Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/47/2013 z 3. 12. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 3. decembra 2013, sp. zn. 1Cob/47/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8212209796.1
Krajský súd Prešov | 1Cob/47/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8212209796.1 | 2013-12-03 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 14 zákona č. 655/2004 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z., § 214 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65aa34a1-fa30-4701-b2c3-946e0dcd34e6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8212209796.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209796
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8212209796.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove rozhodol v právnej veci žalobcu: KID, a.s. so sídlom v Poprade 058 01, Levočská
866, IČ0: 31 681 271, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Vrábeľom, so sídlom v
Košiciach 040 01, Hlavná 70, proti žalovanému: KFŠ - DELTA, s.r.o., so sídlom v Bardejove 085
01, Štefániková 78, IČO: 36 479 411, právne zastúpenému advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom,
so sídlom v Bardejove 085 01, Baštová 5/A, o zaplatenie 538,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2Cb 21/2013-41 zo dňa 12.4.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade
trov konania.

Z a v ä z u j e    žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Vrábeľa
náhradu trov odvolacieho konania,  pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 19,33 eur do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 538,96 eur od 28.9.2010 do 28.12.2012 v lehote 3dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie vo veci zastavil. Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 191,16 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
žalobcu vo výške 159,16 eur a z iných trov vo výške 32,-  eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Výrok o trovách konania právne zdôvodnil ust. §151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a §
146 ods. 1 veta druhá O.s.p. Uviedol, že aj keď žalobca vzal svoju žalobu pred prvým pojednávaním
čiastočne späť, je treba mať za to, akoby bol v konaní úspešný v celom rozsahu, lebo k späťvzatiu
časti žaloby došlo pre zavinenie žalovaného, ktorý po podaní žaloby istinu pohľadávky žalobcu, ktorej
zaplatenie bolo predmetom sporu, dobrovoľne zaplatil a tak žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie trov
konania v plnej výške. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplatenej sumy súdneho poplatku zo žaloby vo
výške 32 eur a z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom vo výške 159,16
eur, a to za  3 úkony (1. prevzatie a  príprava zastúpenia; 2. návrh na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 13.11.2012; 3. písomné podanie adresované súdu - čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 18.2.2013)
á 36,52 eur, spolu na odmene 99,60 eur;  režijný paušál  2 x  7,63 eur za úkony právnej služby vykonané
v roku 2012 a 2 x  7,81 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2013 spolu 30,88 eur  a   daň z
pridanej hodnoty zo základu 176,98 eur, čo je 35,39 eur

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadol ním len výrok o náhrade
trov konania, ktorým navrhol zmeniť ho a priznať žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 135,25



eur a žalovanému trovy odvolacieho konania. Je toho názoru, že výška odmeny za 3. úkon právnej
služby mala byť 16,60 eur v zmysle § 10  ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátom za poskytovanie právnych služieb, pretože tarifná hodnota po zaplatení istiny žalovaným
dňa 28.12.2012 bola vo výške do 165,97 eur.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení dňa 4.7.2013 navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť.
Zároveň žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 31,28 eur.
Ako dôvod poukázal na znenie ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej sa považuje za
tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia určená pri začatí poskytovania právnej služby. Je nepochybné,
že pri uskutočňovaní úkonu právnej služby čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 18.2.2013 bola tarifnou
hodnotou výška predmetu sporu, t.j. suma 538,96 eur. Predmet sporu v tejto výške bol až do rozhodnutia
súdu o zastavení konania v časti istiny 538,96 eur v II. výroku rozsudku.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 538,96 eur od 28.9.2010 do 28.12.2012  v
lehote 3dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo
možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie o
trovách konania nie je rozhodnutím vo veci samej, preto túto časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.).   Pri preskúmavaní  odvolaním napadnutej
časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
212 ods. 1, 3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo,  dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Pre rozhodnutie o podanom odvolaní je potrebné ustáliť, či a  odkedy sa mení  tarifná hodnota veci (§
10 ods. 1, 2 vyhlášky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych
služieb - ďalej len Vyhláška) v prípade čiastočného späťvzatia žaloby, ako základ pre výpočet základnej
sadzby tarifnej odmeny za ten ktorý úkon právnej služby.

Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a
podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykoná, ak vyhláška neustanovuje inak (§ 9
ods. 1 Vyhlášky). Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorej sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.
Ani v ustanovení § 10, ani v ustanovení  § 11 Vyhlášky upravujúcej osobitnú výšku základnej tarifnej
odmeny za úkony právnych služieb v jednotlivých druhoch sporov, nie je upravená zmena výšky tarifnej
hodnoty   veci    a  teda  v   náväznosti na  to zmena výšky základnej sadzby tarifnej odmeny v prípade
čiastočného späťvzatia žaloby v priebehu súdneho konania.

Podobne ani ustanovenie § 14 Vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom období, respektíve  § 13 a účinný
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ktoré konkretizujú tie úkony

právnej služby (za ktoré sa priznáva odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, ako aj tie
úkony právnej služby, za ktoré sa priznáva odmena vo výške 2/3,1/2,  1/3 či 1/4 základnej sadzby
tarifnej odmeny), nemajú osobitnú úpravu týkajúcu sa výšky základnej sadzby tarifnej odmeny v prípade
čiastočného späťvzatia žaloby.

