Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/13/2017 z 25. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. októbra 2017, sp. zn. 4S/13/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8017200175.2 Krajský súd Prešov | 4S/13/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8017200175.2 | 2017-10-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: ZP, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3642dd3b-4ee4-489c-ad42-51eafdccc3bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8017200175.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/13/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200175
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200175.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek
senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu J. J., bytom J. č. XX/
X, XXX XX F. - Y., IČO: 47 842 628, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, Hlavné
Námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738 proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce
Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
zo dňa .2. decembra 2016 č. OPS/BEZ/2016/5804,O-750/2016 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 2. decembra 2016 č. OPS/BEZ/2016/5804,O-750/2016 rozhodol o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 05.09.2016, ktorým správny orgán
na základe oprávnenia daného ust § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi
konania pokutu vo výške 8.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní), a to v tom, že účastník konania dňa 13. 02. 2016 o 00 hodine a 14 minúte
využíval závislú prácu fyzických osôb: H. L., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom D.. Y. XXX/XX, XXX XX
F. a B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom V. XXXX/XX, XXX XX L. L., ktoré pre účastníka konania
vykonávali - p. H. L. prácu čašníčky a p. B. E. prácu spoločníčky na pracovisku: L. X. M., P. XX, XXX
XX F. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. XXX/XXXX
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce). Nelegálne zamestnávanie
bolo zistené pri kontrole nelegálneho zamestnávania dňa 13. 02. 2016 o 00:14 h, fyzickou kontrolou
vyššie uvedených osôb na pracovisku. L. X. M., P. XX,XXX XX F. v súčinnosti s príslušníkmi oddelenia
HCP PZ Prešov a Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP prezídia PZ a rozhodol tak, že
odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. k. P: 125/2016-R, S/216/551/14807/16
zo dňa 05.09. 2016 potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.02.2016
u účastníka konania a v dňoch 11.03.2016, 22.03.2016, 08.04.2016, 28.04.2016 a 10.05.2016 na
inšpektoráte práce bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na dodržiavame zákazu nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a ust.
§ 1 Zákonníka práce. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce zistil, že zo strany účastníka konania



došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho
zamestnávania. Predmetné porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce
č.: IPV-111-51-1.2/P-E28-16 zo dňa 28.04.2016. Výzva na prerokovanie protokolu bola dňa 08.04.2016
doručená na adresu sídla účastníka konania a dňa 03.05.2016 bola vrátená späť na inšpektorát práce
ako neprevzatá v odbernej lehote. Z dôvodu, že sa účastník konania dňa 28. 04. 2016 nezúčastnil na
prerokovaní protokolu, tento sa podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce považuje za prerokovaný
a uzatvorený dňa 10.05.2016. Následne začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia
pokuty za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené
dňa 08.07.2016. K začatiu správneho konania sa tento vyjadril listom doručeným dňa 14.07.2016,
kde uviedol, že Michaela Babjaková sa síce v uvedenej dobe nachádzala v objekte, ale prišla tam
20 minút pred príchodom inšpektorov práce, aby priniesla svojmu druhoví p. Petrovi Garstkovi, ktorý
v tom čase vykonával prácu čašníka stravu a v čase kontroly stála za barovým pultom a umývala
plastovú nádobu z jedla, ktoré dojedol jej priateľ. Táto osoba niky v jeho zariadení nepracovala ani
nevykonávala žiadnu platenú činnosť. So Zuzanou Jeznou má uzatvorenú zmluvu o poskytnutí služieb
podľa ust. § 262 ods. 2, 3 a ust. § 269 ods. 2 Zb. Obchodného zákonníka,, ktorú zároveň predložil. K tejto
osobe uviedol, že táto trpí mentálnou retardáciou ľahkého a stredného stupňa a organicky podmienenou
poruchou osobnosti s poruchami správania, a preto jej výpoveď v súvislosti s jej diagnózou nie je možné
považovať za vierohodnú. V jeho zariadení bola oprávnene. Poukázal na to, že zariadenie bolo v tom
čase nefunkčné a uzavreté z dôvodu nastávajúcej zmeny majiteľa zariadenia, pričom oznamovacia
tabuľa o tomto obmedzení bola v tomto čase umiestnená na vchodových dverách do zariadenia. Preto
sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané predčasne a nesprávne a požadovala o opätovné a osobitné
prehodnotenie situácie a o zastavenie správneho konania. Prvostupňový orgán po doručení vyjadrenia
vydal rozhodnutie zo dňa 05.09.2016 č. P: 125/2016-R, S/2016/551/14807/16, ktoré bolo doručené
účastníkovi konania dňa 19.09.2016 a bola mu uložená pokuta vo výške 8.000 eur za porušenie
povinnosti tak, ako to uviedol vo výroku rozhodnutia. Voči tomuto rozhodnutiu podal účastník konania
odvolanie, v ktorom namietal nesprávne posúdenie závislej práce u Michaely Babjakovej v rozpore s
ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pričom vychádzal iba z domnienok a vlastných úvah nezakladajúcich
sa na reálne zistených skutočnostiach. Vo vzťahu k Zuzane Jeznej namietal, že inšpektorát práce
nesprávne vyhodnotil, že sa jedná o nelegálne zamestnávanie, pričom sa nezaoberal možnosťami
výkonu činnosti, a to v zmysle možného zmluvného typu občianskoprávneho resp. obchodnoprávneho.
Namietal tiež, že vzhľadom na množstvo nejasností a rozporných tvrdení bolo povinnosťou správneho
orgánu nariadiť ústne pojednávanie, v rámci ktorého by mohli byť vznesené námietky a pripomienky.
Inšpektorát práce nepostupoval podľa § 32 Správneho poriadku, lebo po predložení lekárskej správy p.
B. E., ktorá jednoznačne spochybňovala jej duševný stav a správanie sa v psychickej záťaži mal vykonať
minimálne odborný posudok, resp. zabezpečiť znalecké dokazovanie na posúdenie jej výpovede,
pretože predmetná zdravotná dokumentácia dáva predpoklad, že výpoveď ktorú učinila nemusí byť
objektívna a vierohodná. Navrhol zrušiť rozhodnutie inšpektorátu práce v celom rozsahu.

3. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový
správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a
hmotnoprávnymi ustanoveniami. Po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho
aktu a predloženého odvolacieho spisu dospel k záveru, že zistené skutočnosti aj s ohľadom na popísaný
skutkový stav vedú k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo
strany účastníka konania došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že dňa 13.02.2016 o 00 hodine a XX minúte
využíval závislú prácu fyzických osôb: H. L. a B. E., ktoré pre účastníka konania vykonávali - p. H. L.
prácu čašníčky a p. B. E. prácu spoločníčky na pracovisku: L. X. M., P. XX, XXX XX F. a nemal s nimi
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. K odvolacím námietkam
uviedol, že výkon práce čašníčky, ktorý uviedla p. H. L. v zápisnici o podaní informácie je prácou závislou,
nakoľko výkon práce čašníčky vyžaduje kontrolu, pokyny a usmernenia a jednoznačne teda preukazuje
vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Čo sa týka znaku závislej práce -
v pracovnom čase určenom zamestnávateľom - je potrebné uviesť, že pracovný čas je časový úsek,
v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti, na ktorých
plnenie sa zaviazal. K. argumentácii účastníka konania, že neurčil pracovný čas kontrolovanej osoby
p. H. L. uviedol, že neurčenie pracovného času neznamená, že nebol naplnený znak závislej práce
- výkon závislej práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ale ide o porušenie zákonnej



povinnosti dojednať dĺžku pracovného času. Dĺžka pracovného času bola v tomto prípade vymedzená
dĺžkou trvania dohodnutej práce čašníčky. Ďalej, že aj keby zamestnanec nedostával za prácu akúkoľvek
mzdu alebo odmenu, pri naplnení ostatných znakov uvedených v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pôjde
o závislú prácu, z čoho vyplývajú pre zamestnávateľa všeobecné povinnosti. Mzda alebo odmena bola
znakom závislej práce v predchádzajúcej právnej úprave a po novele Zákonníka práce s účinnosťou od
01.03.2015 bol tento znak závislej práce vypustený. K odvolacej námietke týkajúcej sa B. E. uviedol, že
prvostupňový správny orgán preskúmal všetky predložené doklady a dospel k záveru, že predloženie
zmluvy o poskytnutí služieb podľa Obchodného zákonníka, ktorú mal účastník konania uzavrieť dňa
08.01.2016 nekorešponduje s informáciami, ktoré kontrolovaná fyzická osoba inšpektorom práce
poskytla v rámci výkonu inšpekcie práce a k predloženiu predmetnej zmluvy účastník konania pristúpil až
po tom, čo mu bolo zo strany inšpektorátu práce oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia
pokuty. Naviac kontrolovaná fyzická osoba uviedla, že s účastníkom konania nemá založený žiaden
pracovnoprávny vzťah, ani iný právny vzťah a o predmetnej zmluve sa vôbec nezmienila, a to napriek
tomu, že k jej podpísaniu malo dôjsť už dňa 08.01.2016. K namietanému zlému psychickému stavu p.
B. E. a k hodnovernosti jej výpovede v súvislosti s jej mentálnym stavom uviedol, že v rámci výkonu
inšpekcie práce a ani v rámci prebiehajúceho správneho konania nebol na správny orgán prvého stupňa
predložený doklad resp. informácia, že by p. B. E. bola zbavená spôsobilosti na právne úkony, a teda ako
osoby spôsobilej na právne úkony, a teda ako osoby spôsobilé na právne úkony považuje informácie ňou
poskytnuté za právne relevantné pre účely výkonu inšpekcie práce. K námietke nenariadenia ústneho
pojednávania uviedol, že účastník konania bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť
uložená pokuta, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu
deliktu a rovnako mal možnosť vzniesť návrhy na dokazovanie, ako aj požiadať o nariadenie ústneho
pojednávania. Účastník konania nežiadal v rámci správneho konania nariadiť ústne pojednávanie a
rovnako nežiadal vypočuť žiadnych svedkov. R. stav bol zistený riadne a spoľahlivo, a z toho dôvodu
dospel k záveru, že v danej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko povaha
veci si to nevyžadovala. Prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené
k výkonu inšpekcie práce. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočností,
ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce,
pričom prihliadol na skutočnosť, že sa nelegálne zamestnávanie týkalo dvoch fyzických osôb zohľadnil
aj to, že pri výkone inšpekcie práce bol zistený len jeden nedostatok. Rovnako prihliadol aj na veľkosť
zamestnávateľa, ktorý v čase výkonu inšpekcie práce zamestnával 7 zamestnancov, zohľadnil aj čas
trvania protiprávneho stavu a pokutu vo výške 8.000 eur. Uložením pokuty vo výške 8.000 eur inšpektorát
práce sledoval najmä jej výchovné a represívne pôsobenie, ktoré mal podľa rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj
iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinnosti. Takýto účinok však môže
vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak
ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania
a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ Sankciu vo výške
8.000 eur považuje za primeranú, plniacu preventívnu funkciu, nakoľko bude citeľná aj v majetkovej
sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho
nezákonného konania v budúcom období. Zároveň poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil
pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Poukázal na to, že príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii
práce ani zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nedávajú správnym orgánom inšpekcie
práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo
odpustiť uloženie pokuty, ale tieto výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky
skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume 2.000 eur,
a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 eur, pričom
neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak ako pri
stanovovaní výšky pokuty a jej účelnosť zákonne a vecne odôvodnil.

