{"guid": "2b6e6c3f-9e8d-4522-9335-ca3e06fa239d:bd2a02be-3f7e-4eaf-86d5-fd4ba24327a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5715206599.1", "spisova_znacka": "7Cdo/254/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/254/2018 z 27. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2019, sp. zn. 7Cdo/254/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5715206599.1", "identifikacne_cislo": "5715206599", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Slováčeková", "datum_vydania": "2019-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd2a02be-3f7e-4eaf-86d5-fd4ba24327a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5715206599.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5715206599.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5715206599.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/254/2018\n5715206599\n27. 11. 2019\nJUDr. Katarína Slováčeková\nECLI:SK:NSSR:2019:5715206599.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O. G., bytom v Z. X, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou AK SK, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 15, IČO: 36 859 711, proti\nžalovanému A. A., bytom v A., A.. G. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Slavomírou Kurinskou, advokátkou so\nsídlom v Martine, J. Šimka 11, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa,\na. s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného\nJUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, o náhradu škody vo výške\n10.274,85 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/196/2015, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. decembra 2017 sp. zn. 9 Co 318/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný a intervenient na jeho strane majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania\nv celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. júna 2017 č. k. 15C/196/2015-233\nzamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovanému náhrady škody vo výške 10.274,85\n€ s príslušenstvom z titulu utrpenia úrazu dňa 28. novembra 2013 na chodníku priliehajúcom k\nrodinnému domu žalovaného, keď dôvodom úrazu mal byť zľadovatený chodník, na ktorom nebola\nriadnym spôsobom vykonaná údržba. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,\nže žalobkyňa nepreukázala zodpovednosť žalovaného za vznik úrazu, keďže nebolo preukázané, že\nchodník bol zľadovatený a že by sneh a poľadovica schodnosť chodníka sťažovali, taktiež nebolo\npreukázané, že by žalovaný primeraným spôsobom nevykonal údržbu chodníka. Právne vec posúdil\nv zmysle z. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, všeobecne záväzného nariadenia Mesta\nMartin č. 83 a § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O trovách konania rozhodol v\nzmysle § 255, § 257 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v konaní plne úspešnému\nžalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov konania voči žalobkyni.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. decembra 2017 sp. zn. 9 Co\n318/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a žalovanému ako i intervenientovi\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal\ndokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,\ns ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré poukazuje. Dôvodil, že súd prvej inštancie správne\nzamietol žalobu z dôvodu nepreukázania toho, že žalovaný ako vlastník priľahlej nehnuteľnosti by\nnevykonával údržbu chodníka tak, aby bol tento priechodný v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb., resp.\nnebolo preukázané, že v čase vzniku úrazu žalobkyne by chodník nebol spôsobilý prevádzky a za vznik\núrazu tak žalovaný nezodpovedá. Úraz sa stal 28. novembra 2013 v čase okolo 12.45 hod., pričom\npodľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu maximálne denné teploty dosahovali teplotu\n\nnad bodom mrazu od 1,5 °C až do 7 °C, pričom povrch pôdy pokrývala nesúvislá snehová pokrývka.\nBezprostredne pred vznikom úrazu teda nesnežilo, chodník nepokrývala snehová pokrývka, chodník bol\nmiestami suchý, miestami mokrý, nebol na ňom sneh ani ľad a pokiaľ i z odkvapových rúr na chodník\nvytekala voda, bolo preukázané, že žalobkyňa chodník denne používala po dobu 35 rokov a teda s\nexistenciou vytekajúcej vody a prípadnej námrazy bola oboznámená. Navyše na druhej strane ulice\nvedie chodník bez vývodov odkvapových rúr a je teda možné konštatovať, že žalobkyňa sa nesprávala\npredvídavo a výber trasy neprispôsobila možnej nevhodnej situácii na chodníku. O trovách odvolacieho\nkonania rozhodol odvolací súd podľa § 396 a § 255 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému\nako i intervenientovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n3. Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 432 CSP, navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu. Dôvodila, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného\na celú mieru zodpovednosti za vzniknutý stav prisúdil žalobkyni, a to napriek tomu, že žalobkyňa\npreukázala, že v daný deň bola kritická situácia na cestách v meste Martin a že na cestách a chodníkoch\nsa šmýkalo. Za nesprávne považovala právne posúdenie odvolacieho súdu v otázke neexistencie\nzodpovednosti žalovaného za vzniknutý úraz a v otázke porušenia prevenčnej povinnosti žalobkyne.