Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/79/2015 z 12. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. augusta 2015, sp. zn. 19CoE/79/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3215202015.1 Krajský súd Trenčín | 19CoE/79/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3215202015.1 | 2015-08-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15c68b70-ee5e-4821-9e54-0f28983f14e5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3215202015.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202015
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215202015.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného S., zastúpeného U. proti povinnému S., o
vymoženie 1 Eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou, č.k. 5Er/336/2015-9 zo dňa 22. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že návrhom, spísaným
na exekútorskom úrade dňa 18.03.2015, doručeným tamojšiemu súdu dňa 06.05.2015, sa oprávnený
prostredníctvom právneho zástupcu domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy
1 Eura s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
sp. zn. SR 7196/06 zo dňa 08.01.2007. Súd prvého stupňa sa oboznámil s návrhom na
vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s
exekučným titulom a s pripojenými spismi tamojšieho súdu, sp. zn. 2Er/2452/2008 a
sp. zn. 4Er/708/2014 a zistil, že exekučné konanie bolo potrebné zastaviť. Konštatoval, že oprávnený a
povinný uzavreli dňa 27.07.2006 zmluvu, súčasťou ktorej boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Zmluva, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovským rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR
7196/06 zo dňa 08.01.2007 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 28.787,-
Sk s príslušenstvom. Z úradnej činnosti mal preukázané, že exekúcia, vedená
pod spisovou značkou 2Er/2452/2008-30, bola vedená na podklade tých istých listinných dôkazov,
t. j. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 7196/06 zo dňa 08.01.2007. Uznesením tamojšieho súdu,
č.k. 2Er/2452/2008-30 zo dňa 15.12.2011 bola exekúcia voči povinnému vyhlásená za
neprípustnú a exekúcia bola zastavená. Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k.
2CoE/55/2012-40 zo dňa 27.03.2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie tamojšieho
súdu, č.k. 2Er/2452/2008-30 zo dňa 15.12.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2012 v spojení
uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 2CoE/55/2012-40 zo dňa 27.03.2012. V konaní vedenom na
tamojšom súde pod sp. zn. 4Er/708/2014 bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade
tých istých listinných dôkazov, t. j. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 7196/06 zo dňa 08.01.2007.
Uznesením tamojšieho súdu, č.k. 4Er/708/2014-10 zo dňa 18.09.2014 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.10.2014. Tamojší súd uznesením, č.k. 4Er/708/2014-17 zo dňa 22.10.2014 exekučné konanie
zastavil. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2014. Existencia prekážky právoplatne
rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej
už skôr právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný.



Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má
za následok zastavenie konania (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci
neprichádza do úvahy). Z ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých exekučný súd konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 2Er/2452/2008-30 zo dňa
15.12.2011 a uznesením, č.k. 4Er/708/2014-17 zo dňa 22.10.2014. Nakoľko uvedenými uzneseniami
bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule,
pričom skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu,
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutia, ktoré založili prekážku právoplatne rozhodnutej veci
(rei iudicatae), a teda, keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemohol pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, poukazujúc na ust.
§ 205 ods. 2 písm. b), písm. a) a písm. f) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný
exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie
uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súdu prvého stupňa vytýkal, že v predmetnej veci
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci, sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Zastával názor,
že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods.
1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal,
že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť,
pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. Považoval tak za zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom
by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného
konania podľa jeho názoru nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu
zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu
konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Ďalej konštatoval, že napadnutým rozhodnutím súd prvého
stupňa porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom s tým, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v
exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa
stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu krajský súd
dopĺňa nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na Exekútorskom úrade A.. Q.
E. dňa 18.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1 Eura s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 08.01.2007,
sp. zn. SR 7196/06. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže
v predmetnom exekučnom konaní, sp. zn. 5Er/336/2015 je podkladom pre



vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd prvého stupňa vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 2Er/2452/2008-30 zo dňa 15.12.2011
jednoznačne konštatoval, že exekúcia bola neprípustná a bola zastavená a následne v rozhodnutí, č.k.
4Er/708/2014-10 zo dňa 18.09.2014 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide
o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť s poukazom na
ust. § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/2452/2008
sa oprávnený na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 08.01.2007, sp. zn. SR
7196/06 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa
predmetným uznesením, č.k. 2Er/252/2008-30 zo dňa 15.12.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2012 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.03.2012, č.k. 2CoE/55/2012-40.
Prekážku právoplatne rozhodnutej veci založilo aj exekučné konanie voči povinnému, vedené na
podklade tých istých listinných dôkazov pod sp. zn. 4Er/708/2014, t. j. na základe rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
sp. zn. SR 7196/06 zo dňa 08.01.2007. Uznesením súdu prvého stupňa, č.k.
4Er/708/2014-10 zo dňa 18.09.2014 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2014. Súd prvého stupňa
uznesením, č.k. 4Er/708/2014-17 zo dňa 22.10.2014 exekučné konanie zastavil. Citované uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2014.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a
nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). V ust. § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva,
že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ako správne poukázal i súd prvého stupňa v preskúmavanej veci,



ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté; konať sa opätovne začne medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust.
§ 251 ods. 4 O.s.p. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné ustáliť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie,
ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti,
či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci, zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, poukazuje na skutočnosť, že
pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci exekučný súd
už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom
z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne
rozhodol, a to uznesením, č.k. 2Er/2452/2008-30 zo dňa 15.12.2011, ktorým exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2012 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.03.2012, č.k. 2CoE/55/2012-40 a
takisto uznesením, č.k. 4Er/708/2014-10 zo dňa 18.09.2014 kedy žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2014 a
súd uznesením, č.k. 4Er/708/2014-17 zo dňa 22.10.2014 exekučné konanie zastavil a toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2014. Nakoľko uvedeným uznesením o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu, zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvého stupňa
právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 2Er/2452/2008-30 zo dňa 15.12.2011 a
uznesenie, č.k. 4Er/708/2014-17 zo dňa 22.10.2014 založili prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei
iudicatae), a teda, pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .