Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/12/2016 z 26. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2016, sp. zn. 4To/12/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6314010317.1 Krajský súd Banská Bystrica | 4To/12/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6314010317.1 | 2016-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a49935b-8417-43ac-ad58-1991abb4279e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6314010317.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314010317
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314010317.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 27. apríla 2016 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Brezno z 10. 12. 2015, sp. zn. 3T
96/2014 a o odvolaní poškodenej Bc. G. G. a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej Bc. G. G. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obž. B.. H. O. a obž. E. L. oslobodení spod obžaloby okresného
prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa
podľa § 240 ods. 1 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že
obžalovaní B.. H. O. a B.. E. L. ako konatelia spoločnosti Rascal s.r.o. Jasenie a kupujúci dňa 7. 1.
2009 vo Zvolene uzavreli s predávajúcim spoločnosťou Zolka Zvolen s.r.o. Zvolen kúpnu zmluvu č.
19, ktorej predmetom boli dodávky ihličnatej guľatiny sm, jd III BC tr. a listnatej guľatiny db III. ABC
tr., na základe tejto zmluvy v období od 23. 7. 2009 do 13. 8. 2009 odobrali drevnú hmotu v celkovej
sume 34 250,02 eur, z ktorej však po lehote splatnosti poslednej faktúry dňa 2. 9. 2009 uhradili iba časť
svojho záväzku a zostávajúcu sumu vo výške 20 364,40 eur doposiaľ nezaplatili s tým, že vykonaným
znaleckým dokazovaním znalkyne z odvetvia ekonomiky bolo zistené, že obžalovaní B.. O. a B.. L. v
období od 2. 9. 2009 do 8. 3. 2010 si plnili záväzky spoločnosti Rascal s.r.o. voči iným veriteľom na
rozdiel od poškodeného, čím s ohľadom na zásady pomerného uspokojenia všetkých veriteľov spôsobili
spoločnosti Zolka Zvolen s.r.o. Zvolen škodu vo výške 6 790,39 eur, nakoľko skutok nie je trestným
činom.

Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená strana
spoločnosť ZOLKA Zvolen, s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 3, zastúpená R.. G. G. so svojim nárokom
na náhradu škody odkázala na občianskosúdne konanie.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v konaní
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obaja obžalovaní so svojim konaním naplnili
skutkovú podstatu prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zák. Na naplnenie tejto
skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby dlžník, ktorý nie je schopný platiť svojej záväzky zmaril, hoci
len čiastočne, uspokojovanie svojho veriteľa. Teda na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaných
je potrebné, aby firma, v ktorej boli obžalovaní konateľmi, bola v čase po splatnosti faktúr platobne
neschopná. Túto skutočnosť síce namietala obhajoba, ale vzhľadom na vyjadrenie znalkyne z odvetvia
ekonomika, že vzhľadom na účtovné doklady, ktoré mala k dispozícii sa nemôže jednoznačne k tomu
vyjadriť. Súd na druhej strane poukazoval na výpoveď obžalovaného Ing. O. na hlavnom pojednávaní,
keď uviedol, že pre spoločnosť Rascal, s.r.o. neuhradila celý dlh voči poškodenému, nakoľko boli v
platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť bola aj dôvodom prečo obchodný podiel firmy Rascal,