\nPoukázala na vykonané dôkazy, jednotlivé výpovede svedkov, ako i klimatický posudok SHMÚ, ktoré\npodľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil.\n4. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby dovolací súd potvrdil rozsudok\nodvolacieho súdu. Uviedol, že žalobkyňa vo svojom dovolaní účelovo a tendenčne používa časti dôkazov\n- výpovedí svedkov a vytrháva ich z kontextu. Súdy nižších inštancií správne vyhodnotili dôkazy,\na to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a správne vyhodnotili váhu\njednotlivých svedeckých výpovedí a ich význam pre celý prípad. Vyjadril sa k jednotlivým svedeckým\nvýpovediam, ako i ku klimatickému posudku. Dodal, že žalobkyňa sa nesprávala preventívne, keď mala\nmožnosť výberu chodníka a možnosť zhodnotenia dôverne známej trasy a nesprávala sa preventívne ani\nvzhľadom k následkom svojho úrazu, pretože neprivolala políciu a nezdokumentovala ani nezabezpečila\nzdokumentovanie okolností nehody a nedisponovala svedectvom osôb, ktorí videli nehodu a okolnosti,\nza ktorých sa úraz stal. Nesprávala sa v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., ktorý ukladá\nchodcom povinnosť prispôsobiť sa stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu chodníka aj pokiaľ\nide o poveternostnú situáciu a jej dôsledky a chodci majú povinnosť usilovať sa o to, aby im škoda\nnevznikla. Dodal, že žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody\na príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, a teda zodpovednosť\nžalovaného nie je daná.\n5. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril i intervenient, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť. Dôvodil, že\ndovolanie žalobkyne nenapĺňa zákonné predpoklady, keďže dovolateľka dovolanie odôvodňuje len\nustanovením § 432 ods. 1 CSP, keď ale toto ustanovenie je potrebné vykladať a aplikovať v spojení s §\n421 CSP. Žalobkyňa nepreukázala, že sa súdy nižšej inštancie pri rozhodovaní odklonili od rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu a neexistuje žiaden zákonný dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 CSP.\nŽalobkyňa v dovolaní opakovane uvádza skutočnosti, ktoré už tvorili obsah jej podaní a ktoré už boli\ndostatočne posúdené a riadne vyhodnotené súdom prvej inštancie i odvolacím súdom, ktoré sa v\ncelom rozsahu vysporiadali so zmätočnou argumentáciou žalobkyne a s protichodnými svedeckými\nvýpoveďami.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie treba ako neprípustné odmietnuť (§ 447 písm. f/ CSP).\n7. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných pred účinnosťou nového civilného procesného kódexu\nCSP viackrát uviedol (sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014), že právo\nna súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti\npodlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v\ncivilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\n\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie aj podľa novej právnej\núpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný procesnými stranami ani samotným\ndovolacím súdom ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie odvolacieho súdu (napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo\n18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n9. V zmysle § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. V zmysle § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím\ndôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah,\nktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n14. Najvyšší súd zastáva názor, podľa ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní,\nz čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod\n(porovnaj tiež rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo\n2/2017 ).\n15. V danom prípade žalobkyňa podala dovolanie, v ktorom spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam §\n431 až 435 CSP neuviedla, okrem všeobecného poukazu na ustanovenie § 432 CSP, z čoho vyvodzuje\njeho prípustnosť a dovolacie dôvody nevymedzila tak, ako to predpokladajú uvedené ustanovenia CSP.\nV prípade takéhoto dovolania (t. j. dovolania, v ktorom absentuje vymedzenie dovolacích dôvodov) súd\nnevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad, v ktorom súd výnimočne\nvedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok dovolania v dovolacom\nkonaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 CSP (viď 1 VCdo 2/2017).\n16. Žalobkyňa v dovolaní nevystihla niektorý pojmový znak významný z hľadiska zadefinovania\nprocesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP. Aj pri posudzovaní dovolania podľa obsahu\n\n(článok 11 CSP) nie je zrejmé, či dovolateľka vôbec namieta existenciu procesnej vady zmätočnosti\nuvedenej v § 420 CSP. Dovolací dôvod teda nie je vymedzený spôsobom zodpovedajúcim § 431 CSP.