{"guid": "2b60daf8-7245-44d5-b752-5f289e90cc19:b70fa04b-70c0-4ab7-95de-f7ab08673f9b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5614207612.3", "spisova_znacka": "5Co/93/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/93/2016 z 28. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 28. apríla 2016, sp. zn. 5Co/93/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5614207612.3", "identifikacne_cislo": "5614207612", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b70fa04b-70c0-4ab7-95de-f7ab08673f9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5614207612.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5614207612.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5614207612.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/93/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207612
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614207612.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: P. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v D. P., E. XXX/XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Dagmar Slafkovskou,
so sídlom v D. P., A. E. XX, proti žalovanému: Mikulášska chata, s.r.o., so sídlom Demänovská
Dolina 75, IČO: 31 596 886, právne zastúpeného JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pluhová 29, v konaní o zaplatenie 2.431,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/283/2014-222 zo dňa 27.10.2015,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd medzitýmny rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 8C/283/2014-222 zo dňa 27.10.2015 rozhodol
medzitýmnym rozsudkom, že základ žalovaného nároku je daný.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie
2.431,45 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Ide o nárok žalobcu na zaplatenie
mzdy v zmysle Dohody o zmene pracovných podmienok, ktorú uzatvoril ako zamestnanec so žalovaným
ako zamestnávateľom 01.09.2012 na sumu 800,- eur mesačne, ktorú žalovaný nerešpektoval.
Pracovnoprávny vzťah účastníkov vznikol počnúc dňom 01.06.2010 na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej 31.05.2010 a k jeho ukončeniu dohodou došlo  31.07.2014. Pôvodne sa zmluvné strany
dohodli na mzde vo výške 564,30 eur mesačne za výkon práce v pracovnej pozícii kuchár.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď poukazoval na mesačný výkaz a poistného a
príspevkov žalovaného do Sociálnej poisťovne zo 4.6.2013, z ktorého vyplýva, že žalobcova hrubá mzda
za máj 2013 bola 879,04 eur a je totožná s hrubou mzdou uvedenou na výplatnej páske predloženej
žalobcom. Podľa protokolu Inšpektorátu práce Žilina z 13.11.2014 kontrola týkajúca sa mzdy žalobcu
nezistila žiadne nedostatky. Žalobca v pozícii kuchár mal mať od 1.9.2012 základný plat v hrubom 800,-
eur, teda vyšší, ako jeho nadriadený zamestnanec šéfkuchár. Žalovaný poprel existenciu dohody o
zmene mzdových podmienok z 1.9.2012 medzi žalovaným a zamestnancom U. C..

Súd prvého stupňa mal preukázané, a to fotokópiou pracovnej zmluvy uzatvorenou medzi
zamestnávateľom Mikulášska chata s.r.o., Demänovská Dolina a zamestnancom P. X. 31.5.2010 s
dňom nástupu do práce 1.6.2010 na pracovnú pozíciu kuchár, s miestom výkonu práce Mikulášska
chata. Pracovný pomer vznikol na neurčitý čas a dohodnutá mzda bola 564,30 eur, výplatný termín
určený najneskôr 30. deň nasledujúceho mesiaca. Dňa 1.9.2012 sa tí istí účastníci dohodli na zmene
pracovných podmienok a to na mzdových podmienkach 800,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2012,
čo vyplynulo z fotokópie tejto dohody. Dňa 26.6.2014 účastníci pracovnoprávneho vzťahu uzatvorili
písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru dňom 21.7.2014. V tomto listinnom dôkaze je zároveň
uvedené, že mzda za mesiac júl 2014 bude vyplatená s dovolenkou a zvyšok flexikonta. Týmto budú



vysporiadané vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Základom, ktorý si musel súd vyriešiť,
bolo zodpovedanie otázky, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu platnej dohody z
1.9.2012 o zmene mzdových podmienok. V tomto konaní vykonával funkciu konateľa žalovaného Ing.