s.r.o. bol prevedený na maďarského štátneho príslušníka. Ďalej prvostupňový súd poukazoval, že na
trestnú zodpovednosť obžalovaných sa vyžaduje, aby obžalovaní čiastočne zmarili uspokojenie svojho
veriteľa, teda firmy ZOLKA Zvolen, s.r.o. Súd v tomto smere poukázal na to, že poškodená firma sa
nedomáhala priznania svojej pohľadávky v civilnom konaní. Vzhľadom na vzájomnú komunikáciu medzi
oboma firmami existovala aj pohľadávka firmy Rascal, s.r.o. voči firme Astra so sídlom v Poľsku, keď
obžalovaní uviedli, že túto pohľadávku postúpili na firmu ZOLKA Zvolen, s.r.o., nakoľko firma poškodenej
vymáhala túto pohľadávku voči firme Astra pred poľským súdom. Ďalej prvostupňový súd poukazoval
na znalecký posudok a na tie skutočnosti, či plnenie firmám, ktoré mali byť zvýhodnené, ako uviedla
znalkyňa, nebolo spojené so získaním ďalších finančných prostriedkov na chod spoločnosti. V tomto
prípade by sa konanie obžalovaných nemohlo považovať za zvýhodňovanie veriteľa. Nakoniec bolo
poukazované aj na to, že v konaní nebola presne určená výška škody, nebolo zistené v akej výške mala
firma Rascal, s.r.o. čiastočne hradiť firme ZOLKA Zvolen, s.r.o., keď samotná znalkyňa B.. E. uviedla, že
nemala k dispozícii celú účtovnú evidenciu, keď časť účtovnej evidencie jej chýbala. Zo správy sociálnej
poisťovne vyplýva, že firma Rascal, s.r.o. v rozhodnom období mala niekoľkých zamestnancov, ktorým
platila mzdy, ako aj odvody, aj keď nedoplatok na sociálnom poistení firmy Rascal, s.r.o. bolo vo výške
17 884,01 eur.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil.
S rozhodnutím okresného súdu, ako aj dôvodmi, ktoré súd viedli k rozhodnutiu sa nestotožňuje. Má
za to, že dôkazy zadovážené jednak v prípravnom konaní, ako aj počas hlavných pojednávaní súd
mal vyhodnotiť jednostranne v prospech obžalovaných a týchto spod obžaloby oslobodiť. Podkladom
k podaniu obžaloby boli výsluchy obidvoch obvinených, poškodenej R.. G. G., svedkov B.. D. H., B..
F. I., B.. C. N., C.. M. L., ďalej zadovážené listinné podklady, trestné oznámenie, príjmové doklady,
splátkový kalendár, dohoda o pristúpení k záväzku, prehľad platieb, objednávky, faktúry, kniha zásob
skladov reziva, správy Tatrabanky, kniha faktúr a ďalšie doklady.

Jedným z rozhodujúcich dôkazov, na základe ktorých bola podaná obžaloba bol znalecký posudok B..
K. E., znalkyne z odboru ekonomika a manažment, keď zo záverov posudku jednoznačne vyplynulo,
že firma Rascal, s.r.o. v období od 2. 9. 2009 do 8. 3. 2010 si plnila svoje záväzky voči iným veriteľom
na rozdiel od poškodeného, čím s ohľadom na zásady pomerného uspokojenia veriteľov spôsobila
spoločnosti ZOLKA Zvolen, s.r.o. škodu vo výške 6 790,39 eur. V dodatku znaleckého posudku boli
uvedené varianty ako čiastočne mohla firma Rascal, s.r.o. firme ZOLKA plniť predmetný záväzok, ak by
bola zohľadnená aj pohľadávka konateľov voči firme Rascal, s.r.o. Znalkyňa v tabuľke uvádza možnosť
čiastočného plnenia predmetného záväzku.

Z uvedeného je zrejmé, že po vypracovaní ďalších dvoch dodatkov k znaleckému posudku, ako aj z
ďalších vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne možno konštatovať úmyselné zavinenie
obžalovaných ako konateľov spoločnosti Rascal, s.r.o. a preto bolo treba ich konanie posúdiť minimálne
ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaní spôsobili spoločnosti
ZOLKA Zvolen škodu najmenej vo výške 2 128,52 eur. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Proti rozsudku podal odvolanie splnomocnenec poškodenej strany ZOLKA Zvolen, s.r.o., keď vo svojom
odvolaní navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že obžalovaných uznať za vinných
v zmysle podanej obžaloby a zaviazať ich nahradiť škodu v uplatnenej výške. Napadnutý rozsudok
považuje poškodená strana za nesprávne a nezákonné. Z dokazovania vykonaného v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaní ako konatelia obchodnej spoločnosti,
ktorá bola v predĺžení, nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu, uprednostnili pri úhrade záväzkov tejto
spoločnosti niektorých iných veriteľov na úkor poškodenej strany. Vzťah medzi poškodenou stranou
ZOLKA Zvolen, s.r.o. zastúpenej R.. G. G. nemožno považovať výlučne za obchodnoprávny a je úlohou
súdu sa starať, aby páchatelia boli spravodlivo potrestaní, rešpektujúc pritom základné práva a slobody
fyzických a právnických osôb.

Obžalovaní prostredníctvom svojich obhajcov zaslali okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu okresného
prokurátora, kde uvádzajú, že s rozsudkom okresného súdu, ako aj právnymi závermi sa stotožňujú.
Pokladajú ich za vecne aj právne správne a majú za to, že sa žiadneho trestného činu nedopustili.
Navrhovali potom odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.