Pri posudzovaní tejto otázky je treba brať do úvahy aj skutočnosť, že v prípade čiastočného späťvzatia
žaloby a zastavenia konania, rozhoduje súd o náhrade zastavenej časti konania podľa § 146 ods. 2 O.
s. p.. Pokiaľ ide o zvyšok nároku, o ktorom rozhodne rozsudkom vo veci samej, tak o trovách konania
rozhoduje podľa zásady úspechu  uvedenej v § 142 ods. 1, 2 O. s. p.. V tejto súvislosti vystáva otázka,
či v prípade zastavenia časti konania pre späťvzatie návrhu zostáva tarifná hodnota veci nezmenená,
teda taká, ako bola pri začatí poskytovania právnej služby.



Späťvzatie žaloby v Občianskom súdnom konaní je treba považovať za podanie týkajúce sa veci samej
(v zmysle § 14 ods. 1 písmeno d) Vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013). Preto sa za tento úkon
právnej služby priznáva náhrada trov konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. To platí aj v
prípade, že prejav vôle o späťvzatí žaloby sa týka len časti žalobného nároku.

Keďže v preskúmavanej veci  došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pre správanie sa žalovaného,
ktorý až po začatí konania vo veci samej zaplatil istinu tvoriacu predmet konania, vzniklo nepochybne
právo na náhradu trov zastavenej časti konania žalobcovi, a to výške základnej sadzby tarifnej odmeny,
vypočítanej z pôvodnej tarifnej hodnoty veci. Rozsah, v akom došlo k späťvzatiu žaloby, má vplyv
len na ustálenie podielov úspech u tej-ktorej procesnej strany § 142 ods. 2 O.s.p. v porovnaní s tou
časťou pôvodnej tarifnej hodnoty veci, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom o veci samej. Nakoľko v
preskúmavanej veci mal žalobca v konečnom dôsledku úspech v plnom rozsahu, má právo na náhradu
trov právneho zastúpenia za všetky 3 úkony právnej služby uvedené v napadnutom rozsudku vo výške
zodpovedajúcej základnej sadzbe tarifnej odmeny.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods.1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti.

Pri preskúmavaní spisového materiálu neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že prvostupňový súd
nerozhodol o návrhu žalovaného na spojenie vecí, ktorý podal žalovaný dňa 4.3.2013  a ktorý odôvodnil
tým, že dňa 14.11.2012 boli podané na Okresný súd Bardejov návrhy na vydanie platobného rozkazu
celkovo v 15-tich veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia, nakoľko sa týkajú nezaplatenia faktúr za
prenájom teletextových strán v Teletexte Slovenskej televízie za účelom umiestnenia a odvysielania
reklamy a týkajú sa tých istých účastníkov. V návrhu uviedol, že spojenie vecí navrhuje  z dôvodu
hospodárnosti, účelnosti a predídeniu  umelého navyšovania trov.

V tomto smere  odvolací súd uvádza, že ide o vadu postupu konania, ak prvostupňový súd nerozhodol o
návrhu žalovaného na spojenie veci, avšak nejde o takú vadu, ktorá má alebo mohla by mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.  Preto táto vada konania  nemôže byť dôvodom pre zrušenie napadnutej
časti rozsudku, ba ani na jeho zmenu (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O s. p.
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia len za jeden úkon právnej služby, a to za napísanie vyjadrenia k
odvolaniu žalovaného zo dňa 4.7.2013. Právoplatným skončením konania vo veci samej došlo k zániku
dovtedy platnej hodnoty veci. Novou tarifnou hodnotou, z ktorej sa vychádza pri výpočte trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní, sa stala výška trov prvostupňového konania, ktorá je namietaná v
podanom odvolaní. Ani § 13a Vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013, ani § 14 tejto Vyhlášky, účinnej
do 30.6.2013, nemajú osobitnú úpravu  pre odmeňovanie právnych služieb poskytnutých pri podaní
odvolania, či vyjadrenia k odvolaniu tykajúcemu sa len trov prvostupňového  konania.  Ustanovenie  §
13a   ods. 2,  písmeno  b)  Vyhlášky v účinnom znení, ako aj  § 14 ods. 3 písmeno b) Vyhlášky v znení
účinnom do 30.6.2013, sa týkajú odvolania proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a
vyjadrenia k takémuto odvolaniu, ktorým je aj rozhodnutie o trovách konania. Preto sa základná sadzba
znižuje o polovicu.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného si uplatnil nárok na náhradu
odvolacieho konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny vypočítanej z pôvodnej tarifnej hodnoty
veci 538,96 eur. Tarifnou hodnotou vo veci v odvolacom konaní je však len suma 23,91 eur tvoriaca
rozdiel medzi prisúdenými trovami prvostupňového konania a trovami, ktoré uznáva za správne žalovaný
vo svojom odvolaní.  Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítanej z
tejto tarifnej hodnoty, sa rovná sume 16,60 eur a 1/2 z tejto základnej sadzby sa rovná sume 8,30
eur. K tejto náhrade odmeny sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, ktorá je v roku 2013 priznávaná vo výške 7,81 eur (16 ods. 3 Vyhlášky).
Súčet týchto náhrad 16,11 eur sa v súlade s § 18  ods. 3 Vyhlášky zvyšuje  o   20  % daň z pridanej



hodnoty, t. j. o sumu 3,22 eur na celkovú výšku náhrady 19,33 eur. Preto odvolací súd priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania len vo výške 19,33 eur.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov

3 : 0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.