\n17. Na základe argumentácie a formulácií obsiahnutých v dovolaní nie je možné posúdiť [ani pri\nposudzovaní dovolania podľa jeho obsahu (článok 11 CSP)], či žalobkyňa prípustnosť podaného\ndovolania vyvodzuje z § 421 CSP, napriek tomu, že vo svojom dovolaní uvádza ako dovolací dôvod\nustanovenie § 432 CSP, nesprávne právne posúdenie, avšak netvrdí, že odvolací súd sa riešením\nurčitej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo že táto otázka\nešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná\nodlišne. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri posudzovaní skutkového stavu či pri\nprávnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP,\nresp. § 432 ods. 2 CSP.\n18. Pokiaľ dovolateľka vo svojom dovolaní namieta síce nesprávne právne posúdenie veci, ale\nodôvodňuje ho tým, že skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový záver sú chybné, teda že skutkový\nstav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je z obsahového\nhľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania vyplývajúca z § 428 CSP, a to jeho odôvodnenie\ndovolacími dôvodmi. V tomto ustanovení sa totiž za jednu z náležitostí dovolania považuje aj uvedenie\ntoho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody). Civilný sporový\nporiadok pritom, ako bolo už vyššie spomenuté, v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva druhy\ndovolacích dôvodov. V prvom prípade (§ 420 CSP) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu existencie\ntzv. zmätočnostných vád a v druhom prípade (§ 421 CSP) sa jedná o dôvod dovolania spojený s\nprávnym posúdením veci. Nesprávne či nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod\nCivilný sporový poriadok nepozná. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery\nodvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\nTáto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti\nprávneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený\nskutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá\nspochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových), preto\nnemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových\nzáverov odvolacieho súdu.\n19. Aj v prípade, ak by po posúdení dovolania podľa obsahu bolo možné vyvodiť prípustnosť dovolania\npodľa ustanovenia § 421 CSP a bola by v dovolaní bez ďalšieho splnená náležitosť dovolania v zmysle\n§ 428 CSP (teda jeho odôvodnenie dovolacím dôvodom, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci),\nbol by v preskúmavanej veci daný dôvod na odmietnutie dovolania v časti uplatnenia tohto dovolacieho\ndôvodu, a to pre nesplnenie požiadavky vyplývajúcej z § 432 ods. 2 CSP, t. j. pre nevymedzenie, v\nčom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je totiž\nčinnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie\nsúd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne\notázky (quaestio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (quaestio facti), teda zistenie\nskutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti,\nt. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú\nprávnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť\nprávneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového\nstavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej\ninterpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní\nžalobkyne absentuje. Nedostatočným je vymedzenie dovolacej otázky na strane 3 dovolania ako\n„nesprávne právne posúdenie a/ neexistencie zodpovednosti žalovaného za vzniknutý úraz žalobkyne\na b/porušenia prevenčnej povinnosti žalobkyne“.\n20. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je totiž\nriadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom\npre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej\notázky, ktorú podľa dovolateľky riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či\nide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) alebo\n\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP)\nalebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Ak takáto konkretizácia\nuplatneného dovolacieho dôvodu súdu chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací\nprieskum. Ani sama polemika dovolateľky s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.\n21. Z dovolania podaného žalobkyňou dovolací súd ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. V podanom dovolaní\nžalobkyňa poukázala na konanie pred súdmi nižšej inštancie, poukázala na jednotlivé svedecké\nvýpovede a listinné dôkazy a len skonštatovala nesprávne právne posúdenie v otázke neexistencie\nzodpovednosti žalovaného za vzniknutý úraz žalobkyne a v otázke porušenia prevenčnej povinnosti\nžalobkyne.\n22. Ani pri vynaložení zvýšeného úsilia dovolací súd nevedel z takto podaného dovolania zistiť právnu\notázku, ktorú dovolateľka namieta, a od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné podľa\n§ 447 písm. f/ CSP odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého\nrozhodnutia.\n24. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že\nv dovolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi na jeho strane priznal náhradu trov\ndovolacieho konania v celom rozsahu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania\ndovolací súd podľa § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje.\n25. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}