Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/299/2012 z 12. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. novembra 2013, sp. zn. 4Co/299/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1110229458.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/299/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1110229458.1 | 2013-11-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 46 ods. 3 Ústavy, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd4a649b-d532-46b2-abe3-2784e6d4c6a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1110229458.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/299/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110229458
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110229458.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: G.. I. B.,
bytom J., P. XXXX/X, zast. JUDr. Martinom Ribárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova
2, proti odporcovi: D. O. - C. D. D. O., J., Ž. L.C. XX, o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej
moci, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. februára 2012
č.k. 26C (25C) 112/2010-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu
domáhal náhrady škody v sume 22.320,- € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.630,42
€ počnúc od 15.01.2010 do zaplatenia titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava II alebo Okresného súdu Pezinok, prípadne súdneho
exekútora, spočívajúcom v zbytočných prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora
na schválenie príklepu na verejnej dražbe v období od 28.06.2008 do 18.11.2008, v dôsledku
ktorého nemohol pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva so spoločnosťou
K. W. G., D.. D. O..M.. ako budúcim kupujúcim podľa záväzku zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo
dňa 10.05.2008, čím sa jeho majetok zmenšil a naviac musel predmetnej spoločnosti uhradiť aj zmluvnú
pokutu. Po preskúmaní listinných dôkazov súd prvého stupňa dospel k záveru, že súdny exekútor
dodržal presný procesný postup stanovený zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti pre výkon exekúcie predajom nehnuteľností a príklep udelil tomu, kto urobil najvyššie
podanie a u koho boli splnené zákonom stanovené podmienky, pričom z predložených dokladov nezistil
existenciu skutočností majúcich za následok neschválenie udeleného príklepu. Okresný súd Pezinok
uznesením zo dňa 18.11.2008 č.k. 32Er 929/2008-46, Ex 799/07 schválil príklep navrhovateľovi ako
vydražiteľovi na verejnej dražbe konanej dňa 22.04.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2008
a Exekučný súd uznesením zo dňa 30.10.2009 č.k. Ex 799/2007-79 rozhodol o zastavení exekúcie.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa skúmal splnenie prvotného predpokladu
zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu škody. Pri skúmaní existencie škody spočívajúcej v úhrade
zmluvnej pokuty vo výške 8.630,42 € navrhovateľom, vychádzal z vyjadrenia navrhovateľa o povinnosti
uhradiť zmluvnú pokutu spoločnosti K. W. G., D.. D. O..M.. ako budúcemu kupujúcemu v znení čl. II
bod 2.5. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Stotožnil sa s argumentáciou odporcu, že zmluva o budúcej
zmluve zo dňa 15.10.2008 neobsahovala náležitosti riadnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v zmysle



§ 50a Obč. zák., keď v nej absentovalo znenie samotnej kúpnej zmluvy, ktorú mienili zmluvné strany v
budúcnosti uzavrieť tak, aby táto v dohodnutom znení mohla byť prevzatá priamo do ustanovení
kúpnej zmluvy. Považoval za zrejmé, že nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom prevodu vlastníckeho
práva, mala charakter bytu, na ktorého prevod sa vzťahovala aj právna úprava zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vyžadujúca, aby kúpna zmluva spĺňala
náležitosti vymedzené ustanovením § 5 cit. zákona, ktoré v predmetnej zmluve o budúcej kúpnej zmluve
absentovali. Dojednanie účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (čl. II bod 2.5.) považoval tiež za nejasné
a neurčité. Konštatoval, že pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute sa vyžaduje nielen jej písomná
forma, ale aj jej jasné a určité vymedzenie právnej povinnosti, pre prípad ktorej porušenia je tá
ktorá zmluvná strana povinná zmluvnú pokutu v dohodnutej výške uhradiť. Z dojednanej zmluvnej pokuty
nemal za zrejmé, na aký prípad porušenia zmluvnej povinnosti navrhovateľa sa viaže jeho povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu budúcemu kupujúcemu. Za nejasné a neurčité považoval aj dojednanie výšky
zmluvnej pokuty. Mal za to, že predmetným dojednaním de facto obchádzali možnosť využitia oprávnenia
navrhovateľa postupovať podľa ustanovení § 50a ods. 2 Obč. zák. a domáhať sa nahradenia prejavu
vôle budúceho kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu s navrhovateľom súdnym rozhodnutím. Konštatoval,
že v prípade zrušenia zmluvy od jej počiatku tiež platí, že v zásade zanikajú všetky práva a povinnosti
zo zmluvy vyplývajúce, a tým aj právo na úhradu zmluvnej pokuty, okrem prípadu, ak tento nárok vznikol
ešte pred zrušením zmluvy v dôsledku skoršieho porušenia právnej povinnosti. Mal za to, že navrhovateľ
netvrdil, a v priebehu konania ani nepreukázal porušenie právnej povinnosti, ktoré by na jeho strane
nastalo v čase pred zrušením zmluvy, t.j. pred dátumom 15.07.2008, a tým ani nepreukázal vznik nároku
budúceho kupujúceho na zmluvnú pokutu. Za neurčité považoval aj dojednanie zmluvných
strán ohľadne povinnosti uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu v termíne do 15.07.2008 (čl. II bod 2.4.) v spojení
s čl. II, bod 2.1., podľa ktorého sa zaviazali uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu najneskôr do 5 pracovných
dní od právoplatnosti uznesenia o schválení príklepu súdom.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 13.600,- €, ako ušlého zisku z predaja
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľ predal nehnuteľnosť za cenu
nižšiu ako uhradil v rámci najvyššieho podania pri verejnej dražbe, nemôže ísť na vrub a ťarchu
odporcu. Poukázal na to, že išlo o slobodné rozhodnutie navrhovateľa zbaviť sa vlastníctva k svojmu
majetku, za ktoré rozhodnutie nemôže v žiadnom prípade niesť zodpovednosť štát. Naviac skutočnosť,
že navrhovateľ previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti za nižšiu kúpnu cenu a jeho majetok sa tým
zmenšil, nepovažoval za v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym postupom
odporcu.