Obžalovaný B.. H. O. poukazoval na to, že s odvolaním okresného prokurátora sa nemôže stotožniť,
keď tento v odvolaní tvrdí, že vykonaným znaleckým dokazovaním z odvetvia ekonomiky bolo zistené,
že obžalovaní B.. O. a B.. L. v rozhodnom období si plnili záväzky spoločnosti Rascal, s.r.o. voči
iným veriteľom na rozdiel od poškodeného s čím s ohľadom na zásadu pomerného uspokojenia
veriteľov spôsobili spoločnosti ZOLKA Zvolen, s.r.o. škodu vo výške 6 790,39 eur. Mal za to, že
to zo znaleckého dokazovania nevyplýva. Zo znaleckého dokazovania, ako aj z výsluchu znalkyne
vyplynulo, že táto nemala všetky účtovné doklady a nemala vedomosť o tom, ktoré faktúry boli naozaj
uhradené. Tiež nevedela určiť v akej výške firma Rascal, s.r.o. hradila daňové povinnosti a odvody
so sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzala len z
účtovných dokladov, ktoré boli predložené vyšetrovateľom. Rovnako sa nemohla vyjadriť ani k stavu
záväzkov. Zo záverov znaleckého dokazovania, vrátane výsluchu znalkyne nevyplýva nič iné len to,
že vzhľadom na skutočnosť, že jej neboli predložené všetky účtovné doklady, nebolo možné overiť
existenciu jednotlivých záväzkoch, ich dátumy splatnosti, nebolo možné identifikovať ani náklady na
mzdy zamestnancov, odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne, platby na lízingové zmluvy. Rovnako
nebolo možné určiť ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr výšku splatného záväzku. Len v prípade, že by
disponovala kompletným účtovníctvom, bolo by možné uvedené určiť. V závere znalkyňa sa nevedela
vyjadriť, či spoločnosť bola alebo nebola platobne neschopná, nakoľko pri platobnej neschopnosti je
potrebné kompletné účtovníctvo firmy.

Obžalovaný mal za to, že súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, v rámci vykonaného
dokazovania nebola preukázaná platobná neschopnosť spoločnosti Rascal, s.r.o. nakoľko pre prijatie
tohto záveru boli potrebné kompletné účtovné doklady. Zároveň poukazoval na to, že súd správne
vyhodnotil, že nemožno za zmarenie považovať to, že poškodený ani čiastočne nemohol dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, navyše ako je zrejmé, poškodená spoločnosť sa
priznala k svojmu nároku a v civilnom konaní sa ho nedomáhala. Rovnako sa stotožnil so záverom
okresného súdu v tom, že pri posudzovaní trestnej zodpovednosti sa treba zaoberať aj skutočnosťou,
či plnenie firmám alebo osobám, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku nebolo spojené so získaním
ďalších finančných prostriedkov na chod spoločnosti.

Obž. B.. E. L. považoval rozsudok okresného súdu za zákonný, správny a spravodlivý. S odvolaním
okresného prokurátora nesúhlasil, nakoľko jeho argumentácia zamlčuje výsledky dokazovania a
uvádza len okolnosti podporené obžalobou. Prokurátor tvrdí, že minimálna výška pomerného
uspokojenia poškodenej spoločnosti ZOLKA Zvolen, s.r.o. predstavovala 2 128,52 eur. Súčasne bez
preskúmateľného zdôvodnenia konštatuje, že zo znaleckých posudkov možno konštatovať úmyselné
zavinenie obžalovaných. Vlastné úvahy uzatvára konštatovaním, že u obž. E. L. boli naplnené všetky
zákonné obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr.
zák. s výškou škody upravenou na 2 128,52 eur. Ani s takýmto odôvodnením odvolania okresného
prokurátora nemožno súhlasiť, pretože obsah znaleckého dokazovania prokurátor rekapituluje neúplne,
navyše opomínajúc referenčné, skutkové a právne súvislosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