II.

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.04.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na
nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

5. V dôvodoch žaloby poukázal na to, že žalovaný sa pri svojom rozhodnutí nevysporiadal náležíte
so zisteným skutkovým stavom a pri zisťovaní skutkového stavu nezadefinoval závislú prácu tak,



ako ju definuje Zákonník práce vo svojom ustanovení § l ods. 2, ktorý uvádza: „Závislá práca je
práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom Čase
určenom zamestnávateľom.“

6. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval a prebral odôvodnenie od Inšpektorátu práce Prešov a konštatoval, že H. L. uviedla, že
chodí do prevádzky maximálne 2 x do týždňa, na požiadanie hosťa alebo niektorej z dievčat urobí kávu
alebo poumýva poháre a nemá určený pracovný čas, z čoho vyvodil, že výkon prác čašníčky vyžaduje
kontrolu, pokyny a usmernenia a jednoznačne teda preukazuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a
podriadenosti zamestnanca. Nie je jasné z čoho vychádza vyššie uvedené konštatovanie žalovaného,
keď H. L. uviedla, že pracovný čas nemá určený a kávu urobí niekomu len na požiadanie. Nikde v rámci
jej výpovede nebolo uvedené, že tam chodí v rámci konkrétne stanoveného pracovného času a čo je
jej pracovnou náplňou. Z jej výpovede nemohol žalovaný jednoznačne vyhodnotiť, že sa jedná o závislú
prácu definovanú v Zákonníku práce v § 1. Namietal aj odôvodnenie žalovaného, že dĺžka pracovného
času bola v tomto prípade vymedzená dĺžkou trvania dohodnutej práce čašníčky. Namietal definovanie
závislej práce žalovaným. Keďže závislú prácu nemožno posudzovať striktne v zmysle jazykového
výkladu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ale analógiou legis aj v zmysle ďalších ustanovení v zmysle
Zákonníka práce, kde je jednoznačne uvedené v ustanovení § 118 ods. 2 „za jej peňažné plnenie
alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za
prácu“, okrem iného v ustanovení § 43 ods. 1 Zákonníka práce sa uvádza „v pracovnej zmluve je
zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na
ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce
a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.“

7. Argumentoval tým, že pri inšpekcii a spisovaní zápisníc správne orgány nezistili, že by osoby
nachádzajúce sa v prevádzke obdŕžali za svoju činnosť od majiteľa prevádzky finančné plnenie.
Pokiaľ nie je preukázané poskytovanie finančného plnenia za vykonávanie činnosti „práce“, nie je
možné považovať konanie majiteľa prevádzky za nelegálne zamestnávanie a uplatňovať na neho
ustanovenia Zákonníka práce, resp. ustanovenia Zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.

8. K posudzovaniu činnosti B. E. vytýkal žalovanému, že sa nezaoberal dostatočne predloženou
zmluvou, ktorej predloženie považoval za účelové, ale nevysporiadal sa s jeho odvolacou námietkou,
že do času predloženia zmluvy zo dňa 08.01.2016,, mohol žalobca s osobou p. E. fungovať na
základe ústnej zmluvy. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreveril, ani na mieste, ani následne v
správnom konaní, a ani nenariadil ústne pojednávanie za účelom odstránenia namietanej pochybnosti.
K odvolacej námietke v súvislosti so zdravotným stavom B. E. prevzal argumentáciu prvostupňového
orgánu bez toho, aby sa bližšie zaoberal skutkovými okolnosťami, keďže zo zdravotnej dokumentácie
z psychiatrickej ambulancie jednoznačne vyplýva, že sa jedná o osobu, ktorá je ľahko manipulatívna,
u ktorej sa jedná o mentálnu retardáciu ľahkého až stredného stupňa, čo mohlo ovplyvniť jej výpoveď
v stresovom prostredí pri výkone inšpekcie, najmä vzhľadom na okolnosti výkonu inšpekcie, kedy
sa jedná o mimoriadne stresujúce podmienky a o možný nátlak zo strany príslušných orgánov. Vo
veci nebol vykonaný znalecký posudok z odboru psychiatrie na hodnovernosť výpovede. Nesúhlasil s
argumentáciou správnych orgánov, že B. E. nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony, keďže je
rozdiel medzi zbavením spôsobilosti na právne úkony a obmedzením spôsobilosti na právne úkony a
výpoveďou osoby, ktorá má psychiatrické problémy, ale nemusí byť ani obmedzená na spôsobilosti,
ani pozbavená spôsobilosti. Preto žalovaný nesprávne právne posúdil potrebu vykonania znaleckého
posudku. Za týmto účelom nevypočul trvalého zamestnanca prevádzky J. D., ktorý sa vie vyjadriť ku
skutočnostiam, či p. L. je alebo nie je zamestnankyňou žalobcu a vie sa vyjadriť aj k osobe p. E.. Zároveň
navrhol vypočuť osobu E. F., ktorý sa stará o prevádzku žalobcu, má informácie o zamestnancoch a
chode prevádzky, a teda sa vie vyjadriť aj k okolnostiam predmetu sporu.

9. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu absencie právnych záverov
vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj jeho nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady
skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžh/l/2009 a vyslovený názor, že: „Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedči



o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených
skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným
výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 ustanovuje, že v
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku,
najprv uvedie podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V
odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia
k podkladom rozhodnutia, a vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by
mali byť uvedené závery o tom. ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny
význam týchto skutočnosti a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu,
citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť si
iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom prípade
je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a
úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak aby trpelo nedostatkom
dôvodov.“

III.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným
námietkam uviedol, že pokuta vo výške 8.000 eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), ktorého sa
žalobca dopustil tým, že dňa 13.02.2016 o 00 hodine a 14 minúte využíval závislú prácu fyzických osôb:
H. L. a B. E., ktoré pre žalobcu vykonávali - p. H. L. prácu čašníčky a p. B. E. prácu spoločníčky na
pracovisku: L. X. M., P. XX, XXX XX F. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka
práce. Vyjadrenie žalovaného je obsahovo totožné s odôvodnením rozhodnutia žalovaného.

IV.

11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola v dňoch 03.02.2016 a 11.03.2016,
22.032.2016, 08.04.2016, 28.04.2016 a 10.05.2016 na Inšpektoráte práce Prešov vykonaná inšpekcia
práce v kontrolovanom subjekte zameraná na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich základ
nelegálnej práce, nelegálneho zamestnávania podľa ust. zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci,
nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov a ust. § 1 Zákonníka práce. Dňa 13.02.2016 o
00:14 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku L. X. M., F., kde bola
zistená prítomnosť, okrem iných, H. L. a B. E.. Kontrolou bolo zistené, že u fyzickej osoby H. L. nebol v
čase kontroly uzatvorený pracovnoprávny vzťah s kontrolovaným subjektom J. J. a zároveň bola spísaná
zápisnica o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktorá uviedla, že dňa 12.02.2016
prišla okolo 21:15 hod. na pracovisko, robí tu sem tam pomocné práce, s majiteľom prevádzky nemá
založený žiaden pracovnoprávny vzťah, ani iný právny vzťah, chodí na prevádzku maximálne 2x do
týždňa. Na požiadanie hosťa alebo niektorej z dievčat urobí kávu alebo poumýva poháre, nemá určený
pracovný čas a toho času je nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce v Kežmarku. Kontrolou B. E.
bolo zistené, že v čase kontroly nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah s kontrolovaným subjektom
J. J. a zároveň u neho bola spísaná zápisnica o vysvetlení z dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na
pracovisku, v ktorej uviedla, že dňa 12.02.2016 prišla na prevádzku okolo 17:00 hod, má tu známeho a v
tejto lokalite sa nezdržiava, na pracovisko chodí raz za 2, 3 dni a na prevádzke sa zdržiava od 17:00 hod.
do 05:00 hod. ráno. Svojím podpisom potvrdila, že porozumela poučeniu a inšpektorovi práce poskytla
pravdivé informácie. Obidve kontrolované osoby podpísali zápisnice o podaní informácie.

12. Inšpektorát práce Prešov doručil žalobcovi výzvu na prerokovanie protokolu č. IPV-111-51-1.2/P-
E28-16 zo dňa 28.04.2016, ale zásielka s výzvou bola inšpektorátu práce vrátená ako nevyzdvihnutá
v odbernej lehote.

13. Dňa 28.04.2016 bolo Inšpektorátom práce Prešov spísaný protokol o výsledku inšpekcie č.
IPV-111-51-1.2/P-E28-16, kde boli konštatované zistené nedostatky, a to, že kontrolovaný J. J. porušil



zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.02.2016 o 00:14 hod. využíval závislú fyzických osôb
H. L. a B. E., ktoré pre zamestnávateľa J. J. vykonávali, a to p. H. L. prácu čašníčky a p. Zuzana Jezná
prácu spoločníčky na pracovisku: L. X. M., F. a nemali s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práce, nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Zároveň bolo prijaté opatrenie a nariadené odstránenie nedostatku.
Protokol bol doručovaný žalobcovi a zásielka bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.

