ktorý bol vykúpený pre iný účel než tento pozemok je v súčasnosti užívaný, pričom žiadala
zohľadniť ňou uvádzané okolnosti hodné osobitného zreteľa a postup podľa príslušných ustanovení
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tak, aby tento pozemok jej
bol odpredaný za vyhláškovú cenu. Svoje nároky si uplatnila aj v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 11C/533/02-78 proti odporcom 1/ Mestskému úradu Michalovce
a 2/ Mestu Michalovce o vydanie nehnuteľností, pričom jej žaloba je založená na iných dôvodoch,
aké sú predmetom jej žiadosti o právnu pomoc. Aj keď v priebehu administratívneho konania (a aj
v súdnom preskúmavacom konaní v tejto veci) navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie



veci súdom prvého stupňa, ak jej nároky neboli posudzované podľa príslušných ustanovení zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, proti rozsudku súdu nepodala riadny
opravný prostriedok a rozhodnutie nebolo napadnuté ani mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorú
skutočnosť potvrdila aj vo svojej výpovedi pred súdom v tejto veci dňa 14.12.2015. Rozhodnutie súdu
tak nadobudlo právoplatnosť a navrhovateľka preukázateľne nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a
ktoré bola navrhovateľka oprávnená využiť.

Po zhrnutí argumentácie odporcu v napadnutom rozhodnutí a to tak po skutkovej ako aj právnej stránke,
s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu, súd zhodne s odporcom konštatuje nesplnenie jednej
zo základných právnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, vyplývajúcu
z ust. § 6 ods. 1 a § 6a, v nadväznosti na ust. § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, t.j. nepreukázanie skutočnosti,
že v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, v ktorom je požadovaná právna pomoc,
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a preto sa súd v preskúmavanej veci stotožnil s výrokom a
odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia odporcu zo dňa 17.09.2015 a to v celom rozsahu jeho
právnej argumentácie, na správnosť ktorej poukazuje aj týmto rozhodnutím.

Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav veci, súd procesným postupom podľa § 250q ods.2
O.s.p. potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2
O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.