Obhajoba trvá na tom, že poškodená strana pri uplatňovaní svojich práv, nie adekvátne uprednostnila
trestné konanie pred civilným súdnym konaním. Obhajoba pritom tvrdí, že ak by poškodená vymáhala
svoju pohľadávku v rámci systému obchodného súdnictva mala by možnosť domôcť sa uspokojenia
svojej pohľadávky z dlžníkovho majetku. V priebehu dokazovania totiž nebol zistený taký poznatok,
že by majetkové pomery obchodnej spoločnosti Rascal, s.r.o. v rozhodujúcom období neumožňovali,
aby bola pohľadávka veriteľa aspoň čiastočne plnená v prípade, ak by sa jej tento domáhal v civilnom
konaní. Na spáchanie trestného činu zvýhodňovania veriteľa totiž nestačí, ak dlžník iba oddiali alebo
sťaží uspokojenie veriteľa, pokiaľ tento má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného dlžníkovho
majetku. Zo znaleckého skúmania a z výpovede znalkyne vyplýva, že obchodná spoločnosť Rascal,
s.r.o. mala k 30. 12. 2009 podľa hlavnej účtovnej knihy dlhodobý majetok vo výške 177 228,89 eur a
zásoby vo výške 12 643,20 eur. Tieto skutočnosti znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku nebrala
do úvahy.

Poukazoval taktiež na výpoveď poškodenej R.. G., keď tvrdila, že najprv bola faktúra na 34 000,- eur,
časť sa uhradila, zostal dlh 21 834, eur. Už v prípravnom konaní sa poškodená dohodla s B.. L. a B..
O. na splátkovom kalendári s tým, že obžalovaní budú splácať 1 500,- eur týždenne, pričom splátkový
kalendár spočiatku dodržiavali a potom prestali peniaze zasielať. Podľa názoru obžalovaného škoda
nevznikla, čo preukazuje aj to, že v zmysle obžaloby mala ZOLKA Zvolen, s.r.o. dostať podľa zásad



pomerného uspokojenia sumu 6 790,39 eur, čo neskôr odvolaním prokurátor korigoval na 2 128,52 eur.
Táto suma má predstavovať výšku škody, ktorá bola spôsobená poškodenej. Z listín, ktoré sú doložené
do vyšetrovacieho spisu, z výpovede poškodenej ale vyplynulo, že ZOLKE Zvolen, s.r.o. bolo plnené
ešte dodatočne, čo nie je uvedené v znaleckom posudku, keď túto skutočnosť znalkyňa nepovažovala
za potrebnú skúmať. Bolo preukázané, že poškodená R.. G. prijala od B.. O. sumu vo výške 3 500,-
eur. Rovnako do plnenia Rascalu, s.r.o. nebola prokuratúrou započítaná ani postúpená pohľadávku voči
poľskej firme, ktorá bola prevedená na ZOLKU Zvolen, s.r.o., keď ju následne v Poľsku aj vymáhala.
Okrem toho, že obžalovaný B.. L. navrhoval zamietnuť odvolanie prokurátora, navrhoval zamietnuť aj
odvolanie poškodenej spoločnosti ZOLKA Zvolen, s.r.o. zastúpenej R.. G. podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, na základe ktorých ustálil
správne skutkový stav a jeho postup bol v súlade s Trestným poriadkom, keď podľa § 285 písm. b) Tr.
por. obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Ako zistil krajský súd prokurátor okresnej prokuratúry podal na Ing. Václava Ondruša a Ing. Stanislava
Kohúta obžalobu pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zák. u každého samostatne
v podstate na tom skutkovom základe, ako je to rozvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu.

Samosudca okresného súdu vydal trestný rozkaz dňa 6. 10. 2014, ktorým obž. B.. H. O. a B.. E. L. uznal
za vinných z prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zák. a uložil obžalovaným trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého im podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18
mesiacov, u každého zvlášť. Ohľadom náhrady škody rozhodol tak, že zaviazal obidvoch obžalovaných
nahradiť poškodenej strane Zolka Zvolen, s.r.o. so sídlom Zvolen, SNP 3, IČO: 36758256 z titulu náhrady
škody 6 790,39 eur. Ohľadom ďalšieho nároku odkázal poškodenú stranu spoločnosť Zolka Zvolen, s.r.o.
so svojim nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie.

Proti trestnému rozkazu podali odpor obidvaja obžalovaní a tak bolo vo veci vytýčené hlavné
pojednávanie, na ktorom boli vypočutí obidvaja obžalovaní, poškodená R.. G., znalkyňa z odboru
účtovníctva Ing. Saksová, pričom zápisnice o výsluchu ďalších svedkov boli prečítané so súhlasom
oprávnených strán, a boli prečítané aj listinné dôkazy.