Ondráš, ktorého oprávnenie rozhodovať aj o zmene mzdových podmienok zamestnancov, žalovaný
v tomto súdnom konaní nespochybnil. Preto súd prvého stupňa konštatoval, že písomná dohoda o
zmene dohodnutých mzdových podmienok uzatvorená žalobcom so žalovaným 1.9.2012 je platná. Ide
o dobrovoľný, slobodný, vážny, určitý, zrozumiteľný, písomný prejav vôle, neexistuje nesúlad medzi
prejavenou vôľou a jej obsahom. Tento prejav vôle bol uskutočnený osobou v plnom rozsahu oprávnenou
konať za žalovaného v čase, keď jej kompetencie trvali, pretože ak by k uzavretiu tejto dohody došlo
po zániku funkcie konateľa Ing. Ondráša, nebola by opatrená pečiatkou žalovaného, ktorý netvrdil jej
zneužitie. Žalovaný sa nebránil tým, že Ing. Ondráš podpisom uvedenej dohody prekročil kompetencie.
Zároveň súd prvého stupňa poznamenal, že ak by aj konateľ Ing. Ondráš týmto právnym úkonom
svoje kompetencie prekročil, nemôže to byť na ujmu zamestnanca, ktorý takéto prekročenie nespôsobil.
Obrana žalovaného spočívala v prvom rade v spochybňovaní dátumu skutočného vyhotovenia tejto
písomnej dohody opatrenej dátumom 1.9.2012. Jeho pochybnosti boli založené na evidencii dochádzky
zamestnancov z 1.9.2012 v zamestnaní a skutočnosťou, že žalovaný rovnopisom takéhoto mzdového
dojednania nedisponuje. Svedok Ing. Ondráš uzatvorenie dohody o zmene mzdových podmienok so
žalobcom, ale aj so svedkom C. dňa 1.9.2012 vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil tak, ako aj potvrdil, že
rovnopisy týchto dohôd neodovzdal za účelom ich ďalšieho mzdového spracovania pri svojom odchode
z firmy. Zamestnanci - žalobca, ako aj svedok U. C. však rovnopismi týchto dohôd disponujú. Obidve
sú opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného a podpisom vtedajšieho konateľa Ing. Ondráša, ako aj
samotnými zamestnancami. U obidvoch z nich bola dohodnutá základná mzda 800,- eur mesačne
brutto, čo zodpovedá skutočnosti, že pracovali na rovnakej pracovnej pozícii. Neodovzdanie písomnej
dohody o zmene mzdových podmienok týchto dvoch zamestnancov Ing. Ondrášom právnickej osobe,
za ktorú konal, nemôže byť vyhodnotené v tomto súdnom konaní v neprospech slabšej stránky sporu,
ktorou je zamestnanec. Žalobca bol ako zamestnanec dobromyseľný v tom, že mu od 01.09.2012
patrí vyššia brutto mzda. Oznámil mu to konateľ žalovaného v čase, keď malo dôjsť k zmene na
tomto poste aj k ďalším organizačným zmenám u žalovaného. Spornou a nezistiteľnou skutočnosťou
zostal skutočný dátum podpisu dohody o zmene pracovných podmienok medzi žalovaným a žalobcom.
Podľa evidencie dochádzky zamestnanca do práce na deň 01.09.2012 nepripadla jeho pracovná
zmena, v septembri 2012 nastúpil prvýkrát do práce až 19.09. Na druhej strane v systéme evidovania
dochádzky zamestnancov do práce u  žalovaného boli nedostatky. Nielen žalobca, ale aj svedok C.
a nepriamo aj svedkyňa Ing. Q. O. potvrdili, že niekedy sa zamestnanec, najmä ak bol povolaný do
práce v deň, na ktorý nepripadla jeho pracovná zmena, do evidencie dochádzky nezapísal, čo mohol
byť aj prípad žalobcu dňa 01.09.2012. V tento deň nebol podľa evidencie dochádzky u žalovaného
v práci ani svedok C., ktorý pripustil, že mzdový dekrét mohol podpísať aj s časovým odstupom.