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie prvotného predpokladu
na uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
keď nepreukázal vznik škody, a tým ani existenciu príčinnej súvislosti medzi uplatňovanou škodou
a nesprávnym úradným postupom odporcu, pričom na vyvodenie takej zodpovednosti je potrebné
kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok. Vyslovil tiež, že aj
keby sa Okresný súd Bratislava II a Okresný súd Pezinok dopustili nesprávneho úradného postupu,
keď nerozhodli o návrhu súdneho exekútora na schválenie príklepu na verejnej dražbe v lehote určenej
ustanovením § 148 Exekučného poriadku, bez ďalšieho nemá za následok vznik škody uplatňovanej
navrhovateľom, keďže navrhovateľ nepreukázal zmenšenie majetku v bezprostrednej priamej príčinnej
súvislosti s deklarovaným postupom súdov.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v konaní, náhradu trov
konania nepriznal s odôvodnením, že si ich náhradu neuplatnil a ani žiadne trovy v konaní mu nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Dôvodil, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Poukázal na ust. § 50 a Obč. zák., v zmysle ktorého sa môžu
účastníci písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť
o jej podstatných náležitostiach a na to, že zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že sa
zmluvné strany dohodli slobodne, vážne, nepochybne, zrozumiteľne a dostatočne určite o podstatných
náležitostiach zmluvy. Konštatoval, že posudzovanie slobodnej vôle zmluvných strán založenej práve



