{"guid": "2b5a7f2e-2265-4d23-bc28-171932975c9c:5ed67053-a6c9-4031-9149-7b53f199f88f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7203899172.6", "spisova_znacka": "3Co/421/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/421/2016 z 20. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. decembra 2017, sp. zn. 3Co/421/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7203899172.6", "identifikacne_cislo": "7203899172", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Natália Čekanová", "sudca_id": 328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-cekanova-328", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ed67053-a6c9-4031-9149-7b53f199f88f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7203899172.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7203899172.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7203899172.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/421/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899172
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7203899172.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu J. Ž., M.. XX.X.XXXX, Q. F. B., B. XX,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žarnovická B 54, proti
žalovanému I. W., M.. XX.X.XXXX, Q. F. B., B. XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, o zaplatenie 13.609,33 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 20. mája 2016 č. k. 15C/332/2003-561 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 13.609,33 eur s
príslušenstvom.

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia   v r a c i a  vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vo
veci) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,33 eur s úrokom z omeškania vo výške
17,6% ročne od 16.4.2003 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7.307,46 eur na účet jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu v jeho uznesení z
20.11.2014, č. k. 3Co/55/2013-512 posudzoval, aký právny vzťah vznikol medzi sporovými stranami
tým, že žalobca uhradil dňa XX.XX.XXXX sumu 409.994,80 Sk (13.609,33 eur) Sk účet spoločnosti
Moonlight s.r.o. vkladom v hotovosti v Ľudovej banke, a.s., za situácie, ak na pokladničnom doklade
bolo uvedené „pre Foto Classic“. Na túto okolnosť vykonal aj dokazovanie výsluchom sporových strán
a vyhodnotil všetky vykonané dôkazy. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému poskytol peniaze na
zakúpenie stroja Gretag ako pôžičku, ktorú mu žalovaný prisľúbil vrátiť. Iný dôvod (ani právny) na
to nemal, nakoľko nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou Moonlight, ani s leasingovou
spoločnosťou. Poprel existenciu dohody o užívaní a splácaní Minilabu aj tvrdenie žalovaného, že vložil
peniaze pre spoločnosť Moonlight ako budúci spoločník s.r.o. Žalovaný trval na tvrdení, že so žalobcom
sa dohodli a plánovali, že spoločne budú podnikať, spoločne využívať ten prístroj a že to bude vklad
žalobcu, aby bol spolumajiteľom Classic Foto s.r.o. Ani po doplnení dokazovania dopočutím oboch
účastníkov nebola preukázaná existencia dohody, tvrdenej žalovaným.



3. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu sporu sa stotožnil súd prvej inštancie so závermi
odvolacieho súdu v tom, že medzi účastníkmi konania (stranami sporu) nevznikol vzťah zo zmluvy o
pôžičke, nešlo medzi nimi ani o darovanie, ani o plnenie zo zmluvy o obstaranie veci, ani o vklad do
obchodnej spoločnosti Classic Foto, s.r.o. K skutkovým zisteniam uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel
I. W. - Classic Foto ako nájomca so spoločnosťou VB Leasing SK, spol. s r.o. ako prenajímateľom
leasingovú zmluvu č. C., ktorej predmetom bolo strojné zariadenie a technológie Minilab Gretag, ktorého
dodávateľom bola spoločnosť Moonlight, s. r.o. Zo splátkového kalendára k leasingovej zmluve (č. l.
144 spisu) vyplýva, že suma 409.200,- Sk je uvedená ako preddavok na nájomné. Dňa XX.X.XXXX
bol uzavretý dodatok č. 1 k leasingovej zmluve medzi nájomcom I. W. - Classic Foto a nástupcom
Classic Foto, s.r.o., ktorého predmetom bolo prevzatie záväzkov z leasingovej zmluvy. Súd prvej
inštancie poznamenal, že nie je možné prihliadať a zamieňať úkony žalobcu, ktoré vykonal ako fyzická
osoba - nepodnikateľ a ako spoločník a konateľ za spoločnosť Classic Foto s.r.o. Preto nevzal do
úvahy pri hodnotení dokazovania opakované námietky žalovaného, týkajúce sa úkonov žalobcu ako
zástupcu spoločnosti Classic Foto s.r.o. v súvislosti s leasingovou zmluvou, ktorú uzavrel žalovaný
ako podnikateľ. V súvislosti s leasingovou zmluvou zaplatením sumy vznikol 409.994,80 Sk právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Jediný právny vzťah, do ktorého vstúpil žalobca úhradou sumy
409.994,80 Sk, je právny vzťah so žalovaným. Následné založenie obchodnej spoločnosti Classic Foto
s.r.o., resp. postúpenie práv či povinností leasingovej zmluvy zo žalovaného na túto právnickú osobu,
nemá na tento právny vzťah žiaden dopad. Spoločnosť Classic Foto s.r.o. mala pri prevzatí práv a
povinností z leasingovej zmluvy uhradiť žalovanému všetko to, čo žalovaný sám alebo prostredníctvom
žalobcu plnil leasingovej spoločnosti pred postúpením, čím by sa bol usporiadal vzťah medzi žalovaným
a Classic Foto s.r.o. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí ani nové tvrdenie žalovaného v jeho
záverečnej reči (prednesenej jeho právnym zástupcom), že žalobca vykonal na základe „dohody so
žalovaným kroky, ktoré smerovali k spoločnému podnikaniu so žalovaným formou spoločnosti s.r.o., a k
naplneniu účelu zmluvy o združení v zmysle § 829 OZ“, t. j. vložil na účet leasingovej spoločnosti finančné
prostriedky v celkovej výške 446.836,70 Sk., a to sumu 409.200.- Sk ako preddavok na nájomné, sumu
12.582,90 Sk ako poplatok za vystavenie leasingovej zmluvy a sumu 37.636,70 Sk dňa 2.12.2002
ako splátku za finančnú činnosť pre leasingovú spoločnosť. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
preukázateľne vykonal vklad v hotovosti dňa XX.XX.XXXX na účet spoločnosti Moonlight s.r.o. v Ľudovej
banke, a. s. vo výške 409.994,80 Sk za Classic Foto, t. j. za žalovaného a jeho platba nemá vplyv
na zaúčtovanie tejto sumy leasingovou spoločnosťou podľa jednotlivých položiek, ako tvrdil žalovaný
v záverečnej reči. Žalovaný uvádza len vlastnú konštrukciu zmluvy o združení a záväzky, ktoré vznikli
účastníkom konania pred založením, resp. vznikom právnickej osoby, pričom bližšie ani nešpecifikuje,
kedy a konkrétne ktorými úkonmi malo dôjsť k vzniku združenia (zmluvy o združení, hoci táto nemusí
byť v písomnej forme) a akú konkrétnu činnosť mal podľa tvrdenej dohody vyvíjať každý z nich, aby
sa naplnil obsah ust. § 829 Občianskeho zákonníka (OZ), t. j. ako sa spoločne mali alebo ako sa
pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V konaní totiž nebol preukázaný základný znak konsenzu
o akejkoľvek činnosti za týmto účelom. Žalobca ako fyzická osoba Minilab nekupoval ani neprevzal,
pretože ho prevzala Classic Foto s.r.o., nemal ho užívať ani splácať, so žalovaným nemal spoločne
podnikať, ani nepodnikal, z čoho je zrejmé, že sa so žalovaným, ktorý bol podnikateľom, nedohodol o
kúpe (či zabezpečení), užívaní  a splácaní  zariadenia minilabu.

4. Na základe uvedeného súdu prvej inštancie neostal iný právny záver, ako ten, že sumu 409.994,90 Sk,
ktorú žalobca vymáha v tomto konaní, uhradil za žalovaného bez právneho dôvodu (titulu), následkom
čoho sa žalovaného obohatenie stáva bezdôvodným, so všetkými z toho plynúcimi následkami.
Poukázal na to, že podľa § 494 OZ zo záväzkového právneho vzťahu vzniká povinnosť dlžníka niečo
dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a oprávnenie veriteľa toto plnenie požadovať. Typickou
povahou záväzkového vzťahu teda je, že tu existuje vzájomné plnenie, resp. že na plnenie musí
existovať právny dôvod. Bez existencie právneho dôvodu na plnenie vzniká bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Zo zisteného skutkového stavu
tak bolo nesporné, že žalobca vložil finančné prostriedky na účet obchodnej spoločnosti Moonlight,
s.r.o., pričom bolo nepochybné, že žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu s touto obchodnou
spoločnosťou. Ďalej bolo preukázané, že táto platba bola zaúčtovaná v leasingovej spoločnosti VB
Leasing SK, s.r.o. ako preddavok na nájomné z leasingovej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s touto
leasingovou spoločnosťou. Žalobca nebol v právnom vzťahu s leasingovou spoločnosťou. Keďže teda
v čase plnenia spornej sumy na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o. v súvislosti s následne uzavretou
zmluvou medzi žalovaným a leasingovou spoločnosťou nemal žalobca žiaden právny dôvod poskytnúť



takéto plnenie, je možné posúdiť toto jeho plnenie ako plnenie za žalovaného, ktorý následne leasingovú
zmluvu uzavrel. Je pritom bez právneho významu to, že neskoršie boli práva a záväzky z leasingovej
zmluvy č. C.  postúpené zo žalovaného na spoločnosť CLASSIC FOTO s.r.o., pretože žalobca ako
fyzická osoba nebol účastníkom tejto zmluvy a preto nemohol byť ani účastníkom vzťahov, ktoré zo
zmluvy resp. z dodatku neskôr vyplynuli. Jeho účasť ako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti
nemôže byť spájaná s jeho právami a povinnosťami ako fyzickej osoby. Ak teda žalobca nebol vo
vzťahu so spoločnosťou Moonlight, s.r.o., nebol vo vzťahu so spoločnosťou VB Leasing SK s.r.o., je
potrebné posúdiť vzťah vzniknutý vložením finančných prostriedkov „pre FOTO CLASSIC“ ako plnenie
za žalovaného, čo zakladá zodpovednosť žalovaného za bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia §
454 OZ, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Za
bezdôvodné obohatenie sa pritom považuje nielen zväčšenie rozsahu majetku toho, kto sa obohatil, ale
aj nezmenšenie majetku. Predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je na jednej strane
existencia povinnosti žalovaného na konkrétne plnenie a na druhej strane neexistencia takejto právnej
povinnosti na plnenie na strane žalobcu. Pokiaľ teda v takomto prípade žalobca plnil bez existencie
vlastnej povinnosti za žalovaného, ktorý naopak povinnosť mal, vzniká tu povinnosť žalovaného vydať
bezdôvodné obohatenie podľa §  456 OZ. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,33 eur (409.994,80 Sk) z titulu bezdôvodného obohatenia.
O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods.2 OZ a podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
v znení účinnom v čase začatia omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.  a
zásady úspechu v konaní.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
žalobu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

6. Odvolateľ namieta, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho tvrdením, že došlo medzi stranami
sporu k uzavretiu Zmluvy o združení v zmysle § 829 OZ. Túto argumentáciu nebral do úvahy, pretože
bola prednesená v záverečnej reči a súd následne vyhlásil rozsudok. Podľa názoru odvolateľa neobstojí
právny záver súdu prvej inštancie o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
Poukazuje na to, že finančné plnenie žalobcu bolo realizované formou preddavku na nájomné, riadnou
splátkou (26.214,40 Sk), poplatkom za finančnú činnosť (7.364,40 Sk), poistenia (1.612,50 Sk) a sumy
37.636,70 Sk za montáž a dopravu s tým, že tieto sumy žalobca mal uhradiť s cieľom spoločného
podnikania v rámci Classic Foto, s.r.o. Všetky tieto platby boli pretransformované na právnickú osobu. Z
toho podľa názoru odvolateľa vyplýva, že došlo k uzavretiu dohody, ktorá má znaky zmluvy o združení.
Ďalej odvolateľ uvádza, že na jeho strane nedošlo k obohateniu, lebo všetko finančné plnenie žalobcu
bolo následne prevedené na spoločnosť Classic Foto, s.r.o., ktorá mala splácať predmet lízingu. Nedošlo
ani k plneniu bez právneho dôvodu, keďže tu existoval tvrdená zmluva o združení. Nedošlo ani k plneniu
za iného podľa § 454 OZ, pretože žalovaný nemal žiaden majetok, ktorý sa mal zmenšiť. Za zásadnú
považuje aj otázku spôsobu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý je závislý od miery obohatenia,
nie od ujmy druhej strany.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie obsahuje len skutočnosti, ktoré
už boli predmetom konania na súde prvého resp. druhého stupňa počas trvania sporu. Navrhuje preto
potvrdiť napadnuté rozhodnutie.

8. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal splnenie podmienok prípustnosti
odvolania. Po zistení, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ 355 CSP),
že bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolací súd
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol dôvod podľa § 385 ods.
1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to v
rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci vykonal dokazovanie
v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie, na takto
zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré správnym spôsobom
interpretoval. V konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia podľa § 389
CSP. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu



(§ 226 O.s.p.). Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, s
ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

10. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Skutkové vady rozhodnutia predstavujú odvolací dôvod
vtedy, ak došlo k nesprávnemu vytvoreniu skutkového základu veci. Takáto situácia nastane, ak
jednotlivé skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade so zákonom (v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie išlo o ust. § 132 až § 135 O.s.p.), a to so zreteľom na to, že súd bral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie pochybenie
súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo
aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah nesprávne
interpretoval alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

11. Odvolací súd konštatuje, že namietané odvolacie dôvody nezistil.

12. Za nesprávne skutkové zistenie odvolateľ považuje to, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s jeho
tvrdením, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o združení za účelom založenia obchodnej
spoločnosti Classic Foto, s. r.o. Odvolací súd poukazuje na písomné odôvodnenie napadnutého
rozsudku (strana 7, posledný odsek), v ktorom súd prvej inštancie zaujal názor k tomuto skutkovému
tvrdeniu žalovaného. Dodáva tiež, že v sporovom konaní má sporová strana povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť. Skutkové zistenia potrebné pre jeho rozhodnutie, získava súd z vykonaných
dôkazov, ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné. Ak je však tvrdenie jednej sporovej
strany popreté, zaťažuje ju dôkazné bremeno, ktoré predstavuje jej procesnú zodpovednosť spočívajúcu
v tom, že ak jej tvrdenie preukázané nebude, bude rozhodnuté v jej neprospech. Odvolací súd konštatuje,
že zo žiadneho priameho dôkazu nie je možné vyvodiť skutkový záver o uzavretí zmluvy o združení
smerujúcej k založeniu obchodnej spoločnosti Classic Foto, s.r.o., ako to v odvolaní tvrdí žalovaný.
Faktické zaplatenie sumy 409.994,80 Sk zo strany žalobcu v prospech spoločnosti Moonlight s.r.o.
takýmto dôkazom byť nemôže, pretože práve sporný právny dôvod zaplatenia tejto sumy je predmetom
konania v tejto veci. Zo samotného faktu, že žalobca podal proti žalovanému žalobu o zaplatenie spornej
sumy nasvedčuje tomu, že žalobca popiera existenciu takého právneho dôvodu, ktorého existenciu tvrdí
žalovaný.

13. Tvrdenie o existencii zmluvy o združení preukazuje žalovaný aj dôkazom, že žalobca dňa
X.XX.XXXX zaplatil pre VB Leasing spol. s r.o. sumu 37.636,70 Sk. Aj keď žalobca poprel, že sumu platil
zo svojich peňažných prostriedkov (č. l. 586), uvádza odvolací súd, že z tohto nepriameho dôkazu nie
je možné vyvodiť existenciu tvrdenej zmluvy o združení. Splátkový kalendár, ktorý žalovaný označil za
ďalší dôkaz o existencii zmluvy o združení sa týka právneho vzťahu po prevzatí záväzkov z leasingovej
zmluvy v dôsledku podpisu dodatku č. 1 dňa XX.X.XXXX. Týmto právnym vzťahom sa podrobne
zaoberal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd k tomu iba poukazuje
na svoje predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie, v ktorom skonštatoval, že týmto dodatkom prevzala
spoločnosť Classic Foto s.r.o. záväzky žalovaného ako fyzickej osoby, pričom žalobca nebol účastníkom
leasingového vzťahu pred uzavretím dodatku, ani po jeho uzavretí.

14. Za danej situácie sa odvolací súd stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že nebola
preukázaná existencia žiadneho právneho dôvodu pre ktorý zaplatil žalobca v prospech spoločnosti
Moonlight s.r.o. sumu 409.994,80 Sk (13.609,33 eur) ako preddavok za nájomné z leasingovej zmluvy,
ktorú ako nájomca uzavrel žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ a na základe ktorej sa stal
účastníkom leasingového vzťahu, ktorého predmetom bol Minilab Gretag.

15. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu proti žalovanému ako bezdôvodné obohatenie. Odvolací
súd konštatuje správnosť právneho posúdenia veci a uvádza, že odvolacie námietky žalovaného vo



vzťahu k právnemu posúdeniu veci sú nedôvodné. Keďže neexistoval iný právny dôvod zaplatenia
žalovanej sumy, je potrebné vychádzať z toho, že povinnosť zaplatiť spornú sumu, ktorá bola započítaná
ako preddavok z leasingovej zmluvy, mal žalovaný, ktorý bol jej účastníkom na strane nájomcu. Žalobca
teda spornú sumu zaplatil namiesto žalovaného, ktorému vyplývala táto povinnosť z platne uzavretej
zmluvy.

16. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

17. Odvolací súd poukazuje na záväzný právny názor v uznesení z 20.11.2014, podľa ktorého ak
nebude preukázaný žiaden právny dôvod pre poskytnutie sporného plnenia vložením finančných
prostriedkov zo strany žalobcu „pre FOTO CLASSIC“ na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o., bude
potrebné posudzovať tento vzťah ako plnenie za žalovaného, čo zakladá zodpovednosť žalovaného za
bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 454 OZ. Za bezdôvodné obohatenie sa pritom považuje
nielen zväčšenie rozsahu majetku toho, kto sa obohatil, ale aj nezmenšenie majetku. Predpokladom
bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je na jednej strane existencia povinnosti žalovaného na
konkrétne plnenie a na druhej strane neexistencia takejto právnej povinnosti na plnenie na strane
žalobcu.

18. V prejednávanej veci to bol žalovaný, podnikajúci ako fyzická osoba pod obchodným menom I. W. -
Classic foto, kto mal z leasingovej zmluvy povinnosť zaplatiť zálohu za nájomné v prospech dodávateľa
Moonlight s.r.o. Tým, že túto povinnosť sám nesplnil a napriek tomu nadobudol práva z leasingovej
zmluvy, došlo v jeho majetkovej sfére k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedošlo k zmenšeniu jeho
majetku. Takýto majetkový prospech nastal bez ohľadu na to, či žalovaný v tom čase osobne disponoval
nejakým vlastným majetkom alebo nie. K bezdôvodnému obohateniu došlo na úkor žalobcu, ktorý
naopak nemal povinnosť plniť, ale napriek tomu tak urobil. Predpokladom bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 je aj to, že ten, kto plnil mal vedomosť o tom, že sám takúto povinnosť nemá. Takéto
bezdôvodné obohatenie je možné vymáhať iba od toho, za koho sa plnilo (R 1/1979).

19. Pokiaľ ide o rozsah vydania bezdôvodného obohatenia, pri plnení za iného vo forme peňažného
plnenia je potrebné vychádzať z toho, o akú sumu sa majetok povinnej osoby nezmenšil. V tomto prípade
žalovaný zaplatil za žalovaného celú žalovanú sumu. Ďalší vývoj právneho vzťahu medzi žalovaným
ako nájomcom a leasingovou spoločnosťou je bez právneho významu.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok potvrdil ako vecne správny
vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy a príslušenstva.

21. Odvolací súd však zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie o
nich rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu, pretože žalobca bol v konaní
v celom rozsahu úspešný.

22. Odvolací súd preskúmaval výrok o trovách konania ako výrok závislý, kde nie je viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 písm. a) CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením z 18.10.2016,
č.k. 15C/332/2003-583 priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov, s ohľadom na jeho
pomery. Táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné preskúmať,
či pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprichádza do úvahy moderačné právo súdu podľa § 257
CSP.

23. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Toto ustanovenie upravuje moderačné právo súdu vo vzťahu k základným
pravidlám pre rozhodovanie o náhrade trov konania. V sporovom konaní sa prioritne uplatňuje zásada
zodpovednosti za úspech v spore, ktorá je upravená v ust. § 255 ods. 1 CSP. Z hľadiska úspechu je
potrebné konštatovať, že úplný úspech v spore mal žalobca, pretože súd žalobe vyhovel. Povinnosťou
súdu je však vždy zvažovať možnosť uplatnenia moderačného práva vo vzťahu k výnimočnej možnosti
nepriznať celkom alebo sčasti nárok na náhradu trov konania úspešnej strane, ktoré musí vychádzať



výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci existujú. Úlohou súdu prvej inštancie
po zrušení výroku o trovách konania bude posúdiť, či tu existujú také dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by umožnili celkom alebo čiastočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému žalobcovi a
nanovo rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní síce mal úspech žalobca, nárok na náhradu trov odvolacieho konania však je
možné priznať iba vtedy, ak tu existujú účelne vynaložené trovy. Odvolací súd konštatuje, že žalobca síce
podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, toto odvolanie ale nemožno považovať za účelne vykonaný úkon
právne pomoci. Vyjadrenie totiž absolútne nereaguje na obsah odvolacích námietok žalobcu a paušálne
navrhuje potvrdenie rozsudku. Odvolací súd preto nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach  pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/332/2003", "guid": "cae52707-eba1-4175-8b34-23c7dc79331f:3dd8e70f-fd1e-4da7-9877-2c3c00b34e98", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}