Obž. B.. H. O. uviedol, že celý problém z nezaplatenia faktúry vznikol z dôvodu platobnej neschopnosti
firmy Rascal, s.r.o., ako aj preto, že im poškodená dodávala nekvalitnú guľatinu, z čoho mali následné
reklamácie od odberateľa z Maďarska. Obžalovaný uznal záväzok voči poškodenej len vo výške 12
173,- eur poukazujúc na úhradu vo výške 3 000,- eur z vlastných prostriedkov, takže dlžná suma mala
byť znížená na 9 173,- eur ale aj táto suma mala byť znížená, pretože poškodená im mala spôsobiť
minimálne škodu 4 000,- eur.

Obdobne B.. E. L. zopakoval výhrady voči poškodenej doplňujúc, že s poškodenou R.. G. podpísali
uznanie záväzku dňa 22. 2. 2010, pričom poukazoval naviac na nezaplatenú dodávku do Poľska, ktorá
nakoniec bola postúpená na firmu poškodenej Zolku Zvolen. Taktiež on mal pohľadávku voči spoločnosti
poškodenej vo výške 13 000,- eur, čo nebolo započítané.

Naproti tomu poškodená R.. G. potvrdila, že obžalovaní reklamovali kvalitu guľatiny, ktoré im dodávala,
pričom reklamácie vždy boli robené telefonicky, nikdy nie písomne. Podľa nej obžalovaní uhradili len
časť dlhu, zvyšok nezaplatili a začali drevo kupovať od Štátnych lesov Slovenská Ľupča.

Z výsluchu znalkyne zo znaleckého posudku, z doplnkov znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa
okrem iného riešila aj to, či došlo k zvýhodňovaniu ďalších veriteľov na úkor poškodenej, pričom znalkyňa



na vypracovanie znaleckého posudku a jeho dodatkov mala k dispozícii doklady od vyšetrovateľa a
to len časť hlavnej knihy, účtovnej knihy, výpisy z bankových účtov, knihu vydaných faktúr. Znalkyňa
dospela k záveru, že spoločnosť Rascal, s.r.o. v období od 13. 8. 2009 do 30. 9. 2009 uprednostnila
určité firmy ako napr. firmu Peniak, s.r.o. KOMO-ZP, s.r.o., G. W., Inited one BB s.r.o. a A. V. v celkovej
výške 23 177,18 eur.

Krajský súd sa stotožňuje v plnom rozsahu s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, ako aj s jeho
dôvodmi. Nad rámec správnych záverov rozsudku dodáva, že medzi zmluvnými stranami Zolka Zvolen
s.r.o., IČO: 36758256 zastúpenej R.. G. G. ako konateľom a medzi spoločnosťou Rascal, s.r.o. IČO:
36626783 bola uzavretá zmluva na predaj tovaru ihličnatej guľatiny a listnatej guľatiny. V čl. 2 je určená
kúpna cena, v čl. 3 dodanie tovaru, pričom zmluva je podpísaná dňa 7. 1. 2009 predávajúcou R.. G. a
kupujúcim B.. L.. Kúpna zmluva bola uzavretá v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Jedná
sa teda o obchodnoprávny vzťah medzi dvoma subjektmi, predmetom ktorého je dodanie tovaru a to
ihličnatej a listnatej guľatiny.

Podľa § 1 ods. 1 Obch. zákonníka, obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva druhu a previesť na neho vlastnícke právo tejto veci
a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Vzhľadom na právne vymedzenie týchto ustanovení bolo nadbytočné, aby do obchodnoprávneho vzťahu
vstupoval okresný prokurátor a riešil otázky, ktoré sa týkali sporu medzi dvoma právnymi subjektmi
vystupujúcimi ako s.r.o.

Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 316/2011-37 zo 14. 12. 2011 trestné právo je prostriedkom ultima ratio
(ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť) čo sa podľa právnej teórie ako aj súdnej praxe chápe aj ako
zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo
použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských
vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych
odvetví nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. V oblasti
aplikácie a interpretácie trestného práva potom - z takto chápaného prostriedku ultima ratio - musia
byť akcentované právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestného činu napr.
zásada nullum crimen, nulla poena sine lege, či zásada in dubio pro reo.

