Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/469/2013 z 29. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2013, sp. zn. 2Co/469/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1711207969.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/469/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1711207969.1 | 2013-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 80 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9addf71d-2f3f-4af6-8e92-4faadafd4d77 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1711207969.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/469/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711207969
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711207969.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: R. A., nar.
XX. X. XXXX, bytom ul. T. Č.. XX/XX, K., proti odporcovi: Y. E., T..I..N.., IČO: XX XXX XXX, T. C.. Č..
X, P., o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 21. júna 2013, č. k. 10C/181/2011 - 39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd vstup účastníka N. K., T. T. C.. T. XX, XXX XX K. do konania ako odporcu v 2/ rade n
e p r i p ú š ť a.

Odvolací súd zmenu návrhu, ktorým žiadal navrhovateľ určiť, že N. K., so sídlom ul. T. XX, XXX XX K., je
výlučným vlastníkom pozemkov: parc. č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/
X, zastavané plochy o výmere 2 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území K., zapísané na LV č. XXX,
T. Q. Y., n e p r i p ú š ť a.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
neplatnosti zámennej zmluvy uzavretej dňa 20. 6. 2008 medzi N. K. a odporcom, ktorej predmetom boli
pozemky: parc. č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy
o výmere 2 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území K., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, T.
Q. Y., a ktorej vklad bol povolený Q. Ú. L. P., T. Q. Y. dňa 6. 8. 2008, pod č. L. XXXX/XXXX. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c), § 159 ods. 2 O. s. p., § 159a O. s. p., § 5 ods. 2, §
1 ods. 1, § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z., § 34 ods. 2 zák. č. 384/2008 Z. z. a vecne nedostatkom
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti zámennej zmluvy, nakoľko určenie
neplatnosti právneho úkonu medzi navrhovateľom a odporcom, nemôže viesť k odstráneniu právnej
neistoty navrhovateľa, keďže druhý účastník zmluvy (N. K.), nie je zároveň účastníkom súdneho konania
a preto rozsudok o určení neplatnosti právneho úkonu, by pre N. K. nebol právne záväzný a nebolo
by ho možné záznamom vyznačiť do katastra nehnuteľností. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd
prvého stupňa uviedol, že základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čím sa rozumie právny záujem navrhovateľa,
ktorý v prípade, ak nepreukáže, vedie súd k zamietnutiu návrhu s tým, že súdna prax za určovaciu žalobu
(v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.) považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo



neurčuje existencia, či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu, avšak, ak sa vyslovením neplatnosti
má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe
daný naliehavý právny záujem, nakoľko je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom
práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo, že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou
nadobudnúť, keďže právo mu mohlo zaniknúť aj na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol
nadobudnúť iným spôsobom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s.
p., § 151 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko si právo na náhradu
trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že zámenná zmluva, ktorej
určenia neplatnosti sa v konaní domáha, bola uzavretá medzi odporcom a N. K. spôsobom, ktorý
nemá oporu v zákone a bez toho, aby prevod časti pozemkov patriacich obci bol prerokovaný a
odsúhlasený samotnou obcou, keďže starosta obce S.. X. nemal súhlas na podpísanie zámennej zmluvy
s konkrétnymi pozemkami, ktoré boli do zámennej zmluvy vložené a prevod pozemkov zámennou
zmluvou neschválilo obecné zastupiteľstvo. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, že v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal, s poukazom
na skutočnosť, že v dôsledku ponechania súčasného nezákonného stavu v platnosti, nebude mať
ako vlastník susediaceho pozemku registra parcely „E“ č. XXXX a č. XXXX, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území K., prístup k svojim pozemkom a na vlastný pozemok bude musieť prechádzať
cez pozemok odporcu, pričom tento nezákonný stav vyvolá ďalšie súdne spory, ktorým sa dalo predísť
vyhovením jeho návrhu. Stotožnil sa s tvrdením prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí, že
jeho návrhu nebolo možné vyhovieť, nakoľko vo svojom návrhu neuviedol ako žalovaný subjekt druhého
účastníka zámennej zmluvy a preto navrhol, aby odvolací súd do konania ako ďalšieho účastníka na
strane odporcu pripustil Obec K. a zároveň pripustil rozšírenie petitu o určenie, že nehnuteľnosti: parc.
č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 2 m2,
nachádzajúce sa v katastrálnom území K., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, T. Q. Y., sú vo výlučnom
vlastníctve Obce K..