14. Listom zo dňa 14.07.2016 č. P: 125/2016-Z, S/2016/551/12011/16 bolo žalobcovi oznámené začatie
správneho konania vo veci uloženia pokuty s popisom dôvodu, pre ktoré sa začalo správne konanie.

15. Listom, ktorý bol doručený inšpektorátu práce dňa 14.07.2016 E. F. doručil inšpektorátu práce
vyjadrenie k začatiu správneho konania. V písomnom vyjadrení oznámil, že na základe generálnej plnej
moci zastupuje J. J. a požiadal o opätovné prešetrenie a doplnenie skutočností pre rozhodovanie v
uvedenej veci. Uviedol, že H. L. prišla do uvedeného objektu 20 minút pred príchodom zamestnancov
správneho orgánu, pričom doniesla stravu svojmu druhoví p. J. D., ktorý v tom čase vykonával prácu
čašníka. V čase kontroly stála za barovým pultom, pričom podľa jej vyjadrenia si za sebou umývala
plastovú nádobu z jedla, ktoré dojedol jej priateľ. Táto osoba nikdy v tomto zariadení nepracovala ani
nevykonávala žiadnu platenú činnosť, čo uviedla aj inšpektorom. K B. E. uviedol, že medzi ňou a J. J.
je uzatvorená zmluva o poskytnutí služieb podľa ust. § 262 ods. 2, 3 a ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Jej výpoveď označil ako zmätočnú, čo odôvodnil tým, že pre žalobcu nepracuje už druhý rok,
ale pracuje druhý mesiac. Zamestnávateľa oboznámila s tým, že bol na ňu vyvíjaný psychický nátlak
a z toho vyplýva aj jej výpoveď. Vo vyjadrení splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že B. E. trpí
mentálnou retardáciou ľahkého a stredného stupňa a organicky podmienenou poruchou osobnosti s
poruchami správania, a preto jej výpoveď nemožno považovať za hodnovernú. Zároveň poukázal na to,
že pracovníci inšpektorátu boli upozornení, že zariadenie je momentálne nefunkčné a uzavreté z dôvodu
nastávajúcej zmeny majiteľa zariadenia, pričom oznamovacia tabuľa v tomto zariadení bola umiestnená
na vchodových dverách zariadenia. Namietal predčasnosť a nesprávnosť postupu inšpektorátu práce.
K vyjadreniu predložil generálnu plnú moc a lekársky nález B. E. z psychiatrickej kontroly zo dňa
06.02.2016, ako aj zmluvu o poskytnutí služieb, uzavretú medzi J. J. a B. E. zo dňa 08.01.2016, z
ktorej vyplýva, že predmetom činnosti B. E. je vykonávanie činnosti spoločníčky v priestoroch nočného
baru, kde obsahovou náplňou tejto činnosti je zvyšovanie konzumácie prítomných návštevníkov nočného
baru spôsobom venovania sa návštevníkov, rozhovorom, vytváraním príjemnej atmosféry,, tancovaniu
a podobnými formami príjemného relaxu a oddychu v prostredí nočného baru a v priestoroch prevádzky
na adrese P. XX, F. a taktiež po dohode so zákazníkom aj poskytovanie týchto služieb v niektorých
z privátnych miestností nachádzajúcich sa v budove, kde za pobyt v tejto privátnej miestnosti platí
návštevník poplatok 90 eur za jednu hodinu, 70 eur za 40 minút alebo 60 eur za pol hodiny a fyzická
osoba má osobitný nárok na províziu z tejto činnosti vo výške 45 eur za jednu hodinu, služby 35 eur za
40 minút, resp. 30 eur za polhodiny služby. Tento pobyt v danej miestnosti nemá charakter poskytovania
ubytovanie s tým, že táto osobitná provízia je splatná pre fyzickú osobu vždy v konci každej smeny.

16. Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím zo dňa 05.09.2016 č. P: 125/2016-R,S/2016/551/14807/16
uložil účastníkovi konania J. J. pokutu vo výške 8.000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej
len „zákon o inšpekcii práce"/ a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z."), a to v tom,
že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom J. J., J. XX/X, XXX XX F. - Y., A. XXXXXXXX dňa 13.02.2016 o
00 hodine 14 minúte využívala závislú prácu fyzických osôb: H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D..
Y. XXX/XX, XXX XX F. a B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom V. XXXX/XX, XXX XX L. L., ktoré pre
zamestnávateľa vykonávali - p. H. L. prácu čašníčky a p. B. E. prácu spoločníčky na pracovisku: L. X. M.,
P. XX, XXX XX F. a nemala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku (ďalej
len ..Zákonník práce").
Nelegálne zamestnávanie bolo zistené pri kontrole nelegálneho zamestnávania dňa 13.02.2016 o 00:14
hod. fyzickou kontrolou vyššie uvedených osôb na pracovisku: L. X. M., P. XX, XXX XX F. v súčinnosti s



príslušníkmi oddelenia HCP PZ Prešov a Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP Prezídia
PZ. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, účastník konania ju poukáže
na účet Inšpektorátu práce Prešov, číslo účtu: SK47 8180 0000 0070 0010 2690, K-symbol: 0558, V-
symbol: 12516, špecifický symbol 15501.

17. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že Inšpektorát práce Prešov vykonal v období od 13.02.2016
do 10.05.2016 v zmysle § 7 ods. 3 pism. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona o inšpekcii
práce inšpekciu práce u zamestnávateľa: J. J.. J. XX/X. XXX XX F. - Y.. A. XXXXXXXX, na pracovisku:
L. X. klub, P. Xl, XXX XX F.. Z tohto výkonu bol vyhotovený protokol č. IPV-11 l-51-1.2/P-E28-16
zo dňa 28.04.2016. Dňa 08.04.2016 bola zamestnávateľovi zaslaná výzva na prerokovanie protokolu
doporučene s poznámkou do vlastných rúk na adresu miestu podnikania v zmysle Živnostenského
registru. Z dôvodu, že kontrolovaný subjekt sa dňa 28.01.2016 nezúčastnil na prerokovaní protokolu v
zmysle výzvy zo dňa 08.04.2016, odmietol oboznámiť sa s protokolom a vyjadriť síl k nemu a vzhľadom k
tomu. že kontrolovaný subjekt neoznámil Inšpektorátu práce Prešov písomnou formou náhradný termín
n u prerokovanie protokolu v lehote do 28.04.2016. inšpektor práce považoval protokol č. IPV-11 l-51-1.2/
P-E28-16 zo dňa 28.04.2016 v zmysle ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce za prerokovaný
n uzatvoril ho dňom 10.05.2016. Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo listom zo dňa
04.07.2016 začaté správne konanie pod č.: P: 125/2016-Z vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania
podľa $ 19 ods. 2 písm. a) bod. I zákona o inšpekcii práce, Oznámenie jeho začatí holo doručované
účastníkovi konaniu doporučene s poznámkou do vlastných rúk má adresu miestu podnikania v zmysle
živnostenského registra: J. XX/X. XXX XX F. - Šebastovce a holo účastníkom konania preukázateľne
prevzaté dňa 08.07.2016. Dňa 14.07.2016 bolo na IP Prešov doručené vyjadrenie účastníka konania
zastúpeného v zmysle generálnej plnej moci. ktorá tvorí prílohu vyjadrenia k začatému správnemu
konaniu, p. E. F.. trvalé bytom V. XX. XXX XX Y. Z. (ďalej len ..účastník konania"). K vyjadreniu účastníka
poukázal na obsah zápisnice o podaní informácie obidvoch fyzických osôb, teda H. L. a B. E.. K
predloženej zmluve o poskytnutí služieb podľa Obchodného zákonníka uviedol, že táto nekorešponduje
s informáciami, ktoré poskytla B. E. inšpektorovi práce v rámci výkonu inšpekcie a k predloženiu
tejto zmluvy účastník konania pristúpil až po lom, čo mu bolo zo strany IP Prešov oznámené začatie
správneho konania vo veci uloženia pokuty. K namietanému zdravotnému stavu B. E. uviedol, že v
rámci správneho konania mu nebol doručený dôkaz o tom, že by bola B. E. pozbavená spôsobilosti na
právne úkony, a preto poskytnuté informácie považuje za irelevantné pre účely výkonu inšpekcie práce
a správneho konania vedeného na IP Prešov. K namietanej nefunkčnosti zariadenia a jeho uzavretia z
dôvodu zmeny majiteľa IP uviedol, že toto vyjadrenie považuje za účelové z dôvodu, že takéto označenie
sa na prevádzke účastníka konania pred začatím výkonu inšpekcie práce za súčinnosti príslušníkov
policajného zboru nenachádzalo. Na podporu zistení IP Prešov slúži aj fakt, že inšpektori práce spolu
s príslušníkmi policajného zboru vstúpili na prevádzku bezproblémovo, pričom im nebolo zabránené pri
vstupe do prevádzky. K namietanej predčasnosti rozhodnutia uviedol, že inšpektori pri výkone inšpekcie
práce postupovali nezávisle a nestranne a ich postup bol v súlade splatnými právnymi predpismi.
Kontrolované osoby neboli nijakým spôsobom ovplyvňované a skutkový stav bol dostatočne zistený.
Na kontrolované osoby nebol vyvíjaný žiaden psychický nátlak. S kontrolovanými osobami boli spísané
zápisnice o podaní informácie dňa 13.02.2016, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu vedeného na IP
Prešov. IP Prešov považuje za dostatočne preukázanú skutočnosť, že v čase výkonu inšpekcie práce
kontrolované fyzické osoby H. L. a B. E. vykonávali - H. L. prácu čašníčky a B. E. prácu spoločníčky
na pracovisku L. X. M., F. ako závislú prácu pre účastníka konania, pričom účastník konania s týmito
kontrovanými fyzickými osobami nemal v čase výkonu inšpekcie práce založený pracovnoprávny vzťah
podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce), čim došlo z jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Tým,
že účastník konania preukázateľne využíval závislú prácu uvedených osôb a nemal s nimi založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpis (Zákonníka práce) a ani iný právny vzťah, došlo z
jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa uvedených zákonných ustanovení.
IP Prešov má za to, že boli preukázané všetky znaky závislej práce, a to vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnancov, osobne zamestnancami pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene. v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Preukázanie
nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania je predpokladom uloženia pokuty a IP Prešov
nemá možnosť pokutu za toto porušenie zákonného zákazu neuložiť. Správny orgán môže konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).
Porušenie povinnosti, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patri medzi správne delikty postihované
bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje



len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, a nie zavinenie. Dodržiavanie zákazu
nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa. Pri rozhodovaní o výške
pokuty správny orgán prihliadal na všetky zistené skutočnosti. Pri určovaní výšky pokuty bolo prihliadnuté
na fakt, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce vykonanú Inšpektorátom práce Prešov u účastníka
konania, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. Už samotná existencia
nedostatku zo strany účastníka konania je dostatočným odôvodnením uloženia pokuty. Inšpektorát práce
má konštatované porušenia povinností na základe protokolu a predložených dokladov za poukázané.
IP Prešov uložil za zistený nedostatok týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávaniu
pokutu vo výške 8.000 eur tak, ako je uvedený vo výroku rozhodnutia, ktorý sa týkal nelegálneho
zamestnávania dvoch fyzických osôb. Minimálna výška pokuty za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania je podľa zákona o inšpekcii práce 5.000 eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch
fyzických osôb. V uvedenom prípade sa jednalo o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb.
Na základe všetkých týchto skutočnosti IP Prešov rozhodol o uložení pokuty vo výške 8.000 eur. IP
Prešov síce uznáva, že sa nejedná o malú sankciu, avšak v tomto prípade nie je možné za zistené
porušenie zákazu pokutu neuložiť. Bola zohľadnená aj ojedinelosť výskytu nedostatku. Správny orgán pri
určovaní výšky pokuty zobral do úvahy tú skutočnosť, že v danom prípade sa dopustil účastník konania
počas inšpekcie práce prvého nedostatku, pričom IP Prešov ukladá pokutu len za tento nedostatok
spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania u dvoch fyzických osôb, avšak prihliadol
aj na tú skutočnosť, že existovalo podozrenie z nelegálneho zamestnávania ďalších dvoch fyzických
osôb. IP Prešov taktiež prihliadol na veľkosť zamestnávateľa, ktorý v čase výkonu inšpekcie práce
zamestnával 7 zamestnancov. Vzal do úvahy aj čas trvania protiprávneho stavu/obdobie porušení;
zákazu nelegálneho zamestnávania/, a preto uložil pokutu vo výške 8.000 eur, teda vo výške blížiacej
sa dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, keďže IP Prešov je povinný za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania uložiť pokutu od 5.000 eur do 200.000 eur. Trvanie protiprávneho stavu
bolo v zmysle vyššie uvedených dokladov dňa 13.02.2016 o 00:14 hod. Správny orgán určil konkrétnu
výšku pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby od 5.000 eur do 200.000 eur na výšku
8.000 eur tak, aby pokuta plnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu. Účastník konania
pri začuli konania nevzniesol také námietky, ktoré by vyvrátili zistený stav. Na všetky zistené skutočnosti
a vyjadrenia účastníka konania bolo už prihliadnuté pri inšpekcii práce a v prebiehajúcom správnom
konaní. Považuje zistený skutkový stav dostatočný a preukázané, preto nebolo potrebné nariadiť ústne
pojednávanie, pretože toto by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci.

V.

18. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou
zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania.

19. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na
ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

20.. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo
základnými princípmi tohto zákona.

21. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.



24. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol
o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný
predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

25. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

26. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné
podobné protiprávne konanie.

27. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku správnym správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

28. Podľa § 197 Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

29. V prípade podanej žaloby sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, na ktorú sa
vzťahujú ustanovenia druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku.

30. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie, ak:
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

31. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov
konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 27.09.2017 vyvesením na úradnej tabuli
súdu dňa 27.09.2017. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 27.09.2017 (§ 137 ods. 4 S.s.p.). Upovedomenie o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu 27.10.2017.

32. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa §
137 ods. 3 druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutie uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 26.10.2017.

33. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.



34. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie
právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

35. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálne
zamestnávanie právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah, alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b)
Zákona o sociálnom poistení.

36.. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný prihlásiť do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1
na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však
pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po
zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

37. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii, uloží inšpektorát práce
zamestnávateľovi pokutu od 2000 EUR do 200 000 EUR a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie
dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 EUR.

38. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom.

39. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná
výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok
ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť
vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa
osobitných predpisov.

40. Podstatnou žalobnou námietkou žalobcu bol nedostatočne zistený skutkový starv v súvislosti s
posúdením činnosti H. L. a B. E. u žalobcu, ktorá bola vyhodnotená ako nelegálne zamestnávanie.

41 Správny súd konštatuje, že žalobné námietky uvedené v žalobe sú nedôvodné. Žalobca namietal
nedostatočne nesprávne zistený skutkový stav, ktorý mal za následok nesprávne právne posúdenie veci
a popieral výkon nelegálnej práce.