Súd prvého stupňa ustálil, že nakoľko Ing. Ondráš v októbri 2012 čerpal dovolenku a od novembra
2012 u žalovaného nepôsobil, k podpisu týchto písomností na pracovisku obidvoch kuchárov, teda v
kuchyni, muselo dôjsť v septembri 2012, teda v čase, keď bol konateľom Ing. Ondráš a mal k dispozícii
pečiatku žalovaného. K dohode o zvýšení základnej mzdy každého z kuchárov navyše došlo s časovým
odstupom tak, ako vypovedal samotný žalobca, ktorému bol mzdový dekrét odovzdaný skôr, čo potvrdil
aj svedok C.. Presný dátum podpisu tejto dohody sa dokázať nepodarilo aj s poukazom na uplynutia
času. Neuvedenie dátumu podpisu zmluvy však nespôsobuje v zmysle Zákonníka práce ani v zmysle
Občianskeho zákonníka ako lex generalis jej neplatnosť. Navyše podľa § 15 Zákonníka práce prejav
vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým
mravom. Nie je v rozpore s dobrými mravmi, aby mal kvalitne pracujúci zamestnanec vyplatenú mzdu,
platne dohodnutú so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa. Skutočnosť, prečo sa nedomáhali žalobca
ani svedok C. reálneho plnenia z tejto dohody, obaja vysvetlili dostatočným spôsobom. Žalobca bol
po jej podpise dlhodobo práceneschopný, takže namiesto mzdy poberal nemocenské dávky, svedok
C. čerpal mesačnú dovolenku a vzápätí sa s novou konateľkou žalovaného pani P. dohodol na
zvýšení mzdy na 700,- eur mesačne netto. Pokiaľ žalovaný vo svojej obrane poukazoval na nepomer
platu šéfkuchára s takto zvýšenými platov kuchárov (v ich  prospech) súd udáva, že rozhodovanie o
mzdových náležitostiach bolo v plnej kompetencii konateľa. Rovnako jeho poukaz na to, že v skutočnosti
bolo žalobcovi aj s odmenami vyplácané viac, neobstojí. Dohoda o zmene pracovných podmienok z
01.09.2012 zakladá právo žalobcu na základnú mzdu 800,- eur brutto, žalovaný mu vyplácal základnú
mzdu 650,- eur brutto a odmeny. Odmena je nenárokovateľná zložka mzdy, patrí za dobre a zodpovedne
odvedenú prácu. Jej výška nemôže byť upravená podľa toho, či už zamestnanec je alebo nie je
dostatočne odmenený základnou mzdou (hoci v skutočnosti väčšina zamestnávateľov postupuje práve



tak, že so zamestnancami dohodne nižšiu základnú mzdu a reálny plat im „dorovnáva“ cez odmeny, čo
napokon urobil aj žalovaný po zmene vedenia). Údaj v dohode o skončení pracovného pomeru žalobcu
so žalovaným zo dňa 26.06.2014 o tom, že „mzda za mesiac júl 2014 bude vyplatená s dovolenkou
a zvyšok flexikonta a týmto budú vysporiadané vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom“
nepreukazuje dohodu o vysporiadaní všetkých sporných mzdových nárokov.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. V odvolaní uviedol, že s medzitýmnym rozsudkom
nesúhlasí, nepovažuje ho za správny, nemôže s ním súhlasiť na základe nasledovných dôvodov:
Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a riadne sa nespravoval zásadou uvedenou v § 132 O.s.p. Ďalej
uviedol, že ako aj sám prvostupňový súd konštatuje, navrhovateľa mal za „slabšiu stránku sporu“,
nie je zrejmé, na akom základe súd dospel k uvedenému záveru, v dôsledku uvedeného postoja
súdu odporca týmto dôrazne namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov konania v tomto súdnom
konaní ako zásady stanovenej v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový
súd s prihliadnutím na slabšiu stránku sporu pristupoval aj k hodnoteniu dôkazov v spore účastníkmi
predkladaných. Väčšiu váhu prikladal tvrdeniam a dôkazom predkladaným navrhovateľom a to napriek
tomu, že bola napr. preukázaná nezákonnosť dôkazu predkladaného navrhovateľom - nezákonne
získaný zvukový záznam z 3.6.2013, ako aj ovplyvňovanie svedka C., ktorý na pojednávanie prišiel so
všetkými listinami týkajúcimi sa jeho mzdy a pracovného pomeru u odporcu, a teda je evidentná snaha
navrhovateľa prispôsobiť si skutkovú situáciu v jeho prospech. Prvostupňový súd ustálil platnosť dohody
z 1.9.2012, aj keď zostal sporným deň jej podpisu, pričom na základe pečiatky tvrdenej dovolenky Ing.