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny a odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania je aj návrh navrhovateľa na pripustenie ďalšieho účastníka do konania
na strane odporcu, N. K., ktorá nebola účastníkom prvostupňového konania a návrh navrhovateľa na
pripustenie zmeny petitu jeho návrhu.

Podľa § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 216 ods. 1 O. s. p., ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia.

Podľa § 92 ods. 1 O. s. p., na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že niektoré ustanovenia upravujúce konanie pred súdom
prvého stupňa pre odvolacie konanie neplatia; zákon ich vylučuje a nakoľko odvolací súd nemôže v
rámci odvolacieho konania rozhodnúť o pristúpení ďalšieho účastníka do konania, odvolací súd, vstup
N. K. do konania nepripustil.

Predmetom odvolacieho konania je aj návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny jeho petitu.



Podľa § 95 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O. s. p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Citované zákonné ustanovenia § 95 ods. 1, 2 O. s. p. upravujú dispozitívne úkony účastníka konania,
spočívajúce v zmene návrhu na začatie konania, pričom dispozícia účastníka, ktorou chce návrh
meniť, je obmedzená iba súhlasom súdu. Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným
dispozičným úkonom s predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového
konania. Zmena návrhu však nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky
určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie §
95 ods. 1 O. s. p. dáva preto navrhovateľovi možnosť zmeniť návrh len so súhlasom súdu. Súd zmenu
návrhu nepripustí tiež vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o
zmenenom návrhu (§ 95 ods. 2 O. s. p.). V prípade nepripustenia zmeny návrhu pokračuje súd v konaní
o pôvodnom návrhu, pričom navrhovateľ môže uplatniť svoj nárok v novom konaní, resp. môže podať
nový návrh.

Navrhovaná zmena návrhu na začatie konania, ktorú navrhovateľ žiadal pripustiť, predstavuje úplne
nový návrh, prejednanie ktorého patrí primárne súdu prvého stupňa a jeho uplatnenie v odvolacom
konaní je pojmovo vylúčené. Iný postup by znamenal, že odvolací súd porušujúc zásadu dvojinštančnosti
konania a funkčnej príslušnosti, by konal a rozhodoval o návrhu ako súd prvého a jediného stupňa,
keďže proti jeho rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, prípadne by musel vždy rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušiť, aby mohlo dôjsť k prejednaniu nového návrhu súdom prvého stupňa. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že navrhovanú zmenu návrhu nepripustil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zámennej zmluvy uzavretej medzi
odporcom a N. K. dňa 20. 6. 2008.

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. má spravidla preventívny charakter a jej účelom je
poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia
žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a
kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti § 80 písm. b/ O. s. p.). V prípade možnosti žalovať priamo
splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám
praktického života, spornosti nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov.

Uvedená zásada, že žalobca, sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo
práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O. s. p. však neplatí
vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo plnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý
právny záujem na určení práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu
považovať za procesne prístupnú.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a



ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny
vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde
sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého
určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda
viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prístupným, nástrojom ochrany
jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné konanie.

Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom domáhal určenia neplatnosti zámennej zmluvy uzavretej
dňa 20.06.2008 medzi N. K. a odporcom, t. j. podal určovaciu žalobu, ktorej základným predpokladom
úspešnosti, ako už uviedol odvolací súd vyššie, je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení s tým, že súd prvého dospel k správnemu právnemu záveru, že otázka platnosti
zámennej zmluvy zo dňa 20.06.2008 je len predbežnou otázkou vo vzťahu k otázke určenia vlastníctva
predmetných nehnuteľností, a preto naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa navrhovateľ
domáhal, v posudzovanej veci nie je daný.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre
rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdil, tzn., že na správne
zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia a vzhľadom na to, že odôvodnenie
rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd
poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.
p. tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.