42. Správny súd ma za preukázané, že žalobca dňa 13.02.2016 o 00:14 hod. využíval závislú prácu
fyzických osôb H. L. a B. E., ktoré pre neho ako zamestnávateľa vykonávali, a to H. L. prácu čašníčky
a p. B. E. prácu spoločníčky na pracovisku: L. X. M., F. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah
podľa osobitného predpisu. Tieto skutočnosti vyplývajú z ich výpovedí do zápisnice o podaní informácie
dňa 13.02.2016. Obidve kontrolované osoby uviedli, že vykonávajú prácu pre žalobcu a nemajú s ním
založený žiadne pracovnoprávny vzťah ani iný právny vzťah. H. L. uviedla, že chodí do prevádzky
žalobcu maximálne 2 x do týždňa, nemá určený pracovný čas a jej práca spočíva v tom, že na požiadanie
hosťa alebo niektorej z dievčat urobí kávu alebo poumýva poháre. Je nezamestnaná a je evidovaná na
Úrade práce v Kežmarku. B. E. uviedla, že do prevádzky žalobcu chodí raz za 2-3 dni a s majiteľom
prevádzky sa dohodli ústne na tom, že robí v klube spoločníčku už dva roky a má určený pracovný čas od
20:00 hod. do 5:00 hod. Nemá s majiteľom založený žiaden pracovnoprávny vzťah ani iný právny vzťah.

43. Vychádzajúc z vyššej uvedeného niet pochýb o pravdivosti a úplnosti zisteného skutkového stavu.
Správny súd je toho názoru, že uvedený skutkový stav je možné vyhodnotiť len tak, že žalobca
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. H. L. vykonávala pre žalobcu prácu čašníčky, čo je práca
vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, ktoré vykonávala



osobne podľa pokynov zamestnávateľa v mene žalobcu ako zamestnávateľa a v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom. Niet teda pochýb, že ide o závislú prácu podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Závislú prácu je možné podľa ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávať
výlučne len v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok
ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Správny súd, podobne ako aj správne
orgány, nemá dôvod pochybovať o výpovedi žalobkyne, ktorú uviedla do zápisnice o podaní informácie
dňa 13.02.2016 spísanej Inšpektorátom práce Prešov. Z toho dôvodu nebolo potrebné ani vykonať
žiadne dokazovanie. Obranu žalobcu uvedenú tak vo vyjadrení k začatiu správneho konania, ako aj v
odvolaní a žalobe súd považuje v tejto súvislosti za účelovú.

44. Správne orgány dostatočne preukázali a nemožno spochybňovať ich postup aj pri posudzovaní
činnosti B. E. ako vykonávanie závislej činnosti bez toho, aby mala so žalobcom uzatvorený
pracovnoprávny vzťah. Aj u nej platí, že vykonávala pre žalobcu prácu spoločníčky vo vzťahu k
nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, vykonávala ju osobne podľa pokynov
zamestnávateľa, v mene žalobcu ako zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
niet teda pochýb, že ide o závislú prácu podľa ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Závislá práca nemôže
byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu
podľa osobitných predpisov.
Čo sa týka žalobnej námietky v súvislosti so spochybňovaním výpovede B. E. vzhľadom na jej zdravotný
stav a lekársku správu, ktorú pripojil žalobca k vyjadreniu k začatiu správneho konania, súd považuje túto
námietku za účelovú. Výpoveď B. E. do zápisnice o podaní vysvetlenia spísanej inšpektorátom práce
je jasná a zrozumiteľná. Súd nespochybňuje jej zdravotný stav, avšak žalobcovi sa žiadnym spôsobom
nepodarilo spochybniť jej výpoveď. V konečnom dôsledku aj zmluva o poskytnutí služieb uzavretá medzi
žalobcom a B. E. dňa 08.01.2016 je dôkazom toho, že žalobkyňa vykonávala pre žalobcu závislú prácu
spoločníčky bez toho, aby mala založený pracovnoprávny vzťah so žalobcom. Súd považuje za potrebné
uviesť, že zmluva o poskytnutí služieb uzavretá medzi žalobcom a B. E. dňa 08.01.2016 bola buďto
uzavretá, alebo dodatočne predložená účelovo, v snahe legalizovať je prítomnosť v prevádzke žalobcu,
avšak v žiadnom prípade nie je možné spochybniť fakt, že B. E. pre žalobcu vykonávala závislú prácu,
ktorú je možné podľa ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávať výlučne len v pracovnom pomere, v
obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom
pracovnoprávnom vzťahu. Zmluva o poskytnutí služieb takýto vzťah nezaložila.
Ani súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci. Zistený
skutok sa skutočne stal, skutkový stav je postačujúci pre prijatie záveru, že zo strany žalobcu došlo k
nelegálnemu zamestnávaniu tak, ak bolo zistené správnymi orgánmi oboch stupňov. Žalobca v čase
začatia výkonu inšpekcie dňa 13.02.2016 o 00 hod. a 14. minúte využíval závislú prácu fyzických osôb,
a to H. L. a B. E. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

45. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu vyplýva, že porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že správne orgány
vykonávali dostatočné dokazovanie, vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a z hodnotení
dôkazov správny súd nezistil právne pochybenie ani logické nesprávnosti.

46. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

47. Senát krajského súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

VI.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov
konania, pretože v konaní nebol úspešný. Nárok na náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, lebo
nezistil, že by mu vznikol nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 168 ods. 1 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.



V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.