Ondráša a následného odchodu Ing. Ondráša mal za to, že táto bola podpísaná v septembri 2012.
S uvedeným nie je možné zo strany odporcu súhlasiť, súdom ustálený skutkový záver nevyplýva z
vykonaných dôkazov a nie je možné súhlasiť s právnou kvalifikáciou veci, s čím sú dané odvolateľom
uvádzané špecifikované odvolacie dôvody. S ohľadom dňa podpisu dohody 1.9.2012 zo svedeckej
výpovede Ing. Ondráša vyplýva, že v čase podpisu nemal vedomosť o odchode z firmy, ešte neurobil toto
rozhodnutie, že dňa 1.9.2012 bolo potrebné zavolať pomoc do kuchyne, šéfkuchár zavolal navrhovateľa
bez intervencie p. Ondráša a práve v ten deň s pripravenou dohodou 1.9.2012 p. Ondráš zvýšil
navrhovateľovi mzdu. Je zrejmé zo svedeckých výpovedí samotných účastníkov dohody 1.9.2012 ako
aj dohody zo dňa 1.9.2012 uzatváranej s p. C. vyplýva rozpor o dni ich uzatvorenia. Aj keď neuvedenie
dátumu podpisu zmluvy nespôsobuje neplatnosť takejto dohody, je potrebné dať do pozornosti, že
dohoda z 1.9.2012 nemá neuvedený dátum. Má dátum rozporný so skutočnosťou, a teda zavádzajúci,
pričom je dôležité ustáliť skutočný dátum podpisovania týchto úkonov. Napriek tomu prvostupňový súd
ustálil uzatvorenie dohody 1.9.2012 niekedy v septembri 2012, keďže je táto opatrená pečiatkou, ktorú
mal p. Ondráš odovzdať, pričom uviedol, že odporca nerozporoval zneužitie pečiatky ani prekročenie
právomoci konateľa. Odporca uvádza, že práve z dôvodu, ako aj konštatuje prvostupňový súd, že obrana
odporcu v tomto súdnom konaní voči navrhovateľovi spočívajúca v prekročení právomoci konateľa, aby
nemala žiadnu váhu, táto nebola použitá, taktiež použitie pečiatky mohlo nastať viacerými spôsobmi,
spornosť jej použitia je evidentná, taktiež je evidentná spornosť tvrdení p. Ondráša a práve zásada
hodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti stanovuje nemožnosť vybrať si jeden dôkaz - pečiatku
a na jej základe ustáliť existenciu právneho úkonu v určitom čase. Navrhol preto, aby odvolací súd
medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého medzitýmneho rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne ukazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Jedine odvolacia námietka,
v ktorej poukázal na pochybenie prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, že navrhovateľa mal za
„slabšiu stránku sporu“, odvolací súd vyhodnotil za správnu, pretože navrhovateľa nemožno považovať
za „slabšiu stránku sporu“, keď podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd mal na mysli, že
navrhovateľ ako zamestnanec bol slabšou stranou v pracovnoprávnom vzťahu. Uvedené pochybenie
prvostupňového súdu však nemalo za následok nesprávne právne posúdenie a nemožno prisvedčiť
odvolateľovi, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a riadne sa nespravoval zásadou uvedenou v § 132 O.s.p. Podľa odvolacieho súdu súd prvého
stupňa riadne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolateľ vo svojom odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosti,
ktoré už boli predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa, ktoré súd prvého stupňa riadne
vykonal a vyhodnotil, ku ktorým zisteniam odvolací súd nepovažuje uviesť hodnotenia, nakoľko tie,
ktorá uvádza súd prvého stupňa sú všetky zrozumiteľné, určité a vystihujú podstatu veci. Správne
prvostupňový súd rozhodoval najskôr medzitýmnym rozsudkom, keď rozhodol o tom, že základ nároku
je daný, dôvodný, resp. opodstatnený. Preto využil inštitút medzitýmneho rozsudku podľa ust. § 152
O.s.p. O výške nároku bude rozhodovať v konaní o veci samej.

Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, a preto medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}