snahou zmluvnej strany predať byt za podľa nej výhodných podmienok a taktiež slobodnú vôľu druhej
zmluvnej strany, ktorá byt chcela kúpiť a zabezpečiť si, aby existovala sankcia voči predávajúcemu, aby
sa tento nemohol ľubovoľne rozhodnúť, že v prípade, ak mu niekto ponúkne výhodnejšiu sumu za predaj
bytu, tak bez ďalšieho ho predá práve tomuto záujemcovi, súdu neprináleží. Vytýkal súd prvého stupňa,
že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, aby bol pribratý znalec, ktorý by určil hodnotu nehnuteľností v čase
zamýšľaného predaja, z ktorého znaleckého posudku by bola zrejmá hodnota v konkrétnom čase, by
bolo možné následne porovnať s cenami za obdobie pred zamýšľaným predajom, ako
aj v čase zamýšľaného predaja. Situácia na realitnom trhu v rokoch 2004 - 2008 dokonca sama osebe
zakladala obavu, že nehnuteľnosť postupom času môže výrazne narastať na cene a teda hodnotiť zo
strany súdu, obsah zmluvy z hľadiska slobodnej vôle strán a rozsahu zabezpečenia zmluvného vzťahu
považoval za nenáležité. Nesprávny úradný postup videl tom, že súd o schválení príklepu nerozhodol v
zákonnej lehote, čím mu vznikla škoda. Nesprávneho úradného postupu sa v danom prípade dopustil
podľa neho súd alebo exekútor porušením svojej povinnosti, pričom za ich pochybenia objektívne v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát. Uviedol, že uhradil zmluvnú pokutu vo výške 8.630,42
€ spoločnosti K. W. G., D.. D. O..M.. ako budúcemu kupujúcemu, ktorá povinnosť mu vznikla v momente,
ako porušil ustanovenie Zmluvy o budúcej zmluve, ktorej uzavretím považoval za zrejmý aj jeho úmysel
predať predmetnú nehnuteľnosť a táto jeho vôľa trvala naďalej, a keď vôľa zo strany kupujúceho odpadla,
pokúsil sa nehnuteľnosť predať ďalej, avšak v tom čase už cena nehnuteľnosti klesala a
nepodarilo sa mu nájsť lepšiu ponuku. Mal za to, že súd prvého stupňa mu svojim konaním odoprel právo
riadne preukázať výšku škody a nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že vzal na seba neprimerané
riziko, keďže v tom čase ešte nevedel, či sa skutočne stane vlastníkom nehnuteľnosti, a tak oprávneným
uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, čo by podľa neho úplne vyvrátilo akúkoľvek prezumpciu v správnosť
konania a rozhodovania štátnych orgánov. Taktiež mal za splnenú aj tretiu podmienku pre náhradu škody,
t.j. príčinnú súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním alebo nesprávnym konaním orgánov, za ktoré
objektívne zodpovedá štát a vznikom škody, pretože keby súd, resp. exekútor konali v súlade so svojimi
povinnosťami, jeho majetok by sa nezmenšil.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej bola
spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci, ktoré právo je konkrétne
upravené v ustanoveniach zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto
zákona štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup je definovaný v ust. § 9 cit. zákona a považuje sa zaň porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú
než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia
v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný
postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou, ide teda o úradný postup, pri ktorom
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný.
Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s
výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých
orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci,
ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch
upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone
právomoci orgánu verejnej moci vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska
účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje.



V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú jej
spôsobil súd svojim rozhodnutím, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako
jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému
výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. V súlade s právnym poriadkom je pre
vznik nároku na náhradu škody spôsobenej súdom nutné preukázať existenciu právom
uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Za škodu treba považovať
každú ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného a ktorú je možné vyjadriť peniazmi.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v ust. § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci prieťahy v konaní, pričom v ustanovení § 17 ods. 2 predpokladá
možnosť uspokojenia ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo
forme zadosťučinenia (morálneho, resp. morálnej satisfakcie), spočívajúceho v konštatovaní porušenia
práva na správny úradný postup, teda aj na konanie bez prieťahov pred konkrétne označeným
orgánom verejnej moci. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie, resp.
peňažnú satisfakciu) predpokladá uvedené ustanovenie v prípade, keď morálne zadosťučinenie vo
forme konštatovania porušenia práva nie je dostatočné. Od účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. od
01.07.2004 je konštatovanie porušenia práva na konanie bez prieťahov žalovateľným nárokom, ktorý
možno uplatniť proti štátu ako jeden z prostriedkov uspokojenia nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu (§ 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.).

Zákon č. 514/2003 Z.z. je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku
z generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zák.) a pre vznik tejto
zodpovednosti je potrebné splnenie všetkých jej predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah
jej náhrady. V prípade náhrady škody je potom potrebné použiť ust. § 442 Obč.
zák., v zmysle ktorého škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Avšak musí vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho právneho postupu a musí byť príčinná súvislosť medzi nimi. O vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

K navrhovateľom tvrdenej vzniknutej mu škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Bratislava II alebo Okresného súdu Pezinok resp. pri činnosti súdneho exekútora. Svoj nárok
vyvodzoval zo skutočností, že Okresný súd Bratislava II dňa 21.12.2007 poveril súdneho exekútora
W.. C.. W. O. vykonaním exekúcie a ktorý dňa 16.01.2008 vydal upovedomenie o spôsobe vykonania
exekúcie na nehnuteľnosť - byt nachádzajúci sa na ul. T. X E. D., dňa 04.02.2008 vydal aj exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a na dražbe vykonanej dňa
22.04.2008 mu bol udelený príklep, na základe ktorého sa stal vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti
a súdny exekútor bez zbytočného odkladu po vykonanej dražbe mal podať návrh na schválenie tohto
príklepu, ku ktorému priložil aj všetky potrebné prílohy, na opätovné doloženie ktorých ho
vyzval Okresný súd Bratislava II listom zo dňa 12.06.2008, doručeným exekútorovi dňa 17.06.2008 a
tento ich opakovane dňa 23.06.2008 aj doložil. Konštatoval ďalej, že po prechode
výkonu súdnictva v zmysle § 18b zák.č. 371/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov na Okresný súd
Pezinok, bola vec dňa 04.09.2008 postúpená Okresným súdom Bratislava II Okresnému súdu Pezinok,
ktorý dňa 18.11.2008 vydal uznesenie, ktorým mu schválil príklep udelený ako vydražiteľovi



a ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2008. Uviedol, že toto uznesenie bolo vydané
takmer po 6. mesiacoch od podania návrhu na schválenie príklepu súdom, pričom mal vedomosť, že
súd je povinný vydať uznesenie o schválení príklepu v 60.dňovej lehote odo dňa doručenia žiadosti
exekútora na schválenie príklepu a pristúpil tak na zmluvné dojednanie so spoločnosťou K.
W. G., D.. D. O..M.. v bodoch 2.4. a 2.5. zmluvy o budúcej zmluve, a to dojednanie o zániku zmluvy ku
dňu 15.07.2008 a dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad, že zmluva nebude uzatvorená. Na základe
týchto skutočností vyvodil vznik škody, keďže kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola
dojednaná vo výške 2.700.000,- Sk, za ktorú už nie je schopný nehnuteľnosti predať, nakoľko došlo ku
kríze a cena nehnuteľností prudko klesla, táto cena obdobných nehnuteľností je 66.000,- €, čím došlo
k zmenšeniu jeho majetku o 13.000,- € a o 8.630,42 €, ktorú sumu zaplatil budúcemu kupujúcemu dňa
14.01.2010 ako dojednanú zmluvnú pokutu.

Neskôr v konaní navrhovateľ ustálil, že k prieťahom v konaní malo dôjsť od 28.06.2008
do 18.11.2008, keďže dňa 28.04.2008 bol podaný exekútorom návrh na schválení príklepu
a súd o ňom do 28.06.2008, ako bol povinný v zmysle § 148 ods. 1 Exekučného poriadku, nerozhodol.

V danom prípade, aj keď došlo k prieťahom v konaní súdu, spočívajúcim v tom, že o schválení
príklepu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote (§ 148 ods. 1 Exekučného poriadku), a tým
k nesprávnemu úradnému postupu, navrhovateľ nepreukázal, že mu škoda vznikla v dôsledku tohto
nesprávneho úradného postupu, t.j. že medzi vznikom mu škody a nesprávnym úradným postupom je
vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nevznikla by ani škoda. Pokiaľ totiž navrhovateľ vyvodzoval nárok na náhradu škody z dôvodu, že súd
mal o schválení príklepu rozhodnúť do 60. dní od podania žiadosti o schválenie príklepu, v dôsledku
čoho pristúpil na zmluvné dojednanie so spoločnosťou K. W. G., D.. D. O..M.. v bodoch 2.4. a 2.5. zmluvy
o budúcej zmluve, a to dojednanie o zániku zmluvy ku dňu 15.07.2008 a dojednanie o zmluvnej pokute
pre prípad, že zmluva nebude uzatvorená, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že
dojednanie zmluvných strán ohľadne povinnosti uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu v termíne do 15.07.2008
(čl. II bod 2.4.) je v rozpore s čl. II bod 2.1. a bod 2.2, podľa ktorých sa zaviazali uzavrieť riadnu kúpnu
zmluvu najneskôr do 5 pracovných dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým príslušný súd schváli príklep
udelený budúcemu predávajúcemu. Navyše išlo o zmluvnú voľnosť zmluvných strán a slobodnú vôľu
navrhovateľa pristúpiť na podmienky uvedené v Zmluve o budúcej zmluve a taktiež nemožno vyvodiť, že
ak by nedošlo k prieťahom v konaní o schválenie príklepu navrhovateľovi ako vydražiteľovi súdom,
bolo by došlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy a tiež k vyplateniu dojednanej kúpnej ceny uvedenej
navrhovateľom alebo k nemožnosti predaja predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku týchto prieťahov. Takže
nemožno vyvodiť príčinnú súvislosť medzi prípadnou vzniknutou škodou navrhovateľa a ním uvedeným
nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v oneskorenom rozhodnutí o schválení príklepu. Navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno ani v tom, že týmto uvedeným postupom mu vznikla škoda, a teda ani
príčinnú súvislosť medzi nimi, pretože nepreukázal, že nesprávny úradný postup súdu v konaní bol
podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť nemohol predať za
dojednanú kúpnu cenu a že tento bol aj jedinou príčinou toho, že uvedenej spoločnosti ako budúcemu
kupujúcemu zaplatil zmluvnú pokutu.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v tomto konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.