Poškodená pri uplatňovaní svojich práv uprednostnila trestné konanie, čo však nebolo jej chybou,
chybou bolo však to, že sa podnetom obžalovanej začali zaoberať orgány činné v trestnom konaní. V
priebehu trestného konania nebol zistený taký poznatok, že by majetkové pomery obchodnej spoločnosti
Rascal, s.r.o. neumožňovali, aby pohľadávka veriteľa bola aspoň čiastočne plnená v prípade, ak by sa
jej tento domáhal v obchodnom konaní. Zo znaleckého posudku znalkyne B.. E. vyplýva, že spoločnosť
Rascal, s.r.o. mala k 31. 12. 2009 podľa hlavnej účtovnej knihy majetok vo výške 177 228,89 eur a
zásoby v sume 12 643,20 eur. Tieto skutočnosti neboli brané do úvahy a nebolo prihliadnuté ani k
ďalším okolnostiam, teda k tomu, že obžalovaní uhradili časť dlhu, snažili časť dlhu uhradiť formou
splátkového kalendára, B.. O. zo svojich súkromných peňazí vložil na dlh 3 500,- eur a vôbec sa
nezaoberalo tou skutočnosťou, že výška pohľadávky, ktorú mala firma Rascal s.r.o. voči poľskej firme
bola postúpená na Zolku Zvolen, teda v prospech poškodenej. Je potrebné poukázať aj na znalecký
posudok B.. E., ktorá sa nevedela vyjadriť k základnej otázke, či spoločnosť bola platobne schopná,
čo opäť bráni zvažovať zvýhodňovanie iných firiem, teda veriteľov, keďže trestný čin v zmysle § 240
Tr. zák. patrí medzi úpadkové trestné činy. Nevýhodou znalkyne bola aj tá skutočnosť, že táto nemala
k dispozícii kompletné účtovníctvo, pretože keby mala k dispozícii kompletné účtovníctvo, výsledky
firmy Rascal, s.r.o. by boli iné. Za týchto okolností je otázne, či vôbec v neprospech spoločnosti Zolka
Zvolen spôsobili obidvaja obžalovaní nedoplatok, otázne je, či obžalovaní zvýhodnili iného veriteľa, keď
vzniknutú situáciu nezatajovali, podpísali uznanie záväzku, podpísali splátkový kalendár, prejavili tak
snahu uhradiť pohľadávky spoločnosti Zolka Zvolen. Na zistenie tejto skutočnosti by bolo potrebné ďalšie
dokazovanie, čo presahuje rámec dokazovania v trestnom konaní a vykonaním tohto dokazovania by
sa trestný súd nadbytočne zaťažoval, pretože nemohol čerpať z dôkazov, ktoré mu boli predložené
prokurátorom.



Prvostupňový súd v tomto smere správne poukazuje na rozhodnutie NS ČR - 5To 1555/2005 z 21. 12.
2005 (aj keď pre slovenské súdy nie je záväzné), že nejedná sa o trestný čin zvýhodňovania veriteľa
podľa § 240 Tr. zák., pokiaľ je uspokojovaný len niektorý z viac veriteľov za predpokladu, že sa tak koná
s cieľom udržať chod spoločnosti a s cieľom uhradenia všetkých záväzkov. Takýto predpoklad nebude
opodstatnený v prípade, keď páchateľ ako štatutárny orgán spoločnosti uvedomujúc si zlý finančný
stav, udržoval chod firmy a nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, hoci boli k tomu dané dôvody.
V takomto prípade mal páchateľ chod spoločnosti a hospodárenie prispôsobiť tomu, aby vyplácanie
všetkých veriteľov bolo pomerné a rovnomerné.

Správny bol postup okresného súdu potom v tom, že podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaných B.. H.
O. a B.. E. L. oslobodil zo skutku, ktorý bol obžalobou kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa
podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zák., nakoľko skutok nie je trestným činom.

Pokiaľ ide o odvolanie splnomocnenca poškodenej strany Zolka Zvolen s.r.o. k tomuto odvolaniu krajský
súd udáva:

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Podľa § 307 ods. 1 Tr. por. rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Podľa § 308 ods. 1 Tr. por. v neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť
odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý si uplatnil
nárok na náhradu škody.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde proti rozsudku ktorého smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením aj doručenie rozsudku.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a
v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s
jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianskosúdne konanie, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Keďže okresný súd obžalovaných B.. H. O. a B.. E. L. spod obžaloby oslobodil správne podľa § 288
ods. 3 Tr. por. poškodenú stranu Zolka Zvolen s.r.o. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na
občianskosúdne konanie.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol a odvolanie
poškodenej strany Zolka Zvolen, s.r.o. zamietol podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako podané neoprávnenou
osobou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný



prostriedok.